Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-15-2020.pdf
PDF · 137.54 KB
Case nature
Subarea
23Co/15/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Iveta Jankovičová a sudkýň: JUDr. Daša Kontríková a JUDr. Ľubica Bundzelová, v právnej veci žalobcu: ARS REAL, spol. s r. o., IČO 35 923 725, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 7, zastúpeného Mgr. JUDr. PhDr. Ivanou Merkovou, advokátkou so sídlom v Bratislave, Mierová 183, proti žalovaným: 1/ U. Z., nar. X.X.XXXX, bytom B. V., X. X, 2/ E. F., nar. X.X.XXXX, bytom F., X. XX, o určenie neplatnosti právneho úkonu a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, alt. neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovanej 1/ proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 20C/37/2019 - 50 zo dňa 28. augusta 2019, v časti II., kde sa nariadilo neodkladné opatrenie, takto
rozhodol:
Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti II., kde sa nariadilo neodkladné opatrenie sa m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia sa z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Súd I. inštancie rozhodol tak, že I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúceho v zriadení záložného práva na nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v k. ú. X., obci B. V., okrese Dunajská Streda, zapísaných na LV č. XXX Okresného úradu Dunajská Streda zamieta. II. Nariaďuje neodkladné opatrenie: Zakazuje žalovanej 1/ akýmkoľvek spôsobom, okrem bežnej údržby, nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v k. ú. X., obci B. V., okrese Dunajská Streda, zapísanými na LV č. XXX Okresného úradu Dunajská Streda ako:
- parcela registra „C“, p. č. 50/2, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 128 m2,
- parcela registra „C“, p. č. 50/3, záhrada vo výmere 214 m2,
- parcela registra „C“, p. č. 50/4, zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 213 m2,
- parcela registra „C“, p. č. 50/5 zastavaná plocha a nádvorie vo výmere 45 m2,
- rodinný dom súp. č. X na parcele č. 50/2,
- garáž súp. č. XXX na parcele č. 50/5.
2. K vydanému neodkladnému opatreniu v odôvodnení súd I. inštancie uviedol, že sa žalobou žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi žalovanými, zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. X., obec B. V., Okres Dunajská Streda pod číslom konania V-4060/2019, vklad povolený dňa 16.7.2019 - č. z. 65/2019, ktorej predmetom je zriadenie záložného práva v prospech žalovaného 2/ na zapísaných nehnuteľnostiach (označených vo výroku rozhodnutia). Zároveň navrhol nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na zapísaných nehnuteľnostiach na zabezpečenie peňažnej pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom iného konania. Pre prípad, ak by tento účel nebolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, navrhol žalobca nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd zakázal žalovanej 1/ akékoľvek nakladanie so zapísanými nehnuteľnosťami.
3. Náhodnou kontrolou dotknutého listu vlastníctva (č. XXX pre k. ú. X.) žalobca zistil, že žalovaná 1/ zaťažila zapísané nehnuteľnosti záložným právom v prospech žalovaného 2/; vklad zmluvy o zriadení záložného práva bol povolený dňa 16.7.2019 pod č. k. V-4060/2019. Žalobca sa v tomto konaní domáha určenia neplatnosti uvedenej záložnej zmluvy, pričom svoj naliehavý právny záujem odôvodňuje tým, že rozhodnutie vo veci samej sa priamo dotkne jeho práv, keď na jeho základe bude zrejmé, či žalobca môže viesť exekúciu priamo na zapísané nehnuteľnosti, alebo sa môže domáhať len náhrady škody voči žalovanej 1/, ktorá mala prospech z odporovateľného právneho úkonu (dohody zrušení a vyporiadaní BSM, ktorá je predmetom skoršieho konania na OS DS).
4. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v súčasnosti vedie celkom tri konania, ktorých spoločným účelom je uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky voči bývalému manželovi žalovanej 1/; zrejme z tohto hľadiska žalobca vychádzal pri návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Podľa názoru súdu však takému návrhu nemožno vyhovieť. Zabezpečovacie opatrenie má mať totiž priamy súvis s konaním, ktorého predmetom je (resp. bolo alebo bude) zaplatenie peňažnej sumy; v tomto konaní sa však žalobca domáha určenia neplatnosti právneho úkonu. V danej veci by nebola splnená ani podmienka zriadenia záložného práva na veciach, právach či majetkových hodnotách dlžníka, keďže dlžníkom žalobcu je bývalý manžel žalovanej 1/ a zapísaným vlastníkom nehnuteľností žalovaná 1/. Z týchto dôvodov súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.
