Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18CoCsp/31/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu 365.bank, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 340 890, zastúpeného Advokátkou kanceláriou RELEVANS, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému A. A., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX B. XX, zastúpeného Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, Karpatská 804/10, 089 01 Svidník, o zaplatenie 4.483,55 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, pracovisko Svidník č.k. -61 zo dňa 30.01.2023, takto

rozhodol:

I. Pripúšťa, aby na miesto doterajšieho žalobcu 365.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

II. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I. v časti o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3.873,16 eura, úrok z omeškania vo výške 23,30 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.873,16 eura od 27.1.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti mení rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamieta.

III. Potvrdzuje rozsudok vo výrok II.

IV. Zrušuje rozsudok vo výroku IV. a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov, pracovisko Svidník (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo ,,súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol nasledovne:

,,I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu 3 923,16 eura, úrok z omeškania vo výške 23,30 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 923,16 eura od 27.1.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Povoľuje žalovanému splácať dlžnú sumu v pravidelných mesačných splátkach po 90 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku do úplného vyrovnania, pod následkom straty výhody splátok.

IV. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,40 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.“

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Žalobca bol od uzavretia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 10.05.2019 v postavení dodávateľa a žalovaný v postavení spotrebiteľa. Právny vzťah účastníkov konania súd prvej inštancie posúdil podľa noriem spotrebiteľského práva, a to podľa osobitného právneho predpisu zákona o spotrebiteľských úveroch a všeobecného právneho predpisu . Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je dôvodná čiastočne, a to pokiaľ ide o zaplatenie istiny vo výške 3 923,16 eura (5 000 - 1 076,84), úroku z omeškania vo výške 23,30 eura (úrok z omeškania vo výške 1,94 eura - od poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti + úrok z omeškania vo výške 21,36 eura - od zosplatnenia do vykonania poslednej úhrady žalovaného) s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3 923,16 eura od 27.1.2021 (od vykonania poslednej úhrady žalovaného) do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Zamietnutie žaloby odôvodnil s poukazom na hrubé porušenie povinnosti veriteľa podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej v texte aj ako ,,ZoSÚ“). Konštatoval, že zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a ďalších listín, ktoré predložil žalobca nevyplýva, aby akýmkoľvek spôsobom zisťoval údaje o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa a neprihliadal na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Žalovaný bol povinný v zmysle vyššie uvedeného s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, čo žalobca nepreukázal. Už len z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie predmetný úver považovať za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ZoSÚ. Súd prvej inštancie dodal, že pokiaľ ide o ďalšie námietky žalovaného, že zmluva neobsahovala dobu trvania zmluvy a predpoklady použité na výpočet RPMN, s týmto sa nestotožnil. Súd prvej inštancie v zmysle ust. (ďalej len ,P“) povolil žalovanému dlh splácať v mesačných splátkach po 90 eur, vychádzal pritom z celkovej výšky pohľadávky, splátky, ktorá bola dohodnutá v samotnej úverovej zmluve a skutočnosti, aby dlh bol zaplatený v primeranom čase. Povolenie splátkového kalendára nebude mať nepriaznivé ekonomické následky pre žalobcu.

3. O trovách strán, súd prvej inštancie rozhodol podľa . Úspech žalobcu v konaní je v sume 3.946,46 eura z uplatnených 5.917,76 eura, teda v rozsahu 66,7 % a úspech žalovaného 33,30 %. Prevyšujúci úspech žalobcu je 33,4 %, preto žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 33,4 %, o ktorých výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný neposkytol súdu skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodňovali aplikáciu . Žalovanému bol síce priznaný nárok na poskytnutie právnej pomoci v mesiaci február 2022, od ktorého už uplynula doba takmer jedného roka a žalovaný svoje majetkové pomery v čase vyhlásenia rozhodnutia neaktualizoval.

4. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov I. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Nesúhlasil s konštatovaním súdu, že nim uvedená skutočnosť o zaplatení sumy 1.123,84 eura nevyplýva zo spisu a teda ju nepreukázal, nemôže súhlasiť. Jeho tvrdenie o zaplatení sumy 1.123,84 eura na predmetný úver vyplýva zo spisu, konkrétne z listiny označenej ako Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2021, na čo poukázal aj vo vyjadrení z 29.01.2023. Poukázal na to, že sám súd v odôvodnení rozsudku uvádza, že vykonal dokazovanie bankovými výpismi - aktuálnym stavom úveru, avšak dospel k záveru, že na predmetný úver zaplatil sumu 1.076,84 eura. Je toho názoru, že súd prvej inštancie prehliadol niektorú z platieb, ktoré sú uvedené v bankových výpisoch. Z bankového výpisu - Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2021, vyplýva, že na predmetný úver boli zaplatené splátky v celkovej výške 1.126,84 eura. Keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že úver mu bol poskytnutý vo výške 5.000 eur, žalobca má nárok, po zohľadnení doposiaľ zaplatenej sumy na predmetný úver, na doplatenie sumy 3.873,16 eura (5.000 - 1.126,84 = 3.873,16) a nie 3.923,16 eura. Čo sa týka výroku IV. odvolaním napadnutého rozsudku, žalobca namietal, že, že v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa na jeho strane, ktoré odôvodňujú použite . Dôvodom hodným

osobitného zreteľa je jeho aktuálna nepriaznivá finančná situácia, o čom súdu ako prílohu vyjadrenia z 29.01.2023 predložil rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. , zo 17.02.2022, ktorým bolo rozhodnuté o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Podľa : „Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“Aplikácia vyššie uvedeného zákonného ustanovenia by pritom nepriaznivo nezasiahla do majetkovej sféry žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol odvolaciemu súdu postupovať podľa ustanovenia , zmeniť I. výrok rozsudku súdu prvej inštancie tak, že ho zaviaže na zaplatenie sumy 3.873,16 eura s prísl. a IV. výrok tak, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

5. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a IV. podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Považoval tvrdenie súdu prvej inštancie, že nebola skúmaná bonita žalovaného a tým dodržané konanie s odbornou starostlivosťou zo strany žalobcu za zavádzajúce, nakoľko tak ako u každého klienta aj tohto bola skúmaná bonita výpisom z úverového registra (SRBI), ako aj dokladov o príjme, teda boli splnené všetky podmienky na konanie v súlade so . Z. z., a podmienok dohľadu NBS. Zároveň žalobca postupoval v súlade s metodikou a opatrením NBS. Uviedol, že žalovaný namietol skúmanie bonity zo strany žalobcu v podaní zo dňa 29.01.2023, ktorým zároveň ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Urobil tak 1 deň pred samotným termínom pojednávania, pričom ako vyplýva z elektronického súdneho spisu konajúcemu súdu bolo doručené až v deň pojednávania. Žalobca o tejto skutočnosti dozvedel až zo samotného odôvodnenia rozhodnutia a následnou lustráciou elektronického súdneho spisu. Samotné vyjadrenie žalovaného žalobcovi ani doručené nebolo. V dôsledku uvedeného žalobca nemohol účinne poprieť skutkové tvrdenia žalovaného. Súd prvej inštancie porušil ustanovenia a nasledujúce týkajúce sa prípravy a vedenia pojednávania a zachovania procesných lehôt. Ak mal teda súd zato, že otázka skúmania bonity je sporná, mal povinnosť žalobcu na túto skutočnosť upozorniť, vyzvať ho na vyjadrenie sa k námietke žalovaného. Žalovaný až do momentu doručenia uvedeného vyjadrenia skúmanie bonity nenamietal, hoci je v konaní právne zastúpený, preto žalobca nebol povinný produkovať dôkazy k tejto otázke, ktorú nepovažoval za spornú, a ktorú nepovažoval do uvedeného momentu za spornú ani konajúci súd. Žalobca navyše poukázal na skutočnosť, že doručenie vyjadrenia v deň pojednávania s ohľadom na skutočnosť, že žalobca by nevedel zabezpečiť uvedené listinné dôkazy ani v prípade účasti na pojednávaní, považuj za nehospodárne a v rozpore so zásadou koncentrácie konania. Žalovaný mal časový priestor nato, aby uvedené predmetné skutočnosti namietal, no neurobil tak pri žiadnom zo svojich úkonov, napriek právnemu zastúpeniu, preto konajúci nemal na uvedené vyjadrenie v tejto časti ani prihliadnuť. Súd na základe žiadnej inej skutočnosti nemohol dospieť k takému záveru, že by žalobca riadne neskúmal bonitu. Žiadne dôkazy konajúci súd na objasnenie podľa neho spornej otázky skúmania bonity nevykonal, uspokojil sa len s tvrdením žalobcu a neumožnil žalobcovi vykonať dôkazné prostriedky procesnej obrany. Súd prvej inštancie tak s ohľadom na vyššie uvedené porušil právo žalobcu na spravodlivý proces. Pokiaľ mal súd pochybnosti o skutočnostiach týkajúcich sa skúmania bonity zo strany žalobcu, bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú stranu poučiť a doručiť jej vyjadrenie žalovaného. Súd je pritom povinný vopred oboznámiť procesné strany, okrem iného aj tom, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné. Súd však svoju povinnosť informovať nesplnil. Odňal tým žalobcovi právo riadne uplatňovať jeho procesné práva a možnosť preukázať skutočnosti týkajúce sa skúmania bonity a účinne poprieť skutkové tvrdenia žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je pre žalobcu prekvapivé. Žalobcove tvrdenie potvrdzuje aj najnovšie rozhodnutie Krajského súdu v Žiline, sp. zn. zo dňa 30.09.2022, podľa ktorého ,,ak súd prvej inštancie mal za to, že medzi rozhodujúce skutočnosti, resp. podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia patrí i tvrdenie žalobcu o tom, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z , mal za účelom zistenia týchto podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať žalobcu o ďalšie skutkové tvrdenia ( ), ak práve na uvedených tvrdeniach mienil rozhodnutie založiť. “ Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti alebo zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu v plnom rozsahu a zaviaže žalovaného na náhradu trov celého konania.

6. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením, že zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bezpoplatkov. Z uvedeného dôvodu nesúhlasí ani so započítaním platieb vrátane žalovaným namietanej platby vo výške 50,00 eur z 10.05.2019 čisto na istinu. K namietanej aplikácii a k tvrdeniam o existencii dôvodov hodných osobitného zreteľa má žalobca za to, že čisto poukázanie na vznik nároku na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci ešte neznamená, že je preukázaná výnimočná situácia a že je aktuálna finančná situácia žalovaného dôvodom osobitného zreteľa. Predmetom konania je predsa nárok žalobcu voči žalovanému, ktorý bezosporu čerpal úver a v

konaní nebola sporná ani skutočnosť o porušení záväzku zo strany žalovaného. Žalovaného napokon možno označiť za priemerného spotrebiteľa, ktorý sám inicioval vznik záväzkového vzťahu medzi jeho osobou a žalobcom a uvedomoval si následky svojho konania, a teda aj povinnosti čerpaný úver vrátiť žalobcovi. Žalobca má za to, že žalovaný nepreukázal, že by došlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa a v nadväznosti na aplikačnú prax použitia ustanovenia

7. V priebehu odvolacieho konania bol tunajšiemu súdu doručený návrh žalobcu na zmenu na strane žalobcu z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. III/2023 zo dňa 19.10.2023 došlo k postúpeniu pohľadávky zo zmluvy o úvere, pričom novým hmotnoprávnym veriteľom je spoločnosť R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297. Z uvedeného dôvodu žalobca navrhol, aby na miesto žalobcu vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o.

