Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_40Er-3062-2007.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Subarea
40Er/3062/2007
Uznesenie
Mestský súd Košice v exekučnej veci oprávneného: Centrum pre deti a rodiny Michalovce, so sídlom A. B. X, XXX XX C., IČO: 35 568 844, proti povinnému: D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/XX, XXX XX B. - G., v konaní o vymoženie uloženej povinnosti 57,23 eur (1.724,- Sk) ako dlžné výživné k 31.12.2006
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Dulinovi, so sídlom Ľ. Štúra 12, Michalovce trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I na návrh oprávneného na vykonanie exekúcie doručený pôvodnému súdnemu exekútorovi dňa 03.05.2007 a žiadosť pôvodného súdneho exekútora vydal poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie uloženej povinnosti 57,23 eur (1.724,- Sk) ako dlžné výživné k 31.12.2006. Pôvodný súdny exekútor prevzal poverenie dňa 17.09.2007.
2. Súdny exekútor doručil súdu dňa 18.07.2024 podanie, ktorým súdu oznámil, že v predmetnom exekučnom konaní neeviduje od roku 2008 žiadnu úhradu, nebol zistený ani žiadny relevantný majetok povinného postihnuteľný exekúciou. Z uvedeného dôvodu súdny exekútor podá podnet na zastavenie predmetného exekučného konania.
3. Lustráciou v evidenčných pomôckach súd zistil, že povinný nie je registrovaný v Sociálnej poisťovni, nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá vedený účet v banke. Súd vykonanými lustráciami majetku povinného v Sociálnej poisťovni, evidencii vozidiel, katastri nehnuteľností, účtu v bankách nezistil žiaden majetok povinného, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou.
4. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 233/2019 Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUNEK“), s účinnosťou od 1.1.2020, upravuje sa týmto zákonom postup ukončenia exekučných konaní začatých pred 1. aprílom 2017 a vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 1 ods. 2 ZoUNEK, na účely tohto zákona sa starou exekúciou rozumie exekúcia začatá pred 1. aprílom 2017 a vedená podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
6. Podľa § 2 ods. 1 ZoUNEK, stará exekúcia sa týmto zákonom zastavuje, ak a) uplynula rozhodná doba a nejde o starú exekúciu podľa odseku 2, b) oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu alebo dedičské konanie po oprávnenom alebo povinnom bolo zastavené z dôvodu, že nezanechal žiadny majetok alebo zanechal len majetok nepatrnej hodnoty,
c) zastavenie starej exekúcie navrhol oprávnený alebo d) dôvod na zastavenie starej exekúcie vyplýva z osobitného predpisu upravujúceho konkurzné konanie; na tento účel platí, že stará exekúcia sa zastavila vznikom dôvodu na jej zastavenie.
7. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) ZoUNEK, stará exekúcia sa podľa odseku 1 písm. a) nezastavuje, ak ide o vymoženie pohľadávky na výživnom.
8. Vzhľadom na uvedené, súd konštatuje, že nakoľko v konaní ide o vymoženie pohľadávky na výživnom, k zastaveniu starej exekúcie zo zákona, napriek uplynutiu doby 5 rokov od doručenia poverenia na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi nedošlo.
9. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku v platnom znení, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
10. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
11. Súd preskúmal podanie súdneho exekútora, oboznámil sa s výsledkami lustrácií vykonaných súdom (zisťovanie majetku povinného prostredníctvom Sociálnej poisťovne, Dopravného inšpektorátu PZ, bánk, katastra nehnuteľností) a stavu vymáhania pohľadávky.
12. Z výsledkov vykonaných šetrení majetku povinného mal súd za preukázané, že povinný nepoberá žiaden príjem, v období posledných 5 rokov nebol vedený v Sociálnej poisťovni. Povinný ďalej nie je vlastníkom motorového vozidla, podľa katastra nehnuteľností nie je vlastníkom nehnuteľností, nemá vedený účet v banke.
13. Exekučné konanie sa začalo ešte v roku 2007 a je vedené po dobu 17 rokov.
14. Vzhľadom na uvedené má preto súd za to, že pohľadávka oprávneného je dlhodobo (viac ako 17 rokov trvania exekučného konania) nevymožiteľná pre nemajetnosť povinného, pretože povinný dlhodobo nevlastní žiaden majetok, nemá žiaden príjem podliehajúci exekúcii a zároveň nie je pravdepodobné, že dôjde k zmene týchto majetkových pomerov povinného a ďalším výkonom exekúcie by dochádzalo len k neúmernému a neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie.
15. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto exekúciu zastavil.
16. V zmysle ustanovenia § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
17. Podľa § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
18. Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 4 ods. 1 vyhl. MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška č. 288/1995 Z. z.“), základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak ďalej nie je ustanovené inak (§ 6, § 14 až 16).
20. Podľa § 4 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak však ide o exekúciu na podklade exekučného titulu, v ktorom sa oprávnenému priznáva právo na opakujúce sa dávky, základom na určenie odmeny súdneho exekútora je trojročné plnenie.
21. Podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 500 Sk a najviac 1 000 000 Sk.
22. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
23. Podľa § 16 ods. 2 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
24. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v sume 19,92 eur, ktoré vyčíslil podľa § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. ako minimálnu odmenu zo základu na určenie odmeny t.j. 16,60 eur (500,- Sk) + 20 % DPH.
25. Vzhľadom na to, že súdny exekútor v priebehu exekúcie nevymohol od povinného žiadne finančné prostriedky, pri vyčíslení odmeny nemal postupovať podľa § 4 ods. 2 v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., ale podľa § 14 a nasl. upravujúcich určenie odmeny súdneho exekútora pri zastavení exekúcie, pri ktorej súdny exekútor nevymohol ani časť pohľadávky pred jej zastavením, o čom bol súdom vo výzve na vyčíslenie trov exekúcie poučený. Z uvedeného dôvodu mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti výroku I. je prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia na Mestský súd Košice (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Proti výroku II. nie je prípustné odvolanie.