Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Sf-13-2023.pdf
PDF · 102.56 KB
Case nature
Subarea
6Sf/13/2023
Uznesenie
Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: LYNX s. r. o., so sídlom Jelačičova 8A, 821 08 Bratislava
- Ružinov, IČO: 00 692 069, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Gabriela Čechová, s. r. o., so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, IČO: 55 699 421, za ktorú koná advokátka a konateľka JUDr. Gabriela Čechová, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o správnej žalobe na preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101797105/2023 z 17.07.2023, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Správnou žalobou doručenou dňa 28.09.2023 Správnemu súdu v Košiciach sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101797105/2023 zo dňa 17.07.2023, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100125985/2023 zo dňa 11.01.2023, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume XX.XXX,- A. na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019.
2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“), ktorý žalobca odôvodnil tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia žalovaného mu hrozí značná hospodárska a finančná škoda a iný závažný nenapraviteľný následok, nakoľko správnou žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s ostatnými rozhodnutiami žalovaného má za následok vylúčenie žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Dôvodnosť priznania odkladného účinku vidí v tom, že zamestnáva dlhodobo viac ako 100 zamestnancov a zodpovedne pristupuje k plneniu svojich zákonných povinností, pričom za rok 2022 zaplatil na dani z príjmov PO sumu XXX.XXX,- A. a súčasne mesačne platí preddavky na daň z príjmov PO vo výške XX.XXX,XX,- A.. Žalobca dosiahol hospodárky výsledok za rok 2022 vo výške X.XXX.XXX,- A.. Súčasne uviedol, že výška jeho priemerných mesačných nákladov je XXX.XXX,- A. na realizáciu/zhotovenie/dokončovanie projektov/ investícií na rok 2022, pričom celková výška nákladov na uvedené predstavuje sumu 11.000.000,- eur. Priemerný objem finančných prostriedkov z hľadiska „cash flow“ potrebných na mesačný chod, fungovanie a prevádzku spoločnosti LYNX s. r. o. predstavuje sumu cca XXX.XXX,- A.. Žalobca uviedol, že pôsobí na trhu informačných technológií ako stabilný obchodný partner a dodávateľ špičkových služieb už od roku 1991. Za túto dobu sa vyprofiloval na poskytovateľa komplexných IT riešení na vysokej úrovni s pridanou hodnotou pre svojich zákazníkov. Popri podnikateľskej činnosti svoju pozornosť a činnosť zameriava aj na podporu talentov, regionálny rozvoj, vzdelávanie, podporu športu a kultúry, ako aj sociálne aktivity a charitatívnu činnosť, čo detailne popísal v prílohách k žalobe. Medzi hlavných odberateľov tovarov a služieb patrí práve Slovenská republika prostredníctvom štátnych orgánov a rôznych verejných inštitúcií (Ministerstvo obrany SR, Centrum výcviku Lešť, Ministerstvo investícií,
regionálneho rozvoja a informatizácie SR, Finančné riaditeľstvo SR, Ministerstvo vnútra SR, Ministerstvo zdravotníctva SR, Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, Národné centrum zdravotníckych informácií, Slovenský hydrometeorologický ústav, Ústavný súd SR, Národný bezpečnostný úrad SR, Národná banka Slovenska). Poskytovanie služieb pre uvedené štátne subjekty je v rozhodnej miere naviazané na tzv. bezpečnostnú previerku podnikateľa podľa § 45 ods. 4 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností, o ktorej rozhoduje Národný bezpečnostný úrad. Žalobca disponoval platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti č. SP- OBP-1294-2/2016-C vydaným 09.11.2016, platným do 09.11.2021, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné. Žalobca disponoval aj platným certifikátom o priemyselnej bezpečnosti na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, B. C./XXXX-XXX-X vydaným 21.12.2016, stupeň oprávnenia NATO SECRET, platným do 09.11.2021. Dňa 02.12.2020 začal Národný bezpečnostný úrad novú bezpečnostnú previerku a to na základe žiadosti žalobcu o vydanie potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné bez jej postúpenia v materiálnej podobe alebo elektronickej podobe, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Tajné postúpenej v materiálnej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou stupňa utajenia Dôverné postúpenej v elektronickej podobe a jej uchovávanie vo vlastných podmienkach, na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Tajné bez využitia technického prostriedku a na vytváranie utajovanej skutočnosti stupňa utajenia Dôverné a technickom prostriedku ktorú žalobca podal z dôvodu uplynutia doby platnosti Potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti podnikateľa dňa 08.11.2021. Národný bezpečnostný úrad rozhodnutím zo dňa 04.11.2021, B. C./XXXX-X takto rozhodol: I. Podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. sa podnikateľ nepovažuje za bezpečnostne spoľahlivého preto, že u neho bolo zistené bezpečnostné riziko, a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu. II. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť potvrdenia o priemyselnej bezpečnosti B. C./XXXX-X z 09.11.2016, na oboznamovanie sa s utajovanou skutočnosťou na stupeň utajenia Tajné, na postúpenie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Tajné a na vytváranie utajovanej skutočnosti na stupeň utajenia Dôverné, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. III. Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ruší platnosť certifikátu o priemyselnej bezpečnosti č. SP-OBP-1294-1/2016-DBS-C z 21.12.2016 na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami NATO, stupeň oprávnenia NATO SECRET, pretože podnikateľ prestal spĺňať podmienku priemyselnej bezpečnosti podľa § 46 písm. c) v spojení s § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z. IV. Podľa § 50 ods. 2 a ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. úrad ukončuje bezpečnostnú previerku podnikateľa. Z uvedeného vyplýva, že Národný bezpečnostný úrad bezpečnostnou previerkou dospel k záveru, že žalobcu nemožno považovať podľa § 46 písm. c) zákona č. 215/2004 Z. z. za bezpečnostne spoľahlivého, lebo bolo u neho zistené bezpečnostné riziko podľa § 49 ods. 1 a ods. 2 písm. a) zákona č. 215/2004 Z. z., a to konanie proti záujmom Slovenskej republiky v oblasti hospodárskych záujmov štátu, úrad ukončil bezpečnostnú previerku vydaním vyššie citovaného rozhodnutia. Žalobca voči rozhodnutiu Národného bezpečnostného úradu zo dňa 04.11.2021 využil opravné prostriedky, čo následne viedlo Národný bezpečnostný úrad k tomu, že rozhodnutím zo dňa 13.12.2021, B. C./XXXX-X vyhovel odvolaniu žalobcu a zrušil svoje rozhodnutie zo dňa 04.11.2021. Národný bezpečnostný úrad vo vydanom rozhodnutí obmedzil platnosť bezpečnostnej previerky žalobcu len na päť štátnych subjektov a to len na dobu určitú do 30.06.2023 za účelom finalizácie neskončených projektov, resp. plnenie existujúcich zmlúv u žalobcu, ktorých dokončenie si vyžadovalo bezpečnostnú previerku. Počnúc dňom 30.06.2023 však žalobca už bezpečnostnou previerkou a ani príslušnými potvrdeniami nedisponuje a žiadne nové projekty, ktoré by boli podmienené bezpečnostnou previerkou už uskutočňovať nemôže, nemôže sa prihlasovať ani do nových verejných obstarávaní. Žalobca berúc na vedomie dátum 30.06.2023 ako koniec platnosti bezpečnostnej previerky, ešte dňa 24.11.2022 požiadal o vydanie novej bezpečnostnej previerky a udelenie potrebných potvrdení, avšak Národný bezpečnostný úrad dňa 22.06.2023 pod B. C./XXXX-X oznámil žalobcovi, že v súlade s § 45 ods. 6 zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov bezpečnostnú previerku podnikateľa prerušuje z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania. V súvislosti s týmto rozhodnutím mal žalobca za to, že Národný bezpečnostný úrad prerušil bezpečnostnú previerku žalobcu z dôvodu prebiehajúceho daňového konania, v ktorom bolo vydané rozhodnutie žalovaného napadnuté správnou žalobou v tomto konaní. V prípade, že správny súd nevyhovie návrhu žalobcu a neprizná podanej
správnej žalobe odkladný účinok, správne rozhodnutia, ktoré sú predmetom tohto konania vytvoria prekážku, pre ktorú nebude žalobcovi udelená bezpečnostná previerka. Bez bezpečnostnej previerky a príslušných bezpečnostných potvrdení dôjde k vylúčeniu žalobcu z hospodárskej súťaže a pôsobenie žalobcu bude na trhu IT služieb degradované na minimum, keďže rozhodujúca časť jeho podnikateľskej činnosti je zameraná práve na verejné obstarávania a poskytovanie služieb štátu na jednotlivých štátnych inštitúciách, čo si vyžaduje bezpečnostnú previerku spolu s príslušnými bezpečnostnými potvrdeniami. Žalobca uvádza, že z uvedených dôvodov je zrejmé, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti, čo by zasiahlo viac než 100 jeho zamestnancov a ich rodiny. Priemerné mesačné náklady žalobcu na výkon podnikateľskej činnosti presahujú sumu XXX.XXX,- A., pričom v roku 2023 žalobca plánoval realizovať 180 projektov zahrňujúcich 900 zákaziek, čo však bez bezpečnostnej previerky nebude možné. Žalobca už teraz pociťuje zásadný prepad obratu, pričom v roku 2022 mal obrat na úrovni skoro XX D. A., za prvý polrok 2023 dosiahol obrat už iba na úrovni X,X D. A., čo je priamym následkom absencie bezpečnostnej previerky, ktorej vydanie je toho času závislé od napadnutého rozhodnutia, ktoré žalobca považuje za nezákonné a ústavne nesúladné, tak ako to namietal v samotnej správnej žalobe. Cieľom návrhu na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe je vytvorenie podmienok na odvrátenie negatívnych právno-ekonomických následkov spojených s porušením práv žalobcu zo strany žalovaného vydaním napádaných rozhodnutí v prípade, ak bude správnej žalobe vyhovené. Inak by sa aj následná ochrana poskytnutá žalobcovi zo strany správneho súdu, v konečnom dôsledku minula účinku, nakoľko do času rozhodnutia o podanej správnej žalobe sa prejavia vyššie opísané dôsledky vydaných rozhodnutí. Žalobca poukázal na to, že podľa judikatúry Ústavného súdu právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromnej sféry jednotlivca zahŕňa nielen negatívnu povinnosť štátu zdržať sa mocenského zásahu, ale aj jeho pozitívny záväzok prijať účinné opatrenia na zabezpečenie jeho efektívnej ochrany. (Napr. Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 29. apríla 2015, E.. F. XX/XXXX-XX; Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. septembra 2015, E.. F. XX/XXXX-XX). Poukazujúc na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/162/2016 zo dňa 08.08.2016 žiadal, aby súd rozhodol o odkladnom účinku správnej žaloby bez vyjadrenia žalovaného. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom, a to z dôvodu, že by ním nebolo ohrozené fungovanie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky ani Daňového úradu Košice, ani by nebola ohrozená príjmová stránka štátneho rozpočtu Slovenskej republiky, nakoľko odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia z pohľadu celkových príjmov štátneho rozpočtu je zanedbateľný a štátny rozpočet nebude o túto čiastku ukrátený. Zároveň uviedol, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe napĺňa eurokonformný výklad a aplikáciu Smernice Rady 2006/112/ES o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a zabezpečuje požadovanú a zamýšľanú daňovú neutralitu upravenú a aproximovanú Smernicou Rady 2006/112/ES, zároveň nepriznanie odkladného účinku môže byť v rozpore s daňovou neutralitou dane z pridanej hodnoty a v rozpore so smernicou upraveným a harmonizovaným spoločným systémom dane z pridanej hodnoty. Je dôvodný predpoklad, že nepriznanie práva na odkladný účinok správnej žaloby by viedol k porušeniu práva EÚ a tým aj záväzkov Slovenskej republiky. Žalobca do vecného a materiálneho naplnenia a splnenia podmienok pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby odkázal na v prílohe priložené ekonomicko-finančné podklady, kde je detailne rozobraný zisk, celkové tržby, celkový počet zamestnancov či náklady na mzdy odvody a preddavky na dane zamestnávaných zamestnancov, či žalobcom doteraz platené dane (daň z príjmov právnických osôb, či DPH), či celkový dopad na cash flow žalobcu celkovým uloženým dorubom dane v napádanom rozhodnutí v kontexte ďalších negatívnych rozhodnutí žalovaného napádaných žalobcom v ďalších správnych žalobách, čo činí ku dňu podania tejto správnej žaloby sumu 983.000,- eur bez príslušenstva, ktorého výška nebude v žiadnom prípade zanedbateľná. Záverom preto žalobca žiadal správny súd o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
3. Žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 05.02.2024 uviedol, že návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku nepovažuje za opodstatnený, keďže z dôvodov uvedených žalobcom nevyplýva, že postupom správcu dane by hrozila žalobcovi závažná ujma, značná hospodárska a nevyčísliteľná finančná škoda, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, na základe ktorých je v zmysle ustanovenia § 185 písm. a/ SSP, možné priznať správnej žalobe odkladný účinok. Zároveň uviedol, že z informačného systému finančnej správy zistil, že žalobca vyrubený rozdiel dane v plnej výške uhradil.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 písm. a/ SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185, sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
8. V prvom rade je nevyhnutné poznamenať, že účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorou sa žalobca domáha súdneho prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, je poskytnúť ochranu tomu, voči komu toto rozhodnutie orgánu verejnej správy smeruje (žalobca), avšak priznanie odkladného účinku správnej žalobe je rozhodnutím výnimočným, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a je tak zabezpečovacím procesným prostriedkom. Jedná sa teda o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v priamej príčinnej súvislosti s jeho inými právnymi následkami hrozila závažná ujma, značná hospodárska, či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
9. Existenciu, resp. hrozbu nastolenia uvedených negatívnych dôsledkov, ktoré by mohli pre žalobcu reálne nastať v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorého prieskumu sa žalobca domáha, je v konaní o návrhu na vydanie tohto mimoriadneho procesného inštitútu povinný nie len tvrdiť, ale predovšetkým predloženými konkrétnymi dôkazmi aj osvedčiť predkladateľ tohto návrhu, t. j. dôkazné bremeno nesie žalobca. Pre vyhovenie návrhu je však v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe závažnej ujmy, značnej škody, či inom vážnom nenapraviteľnom následku pre žalobcu, ale táto hrozba musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol na tento účel vykonať a vyhodnotiť.
