Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_pre_zmeškanie_31Csp-28-2019.pdf
PDF · 109.13 KB
Case nature
Area
Subarea
31Csp/28/2019
Rozsudok pre zmeškanie
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Skubákovou v právnej veci sporu žalobcu: R Collectors, s.r.o., IČO: 50094297, Dvořákovo nábrežie 8A, Bratislava, proti žalovanému: Y. W., B. X.X.XXXX, O. X. Z. XX, G., o zaplatenie sumy 4.378,93 eur s príslušenstvom, t a k t o
rozhodol:
I. Konanie sa z a s t a v u j e v časti o zaplatenie istiny 571,39 eur s úrokmi 19,90% zo sumy 251,51 eur od 1.4.2019 do zaplatenia zo sumy 97,48 eur od 2.5.2019 do zaplatenia zo sumy 85,39 eur od 31.5.2019 do zaplatenia zo sumy 87,13 eur od 28.6.2019 do zaplatenia zo sumy 29,52 eur od 31.7.2019 do zaplatenia zo sumy 20,36 eur od 30.8.2019 do zaplatenia, s úrokmi z omeškania 5,05% ročne zo sumy 251,51 eur od 1.4.2019 do zaplatenia zo sumy 97,48 eur od 2.5.2019 do zaplatenia zo sumy 85,39 eur od 31.5.2019 do zaplatenia zo sumy 87,13 eur od 28.6.2019 do zaplatenia zo sumy 29,52 eur od 31.7.2019 do zaplatenia zo sumy 20,36 eur od 30.8.2019 do zaplatenia.
II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 263,10 eur, úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 101,- eur od 26.3.2016 do 11.4.2016 zo sumy 4.544,26 eur od 12.4.2016 do 19.5.2016 zo sumy 4.543,97 eur od 20.5.2016 do 30.8.2016 zo sumy 4.494,33 eur od 31.8.2016 do 19.9.2016 zo sumy 4.344,33 eur od 20.9.2016 do 29.9.2016 zo sumy 4.320,70 eur od 30.9.2016 do 18.10.2016 zo sumy 4.170,70 eur od 19.10.2016 do 30.10.2016 zo sumy 4.088,50 eur od 31.10.2016 do 20.11.2016 zo sumy 3.918,50 eur od 21.11.2016 do 29.11.2016 zo sumy 3.857,98 eur od 30.11.2016 do 29.12.2016 zo sumy 3.805,57 eur od 30.12.2016 do 18.1.2017 zo sumy 3.610,57 eur od 19.1.2017 do 31.1.2017 zo sumy 3.509,57 eur od 1.2.2017 do 21.2.2017 zo sumy 3.288,57 eur od 22.2.2017 do 28.2.2017 zo sumy 3.272,72 eur od 1.3.2017 do 20.3.2017 zo sumy 3.033,72 eur od 21.3.2017 do 30.3.2017 zo sumy 3.005,99 eur od 31.3.2017 do 19.4.2017 zo sumy 2.881,99 eur od 20.4.2017 do 26.4.2017 zo sumy 2.819,54 eur od 27.4.2017 do 21.5.2017 zo sumy 2.583,54 eur od 22.5.2017 do 31.5.2017 zo sumy 2.570,91 eur od 1.6.2017 do 2.7.2017 zo sumy 2.506,92 eur od 3.7.2017 do 1.8.2017 zo sumy 2.257,70 eur od 2.8.2017 do 6.9.2017
zo sumy 2.189,49 eur od 7.9.2017 do 1.10.2017 zo sumy 2.141,82 eur 2.10.2017 do 2.11.2017 zo sumy 2.051,24 eur od 3.11.2017 do 30.11.2017 zo sumy 1.955,38 eur od 1.12.2017 do 1.1.2018 zo sumy 1.864,7 eur od 2.1.2018 do 31.1.2018 zo sumy 1.794,86 eur od 1.2.2018 do 28.2.2018 zo sumy 1.792,64 eur od 1.3.2018 do 1.5.2018 zo sumy 1.727,19 eur od 2.5.2018 do 31.5.2018 zo sumy 1.645,32 eur od 1.6.2018 do 27.6.2018 zo sumy 1.569,59 eur od 28.6.2018 do 26.7.2018 zo sumy 1.486,85 eur od 27.7.2018 do 2.9.2018 zo sumy 1.414,74 eur od 3.9.2018 do 1.11.2018 zo sumy 1.243,10 eur od 2.11.2018 do 29.11.2018 zo sumy 1.121,65 eur od 30.11.2018 do 27.12.2018 zo sumy 986,60 eur od 28.12.2018 do 31.1.2019 zo sumy 918,21 eur od 1.2.2019 do 28.2.2019 zo sumy 807,49 eur od 1.3.2019 do 31.3.2019 zo sumy 555,98 eur od 1.4.2019 do 1.5.2019 zo sumy 458,50 eur od 2.5.2019 do 30.5.2019 zo sumy 373,11 eur od 31.5.2019 do 27.6.2019 zo sumy 285,98 eur od 28.6.2019 do 30.7.2019 zo sumy 256,46 eur od 31.7.2019 do 29.8.2019 zo sumy 263,10 eur od 30.8.2019 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.