5. Vychádzajúc z obsahu návrhu, pripojených listín a z nich vyplývajúcich súvislostí medzi vyššie uvedenými súdnymi konaniami s týmto konaním súd považuje za dôvodné nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Predmetom tohto konania je totiž určenie neplatnosti záložnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktorú žalovaná 1/ uzavrela potom, ako bolo voči nej začaté iné súdne konanie týkajúce sa tých istých nehnuteľností; táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalovaná 1/ má tendenciu s nehnuteľnosťami nakladať, čo odôvodňuje obavu z možného ohrozenia exekúcie v prípade úspechu žalobcu. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
6. Odvolanie žalovanej v 1. rade: Voči II. výrokovej vete podáva odvolanie, kde súd vyslovil zákaz nakladať s nehnuteľnosťou žalovanej v 1. rade, čo odôvodnil veľmi stroho s tým, že uviedol nasledovné :“ Vychádzajúc z obsahu návrhu pripojených listín a z nich vyplývajúcich súvislostí medzi vyššie uvedenými súdnymi konaniami s týmto konaním súd považuje za dôvodné nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Predmetom tohto konania je totiž určenie neplatnosti záložnej zmluvy na nehnuteľnosti, ktorú žalovaná 1/ uzavrela potom, ako bolo voči nej začaté iné súdne konanie týkajúce sa tých istých nehnuteľností, táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že žalovaná 1/ má tendenciu s nehnuteľnosťami nakladať, čo ohrozuje obavu z možného ohrozenia exekúcie v prípade úspechu žalobcu. Preto súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.“ Vyššie uvedené odôvodnenie uznesenia je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočné. Ústavný súd SR uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06).“ (napr. III. ÚS 107/07 „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Ústavný súd SR ďalej uvádza: „Pokiaľ všeobecný súd dospeje k rozhodnutiu bez toho, aby sa vo svojom rozhodnutí vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre toto rozhodnutie, treba rozhodnutie všeobecného súdu považovať za arbitrárne, teda za rozporné s čl. 46 ods. 1 Ústavy a s čl. 6 ods. 1 dohovoru.“ (I. ÚS 265/05). Žalobca opiera svoj žalobný návrh o súdne konanie so spoločnosťou manžela žalovanej s obchodným menom Numenor Consulting spol. s r. o., IČO: 362 186 77. Toto súdne konanie je vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 24Cb 9/2014. Žalobca bol prenajímateľom a spoločnosť manžela žalovanej bola nájomcom v priestoroch na ulici O. K. v V.. Predmetnou žalobou si žalobca v tomto konaní uplatňuje „svoj nárok“ spočívajúci v zmluvnej pokute ktorú si žalobca v tomto konaní vyčíslil sumou 76.908,92 Eur. V danom prípade nemožno hovoriť o preventívnej funkcii zmluvnej pokuty nakoľko žalovaný bol v omeškaní so svojim záväzkom len 2 dni, v prípade, ak by mala plniť sankčnú funkciu bola by dohoda o zmluvnej pokute platne uzavretá v niekoľkonásobne nižšej hodnote. Predmetné konanie nie je zatiaľ ukončené, stále prebieha na Okresnom súde Bratislava II. Vyjadrenie k žalobnému návrhu žalobcu vedeného pod sp. zn. č. k. 7C /44/2018.
Podľa § 42a ods. 1 a § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa ak tento úmysel musel byť druhej strane známy a právneho úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Žalovaná sa domáhala návrhom na začatie konania vo veci zrušenia bezpodielového spoluvlastníctva za trvania manželstva z dôvodu podnikateľskej činnosti manžela (§ 148 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) Toto konanie bolo vedené na Okresnom súde v Dunajskej Strede pod sp. zn. 7C 206/2011, a o tomto návrhu bolo právoplatne rozhodnuté dňa 01.06.2012. Neskôr bola medzi manželmi podpísaná dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, s tým, že výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti sa stane žalovaná. Až neskôr dňa 18.09.2013 bol manželovi žalovanej doručený platobný rozkaz, na uloženie zaplatenia zmluvnej pokuty v prospech žalobcu v sume 76.908,92 Eur. Na základe tejto časovej súslednosti je preukázané, že manželia mali v úmysle už v roku 2011 zrušiť svoje bezpodielové spoluvlastníctvo manželov a následne ho vyporiadať, teda dávno predtým ako manžel žalobcu obdržal zo súdu platobný rozkaz na zaplatenie zmluvnej pokuty v prospech žalobcu. Žalovaná nemohla mať vedomosť o tom, že by mohlo k nejakému takémuto súdnemu konaniu mohlo