Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41Cob-99-2019.pdf
PDF · 163.68 KB
Case nature
Area
Subarea
41Cob/99/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu DŘEVOSTAVBY Refiz, s.r.o., so sídlom Okružní 2352/77, 591 01 Žďár nad Sázavou, Česká republika, IČO: 05879523, zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 52, 821 08 Bratislava, proti žalovanému PROFINN, s.r.o., so sídlom Kimovská 32, 960 01 Zvolen, IČO: 31622615, zastúpenému JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom, so sídlom Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, o zaplatenie sumy 112.373,--eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/31/2013-701 zo dňa 15.mája 2019 takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/31/2013-71 zo dňa 15.mája 2019 v napadnutej prvej, tretej a štvrtej výrokovej vete potvrdzuje.
II. Odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 10Cb/31/2013-71 zo dňa 15.mája 2019 v napadnutej druhej výrokovej vete odmieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd napadnutým rozsudkom v prvej výrokovej vete zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 89.007,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 89.007,57 eur od 1.8.2012 do zaplatenia, všetko v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. V druhej výrokovej vete v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. V tretej výrokovej vete ponechal v platnosti zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Zvolen zo dňa 16.5.2017 sp. zn. 10Cb/31/2013-442, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.10.2017 a v štvrtej výrokovej vete žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.
2. V odôvodnení uviedol, že pôvodný žalobca REFIZ s.r.o., sa žalobou zo dňa 29.8.2012, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 17.09.2012, domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 112.373,-eur (prípadne čiastku určenú znaleckým posudkom) s príslušenstvom.
3. Žalobu odôvodnil tým, že uskutočnil výstavbu nízkoenergetického montovaného domu vo vilovej štvrti Budča residence, Vilahouse 16 na parc.č.1248/75 v katastrálnom území Budča (ďalej aj „predmetný rodinný dom“ resp. „predmetná stavba“), s tým, že v priebehu jeho výstavby malo medzi účastníkmi dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo, k jej uzavretiu však nedošlo, pretože sa účastníci nedohodli na jej podstatných náležitostiach. Žalobca sa na stretnutí zvolanom Obcou Budča, ako spoločným obecným úradom - odborom stavebnej správy dňa 10.07.2012, ktoré bolo zvolané za účelom zahájenia kolaudačného
konania predmetného rodinného domu s istotou dozvedel, že vlastníkom tohto rodinného domu, ktorého výstavbu vykonal je žalovaný. Na základe tohto zistenia zaslal žalovanému výzvu k vydaniu bezdôvodného obohatenia vo výške 112.373,--eur listom zo dňa 16.07.2012. Výška bezdôvodného obohatenia bola žalobcom stanovená vo výške majetkového prospechu, ktorý získal žalovaný, výstavbou predmetného domu, a to tak, že žalobca stanovil všeobecnú cenu tohto rodinného domu v mieste a čase obvyklom na čiastku 128.127,23 eur podľa priloženého rozpočtu stavby, ďalej vypočítal náhrady stravného, ktoré vyplatil svojim zamestnancom a pracovníkom a odpočítal už zaplatené zálohy žalovaným vo výške 15.754,23 eur. Žalovaný zaplatenie tejto sumy z titulu bezdôvodného obohatenia odmietol listom zo dňa 26.7.2012.
4. Dňa 16.6.2014 bolo súdu doručené podanie žalobcu zo dňa 9.6.2014, ktorým žiadal pripustiť rozšírenie žaloby o úrok z omeškania zo sumy 112.373,--eur (prípadne čiastku určenú znaleckým posudkom) spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,75 % od 1.8.2012 do zaplatenia a tiež náhradu trov konania. Uznesením zo dňa 2.9.2014 sp. zn. 10Cb/31/2013-147 súd pripustil zmenu návrhu na začatie konania.
5. Dňa 11.4.2017 bol súdu doručený návrh na zmenu žaloby v zmysle § 80 ods. 1 CSP s poukazom na to, že pôvodný žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.3.2017 celú pohľadávku vyplývajúcu z tohto súdneho sporu vrátane príslušenstva postúpil na firmu DŘEVOSTAVBY Refiz, s.r.o., pričom toto postúpenie bolo žalovanému oznámené listom zo dňa 10.3.2017, ktorý si žalovaný prevzal dňa 13.3.2017. Uznesením č.k. 10Cb/31/2013-425 zo dňa 13.4.2017 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcu tak, že pôvodný žalobca z konania vystúpil a na miesto žalobcu vstúpila spoločnosť DŘEVOSTAVBY Refiz s.r.o. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 3.5.2017.
6. Dňa 4.5.2017 bol na súd doručený návrh žalobcu zo dňa 2.5.2017, ktorým navrhol nariadiť zabezpečovacie nariadenie podľa § 343 CSP. Uznesením súdu zo dňa 16.5.2017 sp. zn. 10Cb/31/2013-442, právoplatným dňa 20.10.2017 súd nariadil zabezpečovacie zariadenie v zmysle návrhu žalobcu. Uznesením zo dňa 27.9.2017 sp. zn. 41Cob/171/2017-544 Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na odvolanie žalovaného uznesenie Okresného súdu Zvolen o nariadení zabezpečovacieho opatrenia potvrdil.
7. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalovaný podaním zo dňa 18.10.2017 vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu v konaní s odôvodnením, že žalobca nepreukázal čo i len samotnú existenciu zmluvy o postúpení pohľadávok, ktoré sú predmetom tohto konania. Žalovaný žiadal, aby žalobca uzatvorenú zmluvu o postúpení pohľadávok predložil.
8. Súd vo veci vykonal dokazovanie okrem iného nariadením znaleckého dokazovania, v dôsledku čoho bol podaný písomný znalecký posudok č. 48/2018 znalca Ing. Aleny Bešinovej.
