Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-115-2017.pdf
PDF · 128.71 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-2T/115/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci vedenej proti obžalovanému ml. Y. W., Q.. XX.XX.XXXX T. W., W. U. X. Č.. XXX, na slobode, trestne stíhaného pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona č. 300/2005 Z.z. v znení účinnom v čase spáchania skutku (ďalej len „Trestný zákon") a iné, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 13. mája 2020 v Novom Meste nad Váhom, takto
rozhodol:
Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa
obžalovaný : ml. Y. W., Q.. X.X.XXXX T. W., W. U. X. XXX, na slobode,
trestne stíhaný pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 26.2.2017 v čase asi o 01,00 h v obci X. pred barom F. s.r.o. fyzicky napadol, po predchádzajúcej hádke poškodeného J. J., a to takým spôsobom, že ho udrel jedenkrát päsťou ruky do oblasti tváre, ľavého oka, čím poškodenému J. J. spôsobil zranenie, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre vľavo, okolo očnej oblasti, so zakrvácaním do spojivkového vaku ľavého oka, zlomeninu hornej čeľuste, prednej steny čeľustnej dutiny vľavo, so zakrvácaním do čeľustnej dutiny vľavo, s miernym posunom úlomkov s dobou liečenia do 5 týždňov a práceneschopnosťou 4-5 týždňov, pričom bol obmedzený na bežnom spôsobe života v trvaní 4 až 5 týždňov,
sa spod obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 240/17/3304-16 zo dňa 21.12.2017, doručenej súdu dňa 22.12.2017,
o s l o b o d z u j e,
pretože tento skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku sa poškodený J. J., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. Q. J. Q. T. S. XXXX/ X, odkazuje s nárokom na náhradu škody vo výške 1.459,20 eur na civilný proces.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom vedie proti obžalovanému trestné konanie pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, pod sp. zn. 2T/115/2017 na základe obžaloby Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom Pv 240/17/3304-16 zo dňa 21.12.2017, doručenej súdu dňa 22.12.2017, na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.
Súd dňa 21.11.2018 vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovaného Y. W., poškodeného J. J., svedkov Z. T., D. S., P. W., oboznámením odborného vyjadrenia MUDr. Mariána Pamulu a prečítaním ostatných listinných dôkazov vzťahujúcich sa na predmetnú vec a osobu obžalovaného.
Súd vo veci samej rozhodol rozsudkom č. k. 2T/115/2017-188 zo dňa 21.11.2018 tak, že obžalovaného uznal za vinného pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v súbehu s prečinom ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, na skutkovom základe uvedenom v rozsudku.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu. V odôvodnení obžalovaný uviedol, že z výsledkov trestného konania a dôkazov zabezpečených v trestnom konaní v žiadnom prípade nemožno vyvodiť záver o tom, že sa mal dopustiť trestného činu, ktorý sa mu kladie za vinu. Už v prípravnom konaní vyšetrovateľ policajného zboru nezistil a nezadovážil žiaden konkrétny dôkaz alebo podklad o jeho zodpovednosti za popisovaný skutok. Obžalovaný ďalej uviedol, že v konaní neboli orgánmi činnými v trestnom konaní a ani súdom zohľadnené okolnosti vylučujúce protiprávnosť činu, pričom je zrejmé, že súd len stroho preberá závery oznamovateľa- poškodeného, bez náležitého vyhodnotenia všetkých skutkových okolností.
Na základe preskúmania veci, odvolací súd dospel k záveru, že závery okresného súdu nie sú preskúmateľné, nakoľko okresný súd sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s obranou obžalovaného, že konal v nutnej obrane. V danej veci bolo povinnosťou súdu po vykonanom dokazovaní sa podrobne zaoberať okolnosťami, ktoré predchádzali úderu päsťou obžalovaného voči poškodenému a čo sa dialo následne ďalej po tomto údere päsťou obžalovaného. Vec vrátil okresnému súdu s tým, aby sa opätovne dôsledne zaoberal okolnosťami nutnej obrany obžalovaného, ako aj ďalšími námietkami obžalovaného, ktoré uvádza vo svojom odvolaní a následne opätovne rozhodnúť v merite veci tak, aby boli závery rozhodnutia okresného súdu preskúmateľné.
