Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41CoR/7/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Miroslavy Púchovskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu: 1/ RPL HYDRO - IZOLÁCIE s.r.o., so sídlom Tranovského 13, 040 01 Košice, IČO: 45 553 351, 2/ S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX, XXX XX P., obaja zast. JUDr. Martin Fabián, advokát so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: BEKWOODCOTE s.r.o., so sídlom Odborárska 52, 831 03 Bratislava, IČO: 31 364 951, zast. Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom Stoličková 4, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 857 793, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -242 zo dňa 24. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. -242 zo dňa 24. júna 2019, p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica prvou výrokovou vetou zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ a druhou výrokovou vetou priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ vo výške 100 %.

2. Súd na odôvodnenie uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu dňa 24.04.2018 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom, advokátom so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, pod. sp.zn. R 73/2017 dňa 19.02.2013 (správne má byť 19.02.2918). Svoj nárok žalobcovia odôvodnili tým, že žalobca 2/ nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu. Súčasne uviedli, že rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom. V súlade s žiadali rozhodcovský rozsudok zrušiť. Žalobca 2/ v žalobe tvrdil, že nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu ani o samotnom rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie zároveň neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania a bolo v rozpore s ustanoveniami zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobca 2/ mal súčasne za to, že na základe ubezpečenia pre predávajúceho zo dňa 15.03.2016 a uznania záväzku zo dňa 10.04.2017 mu nemohol vzniknúť ručiteľský záväzok v zmysle , pretože jeho označenie na týchto dokumentoch nie je dostatočne určité. Žalobca 2/ poukázal aj na to, že mu nebola doručená výzva k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu. Žalobcovia žiadali odložiť vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku. Tomuto návrhu súd vyhovel a vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložil do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

3. Súd prvej inštancie preskúmal existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa uvádzaných žalobcami. Tvrdenia žalobcov, ktoré uviedli v žalobe, považoval súd za nepreukázané, nakoľko rozhodcovský súd vo výzve na podanie žalobnej odpovede poučil účastníkov konania o možnosti podať námietku proti rozhodcovi podľa , ako aj o možnosti podať námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu podľa tohto zákona.

4. Súd zistil, že rozhodca pri skúmaní podmienok konania a jeho rozhodovaní vychádzal z čl. V uznania záväzku zo dňa 10.04.2017, ktoré bolo podpísané žalovaným, dlžníkom (žalobcom 1/) a zodpovednou osobou (žalobca 2/). Z obsahu čl. V predmetnej listiny mal súd za preukázané, že strany sporu mali postupovať pri riešení sporov, ktoré vznikli z rámcovej kúpnej zmluvy uzavretej dňa 15.03.2016 medzi žalobcom 1/ a žalovaným podľa dohody uzatvorenej v uznaní záväzku zo dňa 10.04.2017, v ktorej si strany zmluvy vrátane ručiteľa nanovo upravili obsah rozhodcovskej doložky oproti jej pôvodnému zneniu obsiahnutému v rámcovej kúpnej zmluve č. XXXX/XXXX/ŠJ-XXXXXXXX zo dňa 15.03.2016 v čl. IX bod 10. Dohoda strán sporu o ustanovení jediného rozhodcu na rozhodnutie sporov medzi stranami sporu je podľa názoru súdu prvej inštancie v súlade s § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého sa strany sporu môžu dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Súd mal za to, že obsah dohody strán sporu, a teda aj všetkých osôb, ktoré podpísali uznanie záväzku dňa 10.04.2017 v čl. V, nie je v rozpore s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, keďže si strany sporu dohodli aj postup dodatočného ustanovenia rozhodcu. Súd zistil, že žalobcom bola doručená do dispozičnej sféry výzva na zahájenie sporu a menovanie rozhodcu zo strany žalovaného, o čom svedčia doručenky, ktoré sa žalovanému vrátili dňa 07.08.2017 s poznámkou - neprevzaté v odbernej lehote, pričom následne žalovanému ako veriteľovi podľa čl. V uznania záväzku vzniklo oprávnenie vymenovať rozhodcu. Žalovaný tak učinil oznámením o menovaní rozhodcu zo dňa 15.08.2017. Predmetnú zásielku už žalobcovia riadne prevzali. Z obsahu tohto oznámenia mal súd za preukázané, že z dôvodu nevyjadrenia sa k osobe rozhodcu mal žalovaný za to, že nedošlo medzi stranami k dohode o menovaní jediného rozhodcu a tohto zvolil sám žalovaný podľa dohody v uznaní záväzku. Súd na základe uvedeného konštatoval, že bol dodržaný postup v zmysle dohody strán, pričom aj samotné dojednanie uznania záväzku považoval súd za platné. Zároveň týmto bola vyvrátená námietka žalobcov 1/ a 2/ ohľadom nedoručenia výzvy k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu.