9. Z vykonaného dokazovania dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Pokiaľ ide o otázku rozhodného práva, súd aplikoval na tento právny vzťah slovenský právny poriadok, keď vychádzal z čl. 10 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.864/2007 z 11.7.2007. Poukázal na to, že ani zo strany žalovaného nebola vznesená námietka vo vzťahu rozhodného práva, ktoré má byť použité v tomto súdnom spore. Uviedol, že žalobca sa domáhal podanou žalobou zaplatenia žalovanej sumy titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd po vykonanom dokazovaní ustálil, že je daný základ nároku titulom bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného a neosvojil si právny názor žalovaného, ktorý tento prezentoval v zásade ako svoju obranu v tomto súdnom spore, a to, že medzi stranami sporu bola uzavretá zmluva o dielo, na základe ktorej mal žalobca plniť, a preto nemohlo na strane žalovaného dôjsť k bezdôvodnému obohateniu. Súd ďalej uviedol, že žalovaný v podanom odpore vzniesol z opatrnosti námietku premlčania uplatneného nároku bez akejkoľvek jej ďalšej špecifikácie, preto bol súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania primárne povinný sa s námietkou premlčania vysporiadať a následne ju vyhodnotil ako nedôvodnú. Vzťah, ktorý vznikol medzi žalobcom a žalovaným charakterizoval ako obchodnoprávny vzťah, avšak obchodný vzťah neupravuje inštitút bezdôvodného obohatenia ako taký, preto aj pri obchodných vzťahoch sa pri tomto právnom inštitúte uplatňuje právna úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je možné posudzovať podľa Obchodného zákonníka, keďže inštitút premlčania je v Obchodnom zákonníku upravený komplexne. Ak by vychádzal aj z úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku vo vzťahu k premlčaniu práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
je podľa názoru súdu úplne jednoznačné, že v súdenej veci nedošlo k uplynutiu ani objektívnej, ani subjektívnej premlčacej doby, keďže medzi stranami nebolo sporné, že práce, ktoré realizovala firma žalobcu pri výstavbe predmetného rodinného domu, prebiehali v čase od 2.6.2011 do 21.9.2011 a žaloba bola na Okresnom súde Banská Bystrica podaná dňa 17.9.2012, teda od zahájenia predmetných stavebných prác po podanie žaloby neuplynula doba ani dvoch rokov.
10. Súd ďalej uviedol, že v priebehu konania žalobca postúpil pohľadávku vrátane príslušenstva z titulu vydania bezdôvodného obohatenia na postupníka firmu DŘEVOSTAVBY Refiz, s.r.o., ktorý vstúpil do tohto súdneho konania na strane žalobcu na miesto pôvodného žalobcu firmy REFIZ, s. r. o., potom, čo súd pripustil túto zmenu subjektov na strane žalobcu vychádzajúc z toho, že pôvodný žalobca ako postupca oznámil žalovanému toto postúpenie listom doručeným žalovanému dňa 13.3.2017. Žalovaný v konaní namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie nového žalobcu z dôvodu, že nebola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, čím mu mala byť upretá možnosť brániť sa proti prípadnej neplatnosti takéhoto postúpenia. Súd aj túto námietku aktívnej vecnej legitimácie vyhodnotil ako nedôvodnú, keď zastáva názor, že súdna prax už dospela k záveru, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení, pričom dlžník sa v takomto prípade nemôže úspešne dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky alebo jej neexistencie, čo by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o postúpení postupník (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/210/2001 zo dňa 11.6.2003 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R/119/2003).
11. Následne súd pristúpil k posúdeniu žaloby po vecnej stránke s tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nedošlo medzi stranami sporu k uzavretiu zmluvy o dielo z dôvodu, že minimálne nedošlo medzi nimi k dohode o cene diela ako jednej z podstatných náležitostí takejto zmluvy a v zásade nebol jednoznačne špecifikovaný ani predmet diela, najmä čo do jeho rozsahu a neboli ustálené ani zmluvné strany, konkrétne na strane objednávateľa, v dôsledku čoho firma REFIZ, s. r. o. plnila v prospech žalovaného bez právneho dôvodu, na základe čoho žalovaný získal bezdôvodného obohatenie, nakoľko nebolo sporné, že vlastníkom predmetného rodinného domu, ktorého výstavbu v podstatnej časti realizovala firma REFIZ, s. r. o. bol žalovaný, ktorý ho následne kúpnou zmluvou previedol na tretiu osobu. Ďalej uviedol, že obrana žalovaného, že k uzavretiu zmluvy o dielo došlo ústnou formou bola postavená len na tvrdení konateľa firmy žalovaného Ing. Vávru, ktorý na jednej strane uvádzal, že mu jeho právnici neodporučili zmluvu o dielo uzavrieť z dôvodu, že písomný návrh tejto zmluvy obsahoval podmienku doplatenia rozdielu ceny predmetného domu do sumy skutočnej ceny diela podľa rozpočtu, ale zároveň na druhej strane tvrdil, že došlo medzi zmluvnými stranami aj k dojednaniu ohľadne ceny diela, ktorá mala byť v konkrétnej výške 900.000,--Kč bez ďalšieho. Podľa názoru súdu tieto tvrdenia žalovaného zostali len v rovine tvrdení, pretože žalovaný žiadnym z dôkazov, ktoré boli v konaní vykonané túto skutočnosť nepreukázal.
12. Súd považoval za preukázané, že sa jednalo o plnenie bez právneho dôvodu vo vzťahu k žalovanému, pretože právny dôvod na toto plnenie neexistoval, keďže firma REFIZ, s. r. o. si nebola vedomá toho, že plní v prospech žalovaného, ktorý nemal byť oprávnený toto plnenie prijať. V dojednaní k Zmluve o spolupráci zo dňa 28.2.2011, ktorá bola uzavretá medzi firmou REFIZ, s. r. o. a firmou MSJ Creative & Consulting, s.r.o. bolo uvedené, že záväzkom firmy REFIZ, s.r.o. bolo pre MSJ Creative & Consulting, s.r.o. vybudovať na základe osobitnej Zmluvy o dielo č. 126 pre Ing. Mariána Vávru - MSJ FASHION vo vilovej lokalite Budča residence 1 vzorový dom typu Vilahouse 1, a to za odplatu vo výške 900.000,--Kč bez DPH. Súd poznamenal, že zo strany žalovaného nebolo v konaní preukázané, že by firma REFIZ, s. r. o. získala pred začatím stavby, resp. v priebehu výstavby informáciu, že sa má plniť v prospech iného subjektu, ktorým mala byť firma žalovaného, nakoľko firma REFIZ, s. r. o. nebola účastníkom stavebného konania s tým, že rozhodnutie o stavebnom povolení bolo síce doručované Ing. arch. Removi, ktorý však nebol zamestnancom firmy REFIZ, s. r. o., s touto len spolupracoval na základe zmluvného vzťahu, čiže žalovaný nepreukázal, že firma REFIZ, s. r. o. mala vedomosť o tom, že ako stavebník v tomto konaní vystupoval žalovaný. Podľa názoru súdu nebolo povinnosťou firmy REFIZ, s. r. o. zisťovať, kto je v zmysle výpisu z katastra nehnuteľností vlastníkom pozemku, na ktorom mala stavba prebiehať, a navyše ani to by nepreukazovalo, že vlastník pozemku musí byť aj vlastníkom stavby. Súd poukázal aj na vyjadrenie samotného konateľa žalovaného Ing. Vávru, ktorý na priamu otázku uviedol, že on nikdy neoznamoval firme PROFINN, s. r. o., (REFIZ, s. r. o.), že stavebníkom a následne vlastníkom
predmetného vzorového domu bude firma PROFINN, s. r. o. a nie on, ako fyzická osoba podnikateľ, len vychádzal z toho, že mohli túto informáciu získať z iných zdrojov.