Súd pôvodne vykonal hlavné pojednávanie dňa 21.11.2018. Po vrátení veci odvolacím súdom okresný súd nariadil vo veci hlavné pojednávanie, a to dňa 13.5.2020, na ktorom opätovne vypočul poškodeného J. J., Y. Z. T., D. S., oboznámil listinné dôkazy a zistil nasledovné:
Z výpovede obžalovaného Y. W. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že sa cíti byť nevinný. V daný večer dňa 25.02.2017 v sobotu bol dohodnutý s bývalou priateľkou, že sa stretnú okolo deviatej v bare F. v X.. Z domu išiel tak 21,10 hod, lebo pomáhal otcovi. Bar bol už zavretý, priateľka mu telefón nezdvíhala. Volal aj Z. T. G. J. J., ten tam pracoval ako čašník. Nakoniec mu telefón zdvihol Z. T., ten nevedel, prečo je bar zavretý. Dal mu k telefónu poškodeného J.. Dovtedy boli obžalovaný s poškodeným ako najlepší kamaráti, nemali medzi sebou konflikty. Poškodený mu povedal, aby odišiel, že mu bar neotvorí. Poslal ho do piče. Aj obžalovaný mohol povedať vulgárne slová J., nepamätá si aké. Obžalovaný chcel hovoriť s priateľkou, preto neodišiel. Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodený mu mal povedať, že keď pôjde dole, tak uvidí. Medzitým stretol S., zapálili si cigaretu. Otvorili sa dvere, poškodený obžalovaného chytil pod krk a tlačil ho smerom k bráne. Obžalovaný mu vtom udrel pravou rukou zovretou päsťou do tváre. Udrel poškodeného J. iba jedenkrát. Poškodený sa potom prikrčil. Vtedy mu poškodený nadával, že ho zabije. Bol pri tom D. S.. Potom prišiel aj Z. T., to je dobrý kamarát obžalovaného. Poškodený sa chcel stále biť. Poškodený býva agresívny, keď má vypité. Podľa vyjadrenia obžalovaného mal mať poškodený incident aj s Z. T.. Obžalovaný ho v ten večer osobne nevidel piť alkohol. Oddeľoval ich najskôr D., potom aj T.. Celé to trvalo asi dve minúty. On potom odišiel domov, ostatní tam zostali, mali asi zábavu. Poškodený mal byť v nedeľu aj v pondelok v bare. U doktora mal byť až v stredu. Obžalovaný nemal po incidente zranenia, nebol u lekára. V tej dobe bol obžalovaný vyšší, možno bol o niečo ťažší, dispozične boli na tom asi podobne. Obžalovaný sa poškodenému ani v priebehu hlavného pojednávania žiadnym spôsobom neospravedlnil.
Z výpovede poškodeného J. J. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že s obžalovaným sú bývalý kamaráti. Skutok sa stal 25.02.2017 okolo polnoci. Pracoval v bare F., kde mal už len pár zákazníkov, mal pred záverečnou, bolo už zatvorené. Bol to bar jeho otca, tak mohol zavrieť ak skôr. Potom počul búchanie na okno baru. Búchal obžalovaný. Poškodený vedel, že v ten večer bol obžalovaný pohádaný s jeho priateľkou, ktorá ho nechcela vidieť, o čom hovorila viacerým osobám v bare. Poprosila poškodeného, aby obžalovaného nevpustil do baru. Preto poškodený nechcel ísť bar otvoriť obžalovanému. Potom
mu dal Z. T. k telefónu obžalovaného, ktorý sa ho pýtal, prečo mu neotvorí, arogantným spôsobom mu obžalovaný hovoril, aby išiel otvoriť, obžalovaný mu povedal, že je „kokotko“. Poškodený nebol v telefóne voči obžalovanému arogantný, nedal mu príčinu na to, aby sa obžalovaný takto zachoval. Na to mu poškodený hovoril, že s kým sa baví a obžalovaný na to povedal, že „poď dole a uvidíš.“ Na to zišiel dole, za poškodeným išiel aj Z. T., otvoril dvere baru a obžalovaný mu bezdôvodne jednu vrazil päsťou do ľavého oka. Udrel ho asi trikrát. Poškodený obžalovaného neudrel. Celé to videl svedok S.