5. S námietkou žalobcu 2/ ohľadom neurčitosti jeho osoby ako ručiteľa ako aj s neplatnosťou ručiteľského záväzku podľa na základe ubezpečenia predávajúceho zo dňa 15.03.2016 a uznania záväzku zo dňa 10.04.2017, sa súd prvej inštancie nestotožnil. Z predloženého rozhodcovského rozsudku zistil, že rozhodca sa aj s touto námietkou riadne vysporiadal, keď uviedol, že osoba ručiteľa je jednoznačne, určite a nezameniteľne identifikovaná a stotožnená, a to jednak pri podpise ubezpečenia pre predávajúceho ako aj pri podpise uznania je z jej označenia nepochybné, kto je ručiteľom. Obsah ručiteľského záväzku bol podľa názoru súdu jasný a zrejmý. Súd mal za preukázané, že žalobca 2/, ako zodpovedná osoba, udelil súhlas so spracovaním jeho osobných údajov uvedených v uznaní záväzku, ako aj v informačnom systéme veriteľa. V tejto listine bola zodpovedná osoba označená ako Roman Šedivý, Tranovského 950/13, Košice. Z prílohy č. 1/ A k rámcovej kúpnej zmluve mal súd identifikovanú osobu S. R. menom, priezviskom, bydliskom ako aj číslom občianskeho preukazu, ktorá bola kupujúcim označená ako osoba oprávnená konať za kupujúceho. V ubezpečení pre predávajúceho bola rovnaká osoba uvedená ako majiteľ osoby kupujúceho. Osoba žalobcu 2/ bola identifikovaná v listinách identifikátormi, ktoré sú dostatočné na to, aby táto osoba nebola zameniteľná s inou osobou. Z uvedených dôvodov považoval súd námietky žalobcu 2/ ohľadom neurčitosti osoby ručiteľa za nedôvodné, keďže v oboch právnych úkonoch zahrnutých v jednej listine išlo o tú istú osobu. Táto istá osoba platným spôsobom prevzala ručiteľský záväzok za dlžníka, nakoľko aj obsah ručiteľského záväzku je určitý, zrozumiteľný a je obsiahnutý v právnom úkone - uznanie záväzku ako aj v ubezpečení pre predávajúceho. Osoba žalobcu 2/ zároveň v uznaní záväzku zo dňa 10.04.2017 platným spôsobom pristúpila aj k rozhodcovskej doložke, a preto žalovaný dôvodne podal žalobný návrh na zaplatenie dlžnej istiny na rozhodcovský súd.