13. Súd následne zameral pozornosť na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia, ktorá bola medzi stranami sporu sporná. Na návrh žalobcu súd v konaní nariadil znalecké dokazovanie za účelom zistenia rozsahu a určenia hodnoty stavebných prác v čase ich vykonania, ako i hodnoty pritom použitých stavebných materiálov zo strany firmy REFIZ, s. r. o. na stavbe predmetného rodinného domu, keďže mal za to, že rozhodnutie v tejto veci závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti. Zo záveru Znaleckého posudku č. 48/2018 znalkyne Ing. Anny Bešinovej vyplynulo, že hodnota stavebných prác zrealizovaných na predmetnom rodinnom dome v čase ich vykonania, t. j. v roku 2011 zodpovedala sume 98.988,29 eur, v čom bol zahrnutý aj použitý materiál vo výške 36.413,86 eur a znalkyňa tiež stanovila hodnotu za projektovú dokumentáciu tohto rodinného domu. Súd z tohto znaleckého skúmania pri svojom rozhodnutí vychádzal, keď mal za to, že výška bezdôvodného obohatenia predstavovala celkovo sumu 104.761,80 eur, keď sa stotožnil s názorom znalkyne, že bez vypracovanej projektovej dokumentácie, ktorú tiež zabezpečovala firma REFIZ, s. r. o. by nebolo možné tento rodinný dom postaviť a od tejto sumy potom súd odpočítal uhradené plnenie poskytnuté žalovaným vo výške 15.754,23 eur, čím dospel k výslednej sume 89.007,57 eur, na uhradenie ktorej zaviazal žalovaného. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol. Vo vzťahu k zisťovaniu výšky bezdôvodného obohatenia súd ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu k predmetnému znaleckému posudku v tom zmysle, že súdna znalkyňa tam nezahrnula všetky výdavky, ktoré boli firmou REFIZ, s. r. o. uskutočnené a zároveň nepovažoval súd za dôvodné ani námietky žalovaného k tomuto znaleckému posudku v tom zmysle, že neboli vykonané či už interiérové alebo exteriérové merania a obhliadka interiéru nehnuteľnosti, keď sa súd stotožnil s názorom znalkyne, že s poukazom na časový odstup, kedy vlastníkom tejto nehnuteľnosti je už iný subjekt, zo samotnej obhliadky by nebolo možné získať žiadne ďalšie relevantné informácie vo vzťahu k skutočnostiam potrebným na rozhodnutie súdu v tejto veci. Z uvedených dôvodov súd zamietol návrhy strán sporu na doplnenie znaleckého dokazovanie, resp. kontrolné znalecké dokazovanie, resp. poskytnutie priestoru žalobcovi na vyhotovenie súkromného znaleckého posudku, keď mal za to, že dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, bol skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu dostatočne zistený a ohodnotenie ceny stavebných prác a pritom použitých materiálov firmou REFIZ, s. r. o. tak, ako boli uvedené v predmetnom znaleckom posudku zodpovedajú sume obvykle vynakladanej v danom čase a mieste.
14. Námietky žalovaného vo vzťahu k vadám súd vyhodnotil ako nedôvodné a nepreukázané, keď podľa názoru súdu žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ohľadne toho, že by akýmkoľvek relevantným spôsobom uplatnil tieto vady, keď jednak ani nepredložil písomný doklad toto preukazujúci, zo svedeckej výpovede JUDr. Holčíka nevyplynulo, že by tento potvrdil, že ich advokátska kancelária ako právny zástupca žalovaného vady reklamoval a ani žalovaný neodkázal na konkrétne časti stavebného denníka, z ktorého by mali tieto skutočnosti vyplývať. Jedine svedok Hriň uviedol, že malo dôjsť k zatečeniu do tejto stavby, čo malo spôsobiť následne vady na tejto stavbe, a súčasne svedok uviedol, že vady boli ešte počas vykonávania stavebných prác odstránené, preto súd v žiadnom prípade nepovažoval za dôvodné, aby akýmkoľvek spôsobom znížil výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného z dôvodu, že by práce neboli vykonané a dodané riadne.
15. K uplatnenému úroku z omeškania, súd uviedol, že tento priznal z prisúdenej sumy od 1.8.2012 tak, ako to požadoval žalobca, keď vychádzal z toho, že splatnosť pohľadávky bezdôvodného obohatenia nie je zákonom stanovená a obvykle nebýva ani dohodnutá, čo bol aj tento prípad, a preto za deň splatnosti sa zásadne považuje deň nasledujúci potom, čo bol dlžník veriteľom vyzvaný k plneniu. K tejto skutočnosti podľa názoru súdu došlo predmetným listom zo dňa 16.7.2012 označeným ako Výzva k vydaniu bezdôvodného obohatenia, ktorého prílohu tvorila faktúra č. 2412001, keď súd z fotokópie poštového podacieho lístka mal preukázané, že zásielka bola prevzatá na poštovú prepravu dňa 17.7.2012 a žalobca, resp. právny predchodca žalobcu požadoval uhradiť predmetnú sumu do 30.7.2012. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, súd tento priznal žalobcovi len vo výške 8,75 % ročne, čiže v prevyšujúcej časti úroku z omeškania, ktorý požadoval žalobca priznať vo výške 10,75% ročne žalobu zamietol, keď pri výške úroku z omeškania vychádzal z ustanovení Slovenského právneho poriadku.
16. V rozsudku súd zároveň rozhodol o tom, že ponecháva v platnosti zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením zo dňa 16.5.2017, a to v súlade s ust. § 335 ods. 3 CSP, keď pri svojom
rozhodnutí zohľadnil stav konania vo veci samej a účel, pre ktorý bolo toto zabezpečovacie zariadenie nariadené s tým, že prihliadol aj k ust. § 344 CSP, podľa ktorého ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú aj primerane na zabezpečovacie opatrenie. S poukazom na výšku prisúdenej sumy vrátane jej príslušenstva, ako aj náhrady trov konania súd považoval za dôvodné ponechať zabezpečenie pohľadávky žalobcu predmetným zriadením záložného práva za dôvodné z dôvodu, že by mohla byť podstatne sťažená vymožiteľnosť pohľadávky žalobcu v rámci tohto súdneho sporu.
17. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobca sa domáhal pôvodne zaplatenia sumy 112.373,--eur s príslušenstvom, rozsudkom mu bola priznaná suma 89.007,57 eur s príslušenstvom, v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z prisúdenej sumy, keď vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný, keď základ nároku bol daný a výška priznaného nároku bola ustálená až znaleckými posudkom. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 56/2017 zo dňa 8.2.2017, zo záveru ktorého vyplýva, že ani nová právna úprava v podobe Civilného sporového poriadku nevylučuje osobitný režim posudzovania úspechu v konaní a nárokov na náhradu trov v prípadoch, keď výška plnenia závisela od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu, a to z hľadiska výsledku v zásade zhodne podľa doterajšej úpravy.
18. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu a navrhol, aby odvolací súd postupom podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec Okresnému súdu Zvolen vrátil na ďalšie konanie alebo postupom podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalobcu zaviaže nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100%.
19. Odvolanie podáva z dôvodu, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1, písm. d/, h/, e/ CSP).
20. Uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za nepreskúmateľný, keďže v ňom súd prvej inštancie neuviedol dostatočné odôvodnenie, z ktorého by bolo zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k svojmu rozhodnutiu. Napadnutý rozsudok je rozhodnutím neodôvodneným, a to z dôvodu, že v absolútnej väčšine svojho obsahu sa venuje len opisu skutkového stavu a reprodukcii argumentov jednotlivých strán sporu, a len v minimálnej časti opisuje dôvod vyhovenia podanej žalobe. Súd svoje rozhodnutie, ktorým žalobe v podstatnej časti vyhovel odôvodnil veľmi stroho bez akejkoľvek opory či v zákone alebo iných dokumentoch vydaných žalobcom, ktoré by odôvodňovali také rozhodnutie a taký stav. Nestotožňuje sa s rozhodnutím súdu, nakoľko postráda dostatočné odôvodnenie predmetného rozhodnutia, ktoré by bolo postačujúce a podložené relevantnými dôkazmi.
21. Jednou z námietok žalovaného prednesených v konaní bolo nepreukázanie postúpenia pohľadávky z pôvodného žalobcu na žalobcu DŘEVOSTAVBY Refiz, s. r. o. Na námietku týkajúcu sa postúpenia súd uviedol, že je nedôvodná, nakoľko relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu vecnú legitimáciu dlžníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. S týmto tvrdením súdu žalovaný nesúhlasí a naďalej tvrdí, že v konaní je nevyhnutné, aby bolo preukázané postúpenie pohľadávky samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky. Práve v otázke preukázania postúpenia pohľadávky poukazuje na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/732/2015, podľa ktorého sa odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že oznámenie postúpenia pohľadávky z postupcu samo o sebe nepreukazuje aktívnu vecnú legitimáciu, preto bolo potrebné, aby bola do konania predložená zmluva o postúpení pohľadávky. Má za to, že súd prvej inštancie pochybil v otázke preukázania postúpenia pohľadávky, čo malo v konečnom dôsledku nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Oznámenie o postúpení ako také nepostačuje na založenie aktívnej vecnej legitimácie v konaní, preto súd nesprávne vyhodnotil námietku žalovaného ako nedôvodnú, mal žiadať predloženie samotnej zmluvy o postúpení, čo súd nepovažoval za potrebné, čím rozhodol o vyhovel žalobe v podstatnej časti napriek tomu, že nebola dostatočným spôsobom preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu.
22. Okrem uvedenej námietky sa súd nevysporiadal s otázkou uzatvorenej zmluvy o dielo správne a dostatočným spôsobom. Žalovaný popiera vznik bezdôvodného obohatenia na svojej strane, a to z dôvodu, že k zhotoveniu stavby došlo na základe riadne uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo, v rámci ktorej bola dohodnutá konkrétna cena za dielo. I napriek tomu, že táto suma bola určená, túto samotný žalobca popiera, keďže s jej výškou, ktorá bola nižšia ako samotná výška bezdôvodného obohatenia, ktorého sa domáha žalobca nesúhlasí. Podmienky samotnej dohody o zmluve o dielo boli zahrnuté v zmluve o spolupráci, ktorá bola podpísaná obidvoma zmluvnými stranami, ktoré s ňou súhlasili a na znak súhlasu aj podpísali. Je preto nepochopiteľné teraz zo strany žalobcu tvrdiť, že žiadna zmluva o dielo nebola a žiadať zaplatenie neporovnateľne vyššej sumy, ako tej, ktorá bola vzájomne medzi účastníkmi dohodnutá. Nestotožnil sa ani s názorom súdu, že nebol dohodnutý predmet zmluvy o dielo a cena za vykonanie diela, nakoľko tieto podstatné náležitosti aspoň v základnej forme obsahuje samotná zmluva o spolupráci.
23. Namietal, že súd nepovažoval za dôvodné ani námietky žalovaného týkajúce sa znaleckého skúmania v tom zmysle, že neboli vykonané interiérové alebo exteriérové merania a obhliadka interiéru nehnuteľnosti. Súd zamietol aj návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, a to návrh na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania. Žalovaný naďalej trvá na tom, že podaný znalecký posudok aj s poukazom na rozporuplný a neistý výsluch samotnej znalkyne nebol správny, resp. bolo nevyhnutné v záujme správneho rozhodnutia vo veci samej vyhovieť návrhu na doplnenie dokazovania a dať vypracovať kontrolné znalecké dokazovanie. Súd nezohľadnil ani samotnú výpoveď znalkyne a absolútne ignoroval odpovede na otázky žalovaného, ako aj skutočnosť, že položenými otázkami boli zistené isté rozpory v predmetnom znaleckom posudku. Poukázal na to, že nebol zistený rozsah stavebný prác, ani to, či boli deklarované práce žalobcom aj reálne vykonané, keďže neboli žiadne merania ani zisťovania. Predmetný znalecký posudok bol vypracovaný znalkyňou až striktne podľa projektovej dokumentácie, resp. podkladov pre zhotovenie tohto diela, avšak znalkyňa pri výpočte a vypracovaní predmetného znaleckého posudku absolútne nezohľadňovala ostatné okolnosti, a to zameranie, či naozaj došlo k použitiu tvrdeného materiálu, cenu materiálu a podobne.