Š.. Poškodený sa potom zohol, aby sa bránil, a ešte dostal ranu buď päsťou, alebo kolenom obžalovaného, no bol v šoku po prvej rane obžalovaného, tak si to presne nepamätá. Bol pri dom D. S. a Z. T.. Celý incident trval tak dve až tri minúty. Chvíľu sa s obžalovaným naťahovali, poškodený sa bránil. Z. T. potom chytil obžalovaného, aby nepokračoval v útokoch na poškodeného. Čo si poškodený pamätá, S. tam iba stál. Obžalovaný potom odišiel. T. mu pomohol ošetriť ranu, ktorá mu hneď krvácala. Poškodený si myslel, že sa mu to zahojí, neriešil to druhý deň. Nemohol však dobre jesť, nemohol otvoriť ústa. Otec ho poslal do nemocnice. K lekárovi išiel až v pondelok dňa 27.02.2017. Na CT v W. mu zistili, že má zlomeninu jarmovej kosti a hornej čeľuste, poslali ho do U., do N. na operáciu. Dva až tri týždne potom dobre nevidel. Dodnes si necíti celú ľavú stranu hornej strany zubov. Má posun oka a aj jazvu po operácii. Obžalovaný nemal žiadne zranenie. Poškodený nepodal trestné oznámenie bezprostredne, nakoľko prednostne si riešil zdravie. Navštívil niekoľko lekárov. Práceneschopnosť trvala asi pol roka. Obžalovaný sa do dnešného dňa poškodenému žiadnym spôsobom neospravedlnil. Bezprostredne po skutku mu obžalovaný neposkytol žiadnu pomoc, hoci mal poškodený viditeľné zranenia a krvácal. Poškodený poprel, že by v ten večer požíval alkohol. Dispozične bol v čase skutku zjavne väčší a silnejší obžalovaný, čo sa týka výšky ako aj váhy, obžalovaný mohol vážiť aj o 20 až 30 kg viac. Poškodený v čase skutku mohol mať aj 90 kg, poškodený 60 kg. Podľa poškodeného sa určite nejednalo o nutnú obranu, útok zo strany obžalovaného bol absolútne neprimeraný. Poškodený si nepamätá, že by sa bol vyhrážal obžalovanému zabitím. Poškodený sa vyjadril, že mu volal otec obžalovaného, neskôr sa mu stal incident, že vedľa jeho auta odparkoval autom otec obžalovaného, ktorý si ho bez jeho súhlasu natáčal na mobil, postavil sa autom tak, že poškodený nemohol vyjsť z auta von, pri tomto sa mu otec obžalovaného vyhrážal, že „ešte dostane na piču.“ Poškodený podal na neho trestné oznámenie. Vtedy mal poškodený obavu o život a zdravie vzhľadom na konštrukciu tela otca obžalovaného.
Z výpovede svedka D. S. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že prišiel v ten večer dňa 25.02.2017 asi o 21,15 hod do baru F. v X.. Dvere baru boli zamknuté. Stretol tam obžalovaného W., ten mu povedal, že v bare má priateľku. Obžalovaný bol v kľude. Zapálili si. Telefonát medzi obžalovaným a poškodeným pred incidentom nepočul. Obžalovaný bol asi s priateľkou pohádaný. Potom zbehol dole poškodený J., otvorili sa dvere. Poškodený J. chytil obžalovaného pod krk a tlačil ho k ihrisku. Obžalovaný sa bránil a jedenkrát udrel poškodeného. Poškodený obžalovaného tlačil asi 2 - 3 metre od dverí baru k bráne. Obžalovaný udrel poškodeného iba jedenkrát. Svedok bol pri celom incidente prítomný, videl to celé. Bol od nich asi dva metre. Bol iba jeden úder. Poškodený obžalovaného neudrel. Poškodenému potom išla krv z obočia. Trvalo to asi do minúty. T. prišiel až potom. Oddeľoval ich. Podľa svedka bol poškodený J. určite pod vplyvom alkoholu. Poškodený mal po údere viditeľné zranenia, obžalovaný nemal žiadne zranenia. Simon nedostal žiaden úder od poškodeného. Po údere obžalovaný neposkytol pomoc poškodenému. Nadávali si vzájomne, aj vulgárne. Celý incident trval asi dve minúty. Potom prišli iní ľudia a obžalovaný odišiel preč. Iní ľudia incident nevideli. Svedok S. poškodeného alkohol v ten večer nevidel piť. Obžalovaný je podľa vyjadrenia teraz a aj v čase skutku bol vyšší oproti poškodenému a bol určite váhovo ťažší, zdatnejší.