8. Podľa , ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo na koho prešli.

9. Podľa , súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované

10. Podľa citovaného ustanovenia a návrhu žalobcu na zmenu strany konania možno vyhovieť v prípade, ak sú preukázané formálne podmienky pre takýto postup, teda ak nastala právna skutočnosť, s ktorou zákon spája prevod alebo prechod práva na iný subjekt, ak sa táto právna skutočnosť týka práva alebo povinnosti doterajšej strany konania a nastala po začatí konania. Súd skúma, či táto právna skutočnosť je spôsobilá mať za následok prechod alebo prevod práva alebo povinnosti, o ktorú v konaní ide. Vyhovie návrhu žalobcu, ak sa preukáže, že po začatí konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované.

11. Odvolací súd má za to, že žalobca podal riadny návrh na pripustenie zmeny strany sporu, spoločnosť R Collectors, s.r.o., Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297 vyjadrila svoj súhlas so vstupom do sporu (č.l. 111 spisu) a Zmluvou o postúpení pohľadávok č. III/2023 z 19.10.2023 (č.l. 101 spisu) bolo preukázané, že spoločnosť R Collectors, s. r. o. sa stala vlastníkom žalovanej pohľadávky, teda bolo preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná.

12. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd pripustil, aby na miesto doterajšieho žalobcu 356.bank, a.s. so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava 811 02, IČO: 31 340 890 vstúpila do konania spoločnosť R Collectors, s.r.o. so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297.

13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( ) preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa zásad upravených v ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

14. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

15. So zreteľom na obsah odvolaní žalobcu a žalovaného boli v odvolacom konaní preskúmavané výroky I., II. a IV. napadnutého rozsudku. Keďže výrok III., ktorým bolo povolené žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach nebol odvolaním nenapadnutý, nebol preto v odvolacom konaní predmetom preskúmavania a ako taký nadobudol právoplatnosť.

16. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

17. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní splnenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 ZoSÚ žalobcom zodpovedal všetky otázky, ktoré považoval pre rozhodnutie za podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje.

18. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

19. K námietkam nesprávneho skutkového zistenia odvolací súd konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie v predmetnej sporovej veci. Dokazovanie je potrebné vnímať ako procesný postup, ktorý smeruje k vytvoreniu skutkových poznatkov potrebných pre rozhodnutie vo veci samej. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania možno vzhliadať najmä v získavaní dôležitých poznatkov, na základe ktorých súd ustanoví skutkový stav v prejednávanej veci, až ktorého potom vychádza, a na ktorý následne aplikuje konkrétnu právnu normu. Zistenie skutkového stavu, ktorý je objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný predovšetkým aj z hľadiska posúdenia pravdivosti tvrdení účastníkov a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporom konaní. (primerane rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. ). Po oboznámení sa s predloženým spisovým materiálom má odvolací súd za to, že táto odvolacia námietka nebola naplnená, keďže súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom na základe ním vykonaného hodnotenia dôkazov.

20. K námietke nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn.7 Cdo 7/2010).

21. V konaní pred súdom prvej inštancie nebolo sporné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere dobrá pôžička zo dňa 10.05.2019 uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, je štandardná formulárová spotrebiteľská zmluva, keďže žalobca vystupoval v postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaný je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ZoSÚ.

22. Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca, ale i obce alebo štátu) na finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť, kredibilitu, schopnosť zhodnotiť vkladaný kapitál resp. naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí i s dobrou povesťou. Napriek tomu, že často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť splácať svoje dlhy, má bonita širší rozsah a rating je len jednou z jej zložiek. Bonita subjektu je najčastejšie posudzovaná bankami pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo nadviazaním obchodného partnerstva. Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-dlžníckych vzťahoch. Ak banka vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Čím je bonita firmy lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje financovania môže byť schopná získať. Hodnotenie bonity určitého bankového klienta je výsledkom úverovej analýzy, ktorá je súčasťou úverového procesu. Po fáze žiadosti o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek, pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov (nie jediným) týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie o úveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku. Je nevyhnutné dať do pozornosti, že vo veci C-303/20 Súdny dvor (šiesta komora) rozhodol takto: Článok 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa má vykladať v tom zmysle, že preskúmanie účinnej, primeranej a odrádzajúcej povahy sankcií ustanovených v tomto článku za porušenie najmä povinnosti posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa uloženej v článku 8 tejto smernice sa musí vykonať tak, že sa v súlade s článkom 288 tretím odsekom ZFEÚ zohľadní nielen ustanovenie vnútroštátneho práva, ktoré bolo prijaté osobitne na účely prebratia uvedenej smernice, ale takisto všetky iné ustanovenia tohto práva, pričom sa musia vykladať v čo najväčšej možnej miere s ohľadom na znenie a ciele tejto smernice tak, aby uvedené sankcie splnili požiadavky stanovené v článku 23 tejto smernice.

23. Zákon o spotrebiteľských úveroch kladie veriteľovi povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, ide teda o povinnosť posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Veriteľ musí pritom posudzovať celkovú sociálno-ekonomickú situáciu spotrebiteľa, teda nielen jeho príjmy, ale aj výdavky. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti od frekvencie splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/ domáci rozpočet, a to ako stranu príjmov, ako aj stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje. Pre účely posúdenia splnenia povinnosti uloženej dodávateľovi posúdiť schopnosti spotrebiteľa splácať úver nie

je smerodajné, aká bola reálna finančná, majetková, sociálna situácia spotrebiteľa, ale akým spôsobom dodávateľ pristupoval k zisťovaniu a hodnoteniu bonity klienta.

24. Vzhľadom na vyššie uvedené nároky, ktoré na dodávateľa kladie únijné právo a s poukazom na ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ, bolo zo strany súdu prvej inštancie plne opodstatnené a správne vyžadovať v súdnom konaní preukázanie skúmania bonity klienta žalobcom. Pokiaľ si žalobca uplatňuje právo na plnenie zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je nutné vyhodnotiť, či pri uzatvorení zmluvy o spotrebiteľskom úvere boli splnené všetky povinnosti a podmienky, ktoré na tieto zmluvné vzťahy kladie právna úprava zameraná na ochranu spotrebiteľa, t.j. a nasl. , ZoSÚ a ďalšie. Bolo na žalobcovi, aby tento preukázal, že bonitu žalovaného náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. ZoSÚ.

25. Zmyslom ustanovenia § 7 ods. 1 a nasl. odsekov je predovšetkým povinnosť veriteľa pri uzatváraní spotrebiteľských úverov konať s náležitou starostlivosťou, a najmä tak, aby o schopnosti spotrebiteľa splácať predmetný úver zistil rozhodujúce skutočnosti natoľko, aby posúdil, či zmluvný vzťah so spotrebiteľom v konečnej fáze uzavrie alebo nie. V tomto smere nie je postačujúcim len samotné skúmanie týchto skutočností, bez preukázania spôsobov akými boli tieto skutočnosti skúmané. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že z predložených listinných dôkazov a ani zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné určiť akým spôsobom bola bonita žalobcom v predmetnom konaní skúmaná.

26. Nie je možné súhlasiť s názorom žalobcu, že ak mal súd prvej inštancie za to, že žalobca nepreukázal skúmanie bonity žalovaného, mal ho vyzvať na doplnenie uvedených skutočností. Bolo práve na veriteľovi, aby tento v konaní, v ktorom sa rieši bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru poskytnutého samotným žalobcom na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preukázal, že bonitu žalovaného ako spotrebiteľa náležite skúmal, že si splnil povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Ak žalovaný tvrdil vo svojom vyjadrení k odporu žalovaného, že zmluva o úvere bola uzatvorená riadne, neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky ani nechýbajú žiadne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, tak bolo na ňom, aby aj preukázal, že bonita žalovaného ako spotrebiteľa bola náležite skúmaná v súlade ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ.