6. Súd prvej inštancie v závere napadnutého rozsudku konštatoval, že žalobca 1/ vôbec neodôvodnil dôvodnosť ním podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku voči žalovanému. Súd rovnako vyhodnotil priebeh konania pred jediným rozhodcom za súladný s dohodou strán v uznaní záväzku zo dňa 10.04.2017 podľa čl. V. Súd mal za to, že rozhodca postupoval v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, neporušil zásadu rovnosti strán a rozhodcovský rozsudok riadne doručil stranám rozhodcovského konania. Predmetné rozhodcovské konanie prebehlo v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky a námietky predpojatosti v žalobnej odpovedi žalovaný 1/ a 2/ (v tomto konaní žalobcovia 1/ a 2/) neodôvodnili, rozhodca sa necítil byť zaujatý rozhodnúť daný spor, a preto súd prvej inštancie v tomto konaní na základe všetkých vyhodnotených dôkazov, pre ktoré žalobcovia podali žalobu, túto posúdil ako nedôvodnú a zamietol ju. O trovách konania rozhodol súd v zmysle tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonom stanovenej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe žalobcov v celom rozsahu vyhovel, prípadne, aby rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobcovia sa nestotožnili s názorom súdu, že dohoda strán sporu o ustanovení jediného rozhodcu na rozhodnutie sporov medzi stranami sporu je v súlade s ustanovením § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobcovia uviedli, že nešlo o rozhodcovské konanie v zmysle dohody, nakoľko žalobca nemal právo zúčastniť sa výberu rozhodcu, resp. na postupe jeho dodatočného ustanovenia. Rozhodcovská doložka je podľa názoru žalobcov v rozpore so a v zmysle neplatná, pretože jednostranné ustanovenie rozhodcu nie je možné považovať za zmluvnými stranami dohodnutý postup dodatočného ustanovenia rozhodcu, a to aj vzhľadom na možnú zaujatosť vybraného rozhodcu. V odvolaní žalobcovia uviedli, že nedostatok právomoci konajúceho rozhodcu namietali aj v rámci rozhodcovského konania, pričom túto námietku posúdil rozhodca a následne aj súd prvej inštancie ako nedôvodnú a spôsob ustanovenia jediného rozhodcu posúdil ako platný. Žalobcovia sa nestotožnili ani s názorom súdu, že im bola doručená výzva na zahájenie sporu a menovanie rozhodcu zo strany žalovaného do dispozičnej sféry, o čom svedčia doručenky žalobcov 1/ a 2/, ktoré sa žalovanému vrátili s poznámkou - neprevzaté v odbernej lehote. Naďalej zotrvali na stanovisku uvedenom v žalobe, že žalobcovi 2/ ako ručiteľovi nebola doručená výzva k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu. Žalobcovia poukázali na skutočnosť, že z obsahu rámcovej zmluvy v znení jej zmien a dodatkov a ani z obsahu ubezpečenia pre predávajúceho a uznania záväzku nevyplýva, že medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá fikcia doručenia vo vzťahu k ručiteľovi, ale výhradne len vo vzťahu ku kupujúcemu. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávnych skutkových zistení ako aj z nesprávneho právneho posúdenia aj čo sa týka odôvodnenia súdu o tom, že osoba ručiteľa je jednoznačne, určite a nezameniteľne identifikovaná a stotožnená. V odvolaní uviedli, že na základe ubezpečenia pre predávajúceho a uznania záväzku nemohol žalobcovi 2/ vzniknúť ručiteľský záväzok v zmysle , pretože vo vzťahu k žalobcovi 2/ sa nejedná o platné právne úkony. Namietali, že žalobca 2/ v údajnom postavení ručiteľa v ubezpečení pre predávajúceho a ani uznaní záväzku nie je určený dostatočne určite, nakoľko v predmetnom ubezpečení pre predávajúceho je uvedené len meno a priezvisko a odkaz na majiteľa kupujúceho, pričom nie je uvedený dátum narodenia, prípadne rodné číslo alebo bydlisko tak, aby predmetnú osobu nebolo možné zameniť s inou osobou. V týchto listinách nie je osoba ručiteľa vôbec uvádzaná a označená ako zmluvná strana, nebola dostatočne konkretizovaná a určiteľná. Žalobcovia sa nestotožnili ani s názorom súdu, že judikatúra, na ktorú v priebehu konania poukázali, nebola použiteľná na daný prípad a opätovne na ňu poukázali. V závere odvolania žalobcovia uviedli, že prílohou rámcovej kúpnej zmluvy nebol výpis z obchodného registra.

8. K odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ podal vyjadrenie žalovaný, ktorý nesúhlasí so skutočnosťami, ktoré žalobcovia uvádzajú ako dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku nie je daný, nakoľko samotný predmet rozhodcovského konania je v § 40 zákona o rozhodcovskom konaní taxatívne vymedzený dôvodmi na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku a má výlučne procesnoprávny charakter. Z uvedeného dôvodu sa súd nemal zaoberať skúmaním hmotnoprávnej stránky, pod ktorú spadá aj posudzovanie platnosti ručenia. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že rozhodcovská doložka spĺňa zákonom o rozhodcovskom konaní vymedzené požiadavky. Uviedol, že žalobcovia 1/ a 2/ mali možnosť prečítať si rozhodcovskú doložku, mali možnosť vzniesť námietky voči jej obsahu najmä čo sa týka spôsobu menovania rozhodcu, a to už pri podpise uznania záväzku, avšak žiadne námietky nevzniesli a listinu podpísali. Žalovaný mal za to, že postup vymenovania osoby rozhodcu bol plne v súlade s ustanovením zákona o rozhodcovskom konaní. Žalovaný sa vyjadril aj k námietke žalobcu 2/, ktorý tvrdil, že mu nebola doručená výzva k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu. V súvislosti s touto námietkou žalovaný poukázal na ustanovenie . Žalovaný považoval za účelové tvrdenie žalobcov, že osoba ručiteľa nebola v ubezpečení a uznaní záväzku označená ako zmluvná strana a dostatočne konkretizovaná a určiteľná. Žalovaný zastáva názor, že osoba ručiteľa, ktorým je žalobca 2/, je určená dostatočne určito a je nepochybné, že predmetné dokumenty boli podpísané žalobcom 2/. Z rámcovej zmluvy a jej príloh súčasne vyplýva, že zodpovednou osobou žalobcu 1/ je práve žalobca 2/. Žalovaný sa vyjadril aj k identifikácii ručiteľa prostredníctvom čísla občianskeho preukazu, ktoré bolo uvedené v prílohe č. 1 k rámcovej kúpnej zmluve. Na základe uvedených skutočností zastáva žalovaný názor, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené a účelové. S námietkami žalobcov sa vysporiadal už rozhodcovský súd, preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny.