dôjsť, kde by jej manžel čelil súdnemu konaniu o zaplatenie takto vysokej sumy ako žiada žalobca. Treba zdôrazniť, že návrh na zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov za trvania manželstva bol iniciatívou žalovanej. Poukazuje na judikatúra k vyššie uvedenému Najvyšší súd Českej republiky napr. rozsudok NSČR sp. zn. 21 Cdo 2285/2000 alebo sp. zn. 31 Cdo 1704/98. Vyjadrenie k žalobnému návrhu žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia - Žalovaná sa v tomto odvolaní vyjadruje aj tomuto žalobnému návrhu žalobcu zo dňa 05.08.2019, ktorý odôvodňuje svoj žalobný návrh tým, že náhodnou kontrolou listu vlastníctva č. XXX k. ú. X. zistil, že v časti „C“ Ťarchy bolo pod číslom konania V- 4060/2019- c. z. /2019 zapísané záložné právo v prospech žalovaného v 2. rade, a to napriek tomu, že poznámka o prebiehajúcom súdnom konaní Okresného súdu Dunajská Streda. Žalobca vo svojom žalobnom návrhu tvrdí, že žalovaná 1/ uzavrela so žalovaným v 2. rade zmluvu o zriadení záložného práva s úmyslom ukrátiť veriteľa, obísť zákon a vyhnúť sa nepriaznivým účinkom právoplatného rozhodnutia v prebiehajúcom súdnom konaní je úkonom odporujúcim dobrým mravom. Ďalej uvádza, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, keď prípadné rozhodnutie sa priamo dotkne jeho práv, t.j. či bude možné viesť exekúciu priamo na majetok, ktorý bol predmetom zriadenia záložného práva napádaným právnym úkonom. Žalovaná svojim právnym úkonom uzavretím záložnej zmluvy nezmenila a ani neohrozila právne postavenie žalobcu a to hlavne preto, že pred uzatvorením záložnej zmluvy so žalovaným v 2. rade viazlo na LV č.XXX pre k. ú. X., obec B. V., okres Dunajská Streda Záložné právo zapísané v roku 2006 v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa a následne záložné právo zapísané v roku 2007 rovnako v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa, teda došlo len k zmene veriteľa, ktorým je aktuálne žalovaný v 2. rade. Tatra banka ako záložný veriteľ bol vedený na liste vlastníctva až do júna 2018. Žalobca úmyselne predložil súdu LV.č.XXX z 10.07.2018, kedy na Liste vlastníctva nebola už Tatra banka a.s. vedená ako záložný veriteľ. Žalovaná nevykonala žiadny právny úkon smerujúci k zmenšovaniu jej majetku ani neuzatvorila kúpnu zmluvu, darovaciu zmluvu a ani inú zmluvu, ktorá by mala za následok, že sa pokúša zbaviť predmetných nehnuteľností. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. Nariadené neodkladné opatrenie Účelom neodkladného opatrenia je okamžite vytvoriť stav, kedy k porušovaniu alebo ohrozeniu práv strany, ktorá súdnu ochranu požaduje, nebude dochádzať. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia musí - popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP - obsahovať aj nasledovné náležitosti: opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich: existenciu potreby bezodkladnej úpravy pomerov, alebo existenciu obavy, že exekúcia bude ohrozená; opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie nároku
však musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe, je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku preto nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov Pri tomto dôvode ide o existenciu naliehavej a nevyhnutnej potreby upraviť určité právne vzťahy - a to medzi stranou, ktorá navrhuje vydanie neodkladného opatrenia a stranou, ktorej sa má neodkladným opatrením uložiť určitá povinnosť alebo obmedzenie. Potreba naliehavej a nevyhnutnej úpravy pomerov spočíva v tom, že nenariadením neodkladného opatrenia zo strany súdu by vznikol priestor pre konanie, ktoré by vytvorilo nezvratný stav, prípadne pre také konanie, ktoré by viedlo k neodstrániteľným následkom. Ďalšie predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia: Ak by aj žalobca osvedčil existenciu nároku, ako aj skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, je nutné, aby boli splnené aj nasledovné predpoklady nariadenia neodkladného opatrenia: i) neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha (princíp efektívnosti); ii) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) iii) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav. Princíp efektívnosti Z pohľadu princípu efektívnosti je nutné, aby uložením konkrétnej povinnosti na základe neodkladného opatrenia súdu bolo skutočne možné dosiahnuť ochranu, ktorej