Z výpovede svedka Z. T. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že prišiel v ten večer dňa 25.02.2017 do baru F. v X. s priateľkou. Sedeli tam asi dve hodiny. Obžalovaný mu volal, že bar je zatvorený. Bolo to asi pred polnocou. Podal telefón poškodenému J.. Svedok obsah rozhovoru nepočul. Poškodený potom išiel dole za obžalovaným, bol rozbehnutý. Svedok išiel za poškodeným. Videl ako už bol obžalovaný a poškodený v sebe. Svedok nevidel začiatok konfliktu, nepozná dôvod. Potom ich dal od seba tak, že rozdelil obžalovaného od poškodeného. Svedok nevidel ani úder päsťou, nevidel ani kopance. Nevie, kto incident vyvolal. Bol tam prítomný D.Š. S., no svedok si nespomína, že by ich aj on bol rozdeľoval. Po incidente tam bolo viac ľudí. Svedok videl, že zranenia mal iba poškodený, ten bol v čase jeho príchodu sklonený. Rana mu krvácala, mal ju na oku. Keď ich rozdelil, obžalovaný odišiel preč, svedok T. pomohol poškodenému ošetriť zranenia. Dôvod konfliktu nepozná, asi to bolo preto, že sa obžalovaný nemohol dostať do baru, kde bola jeho priateľka. S obžalovaným aj poškodeným boli kamaráti. Nepočul, že by sa poškodený vyhrážal obžalovanému zabitím. Nevidel, že by poškodený škrtil, resp. odtláčal obžalovaného smerom k bráne. Svedok nevidel, že by poškodený v ten večer požíval alkohol. K incidentu
s poškodeným, na ktorý poukázal obžalovaný sa svedok vyjadril tak, že to bola iba sranda, s poškodeným nemal vážnejší konflikt. Svedka nikto neovplyvňoval, nevyhrážal sa mu, ako má vypovedať. Čo sa týka agresivity obžalovaného a poškodeného, tak boli povahovo približne rovnaký. Obžalovaný bol v čase skutku vyšší ak váhovo ťažší ako poškodený, je medzi nimi zjavný rozdiel, obžalovaný je fyzicky zdatnejší. Svedok nevidel poškodeného v ten večer piť alkohol.
Z výpovede svedka P. W. na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že je otec obžalovaného. Nebol pri skutku, k tomu sa vyjadriť nevedel. O skutku vie len z počutia syna. Poškodený bol u doktora podľa jeho informácii v stredu. Otec obžalovaného telefonicky kontaktoval aj svedka T. a S. po skutku. Potvrdil, že počas práceneschopnosti poškodeného ho stretol na parkovisku, zastavil auto vedľa neho, bez súhlasu si ho kameroval na mobil, čo mu poradil obhajca T., pýtal sa ho len či takto maróduje. Poprel, že by sa mu vyhrážal bitkou, či zabitím. Poškodený na neho podal trestné oznámenie.
Z oboznámeného odborného vyjadrenia č. 040/17 zo dňa 15.05.2017 MUDr. Mariána Pamulu, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, ktoré bolo oboznámené na hlavnom pojednávaní so súhlasom procesných strán, vyplynulo, že pri fyzickom incidente zo soboty dňa 25.02.2017 na nedeľu dňa 26.02.2017 utrpel poškodený zranenia: pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre vľavo, okolo očnicovej oblasti, so zakrvácaním do spojivkového vaku ľavého oka, zlomeninu hornej čeľuste, prednej steny čeľustnej dutiny vľavo, so zakrvácaním do čeľustnej dutiny vľavo, s miernym posunom kostných úlomkov prednej steny čeľustnej dutiny. Ku zlomenine prednej steny čeľustnej dutiny dochádza pri vonkajšom násilí vedenom na lebku, pri ktorom sa poškodí predná kostená stena dutiny. Zranenie poškodeného podľa dostupných informácii viedlo k poškodeniu citlivosti v oblasti ľavej strany tváre. Poškodenie citlivosti môže trvať rôznu dobu. K mechanizmu vzniku zranení sa znalec vyjadril tak, že zranenie poškodeného vzniklo priamym mechanizmom - priamym pôsobením tvrdého, tupého predmetu, ktorý pôsobil na miesta kde vznikli známky zranenia. Násilie smerovalo proti poškodenému spredu, z ľavej strany z pohľadu poškodeného. Vedené bolo do oblasti hlavy - tváre vľavo. Intenzita pôsobiacej sily pri vzniku zranenia bola stredne silná až silná. V stupnici 1 - 5 by sa dala označiť číslom 3 - 4. Pri takejto intenzite pôsobiacej sily je možné spôsobiť zranenie, aké poškodený utrpel. Predmetom spôsobujúcim zranenie mohla byť ruka útočníka zovretá v päsť, prípadne i noha útočníka. Dané zranenia bolo možné spôsobiť i jedným úderom vedeným päsťou útočníka, úderov mohlo byť aj viac. Poškodený vo výpovedi popísal celý priebeh incidentu bez výpadkov pamäte. Doba liečenia spôsobených zranení - pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre so zakrvácaním do spojivkového vaku oka, približne 1 - 3 týždne, zlomenina hornej čeľuste, prednej steny čeľustnej dutiny približne 4