9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, podľa (ďalej len „“) prejednal odvolanie v rozsahu danom , rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa . Odvolací súd nepovažoval za potrebné doplniť ani zopakovať dôkazy vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, preto prejednal vec bez nariadenia pojednávania ( ). Rozsudok v zmysle v spojení s odvolací súd verejne vyhlásil, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

10. Podľa o rozhodcovskom konaní v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „“ alebo „zákon o rozhodcovskom konaní“), rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

11. Podľa § 4 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

12. Podľa § 4 ods. 2 zákona o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

13. Podľa § 4 ods. 3 zákona o rozhodcovskom konaní, písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, a) ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá vo vzájomnej písomnej komunikácii strán alebo b) ak bola uzatvorená elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a osoby, ktorá právny úkon urobila.

14. Podľa § 8 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, zmluvné strany sa môžu dohodnúť na osobe rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

15. Podľa § 17 zákona o rozhodcovskom konaní, účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

16. Podľa § 40 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní, tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti,

4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona.

17. Odvolací súd z predloženého spisu zistil, že žalobcovia 1/ a 2/ sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 24.04.2018 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom pod č.k. R73/2017 zo dňa 19.02.2013 (správne má byť 19.02.2018). S predmetným rozsudkom nesúhlasili a podali žalobu na jeho zrušenie, a to v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) a nasl. zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobcovia v žalobe uviedli, že žalovaný (v rozhodcovskom konaní v právnom postavení žalobcu) svoju žalobu voči žalobcovi 2/ (v rozhodcovskom konaní v postavení žalovaného 2/) opieral o ručiteľský záväzok, ktorý mal vzniknúť na základe ubezpečenia pre predávajúceho zo dňa 15.03.2016 a uznania záväzku zo dňa 10.04.2017. Uviedli však, že na základe týchto dokumentov nemohol žalobcovi 2/ vzniknúť ručiteľský záväzok v zmysle , pretože vo vzťahu k žalobcovi 2/ sa nejedná o platné právne úkony. V žalobe žalobcovia uviedli, že žalobca 2/ nie je v ubezpečení pre predávajúceho a ani v uznaní záväzku určený dostatočne určite, nie je označená ako zmluvná strana a zároveň nebola dostatočne konkretizovaná a určiteľná. Vo vzťahu k žalobcovi 2/ v žalobe namietali, že mu nebola doručená výzva k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu. Z uvedeného dôvodu považovali za neplatné aj jednostranné ustanovenie rozhodcu žalovaným a rozhodcovský rozsudok bol podľa názoru žalobcov vydaný v rozpore s platnými právnymi predpismi. Ustanovenie rozhodcu bolo podľa žalobcov 1/ a 2/ v rozpore s ustanovením a zákona o rozhodcovskom konaní a rozhodcovská doložka je v zmysle neplatná. Žalobcovia spolu so žalobou predložili súdu aj rozhodcovský rozsudok č.k. R73/2017 zo dňa 19.02.2018 a žalobnú odpoveď k žalobe žalobcu v rozhodcovskom konaní.

18. Na výzvu súdu predložil jediný rozhodca, ktorý vydal napadnutý rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský spis. Súčasťou súdneho spisu je kópia oznámenia o menovaní rozhodcu zo dňa 15.08.2017 spolu s doručenkami, na ktorých bola vyznačená poznámka, že zásielka nebola prevzatá v odbernej lehote, ďalej oznámenie o prijatí funkcie rozhodcu, žaloba o zaplatenie sumy 30.766,29,- Eur s prísl. a zmluvnej pokuty zo dňa 23.08.2017. Výzvy k zahájeniu sporu a k menovaniu rozhodcu zo dňa 24.07.2017 adresované žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ boli uložené na pošte dňa 28.07.2017 a dňa 03.08.2017 boli vrátené žalovanému s poznámkou „neprevzatá v odbernej lehote“.

