Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4To/34/2020

Uznesenie

Krajský súd Banská Bystrica, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Mária Šuleja, na verejnom zasadnutí dňa 13. mája 2020, prejednal odvolanie obžalovaného U. D., proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom z 11.03.2020 sp.zn. a takto

rozhodol:

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného U. D. z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa bol obžalovaný U. D. uznaný za vinného v bode 1/ z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. c), ods. 3 písm. b) Tr. zák. účinného do 31.07.2019 a v bode 2/ zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1,2 písm. c) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

1)

dňa 15.12.2016 v čase okolo 17,35 hod. na ul. P. v S. M. W., v blízkosti budovy P. V. zobral poškodenému C. B., nar. XX.XX.XXXX, mobilný telefón zn. W., P. farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX tým spôsobom, že ho požiadal, aby mu mobilným telefónom zasvietil a pri tom mu ho vytrhol z ruky a vložil si ho do vrecka nohavíc, čím spôsobil poškodenej I.. S. B., nar. XX.XX.XXXX, škodu vo výške 232 €, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že bol trestným rozkazom Okresného súdu v Žiari nad Hronom sp. zn. zo dňa 12.04.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.04.2016, uznaný vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zákona,

2)

dňa 15.01.2017 v čase okolo 18,20 hod. na ul. P. v S. M. W., chytil za lakeť pravej ruky poškodeného C. N., nar. XX.XX.XXXX a zatiahol ho do uličky medzi bytovkou č. XXX na ul. P. v S. M. W. a herňou B. I. s tým, že ho ide prehľadať, povedal mu, že má pri sebe teleskop a nožík, teleskop mu zreteľne ukázal pripnutý na nohaviciach pod bundou a následne povedal, aby na parapetu okna vyložil všetky veci, ktoré má pri sebe, inak ho dobije teleskopom a dopichá nožíkom s tým, že ak mu ich nedá, tak ho zabije, následkom čoho poškodený C. N. vyložil na parapetu peňaženku, slúchadlá k mobilnému telefónu, kľúče a mobilný telefón zn. H., Q. farby, IMEI: XXXXXXXXXXXXXX, v Q. obale, v hodnote 176 €, následne ho obž. U. D. prehľadal po vreckách na nohaviciach a bunde, pričom nič ďalšie nenašiel, prezrel si vyložené veci a zobral uvedený mobilný telefón, ktorý si vložil do bundy s tým, že mu poškodený má doniesť večer o 20,00 hod. ku kostolu na V. 20 € a ak mu ich nedonesie, tak ho zbije. Za to bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere sedem rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola uložená obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej I.. S. B. škodu v sume 232,- Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný, ktoré smerovalo len do výroku o treste. Domáhal sa zrušenia napadnutého rozsudku a uloženia podstatne miernejšieho trestu s použitím ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. a tiež vyslovil názor, že mal mu byť ukladaný trest súhrnný, vzhľadom na tresty uložené rozsudkami Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. a sp.zn. . Vyslovil názor, že súd prvého stupňa dostatočne nevyhodnotil v jeho prospech tie skutočnosti, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu. Uvádza, že pred súdom prvého stupňa vyhlásil, že je vinný zo spáchaní skutkov, uvedených v obžalobe. Súčasne vo svojej záverečnej reči poukázal na poľahčujúcu okolnosť § 36 písm. d) Tr. zák., teda, že spáchal trestný čin vo veku blízkom veku mladistvých, teda ako XX ročný. Okrem toho súd dostatočne nevyhodnotil skutočnosť, že je otcom maloletej dcéry, toho času žijúcej v domácnosti matky, o ktorú by sa chcel starať a potrebuje zabezpečiť pre ňu prostriedky na výživu. V ďalšom poukazuje na rozsudky, z ktorých bol doteraz uznaný za vinného, najmä na rozsudok Okresného súdu v Žiari nad Hronom a rozsudok , taktiež trestný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn. a mal mu byť ukladaný podľa jeho názoru súhrnný trest s prihliadnutím na to, že tieto skutky v napadnutom rozsudku spáchal pred vynesením uvedených rozsudkov a je dôvod na postup podľa § 42 Tr. zák. na ukladanie súhrnného trestu. Krajský súd na základe odvolania obžalovaného preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým smerovalo odvolanie obžalovaného, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku v tejto časti, a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o vine, ktoré bolo súdom prijaté a následne bolo vykonané dokazovanie len vo vzťahu k dôkaznej situácii, týkajúcej sa výroku o treste a výroku o náhrade škody. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu prihliadol na všetky významné skutočnosti, ktoré mali vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu a uložil obžalovanému trest zákonný, v základnej trestnej sadzbe na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá je pri najprísnejšom z trestných činov, teda § 188 ods. 2 Tr. zák., stanovená na 7 rokov až 12 rokov odňatia slobody. Pokiaľ ide o námietky obžalovaného ohľadom súhrnného trestu, súd prvého stupňa sa síce podrobnejšie touto otázkou v odôvodnení rozsudku nezaoberá, rozhodol však správne, pretože v danom prípade neprichádza v úvahu uloženie súhrnného trestu, pretože súbeh teraz posudzovaných trestných činov z hľadiska ich časového spáchania sa nezbieha so skutkami ani u jedeného ním uvádzaných rozsudkov, pretože tento súbeh prerušený práve vynesením rozsudku , ktorého skutky boli spáchané pred vynesením rozsudku Okresného súdu v Žiari nad Hronom a rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom zrušil rozsudok okresného súdu sp.zn. , pretože skutky z tohto rozsudku boli spáchané pred vynesením rozsudku ako aj . Pokiaľ ide o uplatnenie ust. § 39 Tr. zák., tu odvolací súd nezistil podmienky na ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, pretože u obžalovaného zistil rovnováhu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, nezistil žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by boli zreteľa hodné v zmysle podmienok ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. pre ukladanie trestu pod dolnú hranicu trestnej sadzby, naopak, z doterajšieho života obžalovaného vyplýva, že obžalovaný bol doposiaľ šesťkrát súdne trestaný, sústavne pácha majetkovú trestnú činnosť, táto je zjavne motivovaná získavaním nezákonným spôsobom finančných prostriedkov na zabezpečenie si omamných a psychotropných látok, ktoré v značnej miere zneužíva, ktorá skutočnosť vyplýva aj zo znaleckého posudku znalcov z odboru psychiatrie, ten však nezistil u obžalovaného údajne závislosť a nenavrhol žiadne opatrenie v zmysle ochranného liečenia. Pokiaľ ide o jeho pomery v rodine v zmysle poukazovania na to, že je otcom maloletého dieťaťa, treba uviesť, že na túto skutočnosť obžalovaný mal myslieť práve v predchádzajúcom spôsobe života, viesť riadny život a riadnym zákonným spôsobom zabezpečovať výživu maloletého dieťaťa, toto mu však bolo zrejme doteraz cudzie a iba zo strany štátu sa domáha dobrodenia a dobrozdania pri ukladaní trestu. V jeho prípade však účel trestu plní skôr represívnu funkciu ako výchovnú, pretože predchádzajúce tresty, a to aj nepodmienečné tresty odňatia slobody, zjavne nesplnili zákonom sledovaný účel, preto je potrebné pôsobiť hlavne v rámci individuálnej, ale aj generálnej prevencie prísnejším trestom odňatia slobody. Obžalovaný bol správne pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu so stredným stupňom stráženia, pretože v posledných desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia slobody pre iný úmyselný trest. Z uvedených dôvodov odvolací súd považuje napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti obžalovaným za zákonný a jeho odvolanie ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.