IV. Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 22.3.2019, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú istinu 4.378,93 eur, dlžné úroky z istiny vo výške 1.272,61 eur, zmluvný úrok 19,90% ročne zo sumy 4.378,93 eur od 20.3.2019, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 4.378,93 eur od 20.3.2019 do zaplatenia a náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu (Poštová banka, a.s.) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili zmluvu o úvere č. 1564088061, ktorej súčasťou boli Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery, Všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov. Žalovaný podpisom na Zmluve potvrdil, že sa s týmito dokumentami oboznámil a súhlasí s ich obsahom. Na základe zmluvy poskytol predchodca žalobcu žalovanému peňažné prostriedky v sume 5.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal v stanovenej lehote vrátiť predchodcovi žalobcu istinu a zaplatiť mu úroky, poplatky a iné peňažné plnenia podľa zmluvy (“úver”). Žalovaný neplnil úver riadne a včas, z ktorého dôvodu predchodca žalobcu v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka vyhlásil dňa 11.4.2016 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaný časť dlžnej sumy zaplatil, pričom jednotlivé splátky sú uvedené v Aktuálnom stave úveru.
3. Žalovanému bola žaloba doručená dňa 28.9.2019 postupom podľa § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku, k tejto sa nevyjadril.
4. Podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019 žalobca uviedol prehľad platieb žalovaného na úver, s tým, že žalovaný od poskytnutia úveru vykonal úhrady vo výške celkom 4.192,51 eur, z ktorých bolo na poplatky zaúčtovaných 49,65 eur, na úroky 3.521,79 eur a na istinu 621,07 eur. Žalovaná suma istiny 4.378,93 eur tak predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom 5.000,- eur a započítanými úhradami na istinu. Súčasne uvedeným podaním vzal žalobca žalobu čiastočne späť (v rozsahu uvedenom vo výroku I. rozsudku) s poukazom na čiastočné úhrady žalovaného po podaní žaloby, a to celkom vo výške 571,39 eur, konkrétne platbami 251,51 eur dňa 1.4.2019, 97,48 eur dňa 2.5.2019, 85,39 eur dňa
31.5.2019, 87,13 eur dňa 28.6.2019, 29,52 eur dňa 31.7.2019 a 20,36 eur dňa 30.8.2019. Vo zvyšku zotrval na pôvodnej žalobe.
5. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 13. mája 2020, pričom vykonal dokazovanie oboznámením žalobcom do spisu doložených listinných dôkazov, keď pojednával v neprítomnosti žalobcu (ospravedlneného) i žalovaného, ktorí o odročenie pojednávania nežiadali, pričom zistil nasledujúci skutkový stav.
6. Z obsahu zmluvy o úvere dobrá pôžička zo dňa 10.2.2015 (ďalej aj “zmluva” - čl.35), plynie, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému na jej základe úver vo výške 5.000,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť v 108-mich mesačných splátkach vo výške 101,- eur, splatných vždy do 25- teho dňa v mesiaci. Termín konečnej splatnosti úveru bol v Zmluve uvedený 25.2.2024. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 19,90% ročne, v zmluve bola uvedená RPMN 21,81% a priemerná RPMN 17,39%. V zmluve bola ešte uvedená celková čiastka úveru 10.786,44 eur. Zmluva bola uzatvorená bez poistenia schopnosti splácať úver. Výzvou zo dňa 15.3.2016, odoslanou žalovanému, vyzval predchodca žalobcu žalovaného na úhradu pohľadávky po splatnosti, s tým, že ak nebude uhradená v lehote 15 dní od doručenia, je banka oprávnená vyhlásiť úver predčasne splatným (výzva čl. 33, podací hárok čl. 34). Následne výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 11.4.2016 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že úverová pohľadávka sa stáva k 11.4.2016 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu dlžnej sumy (výzva čl. 37, fotokópia nedoručenej obálky čl. 37). Žalovaný na predmetný úver zaplatil podľa tvrdení žalobcu (vyjadrenie čl. 67) do podania žaloby celkom sumu 4.192,51 eur (splátkami uvedenými žalobcom v tabuľke čl. 66-67). Počas konania uhradil žalovaný na úver sumu 571,39 eur (podanie žalobcu čl. 68). Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. I/2018 bola pohľadávka zo Zmluvy postúpená na súčasného žalobcu (Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 6.8.2018 čl. 39-42 s prílohou čl. 32).
7. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom z dôvodu čiastkových úhrad žalovaného na úver uskutočnených počas konania (rozpísaných na čl. 68) súd konanie v zodpovedajúcej časti v zmysle ustanovenia § 145 ods. 2 CSP zastavil (výrok I. rozsudku).
8. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.
9. Podľa § 290 Civilného sporového poriadku (ďalej “CSP”), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy (ďalej “ZoSÚ”), tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.; Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa ustanovenia § 9 ods. 2, písm. c), j) ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať: c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y). Podľa ustanovenia § 52 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia Zmluvy: (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom od 01.04.2015), ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu omeškania, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu omeškania, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1995-87/znenie-20100701> platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 103 OZ, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky. Podľa § 151 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Podľa § 54a OZ v znení účiinom od 5.12.2018, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Podľa § 879v OZ (účinný od 5.12.2018 - novela OZ zákonom č.343/2018 Z.z, ktorým sa dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov), konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
10. Právny vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným založený predmetnou zmluvou je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z.), keďže právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali má potom špeciálna právna úprava, ktorou je zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie § 52 a nasl. OZ, prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, a je preto nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi zmluvy posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona o spotrebiteľských úveroch. Prednostné
použitie Občianskeho zákonníka na spotrebiteľské vzťahy (v zmysle ustanovenia § 52 ods. 2 veta posledná OZ) sa pritom nevzťahuje len na vzťahy založené po jeho účinnosti. Uvedené ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 01.04.2015, pričom právny predpis, ktorého je súčasťou, nemá prechodné ustanovenie, preto sa od jeho účinnosti vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd pritom poukazuje napr. na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 MCdo 14/2014 zo dňa 21.04.2015, v ktorom dovolací súd uviedol, že ustanovenie § 52 ods. 2 tretia veta Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou.
11. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 2 písm. d) ZoSÚ, na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému spotrebiteľský úver a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Nakoľko zmluva má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 1 ods. 2 a § 2 písm. d) ZoSÚ, musí obsahovať náležitosti ustanovené zákonom pre takéto zmluvy podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy). Pristupujúc ku skúmaniu jednotlivých obsahových náležitostí zmluvy, súd zistil, že zmluva neobsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a síce údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, keď tento údaj nie je v zmluve uvedený. Zmluva síce obsahuje položku pod označením „celková čiastka úveru“ v sume 10.786,44 eur, avšak toto nemožno považovať za správne uvedenie zákonom vyžadovanej povinnej náležitosti zmluvy. Jednak, zákonom požadovaná náležitosť zmluvy je uvedenie „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“, a nie uvedenie „celkovej čiastky úveru“, čo je úplne iný termín a tomuto zodpovedá suma 5.000,- eur. Okrem toho, z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) je zrejmé, že zákon vyžaduje tento údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedením konkrétnej sumy v správnej výške. Suma 10.786,44 eur však nepredstavuje správnu výšku celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ v zmysle zmluvy zaplatiť vychádzajúc z ostatných náležitostí zmluvy (počtu splátok a ich výšky). Súčinom počtu splátok 108 a ich výšky 101,- eur totiž dospejeme k sume 10.908,- eur, ktorá je sumou, ktorú mohol poskytovateľ úveru od žalovaného v zmysle zmluvy požadovať, a ktorá je tak správnou sumou „celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ. Zo všetkého uvedeného dospel súd k záveru, že zmluva neobsahuje uvedenú povinnú náležitosť. V zmluve tiež chýba náležitosť v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. c) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), a to adresa predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. Ak by sa i požadovaný údaj uvádzal v obchodných podmienkach, uvedené by nepostačovalo, pretože z dôvodu, že ide o náležitosť zmluvy vyžadovanú zákonom, uvedený údaj musí byť uvedený zreteľne a výslovne v rámci ustanovení zmluvy, kde uvedený nie je.
12. Vo vyššie uvedenom prípade sa tak spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného a zodpovedajúcich úrokov z omeškania.