- 5 týždňov, celková doba liečenia približne do 5 týždňov. V danom prípade liečba zranenia trvala od 27.02.2017, resp. od 03.03.2017 kedy bol vykonaný operačný zákrok. Zranenie, ktoré poškodený utrpel si vyžaduje vystavenie práceneschopnosti po dobu približne 4 - 5 týždňov. Poškodený bol podľa znalca pre zranenie obmedzený v bežnom spôsobe života, a to vo fyzickej aktivite, v náročnej manuálnej práci, ako aj v psychickej aktivite, v príjme a v spracovaní potravy, toto trvá po dobu liečenia 4 - 5 týždňov. Porucha citlivosti ľavej strany tváre môže trvať rôznu dobu, pričom môže zostať čiastočne i trvalá. Zlomenina bola riešená operačne, repozíciou a osteosyntézou. Znalec vykonal bodové ohodnotenie zranení poškodeného tak, že pomliaždenie tváre so zakrvácaním do spojivkového vaku ľavého oka na 10 bodov, zlomenina hornej čeľuste a prednej steny čeľustnej dutiny, liečená operačne 70 bodov, spolu 80 bodov, pri hodnote bodu 18,24 eur, činí peňažné vyjadrenie zranenia sumu 1.459,20 eur.
Z lekárskych správ na poškodeného J. J. zo dňa 27.02.2017 od MUDr. Ľ. X. vyplýva, že poškodený bol napadnutý okolo dňa 26.02.2017 okolo 1,00 hod úderom do tváre - do ľavého oka, čo mu spôsobilo výrazný hematóm v oblasti oka s pocitom tlaku v hlave. Zo správy MUDr. H. R., chirurga, zo dňa 28.02.2017 vyplýva, že poškodený bol napadnutý známou osobou s poranením hlavy, výrazným hematómom v okolí ľavého oka, slabšie videl. Zo správy MUDr. W. U. z traumatológie zo dňa 28.02.2017 vyplýva, že poškodený bol napadnutý, udretý do tváre, odvtedy opuch a bolesti, tŕpnutie ľavého horného zuboradia, opuch a hematóm ľavej strany tváre, chomóza spojivky, CT vyšetrenie mozgu - potrebné hlásiť sa na odd. tvárovej a čeľustnej chirurgie U. N. k určeniu liečby. Zo správy Nemocnice N., MUDr. Z. X., klinika ústnej, tvárovej a čeľustnej chirurgie zo dňa 01.03.2017 je zrejmé, že poškodený bol hospitalizovaný po napadnutí kamarátom zo dňa 25.02.2017 na 26.02.2017 v X., poškodený podstúpil operáciu z dôvodu zlomeniny jarmovej kosti a hornej čeľuste. Práceneschopný bol poškodený od 28.02.2017, doklad vystavil MUDr. H. D., ktorý ošetril poškodeného, pričom popísal zranenia poškodeného ako zlomeninu očnicovočeľustného komplexu vľavo, pomliaždenie a krvná podliatina očnice vľavo, zranenia spôsobené napadnutím, bolesti hlavy, tŕpnutie v oblasti hlavy, slabý
spánok, stredne ťažký úraz, potreba kľudového režimu, obmedzenie aktivít pre bolesti hlavy. Poškodený napadnutie a zranenia hlásil poisťovni G..
Z odpisu z registra trestov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nemá záznam v registri trestov.
Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa doposiaľ nedopustil žiadneho priestupku.
Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 15 Trestného zákona trestný čin je spáchaný úmyselne, ak páchateľ
a) chcel spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, alebo b) vedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený.
Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody na šesť mesiacov až dva roky.
Podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že a) napadne iného, b) hanobí štátny symbol, c) hanobí historickú alebo kultúrnu pamiatku, d) hrubým spôsobom ruší priebeh verejného podujatia, najmä nedovoleným použitím pyrotechnického výrobku, násilným poškodením sedadla alebo časti športového zariadenia slúžiacej na oddelenie sektorov, vhodením nebezpečného predmetu na športovisko alebo na iné miesto konania podujatia alebo e) vyvoláva verejné pohoršenie vykonávaním pohlavného styku alebo vykonávaním sexuálneho exhibicionizmu alebo iných patologických sexuálnych praktík, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona, čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom, nie je trestným činom.
Podľa § 25 ods. 2 Tr. zák. nejde o nutnú obranu, ak obrana bola celkom zjavne neprimeraná útoku, najmä k jeho spôsobu, miestu a času, okolnostiam vzťahujúcim sa k osobe útočníka alebo k osobe obrancu.