19. Odvolací súd preskúmal aj rámcovú kúpnu zmluvu zo dňa 15.03.2016, ktorú uzatvoril žalobca 1/ ako kupujúci, zastúpený pri uzatváraní zmluvy žalobcom 2/, so žalovaným ako predávajúcim. Kupujúci bol v záhlaví zmluvy označený názvom spoločnosti, sídlom a identifikačným číslom, pričom bol zastúpený žalobcom 2/, ktorý v časti podpisov na zmluve pripísal dodatok - konateľ. V čl. IX bodu 2. predmetnej zmluvy je uvedené vyhlásenie osoby podpisujúcej zmluvu za kupujúceho (t.j. žalobcu 2/), v zmysle ktorého je táto osoba oprávnená kupujúceho bez obmedzenia zastupovať a konať v jeho mene a pre platnosť zmluvy sa okrem jej podpisu nevyžaduje žiadny iný právny úkon. V zmysle čl. IX bodu 6. sa zmluvné strany dohodli na pravidlách, podmienkach a fikciách doručovania. Konkrétne písm. b) tohto bodu ustanovuje, že listina adresovaná kupujúcemu, ktorá je doručovaná poštou, kuriérom alebo inou osobou, ktorá má povinnosť doručiť zásielku, sa považuje za doručenú uplynutím piateho dňa odo dňa odovzdania listiny subjektu obstarávajúcemu jej doručenie. Takto dohodnutá fikcia platí aj v prípadoch, keď sa adresát v mieste doručenia nezdržuje, keď sa adresát o doručení (uložení) zásielky nedozvedel alebo keď sa zásielka vrátila odosielateľovi ako nedoručená, neprevzatá alebo nedoručiteľná. V bode 10. toho istého článku si zmluvné strany dohodli mimosúdne riešenie sporov. Prílohou rámcovej kúpnej zmluvy je oznámenie kupujúceho o osobách oprávnených na objednávanie tovaru, v ktorom je uvedená osoba žalobcu 2/ s uvedeným menom, priezviskom, bydliskom a číslom občianskeho preukazu.

20. Spolu s rámcovou kúpnou zmluvou bolo dňa 15.03.2016 medzi zmluvnými stranami uzatvorené aj ubezpečenie pre predávajúceho, v zmysle ktorého zodpovedná osoba v zmysle vyhlásila predávajúcemu, že ak kupujúci nesplní voči predávajúcemu akýkoľvek záväzok vyplývajúci z kúpnej zmluvy alebo záväzok s kúpnou zmluvou súvisiaci, uspokojí v celom rozsahu každý takýto nárok predávajúceho. Zodpovedná osoba podpisom predmetnej listiny vyhlásila, že bola oboznámená s jej obsahom, súhlasila s jej obsahom a nemala k nej výhrady. Žalobca 2/ bol na predmetnej listine identifikovaný menom a priezviskom a označený ako majiteľ kupujúceho, t.j. žalobcu 1/ s uvedeným identifikačným číslom organizácie.