13. K rozhodnutiu Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 9.11.2016 pod zn. C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a W. X., súd uvádza, že predmetnej zmluve o spotrebiteľskom úvere súd nevytýkal absenciu výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ale neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a údaju o adrese predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, ktoré sú ako náležitosti zmluvy o úvere upravené nielen v zákone č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ale aj v smernici 2008/48, pričom článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva neobsahuje všetky náležitosti uvedené v čl. 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Neuvedenie údaju o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť (resp. uvedenie nesprávneho údaju v nižšej ako skutočnej sume), môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku, preto aj v zmysle výkladu článku 23 smernice 2008/48, sa táto zmluva považuje za zmluvu o spotrebiteľskom úvere bez úrokov a poplatkov. Zároveň je súd toho názoru, že zákon o spotrebiteľských
úverov ku dňu uzavretia zmluvy jednoznačne určoval náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade absencie čo i len jednej z náležitostí je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
14. V prejednávanom prípade sa teda spotrebiteľský úver poskytnutý právnym predchodcom žalobcu žalovanému považuje v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemá nárok na zaplatenie úroku z úveru, ani žiadnych poplatkov, ale len na vrátenie poskytnutej sumy úveru po odrátaní plnenia zo strany žalovaného. Keďže žalovaný z poskytnutého úveru vo výške 5.000,- eur zaplatil nesporne celkom sumu 4.763,90 eur (žalobcom uvádzaná suma 4.192,51 eur a počas konania uhradených 571,39 eur), súd mu vo výroku I. rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi (ktorý je z dôvodu postúpenia pohľadávky v konaní aktívne vecne legitimovaným) zvyšnú časť poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 263,10 eur (5.000,- eur - 4.763,90 eur) a vo zvyšku (uplatňovanej istiny, zmluvných úrokov a zodpovedajúcich úrokov z omeškania z daných súm) žalobu vo výroku II. rozsudku ako nedôvodnú zamietol. Súd aplikujúc ustanovenie § 54a OZ v spojení s ustanovením § 879v OZ a ustanovením § 103 a § 101 OZ nepriznal žalobcovi vyčíslený úrok z omeškania za dobu do zosplatnenia (okrem úroku z omeškania zo splátky splatnej 25.3.2016), a to za omeškanie s úhradou splátok do 25.2.2016, keď tieto (resp. úroky z omeškania z nich ako ich príslušenstvo, keďže samotné splátky už sú v istine uhradenými následnými úhradami žalovaného) boli vzhľadom na dátum podania žaloby premlčanými. K výkladu ustanovenia § 103 OZ súd dáva do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Trnave č.k. 9Co/261/2017-51 zo dňa 23.01.2018, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že „podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktoré je vo vzťahu k všeobecnému ust. § 101 Občianskeho zákonníka špeciálne, je počiatok premlčania upravený odlišne od všeobecného. Podľa vety prvej, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti, neplynie teda odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz (§ 101 Občianskeho zákonníka).
15. Pretože sa žalovaný s peňažným plnením dostal do omeškania, súd mu uložil tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy omeškanej splátky úveru splatnej dňa 25.3.2016 odo dňa nasledujúceho po jej splatnosti do dňa zosplatnenia a následne odo dňa nasledujúceho po predčasnom zosplatnení úveru (12.4.2016) z celej zosplatnenej istiny úveru postupne sa znižujúc podľa nesporných úhrad uskutočnených žalovaným v zmysle rozpisu žalobcu v tabuľke na čl. 67, keď úver sa stal v celom rozsahu splatný riadnym a nesporným zákonným zosplatnením predchodcom žalobcu po predchádzajúcej výzve dňom 11.4.2016 a do omeškania s celou neuhradenou zosplatnenou istinou sa žalovaný dostal dňom 12.4.2016. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády Slovenskej republiky, ktorá výška úroku z omeškania v aplikovateľnom znení, je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca tak má nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne (t. j. 5% + 0,00%), nakoľko základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky ku dňu 26.3.2016 a 11.4.2016 bola 0,00 %. Z uvedeného dôvodu súd zamietol nárok žalobcu aj v časti uplatňovaného úroku z omeškania z priznanej istiny v časti úroku 0,05% ročne, keď žalobca si uplatňoval nárok na úrok z omeškania 5,05% ročne.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu trov konania by mal nárok žalovaný, keď bol v konaní úspešnejší, keď zo žalobcom uplatňovanej sumy istiny celkom 4.378,93 eur ( t.j. aj bez započítania zmluvného úroku, v ktorom bol žalobca celkom neúspešný) mu bolo priznaných, resp. ako úspech žalobcu pre účely náhrady trov konania možno započítať sumu 807,49 eur (priznaná istina 236,10 eur a suma uhradená na úver žalobcom počas konania 571,39 eur - úspech žalobcu 18%, úspech žalovaného 82%), keďže mu však v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku III. náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom za použitia čl. 4 ods. 2 CSP (keď potrebného ustanovenia niet), t.j. za použitia princípu racionálneho zákonodarcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).