27. Postup súdu prvej inštancie pri skúmaní bonity je v súlade s ustanovením , podľa ktorého súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz a zásadami, na ktorých spočíva konanie s tzv. slabšou stranou. Súd je totiž vždy povinný ex offo poskytnúť ochranu spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane, a to aj v prípade, že sa spotrebiteľ svojich práv v konaní nedovoláva. K posudzovaniu bonity odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C – 679/18, podľa ktorého Články 8 a 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS sa majú vykladať v tom zmysle, že vnútroštátnemu súdu ukladajú povinnosť preskúmať ex offo existenciu porušenia povinnosti stanovenej v článku 8 tejto smernice, podľa ktorej veriteľ musí pred uzavretím zmluvy posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa, a vyvodiť dôsledky, ktoré z porušenia tejto povinnosti vyplývajú vo vnútroštátnom práve, pod podmienkou, že sankcie spĺňajú požiadavky podľa uvedeného článku 23.

28. Žalobca ako veriteľ v konaní pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k otázke skúmania bonity žalovaného žiadne konkrétne tvrdenia neuviedol a ani žiadne dôkazy nepredložil. Za tohto stavu sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že v konaní žalobca nepreukázal splnenie si povinnosti uloženej mu ust. § 7 ods. 1 ZoSÚ. Dôsledkom podcenenia bonity je neposkytnutie ochrany veriteľovi, ktorý s hrubou nedbanlivosťou poruší povinnosť s odbornou starostlivosťou posudzovať bonitu spotrebiteľa. Za daného stavu aj odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru správny.

29. K námietke porušenia práva na spravodlivý proces odvolací súd uvádza, že porušením práva na spravodlivý súdny proces sa rozumie taký závadný postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie tých procesných práv strany sporu, ktoré jej poskytujú predpisy upravujúce civilný proces. O procesnú vadu, ktorá má za následok nesprávny procesný postup v zmysle ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace

procesné práva. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie v predmetnom konaní postupoval správne, keď sa ex offo zaoberal splnením povinnosti žalobcu ako veriteľa preskúmať s odbornou starostlivosťou schopnosť žalovaného pred uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, úver splácať. V predmetnom prípade sa medzi stranami sporu jedná o právny vzťah založený spotrebiteľskou zmluvou, v dôsledku čoho sa na daný prípad budú vzťahovať právne normy zamerané na ochranu spotrebiteľa. Zároveň odvolací súd v tomto kontexte poukazuje na skutočnosť, že Zákona o spotrebiteľských úveroch v ust. § 7 ods. 1 vyžaduje, aby veriteľ pred uzavretím spotrebiteľskej zmluvy posúdil s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom v tomto kontexte odvolací súd v zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie dodáva, že toto skúmanie je veriteľ povinný hodnoverne preukázať. Z predloženého súdneho spisu nevyplýva, že by veriteľ pred uzatvorením predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere skúmal sociálnu situáciu spotrebiteľa. Zároveň v zmysle vyššie citovaného zákonného znenia § 7 ods. 1 je veriteľ povinný hodnoverne preukázať splnenie tejto povinnosti, čo v danom prípade absentuje. Preto sa odvolací súd stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca v predmetnom konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré je základným predpokladom pre úspešné preukázanie rozhodujúcich skutočností, tak ako je to vymedzené v napadnutom rozhodnutí.