21. V uznaní záväzku zo dňa 10.04.2017 bol žalobca 1/ v postavení dlžníka identifikovaný názvom spoločnosti, sídlom a identifikačným číslom a zodpovedná osoba - žalobca 2/ bol identifikovaný menom, priezviskom, bydliskom a uvedením, že zároveň vykonáva aj funkciu štatutárneho orgánu dlžníka. Predmetným uznaním záväzku sa dlžník zaviazal zaplatiť veriteľovi záväzok vyplývajúci z predmetnej listiny. Ohľadom doručovania sa strany dohodli, že písomnosť odoslaná veriteľom na ním známu adresu dlžníka sa so všetkými účinkami doručenia považuje za prevzatú dlžníkom tretím dňom od jej odovzdania Slovenskej pošte alebo kuriérovi. V zmysle bodu IV. uznania záväzku sa zodpovedná osoba, a teda žalobca 2/, zaviazala, že vykoná všetko potrebné na to, aby dlžník riadne a včas splnil všetky záväzky, pričom zodpovedná osoba sa ich zaviazala v zmysle ako fyzická osoba uspokojiť v celom rozsahu, ak dlžník všetky tieto záväzky nesplní. V bode V. uznania záväzku sa všetky osoby podpísané na uznaní záväzku a jej prílohách, vrátane zodpovednej osoby, dohodli na rozhodcovskej doložke v zmysle , v zmysle ktorej mali byť všetky spory, ktoré medzi stranami vzniknú, rozhodnuté v rozhodcovskom konaní pred jediným rozhodcom, ktorý mal byť menovaný na základe dohody. V prípade, že sa zmluvné strany na menovaní rozhodcu nedohodnú ani do troch dní od doručenia výzvy k zahájeniu sporu a k menovaniu rozhodcu druhej zmluvnej strane, rozhodcu vymenuje veriteľ. Zmluvné strany sa súčasne dohodli, že rozhodcovské konanie bude písomné a rozhodca bude konať podľa slovenského právneho poriadku. Z bodu V. uznania ďalej vyplýva, že v prípade, ak bola dojednaná iná rozhodcovská doložka v zmluve, táto sa neuplatní, pričom sa uplatní rozhodcovská doložka z predmetného uznania záväzku, a to aj na vzťahy vyplývajúce zo zmluvy. Dlžník a zodpovedná osoba podpisom uznania záväzku vyhlásili, že uznanie je prejavom slobodnej vôle a nepodpísalo sa v tiesni.

22. Okresný súd Banská Bystrica uznesením č.k. -136 zo dňa 09.10.2018 odložil vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku vydaného jediným rozhodcom JUDr. Petrom Škrabákom, a to až do právoplatného skončenia konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

23. K žalobe žalobcov 1/ a 2/ podal vyjadrenie žalovaný, ktorý nesúhlasil s dôvodmi uvádzanými žalobcami na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uviedol, že dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom konaní majú len procesnoprávny charakter, čo vylučuje skúmanie rozhodcovského rozsudku v konaní pred všeobecným súdom aj v rozsahu hmotnoprávnej stránky veci. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobcovia sú subjekty s právnou subjektivitou, a teda sami rozhodujú, či dané listiny podpíšu. Skutočnosť, že žalobcovia podpísali rámcovú zmluvu spolu s ubezpečením pre predávajúceho je vyjadrením toho, že žalobcovia sa s danými listinami riadne oboznámili, boli oboznámení so sankciami za nesplnenie svojich povinností, súhlasili s nimi, a preto nie je dôvod tieto listiny spochybňovať, keďže tak mohli urobiť priamo pri podpise listín a mohli ich pripomienkovať. Žalovaný uviedol, že žalobca 2/ podpísal ručenie dvakrát, a to v ubezpečení pre predávajúceho a v uznaní záväzku, preto jeho námietky v tomto smere sú neopodstatnené. Osobu žalobcu 2/ považuje žalovaný za jednoznačne identifikovanú a konkretizovanú. V súvislosti s rozhodcovskou zmluvou žalovaný uviedol, že táto bola uzavretá v súlade s platným právnym poriadkom a aj samotné rozhodcovské konanie prebehlo v zmysle dohodnutého spôsobu medzi účastníkmi konania a v súlade so . Žalovaný sa vyjadril aj k tvrdeniu žalobcu 2/, ktorý tvrdil, že výzva k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu mu nebola doručená, a teda k zahájeniu sporu a menovaniu rozhodcu nedošlo platným spôsobom. Žalovaný poukázal na ustanovenie , z ktorého vyplýva, že prejav vôle je doručený adresátovi v momente, kedy sa dostane do sféry jeho dispozície a tým okamihom začína právny úkon pôsobiť voči druhej zmluvnej strane. V danom prípade nie je nevyhnutné, aby sa adresát skutočne oboznámil s obsahom hmotnoprávneho úkonu, postačuje, že mal objektívnu možnosť spoznať jeho obsah. Žalovaný sa vyjadril aj k tvrdenej neplatnosti rozhodcovskej doložky. V súlade s zákona o rozhodcovskom konaní sa môžu zmluvné strany dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia, čo bolo v zmysle danej rozhodcovskej doložky dodržané. V závere vyjadrenia žalovaný uviedol, že námietku žalobcov o zaujatosti rozhodcu považuje za nedôvodnú a nekonkretizovanú, pričom sa s ňou už náležite a dostatočne vysporiadal rozhodcovský súd. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania.