10. V uvedených súvislostiach je nevyhnutné mať taktiež na zreteli, že správny súd pri rozhodovaní vo veci priznania odkladného účinku správnej žalobe nepreskúmava zákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ale posudzuje výhradne účinky výkonu takéhoto rozhodnutia na status žalobcu, ktorý sa jeho vydania domáha. Preto sa správny súd pri tomto rozhodovaní musí obmedziť iba na dôvody súvisiace s možnými účinkami správnou žalobou napadnutého rozhodnutia na žalobcu, bez toho aby prejudikoval rozhodnutie vo veci samej. Súčasne správny súd môže buď iba správnej žalobe odkladný účinok priznať alebo takýto návrh zamietnuť, avšak nie je oprávneným autoritatívne nahradiť svojim rozhodnutím rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré oprávnenie správny súd nemá ani pri rozhodovaní vo veci samej.
11. V danom prípade žalobca navrhol priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa cit. § 185 písm. a/ SSP, ktoré predpokladá pre vyhovenie takémuto návrhu štyri kumulatívne podmienky. Dve podmienky procesného charakteru (vyžaduje sa podanie návrhu na priznanie odkladného účinku žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky sú hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy alebo značnej hospodárskej škody alebo finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí alebo iného vážneho nenapraviteľného následku a absencia rozporu odkladného účinku s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto zákonných podmienok, tak nesplnenie ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku žalobe.
12. Po oboznámení sa so správnou žalobou žalobcu, ktorej dôvody je nutné vnímať v jednotnom kontexte aj s jeho návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd ustálil, že žalobca v tomto prípade nepochybne splnil dve vyššie zmienené procesné podmienky. Správny súd následne pristúpil k preskúmaniu splnenia hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.
13. Žalobca návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe odôvodnil tým, že mu reálne hrozí závažná ujma spojená s hospodárskou a finančnou škodou, ako aj iným vážnym nenapraviteľným následkom v podobe možného ukončenia podnikateľskej činnosti v dôsledku vylúčenia žalobcu z trhovej súťaže v oblasti IT a z možnosti zúčastňovať sa verejných obstarávaní. Žalobca aktuálne nedisponuje bezpečnostnou previerkou, v dôsledku čoho nie je schopný vykonávať svoju podnikateľskú činnosť v rovnakom rozsahu ako doposiaľ, čím prichádza o značnú časť zisku a nemôže sa zároveň uchádzať o nové štátne zákazky, pri ktorých zadávateľ vyžaduje bezpečnostné previerky. Svoje tvrdenia odôvodnil s poukazom na rozhodnutia Národného bezpečnostného úradu (ďalej len ako „NBÚ“) zo 04.11.2021 a 13.12.2021 a skutočnosťou, že NBÚ dňa 22.06.2023 prerušil konanie o udelenie bezpečnostnej previerky žalobcovi z dôvodu prebiehajúceho konania z dôvodu prebiehajúceho konania, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre ukončenie bezpečnostnej previerky, a to až do ukončenia tohto konania. V rámci príloh k správnej žalobe žalobca predložil v elektronickej forme aj uvedené rozhodnutia NBÚ. Ako hlavný argument na priznanie odkladného účinku správnej žalobe teda uviedol príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a jeho účinkami a prerušením konania o udelenie bezpečnostnej previerky.
14. Po oboznámení sa s návrhom žalobcu a jeho príloh, vyjadrením žalovaného a spisom ako takým, správny súd dospel k záveru o nesplnení podmienok na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a/ SSP. V súvislosti s účinkami napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správcu dane, ktoré sa týkajú povinnosti žalobcu zaplatiť rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie október 2019 v sume XX XXX,- A., správny súd uvádza, že vzhľadom na majetok žalobcu a jeho hospodárske výsledky, ktorých rozsah vyplýva z listín obsiahnutých v spise, nemožno sumu XX XXX,- A. považovať sumu, ktorej zaplatením by žalobcovi hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že v zmysle vyjadrenia žalovaného k správnej žalobe, žalobca uvedený rozdiel dane už uhradil, čo len potvrdzuje vyššie uvedený záver.