30. V závislosti na vecne správnom závere súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru posúdil odvolací súd aj odvolaciu námietku žalovaného vo vzťahu k výške jeho úhrad žalobcovi v prospech poskytnutého úveru. Správne súd prvej inštancie započítal na úhradu žalovaného zaplatené splátky v počte 14x72,25 eura + 1x58,29 eura + poplatok 7,05 eura, celkovo teda 1.076,84 eura. Opomenul však, že v zmysle Aktuálneho stavu úveru ku dňu 31.10.2021 (č.l. 5 spisu) žalovaný uhradil taktiež aj poplatok 50 eur (10.05.2019). Z uvedeného tak vyplýva, že na predmetný úver žalovaný zaplatil v celkovej výške 1.126,84 eura. Keďže súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ustálil, že úver žalovanému bol poskytnutý vo výške 5.000 eur, žalobca má nárok, po zohľadnení doposiaľ zaplatenej sumy na predmetný úver, na doplatenie sumy 3.873,16 eura (5.000 - 1.126,84 = 3.873,16).

31. Vychádzajúc z dôvodov, ktoré uviedol, odvolací súd v zmysle a potvrdil rozsudok vo výroku I. v časti o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu 3.873,16 eura, úrok z omeškania vo výške 23,30 eura a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.873,16 eura od 27.1.2021 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti podľa zmenil rozsudok vo výroku I. tak, že žalobu zamietol.

32. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

33. Žalovaný v odvolaní namietal, že aplikácia ustanovenia by nepriaznivo nezasiahla do jeho majetkovej sféry, pričom poukázal na rozhodnutie Centra právnej pomoci sp. zn. C., zo 17.02.2022 o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Podľa žalovaného preto v tomto prípade existujú dôvody hodné osobitného zreteľa podľa ust. .

34. Pokiaľ ide o trovy prvoinštančného konania, súd prvej inštancie aplikoval ust. s konštatovaním, že žalobca mal v spore čiastočný úspech v percentuálnom vyjadrení 33,4 % a v takomto rozsahu mu priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. Vo vzťahu k možnej aplikácii výnimočného ustanovenia súd prvej inštancie uzavrel, že žalovaný v konaní neposkytol aktuálne informácie o svojich majetkových pomeroch, keďže nárok na poskytnutie právnej pomoci mu bol poskytnutý ešte vo februári 2022, od ktorého už uplynula doba takmer jedného roka v čase vyhlásenia rozsudku.

35. Na druhej strane súd prvej inštancie v zmysle ust. povolil žalovanému dlh splácať v mesačných splátkach po 90 eur, keď vychádzal z celkovej výšky pohľadávky, splátky, ktorá bola dohodnutá v samotnej úverovej zmluve a skutočnosti, aby dlh bol zaplatený v primeranom čase. Je zrejmé, že súd prvej inštancie vychádzal z návrhu žalovaného v jeho vyjadrení zo dňa 29.01.2023 o umožnenie splácania dlhu v primeraných lehotách (č.l. 53 spisu). Žalovaný vo svojom návrhu o povolenie splátok poukazoval práve na svoju zlú finančnú situáciu s odkazom na už spomínané rozhodnutie Centra právnej pomoci z februára 2022. Z ustálenej súdnej praxe vyplýva, že pri určení lehoty na splnenie povinnosti alebo pri určení, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, sa

vychádza z konkrétnych okolností prípadu, pričom súd okrem iného musí prihliadnuť aj na osobné a majetkové pomery sporových strán.

36. Z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku sa preto odvolaciemu súdu javí, že súd prvej inštancie sa nepresvedčivo a nedostatočne vysporiadal s (ne)existenciou dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré zakladajú aplikáciu ust. .

37. Keďže nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku IV. o trovách konania postupom vyplývajúcim z ustanovenia zrušil a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

38. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude opätovne rozhodnúť o trovách konania s tým, že posúdi, či v tejto veci existujú skutočnosti, ktoré odôvodňujú aplikáciu ust. . Súd prvej inštancie svoje závery odôvodní v súlade s ust. tak, aby jeho rozhodnutie bolo preskúmateľné.

39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).