24. K vyjadreniu žalovaného podali vyjadrenie žalobcovia, v ktorom zotrvali na žalobe a skutočnosti uvádzané žalovaným považovali za účelové a zavádzajúce. Žalobcovia vo vyjadrení opätovne poukázali na ustanovenie zákona o rozhodcovskom konaní. Opätovne uviedli, že žalobcovi 2/ nemohol vzniknúť ručiteľský záväzok v zmysle , pretože vo vzťahu k žalobcovi 2/ sa nejedná o platné právne úkony, keďže žalobca 2/ nebol v ubezpečení pre predávajúceho a v uznaní záväzku určený dostatočne určite. Nesúhlasili ani s tvrdením žalovaného, že išlo o rozhodcovské konanie v zmysle ich dohody, nakoľko žalobca nemal právo zúčastniť sa výberu rozhodcu. V rozpore s ustanovením , a teda za neplatné považovali žalobcovia ustanovenie dohody, že v prípade, ak sa zmluvné strany nedohodnú na menovaní rozhodcu ani do troch dní od doručenia výzvy k zahájeniu sporu a k menovaniu rozhodcu, rozhodcu vymenuje veriteľ. Jednostranné ustanovenie rozhodcu veriteľom nie je podľa názoru žalobcov možné považovať za korektný, zmluvnými stranami dohodnutý postup dodatočného ustanovenia rozhodcu.

25. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý taktiež opätovne uviedol, že dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 zákona o rozhodcovskom konaní má výlučne procesnoprávny charakter a taktiež sa vyjadril aj k tvrdenému nedostatočnému určeniu žalobcu 2/ ako aj k neplatnosti rozhodcovskej doložky namietanej žalobcami.

26. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že súd prvej inštancie sa náležite vysporiadal s tvrdenými skutočnosťami a svoje rozhodnutie dostatočne podrobne, v niektorých častiach až nadbytočne, odôvodnil. Žalobcovia žiadali zrušiť rozhodcovský rozsudok s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní, z dôvodu, že žalobca 2/ nebol upovedomený o ustanovení rozhodcu, rozhodcovské konanie bolo v rozpore so zákonom o rozhodcovskom konaní, ako aj z dôvodu, že žalobca 2/ v postavení ručiteľa nebol v ubezpečení pre predávajúceho a v uznaní záväzku dostatočne identifikovaný bez toho, aby ho nebolo možné zameniť ho s inou osobou. Žalobcovia nepovažovali za platne uzatvorenú ani rozhodcovskú doložku. Súd prvej inštancie dal odpoveď na každú stranami sporu nastolenú otázku s použitím konkrétnych ustanovení zákonov. Žalobcovia v odvolaní uviedli totožné skutočnosti ako v žalobe a vo vyjadreniach podaných v priebehu konania, s ktorými sa už vysporiadal súd prvej inštancie. Na základe vykonaného dokazovania sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s názorom okresného súdu, na ktorý v podrobnostiach odkazuje.

27. Z rámcovej kúpnej zmluvy mal odvolací súd za to, že táto upravuje obchodno-záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, v dôsledku čoho je na vec potrebné aplikovať . sa z tohto dôvodu spravuje aj ručiteľský záväzok prevzatý žalobcom 2/ v písomnej forme tak, ako to predpokladá tohto zákona. Neplatnosť ručiteľského záväzku však nie je sama o sebe hmotnoprávnym predpokladom na to, aby mohli žalobcovia z tohto dôvodu podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Odvolací súd sa preto týmto tvrdením žalobcov podrobnejšie nezaoberal, napriek tomu je však možné odkázať na rozsudok súdu prvej inštancie, ktoré, aj keď je v tejto časti nadbytočné, je vecne správne.

28. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, pre ktorý je tak povinný s poukazom na § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní urobiť, keďže ide o jediný relevantný dôvod uvádzaný žalobcami, pre ktorý by bolo za predpokladu preukázania splnenia zákonných predpokladov možné rozhodcovský rozsudok zrušiť.