24. Ďalej uviedol, že súd vo vydanom rozhodnutí nepostupoval v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Vydaný rozsudok nemožno považovať za presvedčivý a dostatočne odôvodnený, nakoľko má za to, že konajúci súd síce vydal rozsiahle - 36 stranové rozhodnutie, jeho odôvodnenie je však zhrnuté na štyroch stranách rozsudku, pričom ani v takomto minimalistickom odôvodnení nie je to, čo zákon výslovne uvádza a žiada. Súd sa nevysporiadal s námietkami žalovaného dostatočne, dospel k záveru len na základe svojho absolútne nepodloženého uváženia, čo v konečnom dôsledku v tak podstatnej veci, ktorej sa žalobca domáhal podanou žalobou neobstojí a právne posúdenie veci úplne absentuje. Má za to, že konajúci súd nesprávne vyhodnotil situáciu, nesprávne právne posúdil a nárok žalobcovi priznal bez opory v zákone a bez akéhokoľvek právneho dôvodu, bez dostatočného preukázania postúpenia pohľadávky.
25. V dôsledku nesprávnosti výroku konajúceho súdu vo veci samej je nesprávnym aj výrok o povinnosti žalovaného nahradiť žalobcovi trovy konania, keď nie je žalovanému zrejmé, z akého dôvodu by mal žalobca mať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže úplne úspešný v tomto konaní rozhodne nebol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené v petite odvolania.
26. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že má za to, že námietka, resp. odvolací dôvod, ktorý žalovaný uviedol, je sám o sebe neurčitý, ide o všeobecnú výtku bez toho, aby žalovaný určil, čo konkrétne mu v rozsudku chýba. Skutočnosť, že vzhľadom na rozsiahle dokazovanie je rozsahovo najväčšia časť odôvodnenia založená na opise zisteného skutkového stavu, nie je na ťarchu rozsudku, práve naopak, ide o podrobné odôvodnenie neskorších záverov, ku ktorým súd dospel. Samotné odôvodnenie je obsiahnuté na stranách 29 - 34, čo podľa skúseností žalobcu rozsahovo prekračuje priemer bežných súdnych rozhodnutí, pričom rozhodnutie je možné označiť za plne vyčerpávajúce, keďže súd prvej inštancie sa vysporiadal s každou vecnou a právnou námietkou sporových strán, uviedol, ktoré dôkazy považoval vo veci za rozhodujúce a ako vec právne posúdil. Nie je preto možné reagovať na všeobecnú námietku žalovaného o nedostatku odôvodnenia, keďže žalobca síce uviedol dovolací dôvod, avšak tento riadne nešpecifikoval.
27. Žalovaný ďalej namietal, že súd sa nesprávne vysporiadal s námietkou aktívnej legitimácie, a to predložením Zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže podľa jeho právneho názoru samotné oznámenie
nie je postačujúce. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/732/2015, ktorý k odvolaniu žalovaný pripojil vyplýva nasledovné:
- právny názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu, zostal naďalej nedotknutý (bod 11),
- je nerozhodné, či samotné oznámenie o postúpení je alebo nie je kryté kauzálnym vzťahom (v našom prípade je), existencia tohto vzťahu je relevantná len medzi postupcom a postupníkom,
- rovnako naďalej platí záver, že pokiaľ postupca svoju notifikačnú povinnosť nesplnil, je potrebné, aby postúpenie preukázal postupník samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, čiže súd v rozsudku 17Co/732/2015 aplikoval všetky doposiaľ a dlhodobo judikované názory vo vzťahu k postúpeniu pohľadávky, ako aj spôsobu preukázania aktívnej legitimácie. Osobitosť predmetného rozsudku spočívala v tom, že postupník preukázal odoslanie oznámenia dlžníkovi, avšak nie jeho prijatie, čo nie je tento prípad. Uviedol, že podaním zo dňa 7.4.2017 žalobca predložil súdu oznámenie o postúpení pohľadávky na súčasného žalobcu - podací lístok preukazujúci odoslanie a tzv. dodejku/ návratku preukazujúcu prevzatie zásielky žalovaným. Je vhodné dodať, že tieto skutočnosti boli medzi sporovými stranami nesporné. Tretí odvolací dôvod spočíva v nevykonaní zrejme kontrolného znaleckého dokazovania vzhľadom na to, že žalovaný vo vzťahu k vypracovanému znaleckému posudku namietal viaceré vady. Faktom je, že žalovaný v rozpore so svojou povinnosťou tvrdenia a povinnosťou dôkaznou, v priebehu konania nikdy nenamietal žalobcom definovaný rozsah stavebných prác. To znamená, nikdy nešpecifikoval, ktoré práce uvedené v krycom liste rozpočtu namieta a už vôbec nie, z akého dôvodu. Žalovaný ako stavebník mal a má k dispozícii všetky informácie o rozsahu vykonaných prác. Znalkyňa vypracovala znalecký posudok v súlade so všetkými dostupnými podkladmi a dokladmi, ktoré jej boli sporovými stranami poskytnuté. Znalkyňa ako odborne spôsobilá osoba podrobne odôvodnila spôsob zvoleného výpočtu obvyklej ceny, zdôraznila, že žalovaný mal na stavbe stavebný dozor, preto je potrebné považovať stavebné denníky za dostatočné (čo sa týka rozsahu stavby a použitých materiálov). Uviedol, že subjektívna nespokojnosť s vypracovaným znaleckým posudkom nie je dôvodom jeho namietania. Žalovaný od začiatku konania, ako aj v samotnom odvolaní neuvádza, čo konkrétne namieta, to znamená aké práce, a v akej hodnote a prečo.
28. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.
29. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že naďalej zotrváva na povinnosti súdu prvej inštancie preukázať postúpenie pohľadávky predložením zmluvy o postúpení pohľadávky a nielen samotným oznámením a jeho doručením. Pokiaľ sa žalobca odvolával na samotné oznámenie o postúpení pohľadávky, na preukázanie jeho doručenia, žalovaný uvádza, že sa naďalej stotožňuje s názorom odvolacieho rozsudku, v zmysle ktorého je práve v takomto prípade nevyhnutné skúmať a predložiť aj samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky a nie je postačujúce predložiť konajúcemu súdu len samotné oznámenie.
30. Čo sa týka namietania nevykonania kontrolného znaleckého dokazovania, žalovaný naďalej zotrváva na tom, že v záujme správneho a zákonného rozhodnutia súdu prvej inštancie tento mal vyhovieť návrhu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, nie dôvodu nespokojnosti žalovaného s cenami, ako to uvádza sám žalobca, ale z dôvodov, ktoré žalovaný uviedol v podanom odvolaní, nakoľko je nepochybné zo samotného konania, že podaný znalecký posudok mal nielenže isté nedostatky, ale dokonca výsluchom samotnej znalkyne vypracovávajúcej predmetný posudok boli zistené isté, veľmi podstatné rozpory s podaným posudkom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti naďalej v celom rozsahu žalovaný zotrváva na podanom odvolaní a má za to, že je v celom rozsahu dôvodné.
31. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa ust. § 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. § 385 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil.
32. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
33. Žalovaný v odvolaní uviedol, že ho podáva voči rozsudku v celom rozsahu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na ust. § 359 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo odvolanie vydané. Keďže súd prvej inštancie v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, nemôže voči tomuto výroku podať odvolanie žalovaný, pretože sa nejedná o rozhodnutie, ktoré bolo vydané v neprospech žalovaného, potom odvolací súd odvolanie žalovaného proti výroku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, podľa ust. § 386 písm. b/ CSP odmietol ako odvolanie podané neoprávnenou osobou.
34. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 89.007,57 eur spolu s úrokom z omeškania, v ktorej ponechal v platnosti zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením okresného súdu sp. zn 10Cb/31/2013-442 a v časti výroku, ktorým žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% z prisúdenej sumy.
35. V preskúmavanej veci krajský súd nezistil dôvod k tomu, aby zo strany odvolacieho súdu došlo k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania vykonaného pred súdom prvej inštancie. V danom prípade preto vychádzal zo skutkového zistenia zisteného súdom prvej inštancie. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalovaným dospel krajský súd k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP, ktoré vyhodnotenie považoval odvolací súd za správne a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa ust. § 220 ods. 2 CSP. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje a v podrobnostiach na tieto dôvody odkazuje.
36. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca spoločnosť REFIZ, s. r. o. domáhala zaplatenia sumy 112.373,--eur, resp. čiastky určenej znaleckým posudkom, na tom skutkovom základe, že žalobca uskutočnil výstavbu nízkoenergetického montovaného domu vo vilovej štvrti Budča residence, Vilahouse 16, keď uviedol, že v priebehu jeho výstavby malo medzi účastníkmi dôjsť k uzavretiu zmluvy o dielo. K jej uzavretiu nedošlo, pretože sa účastníci nedohodli na podstatných náležitostiach. V priebehu konania žalobca požiadal o zmenu žaloby, keď ju rozšíril o úrok z omeškania a žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 112.373,--eur, prípadne čiastku určenú znaleckým posudkom spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,75 % od 1.8.2012 do zaplatenia. Okresný súd Zvolen zmenu žaloby uznesením zo dňa 2.9.2014 pripustil. Odvolací súd ďalej zistil, že dňa 11.4.2017 bolo Okresnému súdu Zvolen doručený návrh na zmenu žalobcu v zmysle § 80 ods. 1 CSP s poukazom na to, že pôvodný žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.3.2017 celú pohľadávku vyplývajúcu z tohto súdneho sporu postúpil na firmu DŘEVOSTAVBY Refiz, s. r. o., ktoré postúpenie bolo žalovanému oznámené listom z 10.3.2017, ktorý si žalovaný prevzal dňa 13.3.2017. Okresný súd Zvolen zmenu subjektov na strane žalobcu pripustil uznesením sp. zn. 10Cb/31/2013-425 zo dňa 13.4.2017.
37. Keďže žalovaný už v priebehu konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolaní vzniesol námietku aktívnej legitimácie s poukazom na nepredloženie a nepreukázanie zmluvy o postúpení pohľadávok, bude sa odvolací súd zaoberať ako prvou uvedenou námietkou aktívnej legitimácie.
38. Odvolací súd poukazuje v tejto súvislosti na ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Teda, ak pôvodný veriteľ postúpenie pohľadávky dlžníkovi už oznámil, ten už nemôže požadovať od nového veriteľa, aby preukazoval zmluvu o postúpení a je povinný ju plniť. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku aktívnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú, keď vychádzal z toho, že pôvodný žalobca ako postupca oznámil žalovanému toto postúpenie listom zo dňa 10.3.2017, ktorý bol žalovanému doručený dňa 13.3.2017 (č.l. 422, 423 spisu). V tejto súvislosti aj odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. R/119/2003, podľa ktorého relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky a súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení.
39. Pokiaľ žalovaný k odvolaniu priložil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/732/2015, odvolací súd uvádza, že aj Krajský súd v Banskej Bystrici v tomto rozsudku poukazuje na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č R/119/2003 a je pravdou, že poukazuje aj na neskoršiu súdnu prax, ktorá sa odklonila od uvedeného právneho názoru v tom zmysle, že dlžník je oprávnený domáhať sa skúmania platnosti postúpenia, ak zmluva o postúpení pohľadávok bola uzavretá v rozpore so zákonom, ale vzápätí v odseku 11 poukazuje na skutočnosť, že názor, že oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky zostal vo všeobecnosti nedotknutý (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 409/2013 zo dňa 11.9.2014), ktorý odmietol názor súdov prvej a druhej inštancie, že bolo nevyhnutnosťou a ich zákonnou povinnosťou z vlastnej iniciatívy skúmať platnosť zmlúv o postúpení pohľadávok, ktorými mal postupník uplatňované pohľadávky nadobudnúť, aj keď to dlžník nenamietal, pretože podľa Ústavného súdu to nezodpovedá zákonnej úprave ani ustálenej súdnej praxi, keď podľa ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka platí, že oznámenie postúpenia doterajším veriteľom zabavuje dlžníka práva požadovať predloženie zmluvy o postúpení, dlžník tak nemá právo ani zisťovať, či vôbec nejaká zmluva bola uzatvorená a nemôže namietať ani nedostatky jej platnosti, ibaže by k postúpeniu pohľadávky došlo v rozpore so zákonom.
40. Rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/732/2015 riešilo situáciu, keď v tomto konaní nebolo preukázané doručenie oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému s tým, že tam žalobca preukazoval svoju aktívnu vecnú legitimáciu len oznámením o postúpení pohľadávky žalovanému, nie však preukázaním doručenia tohto oznámenia, teda, či sa skutočne dostalo do dispozičnej sféry žalovaného. Súd konštatoval, že dôkazné bremeno preukázania doručenia oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému v konaní zaťažovalo žalobcu, a z tohto dôvodu dospel aj odvolací súd k záveru, že v dôsledku nepreukázania doručenia oznámenia o postúpení uplatnenej pohľadávky zo strany postupcu žalovanému bol súd prvej inštancie oprávnený skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní a vyžadovať od neho predloženie uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávok.