sa strana domáha. Preto je dôležité, aby formulácia povinnosti či obmedzenia - ktoré strana navrhuje uložiť v návrhu na neodkladné opatrenie - bola objektívne spôsobilou k ochrane osvedčeného práva (nároku). (ii) Princíp proporcionality Princíp proporcionality vyžaduje, aby strana - ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie - ním nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd pri úvahe o nariadení neodkladného opatrenia musí zohľadniť aj tú skutočnosť, že v konaní o neodkladnom opatrení je povinný poskytnúť súdnu ochranu • nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, • ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov. Napríklad, podľa rozhodovacej praxe súdov platí, že pri rozhodovaní súdu o tom, či neodkladným opatrením zakáže nakladať s určitou vecou, súd musí zohľadniť aj to, či týmto obmedzením nevznikne neprimeraná ujma dotknutej strany. Z toho dôvodu je vylúčené, aby súd neodkladným opatrením s limitovaným časovým trvaním navodil nezvratný stav, ktorý bude pretrvávať aj potom, ako uplynutím času toto neodkladné opatrenie zanikne. Žalobca sa v danom prípade domnieva, že prípadný výkon exekúcie (zatiaľ neukončené súdne konanie na Okresnom súde Bratislava II) bude ohrozený, svoje domnienky nijako relevantným spôsobom neosvedčil, a preto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia. Skutočnosť že na LV č. XXX pre k. ú. X., obec B. V., okres Dunajská Streda je zapísané Záložné právo v prospech Ing. E. F. žiadnym spôsobom nezakladá dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Je podstatné spomenúť že v časti LV č. XXX bolo vedené pre k. ú. X., obec B. V., okres Dunajská Streda bolo zapísané od roku 2006 až do júna 2018 záložné právo v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa a následne záložné právo zapísané v roku 2007 rovnako v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa. Dôkaz: LV č. XXX zo dňa 15.09.2015 V prípade, ak by žalovaná ako výlučná vlastníčka nemala záujem splatiť úver poskytnutý Tatra bankou a.s. dodnes by figurovalo na LV č. XXX záložné právo Tatra banky a.s. Žalovaná na splatenie úveru z Tatra banky a.s. si požičala finančné prostriedky od veriteľa žalovaného v 2. rade, ktorý je pochopiteľne vedený na LV. č. XXX ako záložný veriteľ t. č. namiesto Tatra banky a.s. Dôkaz: Lv. č. XXX zo dňa 29.07.2019 Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca je v rovnakom postavení vo vzťahu k záložným veriteľom (v prípade ak by bol úspešný v súdnom konaní na Okresnom súde Bratislava II) ako bol aj pred vydaním nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko záložná banka ako veriteľ bola zapísaná na LV č. XXX už predtým. S poukazom na vyššie uvedené má žalovaná v 1. rade za to, že návrh žalobcu na vydanie neodkladného opatrenia je nedôvodný a žiada, aby Krajský súd rozhodnutie súdu I. inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a žalovanej v 1. rade prizná nárok na náhradu trov konania.
7. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu: Žalovaná na strane 4 odvolania uvádza: „Voči vyššie uvedenej II. výrokovej vete súd vyslovil zákaz nakladať s nehnuteľnosťou žalovanej v 1. rade, čo odôvodnil veľmi stroho s tým, že uviedol nasledovné : ...“, pričom cituje odsek 8 napadnutého uznesenia. Na margo citovaného ďalej uvádza: „Vyššie uvedené odôvodnenie uznesenia je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočné.“ 2. Žalovaná v 1. rade bližšie nešpecifikovala, prečo považuje odôvodnenie napadnutého uznesenia za „veľmi strohé“, a aké konkrétne doplnenie odôvodnenia by preto navrhovala. Citovaným tvrdením žalovanej v 1. rade, že odôvodnenie uznesenia je zmätočné, nepresvedčivé a nedostatočné nemožno súhlasiť, ale práve naopak, máme za to, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je dostatočne jasne a presvedčivo objasnený skutkový a právny základ rozhodnutia, vychádzajúci z obsahu návrhu a predložených listín, ktoré osvedčujú dôvodnosť žalobcom podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Na strane 5 odvolania žalovaná v 1. rade v časti „Súdne konanie žalobcu a manžela žalovanej“ popisuje predmet súdneho konania vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 24Cb/9/2014 o zaplatenie 76.908,92 € s príslušenstvom, voči spoločnosti Numenor Consulting spol. s r. o. V odvolaní popisované skutkové okolnosti týkajúce sa