Podľa § 25 ods. 3 Tr. zák. ten, kto odvracia útok spôsobom uvedeným v ods. 2, nebude trestne zodpovedný, ak konal v silnom rozrušení spôsobenom útokom, najmä v dôsledku zmätku, strachu alebo zľaknutia.
Podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona, nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná.
Podľa § 95 ods. 2 Trestného zákona, prečin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, nie je trestným činom, ak ho spáchal mladistvý a ak je jeho závažnosť malá.
Podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
a) nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, b) skutok nie je trestným činom, c) nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, d) obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, e) obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, f) trestnosť činu zanikla, alebo g) prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku, ak súd obžalovaného spod obžaloby oslobodí, odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody vždy na civilný proces, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Oslobodenie obžalovaného podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku sa uplatní, ak sa skutkový dej uvedený v obžalobe síce stal, avšak nenapĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu alebo nie je trestným činom v dôsledku existencie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu. Nenaplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu môže spočívať v tom, že chýbajú objektívne alebo subjektívne znaky, alebo že išlo o omyl, nutnú obranu, krajnú núdzu a pod.
V zmysle príslušných ustanovení Trestného poriadku súd vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom s rovnakou starostlivosťou objasňoval na hlavnom pojednávaní okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, a to každý dôkaz a okolnosť súdeného prípadu jednotlivo a všetky v ich súhrnne a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že obžalovaného je potrebné spod obžaloby oslobodiť, nakoľko skutok nie je trestným činom. Povinnosťou súdu bolo v zmysle zásady in dubio pro reo (v pochybnostiach v prospech obžalovaného) spod obžaloby obžalovaného oslobodiť podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku. Zásada prezumpcie neviny spočíva v tom, že každý, proti komu sa vedie trestné stíhanie sa považuje za nevinného, pokiaľ sa zákonnými dôkazmi nepreukáže opak. Táto zásada je priamo zakotvená v medzinárodných dokumentoch garantujúcich základné ľudské práva a slobody.
Z dokazovania bolo možné bezpečne ustáliť nasledovné: v danom trestnom konaní nebola preukázaná subjektívna stránka žalovaných trestných činov, ktoré oba sú úmyselné trestné činy, teda zavinenie obžalovaného. Naopak z vykonaného dokazovania výsluchom jediného priameho očitého svedka Drahomíra Leška, ktorý bol prítomný od začiatku pri incidente potvrdil obžalovaným popísaný priebeh incidentu. Svedok vypovedal, že prišiel do baru F. dňa 25.02.2017 večer okolo 21,15 hod. Do baru sa však nedostal, nakoľko boli zamknuté dvere. Na to za ním prišiel obžalovaný s tým, že sa nevie dostať dovnútra baru. Potom zbehol dole poškodený. Poškodený obžalovaného tlačil pod krk. Vtedy sa začal obžalovaný brániť, a to tak, že poškodeného jednou ranou päsťou ruky trafil do oblasti tváre. Vtom prišiel Z. T. a začali spolu rozbraňovať poškodeného a obžalovaného. Svedok S. ďalej dodáva, že mu ešte poškodený vulgárne nadával, potom prišli ostatné osoby z baru. Poukázal na skutočnosť, že Drahomír Leško bol jediný priamy svedok incidentu, nakoľko podľa jeho výpovede Z. T. prišiel až po incidente, čo potvrdzuje aj samotný Z. T. vo svojej výpovedi, kedy uvádza, že sa nevie vyjadriť k začiatku incidentu, nevie dôvod jeho vzniku, nevidel ani úder päsťou ani žiadne kopance. Svedok T. teda nebol priamym svedkom udalosti ani nebol prítomný pri začiatku incidentu. Nevie kto koho napadol, nevidel začiatok konfliktu, pričom registroval už len to, ako sa obžalovaný s poškodeným naťahujú, boli v sebe. Jediný očitý svedok konfliktu Leško teda verziu poškodeného, že mal dostať od obžalovaného tri údery päsťou, nepotvrdil, naopak potvrdil verziu obžalovaného o jednom údere päsťou. D.N. S. vo svojej svedeckej
výpovedi podrobne opisuje priebeh incidentu, pri ktorom bol od začiatku (podľa jeho slov stál asi 2 metre od obžalovaného) a teda bol aj svedkom toho, ako ho poškodený, ihneď potom ako vyšiel z baru, napadol a začal rukami škrtiť a tlačiť od vchodových dverí baru. Svedok D. S. teda v plnom rozsahu potvrdzuje, že obžalovaný bol obeťou útoku, pričom sa celú dobu len bránil aktívnemu útoku poškodeného. Obžalovaný osobne priebeh udalosti opakovane prezentoval, a to formu výpovedí v trestnom konaní a to tak, že po tom ako ho poškodený bezdôvodne napadol, zostal v šoku a otrasený, pričom sa snažil len brániť pred jeho útokom. Jeho reakcia bola, podľa jeho názoru adekvátna vedenému útoku voči jeho osobe, pričom zdôraznil, že poškodeného udrel iba raz, čo vyplýva aj z výpovedí zabezpečených v trestnom konaní, ako aj z odborného vyjadrenia č. 040/17 zo dňa 15.05.2017, v ktorom MUDr. Marián Pamula, znalec z odboru zdravotníctva konštatoval, že dané zranenie poškodeného bolo možné spôsobiť jedným úderom vedeným päsťou účastníka, pričom súčasne uvedený znalec potvrdil, že z medicínskeho hľadiska sa jedná o ľahké zranenie, nedošlo ani k priamemu ohrozeniu, ani ku zraneniu životne dôležitého orgánu ľudského tela. Na to, či útočník konal v úmysle spôsobiť ublíženie na zdraví, možno usudzovať okrem iného aj z okolností, za ktorých došlo k útoku, akú intenzitu malo konanie útočníka, či útočník pri čine použil predmet, ktorý bol spôsobilý učiniť takýto útok proti telu dôraznejším, proti ktorej časti tela poškodeného útok smeroval, či išlo o jednorazový alebo opakovaný útok a aké nebezpečenstvo pre poškodeného z útoku hrozilo. Súd je toho názoru, že vzhľadom na uvedené skutočnosti vzťahujúce sa k osobe obžalovaného tu nebol úmysel obžalovaného vo vzťahu k spôsobenému následku. Obžalovaný bol v čase incidentu mladistvý, dovtedy viedol riadny život bez podobných konfliktov, od toho času (čo je už 3 roky) vedie riadny život bez spáchania trestného činu.
Právny poriadok Slovenskej republiky dáva obrancovi širokú možnosť zakročiť proti útočníkovi bez rizika, že by bol trestne zodpovedný. Každý má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť. Pri nutnej obrane neexistuje podmienka subsidiarity. To znamená, že obranca sa nemusí útoku vyhnúť inými možnými spôsobmi a až v prípade, že niet iného východiska, pristúpiť k nutnej obrane. Ak má byť nutná obrana úspešná, môže a niekedy aj musí napadnutý použiť intenzívnejšie konanie alebo účinnejšie prostriedky, než použil útočník. Škoda spôsobená v obrane môže byť väčšia ako škoda, ktorú útočník spôsobil napadnutému alebo, ktorá hrozila z jeho útoku. Nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom, ale má naopak právo použiť proti takémuto útoku obranu, ktorá nie je zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. Riziko vyvolané útokom musí znášať útočník. Treba nakoniec zdôrazniť, že všeobecne ide o nutnú obranu, ak napadnutý odvracia činom inak trestným, útok na telesnú integritu priamo mu hroziacu preto, lebo sa usiloval odvrátiť útok smerujúci proti telesnej integrite inej osoby. Nesmie však ísť o celkom zjavne neprimeranú obranu a musí ísť o trvajúci útok. Naviac občan má právo výberu, či sa útoku vyhne inak, než použitím obrany alebo sa rozhodne brániť, pretože nikto nie je povinný ustupovať pred neoprávneným útokom na záujmy chránené Trestným zákonom. Riziko vyvolané útokom musí teda znášať útočník. (Rozsudok KS v BB, 5To/87/2014 zo dňa 20.01.2015). Samotným aktom nutnej obrany podľa § 25 ods. 1 Trestného zákona je čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený Trestným zákonom za dodržania ďalších podmienok § 25 Trestného zákona. Formu obranného konania Trestný zákon neurčuje. Obranca si ju môže zvoliť podľa potrieb konkrétneho druhu chráneného záujmu (napr. ak ide o ochranu života), charakteru útoku (fyzický útok) a spôsobu prevedenia útoku (útok je vedený neočakávane, prekvapujúco), potenciálu útočníka a potenciálu obrancu, miesta a času útoku. Obranné konanie môže byť vedené aktívne. V praxi je najčastejší prípad nutnej obrany, keď obranca vykonáva obranu formou fyzického zásahu proti telesnej integrite útočníka.