41. V súdenom prípade však žalobca preukázal, že žalovanému postúpenie pohľadávky oznámil nielen listom z 10.3.2017 (č.l. 422 spisu), ale preukázal, že mu aj predmetné oznámenie doručil, a to dňa 13.3.2017 (č.l. 423 spisu).
42. Z uvedeného dôvodu potom námietka žalovaného o nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu neobstojí, a to jednak s poukazom na ust. § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka a jednak s poukazom na preukázanie doručenia oznámenia pôvodného žalobcu žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky. Odvolávanie sa žalovaného na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/732/2015 je s poukazom na zistený skutkový stav v súdenej veci bez relevancie, keď sa v konaní 17Co/732/2015 riešil iný prípad.
43. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaného bolo tvrdenie, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s otázkou uzatvorenia zmluvy o dielo správne a dostatočným spôsobom a opätovne v odvolaní popieral vznik bezdôvodného obohatenia na jeho strane z dôvodu, že k zhotoveniu stavby došlo na základe riadne uzatvorenej ústnej zmluvy o dielo, v rámci ktorej bola dohodnutá konkrétna cena za dielo.
44. Odvolací súd zhodne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, nakoľko nedošlo k dohode o podstatných náležitosti zmluvy. Odvolací súd bol toho názoru, že nebol jednoznačne v zmluve špecifikovaný ani predmet diela, či zmluvné strany, ani dohoda o cene. Je pravdou, že pre platné uzavretie zmluvy o dielo sa nevyžaduje písomná forma, ale platne uzavretá zmluva o dielo obsahuje minimálne dohodu o určení zmluvných strán a o predmete zmluvy. Uvedené platí za predpokladu, ak dohoda o cene, resp. spôsobe jej určenia nie je pre zmluvné strany rozhodujúca. Vôľa zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo aj bez dohody o cene, resp. o spôsobe jej určenia musí existovať v čase vzniku zmluvy, nielen počas prípravy a rokovania o zmluve.
45. Žalobca v žalobe predložil návrh Zmluvy o dielo č. 126, kde je uvedená len jedna zmluvná strana, a to zhotoviteľ - REFIZ, s. r. o., v časti objednávateľa nie je uvedený žiadny subjekt, zmluva nie je datovaná ani nikým podpísaná. Je v nej síce v čl. IV. uvedená cena diela, a to cena diela stanovená dohodou obidvoch zmluvných strán bez DPH vo výške 900.000,--Kč a ako predmet diela je v čl. II. uvedené: prevedenie stavby rodinného domu podľa projektovej dokumentácie, bez ďalšej akejkoľvek identifikácie.
Keďže ani v tomto návrhu zmluvy nie sú špecifikované zmluvné strany, nie je špecifikovaný predmet plnenia nemožno dospieť k záveru, že medzi zmluvnými stranami (nie je zrejmé ani medzi ktorými) by malo dôjsť k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo.
46. V tejto súvislosti musí odvolací súd poukázať aj na čl. IV. bod 2 predmetnej Zmluvy o dielo č. 126, podľa ktorého „uvedená cena je platná, pokiaľ bude dodržaná zmluva o spolupráci medzi oboma firmami uzavretá dňa 28.2.2011. Pokiaľ dôjde k tomu, že táto zmluva nebude dodržaná, vykoná zhotoviteľ doúčtovanie stavby podľa rozpočtu RD Vilahouse 1 a zmenových listov tejto stavby a objednávateľ je povinný tento dodatok v splatnosti uhradiť“. Samotný konateľ žalovaného Ing. Vávra vo svojej výpovedi uviedol, že mu jeho právnici neodporučili zmluvu o dielo uzavrieť z dôvodu, že tam boli stále vsúvané veci, ktoré neboli dojednané, napr. že písomný návrh tejto zmluvy obsahoval práve podmienku doplatenia rozdielu ceny predmetného domu do sumy skutočnej ceny diela podľa rozpočtu, pokiaľ by nedošlo zo strany žalobcu k výstavbe ďalších dojednaných rodinných domov a uviedol, že v tej podobe ako bol v písomnej forme predložený, tak akceptovaný nebol. Na druhej strane tvrdil, že došlo medzi zmluvnými stranami aj k dojednaniu ohľadne ceny diela, ktorá mala byť v konkrétnej výške 900.000,--Kč. Už tieto tvrdenia konateľa žalovaného sú podľa názoru odvolacieho súdu rozporné, a to aj s poukazom na tvrdenie žalobcu, podľa ktorého v návrhu zmluvy o spolupráci bolo v čl. VI. bod 6.4 dohodnuté, že „pokiaľ dôjde k vypovedaniu tejto zmluvy bez udania dôvodov zo strany MSJ Cre.. firme Refiz, s. r. o., je firma MSJ Cre. Povinná uhradiť firme Refiz, s. r. o. rozdiel v cene stavby RD Vilahouse 1 účtované na skutočnú cenu stavby podľa rozpočtu stavby a zmenových listov“ (návrh zmluvy o spolupráci č. l. 104).Podľa tvrdenia žalobcu pri podpise predmetnej zmluvy o spolupráci už uvedený text v bode 6.4 nebol obsiahnutý, čo si však žalobca nevšimol. Toto tvrdenie žalobcu korešponduje v neposlednom rade aj s tvrdením konateľa žalovaného Ing. Vávru o tom, že mu jeho právnici neodporučili zmluvu o dielo uzavrieť z dôvodu, že písomný návrh tejto zmluvy obsahoval podmienku doplatenia rozdielu ceny predmetu domu do sumy skutočnej ceny diela podľa rozpočtu, ktorej text vyplýva aj z návrhu Zmluvy o dielo č. 126 predloženej žalobcom k žalobe (č.l. 10).
47. Vzhľadom na rozporné tvrdenia strán podľa názoru odvolacieho súdu k platnému uzavretiu zmluvy o dielo ústnou formou nedošlo, keďže mal preukázané, že nedošlo k dohode o podstatných náležitostiach zmluvy o dielo.
48. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi žalovanú sumu titulom bezdôvodného obohatenia, ktorú skutočnosť mal za preukázanú vykonaným dokazovaním. S týmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožnil aj odvolací súd. V konaní bolo nepochybne preukázané, že firma REFIZ, s. r. o. si nebola vedomá toho, že plní v prospech žalovaného, ktorý nemal byť oprávnený toto tvrdenie prijať. Zmluva o spolupráci zo dňa 28.2.2011 bola uzatvorená medzi firmou REFIZ, s. r. o. a firmou MSJ Creative & Consulting, s. r. o., a podľa tejto zmluvy bolo záväzkom firmy REFIZ, s. r. o. pre MSJ Creative & Consulting, s. r. o. vybudovať na základe osobitnej Zmluvy o dielo č. 126 vo vilovej lokalite Budča residence 1 vzorový dom typu Vila house 1, a to za úplatu 900.000,--Kč bez DPH. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by firma REFIZ, s. r. o. získala informáciu, že sa má plniť v prospech iného subjektu (žalovaného), keď na otázku súdu Ing. Vávra ako konateľ žalovaného uviedol, že vlastníkom vzorového rodinného domu, ktorý mal byť postavený na základe osobitnej zmluvy mal byť Ing. Marián Vávra - MSJ fashion, avšak následne sa zistilo, že pozemok pod rodinným domom vlastnila firma Profinn, s. r. o., tak sa rozhodli, že vlastníkom tohto domu bude firma Profinn, s. r. o., aby si nekomplikovali život, a toto bol jediný dôvod, prečo sa to stalo. Tiež uviedol, že keď uhradili prvú faktúru za základovú dosku, ktorú uhradila firma Profinn nechceli, aby sa to miešalo, potom ďalej ako vlastník domu vystupovala firma Profinn, s. r. o.
49. Bezdôvodné obohatenie predstavuje jeden z dôvodov vzniku bezzáväzkového právneho vzťahu. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor ktorého došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu, alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 Občianskeho zákonníka). O bezdôvodné obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív (§ 451 ods. 2) alebo zníženiu pasív (§ 454). Aktívne legitimovaným subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456) je
ten, na koho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka; je ním ten, koho majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil, alebo u koho nedošlo k zmenšeniu majetku, hoci k tomu malo v súlade s právom dôjsť (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 28Cdo/2457/2013). V danom prípade je nepochybné, že došlo vzniku bezdôvodného obohatenia, keďže sa žalovaný stal vlastníkom predmetného vzorového rodinného domu postaveného žalobcom.
50. Na zistenie výšky bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynuli súdom prvej inštancie zistené závery, teda znalkyňa Ing. Bešinová uviedla v znaleckom posudku hodnotu stavebných prác zrealizovaných na predmetnom rodinnom dome v čase ich vykonania, t. j. v roku 2011 v sume 98.988,29 eur, v čom bol zahrnutý aj použitý materiál vo výške 36.413,86 eur a zároveň bola stanovená aj hodnota projektovej dokumentácie tohto rodinného domu. Súd prvej inštancie vychádzal z predmetného znaleckého posudku a nárok žalobcu po odpočítaní už uhradeného plnenia poskytnutého žalovaným ustálil na sume 89.007,57 eur, na uhradenie ktorej zaviazal žalovaného. Žalovaný s vyhotoveným znaleckým posudkom nesúhlasil, súd prvej inštancie zamietol návrhy strán sporu na doplnenie znaleckého dokazovania, resp. na kontrolné znalecké dokazovanie keď mal za to, že dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané bol skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu dostatočne zistený.
51. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy, z čoho vyplýva, že nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie, pokiaľ mal za to, že predloženým znaleckým posudkom ako aj vypočutím znalkyne na pojednávaní mal rozsah vzniknutého bezdôvodného obohatenia preukázaný. Po vypracovaní znaleckého posudku a vyjadrení strán sporu zaslala znalkyňa súdu stanovisko k námietkam žalobcu a žalovaného k znaleckému posudku, v ktorom sa k týmto námietkam podrobne vyjadrila a taktiež bola na pojednávaní konanom dňa 15.5.2019 vypočutá, kde opätovne reagovala na námietky strán sporu a k týmto sa vyjadrovala. Odvolací súd mal potom za preukázané, že nebolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie nariaďovať kontrolné znalecké dokazovanie a konštatuje, že vypracovaný znalecký posudok je presvedčivý vo vzťahu k zadaniu, je úplný, t. j. znalkyňa zodpovedala na všetky položené otázky a so všetkými otázkami sa v znaleckom posudku vysporiadala a dala na ne odpoveď.
52. Žalovaný v odvolaní namietal aj nedostatočné odôvodnenie súdu prvej inštancie, ktorý podľa jeho názoru nepostupoval v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP a aj keď súd vypracoval rozsiahle - 36 stranové rozhodnutie, jeho odôvodnenie zhrnuté na štyroch stranách nie je podľa jeho názoru to, čo zákon výslovne uvádza a žiada.
53. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
54. Je nepochybné, že jedným z aspektov na spravodlivý proces je aj právo strany na také odôvodenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky relevantné, právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom právnej ochrany (IV. ÚS 115/2003). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( I. ÚS 46/05, I. ÚS 353/06, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08).
55. V preskúmavanej veci dospel odvolací súd k záveru, že rozsudok prvej inštancie zodpovedá vyššie uvedeným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, ktoré skutkové zistenia považoval za podstatné pre právny záver o existencii vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, presne uviedol, čím všetkým vykonal dokazovanie, zaujal stanovisko k všetkým námietkam strán sporu. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozhodnutia
dáva odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom konania, keď v dostatočnom rozsahu zodpovedalo prečo dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je v sume 89.007,57 eur spolu s príslušenstvom dôvodný. Okolnosť, že táto odpoveď neúspešnú stranu sporu neuspokojuje, neznamená, že odôvodnenie nespĺňa parametre zákonného rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Opodstatnenou preto nebola ani táto námietka žalovaného týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu prvej inštancie.
56. Pokiaľ žalovaný v odvolaní uviedol, že podáva odvolanie voči rozsudku v celom rozsahu, odvolací súd z odôvodnenia odvolania zistil, že k výroku, ktorým súd ponechal v platnosti zabezpečovacie opatrenie nariadené uznesením zo dňa 16.5.2017 žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nesprávne. Vzhľadom na to, že v zmysle § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi, odvolací súd aj v tejto výrokovej vete rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
57. Žalovaný v odvolaní namietol aj nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti o náhrade trov konania z toho dôvodu, že žalobca nebol úspešný v konaní v rozsahu 100% a napriek tomu mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolací súd v súvislosti s touto námietkou žalovaného poukazuje na podrobné odôvodnenie tejto časti rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% napriek tomu, že v rozsahu 100% úspešný v konaní nebol, odvolací súd preto na toto odôvodnenie odkazuje a považuje aj v tejto časti rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne a dostatočne odôvodnené.
58. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými aspektmi zisteného skutkového stavu a podrobne svoje rozhodnutie odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je dostatočne, logické, presvedčivé a právne správne, obsahuje odpovede na všetky relevantné práve otázky v konaní vznesené.
59. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
60. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396, v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej postupom podľa ust. § 262 ods. 2 CSP.
61. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).