uvedeného súdneho konania sú obsahovo identické ako sú uvedené v podaní žalovanej v 1. rade - Vyjadrenie žalovanej k žalobnému návrhu, v súdnom konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda, pod sp. zn. 7C/44/2018, v právnej veci o neúčinnosť právneho úkonu, v ktorom sa žalobca domáha určenia, že právny úkon urobený medzi manželom žalovanej v 1. rade P. Z. a osobou jemu blízkou - žalovanou v 1. rade, a to Dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, na základe ktorej sa P. Z. zbavil svojho majetku v prospech osoby jemu blízkej, je voči žalobcovi právne neúčinný, keďže ukracuje uspokojenie jeho pohľadávky. Všetky relevantné skutočnosti, dôkazy a argumenty vyvracajúce tvrdenia žalovanej v 1. rade uviedli vo vyjadrení k vyššie uvedenému podaniu žalovanej v 1. rade - Vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo dňa 05.09.2019, Žalovaná v 1. rade na strane 7 odvolania v časti „Vyjadrenie k žalobnému návrhu žalobcu o určenie neplatnosti právneho úkonu a o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia“ uvádza: „Žalovaná svojim právnym úkonom uzavretím záložnej zmluvy nezmenila a ani neohrozila právne postavenie žalobcu a to hlavne preto, že pred uzatvorením záložnej zmluvy so žalovaným v 2. rade viazlo na LV č.XXX pre k. ú. X., obec B. V., okres Dunajská Streda Záložné právo zapísané v roku 2006 v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa a následne záložné právo zapísané v roku 2007 rovnako v prospech Tatra banky a.s. ako veriteľa, teda došlo len k zmene veriteľa, ktorým je aktuálne žalovaný v 2. rade. Skutočnosť, že v minulosti viazlo na nehnuteľnostiach zapísaných na LV č. XXX, k. ú. X. záložné právo Tatra banky, a. s. nie je sporné, čo napokon deklarujú aj skoršie datované listy vlastníctva predložené žalobcom v tomto konaní (LV č. XXX z 15.09.2015 a z 12.10.2015, pričom ale LV č. XXX z 10.07.2018, napriek tomu, že sa naň žalovaná v 1. rade odvoláva, doposiaľ v tomto konaní predložený nebol). Žalovaná podala návrh na vklad záložného práva v prospech žalovaného v 2. rade až takmer rok po výmaze záložného práva v prospech Tatra banky, a.s. Žalovaná v 1. rade vo svojom odvolaní tvrdí, že: „Žalovaná na splatenie úveru z Tatra banky a.s. si požičala finančné prostriedky od veriteľa žalovaného v 2. rade, ktorý je pochopiteľne vedený na LV. č. XXX ako záložný veriteľ t. č. namiesto Tatra banky a.s.“, avšak toto svoje tvrdenie nedoložila žiadnym hodnoverným dôkazom. V časti odvolania žalovanej v 1. rade s názvom „Nariadené neodkladné opatrenie“ pojednáva o zákonných predpokladoch nariadenia neodkladného opatrenia, pričom uvádza: „Žalobca sa v danom prípade domnieva, že prípadný výkon exekúcie (zatiaľ neukončené súdne konanie na Okresnom súde Bratislava II) bude ohrozený, svoje domnienky nijako relevantným spôsobom neosvedčil, a preto nemôžu byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho či neodkladného opatrenia.“ Nie je zrejmé, aký presvedčivejší dôkaz, že konanie žalovanej v 1. rade a jej manžela P. Z. smeruje k ukráteniu uspokojenia žalobcu, by mal žalobca ešte predložiť, keď ich doterajšie konanie je priam učebnicovým príkladom smerujúcim k zmareniu uspokojenia veriteľa, kedy sa P. Z. zbavil svojho jediného relevantného majetku, ku ktorému bolo následne zriadené záložné právo, čím sa evidentne snaží vyhnúť potencionálne hroziacej exekúcii, a nakoniec zneužil inštitút oddlženia, aby sa zbavil svojich dlhov, o. i. aj pohľadávky žalobcu, ktorá bola dotknutá oddlžením. V dôsledku uvedeného žalobca inicioval na Okresnom súde Trnava konanie na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer dlžníka P. Z., vedené pod č. k. 25Odi/3/2019. V zmysle uvedeného, preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
8. Vyjadrenie žalovanej 1/ k vyjadrenie žalobcu k odvolaniu:
Pridržiava sa nášho písomného odvolania v predmetnej veci, ktoré bolo obsiahle dostatočné a zrozumiteľné a v ktorom bol presvedčivo objasnený skutkový stav ako aj dôvody, pre ktoré žalovaná toto odvolanie v predmetnej veci podala. Žalobca vo svojom vyjadrení k odvolaniu popisuje skutočnosti, ktoré uvádza vo všetkých svojich podaniach a vo všetkých konaniach súvisiacich aj s podanými návrhmi proti manželovi žalovanej v 1. rade pánovi P. Z.. Preto sa vyjadrila znovu rovnako ako vo svojich predchádzajúcich vyjadreniach a v odvolaní k týmto konaniam.
9. Vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovanej 1/: Keďže žalobca bol nútený, z dôvodu uplatnenia si svojho práva, iniciovať voči žalovaným, ako aj voči manželovi žalovanej v 1. rade P. Z., už niekoľko súdnych konaní, vrátane trestného oznámenia, tvrdenia žalobcu, žalovanej v 1. rade a jej manžela P. Z. vyjadrené v jednotlivých konaniach sa opakujú a vzájomne prelínajú, ako to v úvode svojho Vyjadrenia uviedla aj žalovaná v 1. rade, pričom niektoré tvrdenia žalovanej v 1. rade obsiahnuté v tomto Vyjadrení sú len skopírované z vyjadrení jej manžela P. Z. v iných konaniach, vrátane procesného postavenia P. Z. ako žalovaného, pričom menovaný v tomto konaní vôbec nie je účastníkom, v dôsledku čoho môže Vyjadrenie na niektorých miestach vyznieť zmätočne. Žalovaná v 1. rade U. Z. nadobudla nehnuteľnosti z BSM do svojho výlučného vlastníctva na základe Dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, pod číslom vkladu V 5510/15, ktorý bol povolený dňa 29.09.2015, čo vo svojom vyjadrení potvrdila aj žalovaná v 1. rade, keď vo štvrtom odseku článku I. Vyjadrenia uviedla, že: K samotnému zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti a k jej prechodu do výlučného vlastníctva pani Z. došlo v roku 2015, tzn., že v čase podania návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM, a to dňa 25.08.2015, už prebiehalo konanie na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 24Cb/9/2014, a preto jej bola hroziaca exekúcia majetku jej manžela bezpochyby známa. Žalobca má za to, že aj tieto skutočnosti podporujú domnienku žalobcu, že konanie žalovanej v 1. rade a jej manžela P. Z. smerovalo k zbaveniu sa majetku P. Z., a tým k zmareniu uspokojenia žalobcu v prípade jeho úspechu v súdnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 24Cb/9/2014. Má za to, že z predložených dôkazov je nepochybne zrejmé, že konanie žalovaných, spoločne s konaním P. Z. sú priam učebnicovým príkladom konaní smerujúcim k zmareniu uspokojenia veriteľa - žalobcu, kedy sa P. Z. zbavil svojho jediného relevantného majetku, ku ktorému bolo žalovanými následne zriadené záložné právo, čím sa evidentne snaží vyhnúť potencionálne hroziacej exekúcii, a nakoniec P. Z. zneužil inštitút oddlženia, aby sa zbavil svojich dlhov, o. i. aj pohľadávky žalobcu, ktorá bola dotknutá oddlžením. V dôsledku uvedeného žalobca podal aj trestné oznámenie na Okresnom riaditeľstve PZ Bratislava II. V zmysle uvedeného, preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil.
10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 a § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný stavom v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie nie je vecne správne a keďže nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie, je potrebné ho zmeniť.
11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na skutočnosti osvedčené obsahom spisu, odôvodnenie preskúmavaného uznesenia i argumenty predostreté v odvolacom konaní, bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. c/ a d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa ust. § 326 CSP náležitosti návrhu neodkladného opatrenia 1) V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (2) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa uvedú náležitosti žaloby podľa § 132 CSP ktorými sú všeobecné náležitosti podania, - označenie strán, - pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, - označenie dôkazov na ich preukázanie a - žalobný návrh. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ďalej musí uviesť:
- opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
- opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana,
- musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa navrhovateľ odvoláva. Pojem "osvedčenie dôvodnosti" indikuje rozhodovanie súdu bez procesu dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana.
14. K ust. § 327 CSP jeden zo spôsobov rozhodnutia o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je odmietnutie návrhu. Súd odmietne návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v prípade, ak návrh neobsahuje predpísané náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, ak ide o také vady, ktoré bránia pokračovaniu v konaní. Osobitný charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád podania (§ 129 CSP).
15. Odvolací súd z návrhu vo veci samej zistil, že v závere uvádza žalobca, že podáva aj návrh na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle ust. § 343 a nasl. CSP, zdôvodnil prečo tak navrhuje a návrh nariadenia zabezpečovacieho opatrenia potom uviedol petitom. Ďalej uvádza žalobca v prípade, ak sledovaný účel nebude možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením navrhuje súdu aby nariadil neodkladné opatrenie v znení: Súd zakazuje žalovanej 1/ akýmkoľvek nakladanie s nehnuteľnosťami, zapísanými na LV č. XXX Okresného úradu Dunajská Streda katastrálnym odborom pre okres Dunajská Streda obci B. V., katastrálne územie X., a to
- rodinný dom súp. č. X na parcele č. 50/2, garáž súp. č. XXX na parcele č. 50/5, pozemky- parcely registra C evidované na katastrálnej mape p. č. 50/2 vo výmere 128 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie p. č. 50/3 o výmere 214 m2, druh pozemku záhrada, p. č. 50/4, o výmere 213 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie , p. č. 50/5 o výmere 45 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie.
16. Predmetný návrh neobsahuje opísanie rozhodných skutočností viažucich sa odôvodnene na potrebu neodkladne upraviť pomery a neobsahuje ani opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich obavu, že bude exekúcia ohrozená. Žalobca neuviedol aký následok by malo nenariadenie neodkladného opatrenia, k akým neodstrániteľným následkom by to viedlo. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neopísal žiadne skutočnosti, ktoré by hodnoverne osvedčili dôvodnosť, neuvádza relevantné skutkové tvrdenia ani listinné dôkazy (a vôbec nepredkladá záložnú zmluvu neplatnosti ktorej sa vo veci samej domáha) vedúce k tomu že miera pravdepodobnosti úspešnosti, vyhovenia žalobe je vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia.
17. Z hľadiska právnej úpravy neodkladných opatrení je významné, či zistené vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bránia pokračovaniu v konaní. Negatívny záver vo vzťahu k tejto otázke znemožňuje súdu samotný návrh odmietnuť. Ide predovšetkým o vady všeobecných náležitostí na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 126 v nadväznosti na ust. § 132 a § 127. Pokiaľ ide o osobitné náležitosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nespôsobujú jeho nedostatky
spravidla stav brániaci pokračovaniu v konaní. Vadou návrhu v zmysle jeho neúplnosti, nezrozumiteľnosti a neurčitosti rozhodne nie je, že návrhu nemožno vyhovieť z hľadiska splnenia zákonných podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Za daných okolností súd návrh zamietne Opis rozhodujúcich skutočností, ktorých zo strany navrhovateľa v návrhu je síce daný, avšak nie je dostatočný na to, aby súd neodkladné opatrenie nariadil, má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Pokračovaniu v konaní nebráni ani úplná absencia opisu skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, rovnako ako absencia označenia dôkazov alebo listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP. Tieto vady návrhu sú dôvodom na jeho zamietnutie. Aplikuje sa pritom striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu a dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh.
18. Pre kontradiktórne konanie ovládané dispozičným princípom je charakteristická procesná zodpovednosť strany za obsah podania. Iba úplné, zrozumiteľné a určité podanie umožňuje súdu vecne vymedziť predmet konania a legitímnym spôsobom rozhodnúť prostredníctvom individuálneho aktu aplikácie práva. Súd nemôže z vlastnej iniciatívy aktívne dotvárať podanie strany alebo jej zástupcu. Obmedzí sa iba na posúdenie podania podľa jeho obsahu (v zmysle ust. § 124 ods. 1 CSP) a prípadné odstraňovanie vád podľa ust. § 128 a §129 CSP.
19. Ako bolo už uvedené pri osobitných náležitostiach návrhu na vydanie predbežného opatrenia, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neuviedol žalobca tieto rozhodné skutočnosti. Žalobca neuviedol prečo žiada, aby bolo nariadené neodkladné opatrenie, nezdôvodnil potrebu neodkladne pomery upraviť. Písanie týchto rozhodujúcich skutočností má nevyhnutne za následok zamietnutie návrhu. Keďže pod potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov treba rozumieť taký stav vzťahov účastníkov, ktorý neznesie odklad, navrhovateľ - žalobca mal takúto potrebu dočasnej úpravy odôvodniť. Mal sa zaoberať tým vo svojom návrhu, že nastáva stav medzi vzťahom účastníkov, ktorý neznesie odklad a je potrebné, aby sa takéto neodkladné opatrenie nariadilo. Žalobca mal preukázať podaným návrhom, že osvedčil dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti mal navrhovateľ preukázať tvrdeniami, ktoré sú skutkové, listinnými dôkazmi, ktoré vedú k záveru, že miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe je v danom štádiu vyššia, než pravdepodobnosť jej zamietnutia. Vo svojom návrhu takéto skutočnosti žalobca vôbec neuvádzal. Súd I. inštancie poukázal na obsah návrhu na pripojené listiny a to, že považuje za dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia. Zdôvodňoval, že predmetom konania je určenie neplatnosti záložnej zmluvy, ktorú žalovaná uzavrela po tom, čo bolo voči nej začaté iné súdne konanie, týkajúce sa tých istých nehnuteľností a podľa súdu táto skutočnosť nasvedčuje, že žalovaná má v prvom rade tendenciu s nehnuteľnosti nakladať, čo odôvodňuje obavu z možného ohrozenia exekúcie v prípade úspechu žalobcu, a preto návrhu vyhovel.
20. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bližšie nešpecifikuje, ktorých úkonov (predmetom ktorých by boli sporné nehnuteľnosti) by sa mala žalovaná zdržať a ich vykonávanie by malo byť žalovanej zakázané. Vlastník veci je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním (§ 123 OZ). Za nakladanie s vecou sa považuje právo vlastníka disponovať s predmetom vlastníctva, čo napríklad znamená, že ho môže previesť (predať, darovať, zameniť), zriadiť o ňom závet, založiť ho, zaťažiť ho vecným bremenom, dať do nájmu, vypožičať ho, atď. V prípade, ak sa žalobca domáha zakázať vlastníkovi nehnuteľnosti (žalovanému) nakladať so spornými nehnuteľnosťami, musí osvedčiť naliehavú potrebu neodkladnej úpravy vzťahov medzi stranami sporu, ktorá musí byť konkrétna, t.j. žalobca musí osvedčiť, že žalovaný niektorý z úkonov mieni uskutočniť napriek tomu, že je spochybňované jeho vlastnícke právo žalobcom, čím by dispozíciou s predmetom vlastníctva prenášal viac práv, než sám má. Ak aj k dispozícii s nehnuteľnosťami dôjde, má to za následok, že nadobúdateľ veci vstupuje do práv a povinností svojho predchodcu a následne po návrhu žalobcu dôjde k pripusteniu ďalšieho účastníka v spore (prípadne zmeny) a nový vlastník sa stane stranou sporu. V takomto druhu neodkladného opatrenia ide v postate o to, aby sa spory nepredlžovali neustálymi zmenami v osobe žalovaného. Za osvedčenie naliehavej potreby nariadiť neodkladné opatrenie žalovanému spočívajúce v zákaze disponovať s vecou jej predajom sa napríklad považuje tvrdenie, že žalovaná prostredníctvom realitnej kancelária ponúka nehnuteľnosti na predaj a žalobca zároveň k návrhu pripojí inzerát ako dôkaz (osvedčenie) svojho tvrdenia o reálnej možnosti dispozície s vecou.
21. Odvolací súd však poukazuje, že nie je preukázaná skutočnosť, ktorú tvrdí súd I. inštancie, že má žalovaná tendenciu s nehnuteľnosťami nakladať. Žalobca nepreukázal, že by vykonala žalovaná 1/
právny úkon smerujúci k zmenšovaniu jej majetku, ani neuzatvorila kúpnu zmluvu ,darovaciu zmluvu a ani inú zmluvu, ktorá by mala za následok scudzenie jej majetku. Neboli preukázané jej úkony, ktoré by smerovali práve k nakladaniu tejto nehnuteľnosti, žiadnymi listinnými dôkazmi sa takéto úkony zo strany žalovanej v 1. rade nezistili, žalobkyňa ich nepreukázala. Bez tvrdenia osvedčenia dôvodnosti a trvania chrániaceho nároku neprichádza nariadenie neodkladného opatrenia do úvahy, keďže základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobkyne, je povinnosť uviesť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, nesplnenie tejto procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
22. Týka sa to aj tvrdenia žalobcu v samotnom návrhu vo veci samej, že náhodnou kontrolou dotknutého listu vlastníctva č. XXX zistil, že žalovaná 1/ zaťažila zapísané nehnuteľnosti záložným právom v prospech žalovaného 2/. Žalobca však navrhuje súdu, aby zabezpečil dôkazy, ktoré žalobca nie je schopný zabezpečiť, a to zmluvu o zriadení záložného práva pod č. V4060/2009, vklad ktorého bol povolený 16.7.2019 pod číslom 65/2019 na liste vlastníctva č. XXX. Odvolací súd k tomu dodáva, že pokračovaniu v konaní nebráni úplná absencia opisu rozhodných skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku rovnako ako absencia označenia dôkazov, predloženia listín, ktoré má navrhovateľ pripojiť v zmysle ust. § 326 ods. 2 CSP, tieto vady sú dôvodom na zamietnutie návrhu. Aplikuje sa tak striktná zodpovednosť navrhovateľa za vlastnú procesnú aktivitu, dôslednosť pri koncipovaní návrhu a jeho príloh. Žalobca tak žiadnym z relevantných dôvodov netvrdil a ani neosvedčil, že by existovala naliehavá úprava vzťahov medzi stranami sporu navrhovaným spôsobom.
23. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.
24. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Tzn. v danom prípade rozhodne v konečnom rozhodnutí o návrhu vo veci samej.
25. Toto uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu I. inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia prá vnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde I. inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).