Pokiaľ ide o samotné aplikovanie ustanovenia nutnej obrany v zmysle § 25 ods. 1 Tr. zák., súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že uvedené ustanovenie je osobitným ustanovením k všeobecnému ustanoveniu o krajnej núdzi. Pri nutnej obrane ide o odvrátenie nebezpečenstva, ktoré vzniká útokom človeka, pričom obrana je namierená proti útočníkovi. Ide o osobitný prípad stretu záujmov na ochrane rôznych spoločenských vzťahov. Na jednej strane je to záujem, ktorý bol napadnutý útokom a na druhej strane je to zdravie, majetok, resp. aj život útočníka alebo niektorý iný jeho záujem (napr. osobná sloboda), ktorý by bol za iných okolností (keby nebol útočníkom) chránený. Pri nutnej obrane sú tieto záujmy útočníka obetované, aby bol odvrátený útok. Útok sa pritom v tomto ponímaní chápe ako protiprávne konanie človeka proti záujmom chránených Trestným zákonom, ktorý musí priamo hroziť alebo trvať. Nemusí ísť len o život a zdravie, ale môže ísť napríklad aj o ochranu vlastníctva, domovej a osobnej slobody. Obrana smeruje proti útočníkovi a spravidla postihuje jeho telesnú integritu. Musí prebiehať pritom súčasne s útokom. Ak útok už skončil môže ísť o odplatu, ktorá však nie je nutnou obranou. Pri nutnej obrane sa nevyžaduje zásada subsidiarity vôbec a závisí
od rozhodnutia napadnutého, či sa bude aktívne brániť alebo pred priamo hroziacim útokom utečie. Zásada proporcionality pri nutnej obrane je modifikovaná v tom smere, aby obrana nebola celkom zjavne neprimeraná útoku. Primeranosť obrany k útoku sa posudzuje najmä podľa spôsobu útoku, miesta útoku, času útoku a okolností vzťahujúcich sa na osobu útočníka alebo na osobu obrancu.
V danom prípade je podľa názoru súdu nutné aplikovať ustanovenia o nutnej obrane ako okolnosť vylučujúcu protiprávnosť činu. V konaní bolo nesporne preukázané, že poškodený ako prvý napadol obžalovaného tým, že ho chytil pod krk, škrtil ho a tlačil ho 2 - 3 metre, na čo obžalovaný udrel jedenkrát päsťou poškodeného v obrane. Hoci poškodený uviedol, že obžalovaný ho päsťou udrel trikrát, túto skutočnosť poprel jediný očitý svedok S. ako aj obžalovaný, pričom zo záverov znaleckého dokazovania MUDr. Pamulu vyplýva, že zranenia poškodeného mohli byť spôsobené jednou ranou. V konaní bolo tiež preukázané, že poškodený mal najskôr s obžalovaným slovný konflikt cez telefón, potom nadávky pokračovali aj vonku pred barom. Poškodený poprel, že by obžalovaného chytil pod krk a tlačil ho niekoľko metrov, no z výpovede jediného očitého svedka S. vyplýva, že poškodený J.N. chytil obžalovaného pod krk a tlačil ho k ihrisku. Obžalovaný sa bránil a jedenkrát drel poškodeného. Poškodený obžalovaného tlačil asi 2 - 3 metre od dverí baru k bráne. Obžalovaný udrel poškodeného iba jedenkrát. Z dokazovania vyplynulo, že sa jednalo iba o jeden úder rukou v päsť do hlavy poškodeného. Súd mal teda za preukázané, že v konaní obžalovaného dňa 25.2.2017 pred barom v obci Kočovce išlo o nutnú obranu. Nebolo teda preukázané zavinenie obžalovaného, ktoré je obligatórnou zložkou subjektívnej stránky trestného činu, je podstatnou náležitosťou trestnej zodpovednosti. Zavinenie je pritom súčasťou skutkovej podstaty žalovaných trestných činov. V uvedenom prípade bolo potrebné skúmať vývojový stupeň mladistvého v čase skutku i následky, ktoré mal tento čin na vývoj osobnosti mladistvého. Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Skutok, tak ako je opísaný v obžalobe, vzhľadom na uvedené nemá znaky trestného činu, preto súd podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného spod obžaloby oslobodil.
Poškodený J. J. si v prípravnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody v sume 1.459,20 eur z titulu bolestného, preto súd poškodeného J. J. podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku odkázal s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces, a to z dôvodu oslobodenia obžalovaného spod obžaloby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods. 2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu / § 68 Trestného poriadku/.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku/.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.