29. Žalobcovia namietali, že rozhodcovské konanie nebolo v súlade s § 8 zákona o rozhodcovskom konaní. V zmysle predmetného ustanovenia sa zmluvné strany môžu dohodnúť na osobe rozhodcu alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia. V zmysle bodu V. uznania záväzku zo dňa 10.04.2017 sa zmluvné strany dohodli na rozhodcovskej doložke podľa § 3 zákona o rozhodcovskom konaní. V súlade s rozhodcovskou doložkou mal byť rozhodca menovaný na základe dohody zmluvných strán a v prípade, že sa zmluvné strany nedohodnú do troch dní od doručenia výzvy k zahájeniu sporu a k menovaniu rozhodcu, vymenuje rozhodcu veriteľ. Uznanie záväzku, súčasťou ktorého bola rozhodcovská doložka, žalobcovia podpísali bez akýchkoľvek pripomienok, a teda s ním vyjadrili súhlas. Ustanovenie rozhodcu môže byť výsledkom rôzneho postupu. Strany sa môžu v rozhodcovskej zmluve alebo v rozhodcovskej doložke dohodnúť na osobe rozhodcu, postupe jeho výberu alebo môžu poveriť jeho ustanovením tretiu osobu. Zmluvné strany sa v zmysle uznania záväzku dohodli na postupe výberu rozhodcu. Následne žalovaný (v rozhodcovskom konaní v postavení žalobcu) vo výzve k zahájeniu sporu a k menovaniu rozhodcu konkretizoval troch rozhodcov, pričom žalobcovia boli vyzvaní k výberu jedného z nich. Žalobcovia zásielku žalovaného neprebrali, čo preukazujú doručenky založené v súdnom spise, na ktorých je vyznačená poznámka - neprevzaté v odbernej lehote. To, že žalobcovia neprevzali zásielku, nemožno klásť za vinu žalovanému a tvrdiť, že im zásielka nebola doručená, resp. že im nebolo umožnené zvoliť si rozhodcu, a to aj s poukazom na dohodu zmluvných strán o doručovaní písomností vyplývajúcu z čl. IX bodu 6. rámcovej kúpnej zmluvy, v zmysle ktorej zmluvné strany vyjadrili súhlas aj s fikciou doručenia.

30. Odvolací súd poukazuje aj na ustanovenie a , v zmysle ktorého sa právny úkon musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, inak je nepltný. Z obsahu rámcovej kúpnej zmluvy, jej príloh, ubezpečenia pre predávajúceho ako aj z uznania záväzku mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli uzatvorené v súlade s , t.j. slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, na znak čoho boli zmluvnými stranami podpísané. Keďže všetky listiny žalobcovia bez výhrad podpísali, vyjadrili súhlas aj s rozhodcovskou doložkou, preto nie je možné prisvedčiť tvrdeniu žalobcov, že by táto nebola dojednaná platne, v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky.

31. Odvolací súd mal za preukázané, že účastníkom rozhodcovského konania bola poskytnutá rovnaká možnosť na uplatnenie práv a na ich ochranu v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní. Predmetné normatívne vyjadrenie ustanovenia je premietnutím zabezpečeného práva na rovné postavenie pred zákonom, nevynímajúc ani zákony upravujúce procesný postup súdu a iných orgánov, ktorým bola zverená rozhodovacia právomoc. Rovné postavenie účastníkov rozhodcovského konania tvorí základ špecifickosti daného konania a prispieva k zákonnosti rozhodnutí v ňom vydaných. Po podaní žaloby na rozhodnutie jedinému rozhodcovi bola žalovaným 1/ a 2/ doručená výzva na podanie žalobnej odpovede, bola im daná možnosť zvoliť si rozhodcu, ktorú však nevyužili. Jediný rozhodca posúdil listiny predložené účastníkmi rozhodcovského konania a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil.

32. Po preskúmaní veci nemal odvolací súd preukázaný žiaden z dôvodov na zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle § 40 ods. 1 písm. a) zákona o rozhodcovskom konaní. Žalobcovia v odvolaní uviedli totožné skutočnosti ako už uviedli v rozhodcovskom konaní a taktiež v nimi podanej žalobe. S jednotlivými námietkami žalobcov sa vysporiadal v rozhodcovskom konaní jediný rozhodca JUDr. Peter Škrabák a následne aj súd prvej inštancie.

33. Odvolací súd dodáva, že netreba opomínať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu tvorí jeden celok, preto je aj v zmysle odvolaciemu súdu daná možnosť obmedziť sa na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

34. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle , potvrdil ako vecne správny.

35. Odvolací súd potvrdil aj výrokovú vetu, ktorou súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100 %. Keďže je odvolací súd viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania, preskúmal výrok o nároku na náhradu trov konania len v tomto rozsahu a dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, keď žalovanému, ako úspešnej strane sporu, priznal voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu v zmysle .

36. Podľa , ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

37. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

38. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s tak, že žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ v rozsahu 100 %. O výške trov konania rozhodne súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením.

41. Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).