15. Podľa výpisu z verejne dostupného Obchodného registra SR má žalobca v predmete činnosti okrem v žalobe uvádzaných činností (ktorých vykonávanie je podmienené udelením bezpečnostných previerok), aj iné činnosti, na ktorých výkon zákon bezpečnostnú previerku nevyžaduje. Z obsahu spisu taktiež nevyplývajú žiadne prekážky, ktoré by žalobcovi bránili uzatvárať zmluvné vzťahy v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti aj s inými subjektami a nie len so štátnymi orgánmi a organizáciami. Preto v kontexte uvedeného neobstojí argument žalobcu, že v prípade nepriznania odkladného účinku tejto správnej žalobe bude nútený ukončiť podnikateľskú činnosť.
16. V návrhu žalobca argumentoval primárne už spomenutou príčinnou súvislosťou medzi napadnutým rozhodnutím a jeho účinkami a prerušením konania o udelenie bezpečnostnej previerky a z toho vyplývajúcimi dôsledkami pre jeho podnikateľskú činnosť. Vyjadril presvedčenie, že toto konanie bolo prerušené z dôvodu prebiehajúceho daňového konania. Správny súd má za to, že v danom prípade si žalobca tento záver vyvodil sám bez toho, že by tento záver mal oporu v ním predložených dôkazoch. NBÚ vo svojom oznámení o prerušení konania neidentifikoval konanie, kvôli ktorému konanie prerušuje. Z obsahu rozhodnutí NBÚ zo 04.11.2021 a 13.12.2021 predložených žalobcom však vyplýva, že primárnym dôvodom na vykonaný procesný postup zo strany NBÚ voči žalobcovi bolo trestné konanie a nie daňové konania, ktoré mali začať práve na základe konania trestného. Vzhľadom na uvedené správny nedospel k záveru o priamej príčinnej súvislosti medzi účinkami napadnutého rozhodnutia, prípadne procesom ktoré jeho vydaniu predchádzali, a prerušením konania o udelenie bezpečnostnej previerky, prípadne inými dôsledkami súvisiacimi s hodnotením bezpečnostnej spoľahlivosti žalobcu, ktoré by podľa žalobcu mali mať dopad na jeho podnikateľskú činnosť a boli schopné vyvolať hrozbu, či žalobcovi priamo spôsobiť závažnú ujmu, značnú hospodársku škodu či finančnú škodu, závažnú ujmu na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
17. Správny súd tak konštatuje, že v danom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že žalobcovi okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia reálne hrozí závažná ujma, finančná škoda, či iný vážny nenapraviteľný následok, pretože žalobca takéto skutočnosti neosvedčil. V danom prípade nešlo ani o mimoriadny prípad, v ktorom by v priamej príčinnej súvislosti s okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozil právny následok uvedený v § 185 písm. a/ SSP, ktorého reálna a preukázaná hrozba je jednou z kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe, ktorá v danom prípade nebola splnená.
18. Z dôvodu nepreukázania dôvodnosti prvej z hmotnoprávnych podmienok na priznanie odkladného účinku žalobe v tomto konaní, správny súd už nemal za potrebné skúmať splnenie druhej hmotnoprávnej podmienky a to, či by priznanie odkladného účinku žalobe bolo alebo nebolo v rozpore s verejným záujmom.
19. Na základe uvedených dôvodov, správny súd uzavrel, že návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nie je možné vyhovieť, preto tento návrh postupom podľa citovaného ustanovenia § 188 SSP zamietol.
20. K požiadavke žalobcu, aby správny súd rozhodol o jeho návrhu bez vyjadrenia žalovaného, správny súd záverom uvádza, že ako znenie ust. § 185 písm. a/ SSP, konštantná rozhodovacia prax správnych súdov potvrdzujú, že o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe môže správny súd rozhodnúť len po vyjadrení žalovaného, prípadne po tom čo žalovanému súd poskytne možnosť sa k takémuto návrhu vyjadriť. Správny súd má za to, že Správny súdny poriadok žalobcom navrhovanú možnosť správnemu súdu neposkytuje a nič na tom nemení ani prípadná existencia takéhoto, nutné dodať ojedinelého, rozhodnutia iného súdu. Na základe uvedeného tak správny súd požiadavke žalobcu nemohol vyhovieť.
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná.