Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16CoCsp-21-2023.pdf
PDF · 100.37 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoCsp/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Mojša a sudcov JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Štefana Baláža, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. C. D., zastúpený Mgr. Richardom Bebjakom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou so sídlom Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava, o zaplatenie 751,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 28Csp/5/2023 – 47 zo dňa 26. mája 2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % a o výške trov rozhodne súd prvej inštancie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 751,60 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 20.01.2023 do zaplatenia a náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 63,97 Eur, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.
2. Žalobu doručenú okresnému súdu dňa 22.01.2023 žalobca odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 11.05.2012 zmluvu o úvere č. 601500225, na základe ktorej mu žalovaný poskytol finančné prostriedky vo výške 350,- Eur. Úver mal byť splácaný v 3 mesačných splátkach po 166,- Eur. Odplata v zmluve bola dohodnutá na sumu 148,- Eur, označená ako „príslušný poplatok“. Celková suma na zaplatenie 498,- Eur, RPMN 786,35 %. Žalobca uviedol, že úver si bral ako fyzická osoba, pre svoju osobnú potrebu. Podľa výpočtu internetovej kalkulačky ročný úrok predstavoval 309,81 % a výška RPMN 786,35 %. Žalobca mal postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Uzatvorením predmetnej zmluvy o úvere vznikol spotrebiteľský právny vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorý je zároveň vzťahom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z.. Zároveň uviedol, že Zmluva o úvere obsahovala väčšie množstvo ustanovení, ktoré bolo možné kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré boli v rozpore so zákonom a dobrými mravmi. Podľa názoru žalobcu bolo v rozpore s dobrými mravmi ustanovenie týkajúce sa odplaty za poskytnutý úver (príslušný poplatok), ktorý niekoľkonásobne prevyšoval odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v rozpore s § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Mal za to, že v tejto časti išlo o neplatný právny úkon pre jeho rozpor s dobrými mravmi, keďže takáto dohoda o výške odplaty spôsobovala značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Právny zástupca žalobcu výzvou zo dňa 14.01.2023 vyzval žalovaného v súvislosti s predmetnou zmluvou o úvere na vrátenie sumy 747,48 Eur z titulu bezdôvodného obohatenia, ako aj nákladov na uplatnenie pohľadávky vo výške 127,05 Eur najneskôr do 19.01.2023.
3. Žalobca uhradil zo zmluvy o úvere č. 601500225 sumu 1.101,60 Eur, tzn. o 751,60 Eur viac, než mal žalovaný nárok a v rozsahu plnenia v sume 751,60 Eur došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného. Žalovaný napriek výzve žalobcu dlžnú sumu nevrátil, preto si žalobca uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 7,5 % ročne od 20.01.2023 do zaplatenia. Taktiež si uplatnil náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške 63,97 Eur, čo zodpovedá odmene právnemu zástupcovi za 1 úkon právnej služby
- vypracovanie a odoslanie predžalobnej výzvy žalovanému a tomu prislúchajúci režijný paušál.
4. V predmetnej veci rozhodol okresný súd platobným rozkazom č.k. 28Csp/5/2023-15 zo dňa 25.01.2023, voči ktorému podal v zákonnej lehote žalovaný odpor.
5. Okresný súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere č. 601500225 zo dňa 11.05.2012. Veriteľ bol oprávnený poskytnúť dlžníkovi úver v sume 350,- Eur, pričom dlžník sa zaväzoval zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 148,- Eur, t.j. celkovo zaplatiť čiastku 498,- Eur v 3 mesačných splátkach po 166,- Eur, počnúc dňom 20.06.2012. V zmluve bola uvedená výška RPMN 786,35 %. Okresný súd mal z výpisu z klientskej zóny z webovej stránky žalovaného dňa 19.01.2023 za preukázané, že zmluvou č. 601500225 zo dňa 11.05.2012 bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350,- Eur, ako doposiaľ splatená suma je uvedených 1.101,60 Eur a celková dlžná suma je uvedených 3.161,19 Eur.
6. Okresný súd túto zmluvu vyhodnotil ako zmluvu spotrebiteľskú. Pri určení, či ide o spotrebiteľskú zmluvu na účely posúdenia prijateľnosti jej jednotlivých dojednaní nebol podstatný predmet zmluvy, ale povaha zmluvných strán. Okresný súd vo svojom odôvodnení odkázal na rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C-488/11 E. F. G. C., H. de A. I. proti Jahani BV, zo dňa 30.05.2013, rozsudky Asbeek Brusse a de Man Garabito, C-488/11, bod 31, ako aj Šiba, C-537/13, bod 22. Okolnosť, že formulár na ktorom bola zmluva uzatvorená, mal názov „Zmluva o úvere“, ktorej právna úprava je v systéme vnútroštátneho práva Slovenskej republiky obsiahnutá v Obchodnom zákonníku, nemalo za následok skutočnosť, že na predmetný právny vzťah sa nevzťahovala pôsobnosť príslušných vnútroštátnych a európskych noriem o ochrane spotrebiteľa.
7. Ďalej uviedol, že žalobca bol v zmluve označený ako fyzická osoba, menom, priezviskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu, ktoré nie sú verejne dostupné a predstavujú osobný údaj, ktorý žalovaný nemal možnosť získať iným spôsobom ako priamo od žalobcu. Takéto údaje (rodné číslo a číslo občianskeho preukazu) podnikatelia vstupujúci do zmluvných vzťahov nemajú dôvod uvádzať. Žalobca navyše ako dlžník podpísaním veriteľom vopred pripraveného dojednania v zmluve o úvere vyhlásil, že úver mu bol poskytnutý na „iný účel“, teda nie na účely zamestnania, povolania ani podnikania. Okresný súd konštatoval, že vyhlásenie o účele poskytnutia finančných prostriedkov nehovorí nič o tom, že by sa dlžník do budúcnosti pri plnení zmluvy (vrátení poskytnutých peňažných prostriedkov a zaplatení odplaty) zaväzoval konať v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti, a ani mu takúto povinnosť nezakladá.
8. Okresný súd bol toho názoru, že predmetná zmluva neobsahovala niektoré náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Nebola v nej uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) ZSÚ v príslušnom znení), keď zmluva obsahovala len splatnosť prvej splátky 20.06.2012. Tiež v nej nebola uvedená úroková sadzba spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) ZSÚ) ani termíny splatnosti splátok (okrem prvej splátky) (§ 9 ods. 2 písm. k) ZSÚ). Zmluva neobsahovala ani údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov (§ 9 ods. 2 písm. y) ZSÚ). Na základe vyššie uvedených skutočností mal okresný súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ v príslušnom znení bolo potrebné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Žalobca bol preto povinný žalovanému vrátiť v súvislosti s predmetnou zmluvou len sumu 350,- Eur tvoriacu istinu poskytnutého úveru. V konaní nebolo sporné, že žalobca vyplatil žalovanému celkovo už sumu 1.101,60 Eur, teda bezdôvodne mu vyplatil sumu 751,60 Eur, čo predstavovalo bezdôvodné obohatenie žalovaného ako plnenie získané bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobcovi vydať, a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
9. K agrumentácii žalovaného, že žalobca mal byť v omeškaní s úhradou istiny, a vzhľadom na to mal žalovanému vzniknúť aj nárok na zákonný úrok z omeškania a ďalšie dohodnuté sankcie, okresný súd uviedol, že k týmto skutkovým tvrdeniam žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, ani nenavrhol vykonanie žiadneho dokazovania, a teda neuniesol dôkazné bremeno. Nárok na prípadné sankcie za omeškanie dlžníka - spotrebiteľa so splácaním spotrebiteľského úveru by aj v takom prípade závisel od právneho posúdenia platnosti dojednania takýchto sankcií.
10. Okresný súd zistil, že úrok z pôžičky alebo úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Výška odplaty za poskytnutie peňažných prostriedkov bola v spotrebiteľských vzťahoch regulovaná ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka a podľa jeho znenia účinného do 31.05.2014, odplata nemohla podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Právna úprava nestanovovala konkrétnu hraničnú hodnotu, po prekročení ktorej sa dojednanie o odplate bez ďalšieho dostávalo do rozporu so zákonom. Bolo potrebné zohľadniť finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti. Súd mal za to, že pri posúdení súladu odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru v zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej do 31.05.2014, s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka bolo možné vychádzať z uvedenej priemernej hodnoty RPMN novoposkytnutých úverov v čase uzavretia konkrétnej zmluvy. Práve tento ukazovateľ sa v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 a 1a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. stal určujúcim pre posúdenie najvyššej prípustnej výšky odplaty pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi. Práve ročná percentuálna miera nákladov pritom predstavovala celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru. Predmetná zmluva o úvere bola uzavretá dňa 11.05.2012 a je v nej uvedený údaj o RPMN vo výške 786,35 %. Podľa zverejnených údajov priemerná hodnota RPMN pri nezabezpečených spotrebiteľských úveroch vo výške do 1.500,- Eur so splatnosťou od 3 do 6 mesiacov bola v 1. štvrťroku 2012 na úrovni 52,48 % a v 2. štvrťroku 2012 na úrovni 50,23 %. Okresný súd mal teda bez najmenších pochybností za preukázané, že RPMN (t.j. v podstate výška odplaty) v predmetnej zmluve o úvere podstatne (cca 15-násobne) prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Dojednanie o odplate v predmetnej zmluve o úvere je teda v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka), teda v tejto časti je zmluva podľa § 39 v spojení s § 41 Občianskeho zákonníka neplatná. Okresný súd mal z uvedených dôvodov za to, žalovaný nemal nárok na zaplatenie žiadnej odplaty za poskytnuté peňažné prostriedky a došlo preto k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane (v danom prípade plnením z neplatného právneho úkonu).
11. Okresný súd vo svojom rozhodnutí zaviazal žalovaného v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 7,5 % ročne zo sumy 751,60 Eur od 20.01.2023 do zaplatenia., keďže bol žalovaný v omeškaní s plnením peňažného dlhu. Súd priznal žalovanému aj sumu 63,97 Eur, podľa ust. § 121 ods. 3 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keďže príslušenstvom pohľadávky sú aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky, ktoré si žalobca uplatnil.
12. O trovách konania okresný súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP na základe zásady úspechu. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
13. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odvolanie. Svoje odvolanie odôvodnil § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalovaný v odvolaní uviedol, že dňa 11.05.2012 uzavrel so žalobcom zmluvu o úvere č. 601500225, na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý úver vo výške 350 Eur. Nemožno hovoriť o absencii výšky, počtu a termínu splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nakoľko boli uvedené v zmluve o úvere. Ďalej žalovaný poukázal na to, že nebolo možné hovoriť o absencii výšky úrokovej sadzby a tiež, že žalobca svojim podpisom potvrdil prevzatie a oboznámenie sa so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný uviedol, že jednotlivými splátkami sa hradí najprv istina poskytnutého úveru a po uhradení istiny sa uhrádza zostatok z poskytnutého úveru. Započítanie celej sumy splátky sa hradí najprv na istinu a až tak na úrok a poplatok v prospech dlžníka, pretože v prípade nezaplatenia niektorej splátky alebo omeškania dlžníka s platbou splátky dôjde skôr k zníženiu istiny, z ktorej by si žalobca ako veriteľ mohol uplatňovať zákonné úroky z omeškania. Žalovaný mal za to, že ak mal žalobca po podpísaní zmluvy o úvere pocit, že podpísal nevýhodnú zmluvu, mal právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo
žalobca nevyužil z čoho vyplývalo, že súhlasil s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Tiež mal žalovaný za to, že nenastala ani jedna z foriem bezdôvodného obohatenia, ktorú stanovuje zákon. Poukázal na skutočnosť, že žalobca od začiatku neplatil riadne splátky v zmysle zmluvy o úvere, žalobca svoju povinnosť v zmysle zmluvy o úvere viacnásobne porušil, čím sa dostal s plnením peňažného záväzku do omeškania. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie.
14. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný len zopakoval svoju procesnú obranu, uvádzanú v odpore voči platobnému rozkazu, s ktorou sa súd prvej inštancie náležite vysporiadal a odôvodnil. Žalobca považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne, zákonné a náležite odôvodnené. Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a žalobcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
15. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contr. CSP) rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP potvrdil, pretože rozhodnutie je vecne správne.
16. Okresný súd pri rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, z ktorého vyvodil aj správne právne závery, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Okresný súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným správne považoval za vzťah vzniknutý na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom okresný súd dostatočne jasne a zrozumiteľne v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, z akého dôvodu považuje tento vzťah za spotrebiteľský. Odvolací súd sa stotožňuje aj s posúdením veci podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Okresný súd posudzovanú zmluvu podriadil pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a zistil, že predmetná zmluva neobsahuje niektoré podstatné náležitosti v zmysle uvedeného zákona (doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, úroková sadzba spotrebiteľského úveru, termíny splatnosti splátok /okrem prvej splátky/ a údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov /§ 9 ods. 2 písm. f/, i/, k/ a y/ ZSÚ), správne poskytnutý úver podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) ZSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov a dospel k správnemu záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu vo výške 747,48 Eur bez právneho dôvodu, ktoré je povinný žalobcovi žalovaný vydať.
17. Odvolaním zvlášť nebol napadnutý výrok rozsudku okresného súdu o náhrade trov konania, ktorý výrok je ale závislý od rozhodnutia vo veci samej, a preto odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorom okresný súd správne rozhodol na základe pomeru úspechu v konaní v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP.
18. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalobca a preto odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Rozhodol tak v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP) s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( § 422 ods. 1).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). Je povinnosťou dovolateľa v dovolaní vysvetliť, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 CSP alebo § 421 CSP v spojení s § 431 ods. 1 CSP a § 432 ods. 1 CSP).
Dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Nedostatky dovolania vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ CSP.