Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_7CoCsp-8-2020.pdf
PDF · 84.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoCsp/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. M., U. XXX, o zaplatenie 181,82 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 4Csp/22/2019-149 zo dňa 19.11.2019, takto
rozhodol:
Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .
Žalovanému voči žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu zamietol, žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania nepriznal. Z vykonaného dokazovania považoval za preukázané, že medzi stranami sporu, právnym prechodcom žalobcu spoločnosťou A. A., Q. K. a žalovaným, bola 5.8.2015 uzatvorená Rámcová zmluva o bežnom účte s programom služieb môjÚČETactive2 a Zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, na základe ktorej žalobca sa zaviazal pre žalovaného otvoriť a viesť bežný účet s programom služieb môjÚČETactive2 a povoliť mu prečerpanie do výšky maximálneho úverového rámca 5.000 € na dobu neurčitú pri úrokovej sadzbe 17,90 % ročne, sadzba úroku z omeškania 5,05 %. Žalovaná suma 181,82 € pozostáva z úrokov, poplatku za vedenie účtu, poplatku za oznámenie o nezrealizovanej platbe, poplatku za poistenie splácania, poplatku za výpisy a za upozornenie v zmysle Sadzobníka poplatkov, na ktorý odkazuje zmluva v čl. 4. bod 4.2. V tejto súvislosti dal súd do pozornosti, že poplatky za vedenie účtu, za oznámenie o nezrealizovanej platbe, poplatok za poistenie splácania, za výpisy a upozornenie, ktoré si žalobca voči žalovanému účtoval, sa ani v článku 4. bod 4.2. Zmluvy neuvádzajú. V nadväznosti na uvedené prvoinštančný súd konštatoval, že v prípade spotrebiteľskej zmluvy jednotlivé zmluvné dojednania účastníkov musia byť dojednané individuálne, nestačí odkaz napríklad na Všeobecné obchodné podmienky veriteľa, prípadne Sadzobník poplatkov. Obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách majú slúžiť k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že ujdú jeho pozornosti. Za individuálnu, so spotrebiteľom dojednanú zmluvnú podmienku možno považovať len takú, ktorá bola predmetom rokovaní zmluvných strán medzi účastníkmi zmluvy v procese jej kontraktácie a jej znenie bolo spoločným konsenzom obidvoch zmluvných strán vyplývajúcich z týchto rokovaní. V zmysle ust. § 711 ods. 1 Obchodného zákonníka, banka je oprávnená požadovať úhradu nákladov za vykonané platby, nie za vedenie účtu. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania platného zmluvného dojednania platiť úroky a poplatky, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP s prihliadnutím na úspech žalovaného v spore.
Zo spisu nezistil, že by žalovanému preukázateľne vynaložené výdavky v konaní vznikli a preto mu v konečnom dôsledku právo na náhradu trov konania nepriznal.
2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Vytýkal, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Klient preštudovanie zmluvnej dokumentácie a súhlas s ňou potvrdil svojim podpisom na zmluve, t.j. preukázateľne sa oboznámil so zmluvnou dokumentáciou upravujúcou daný zmluvný vzťah. Pokiaľ súd namietal nedohodnutie zmluvnej náležitosti individuálne, považoval za nepredstaviteľné v praxi, ako by malo vyzerať individuálne dojednanie jednotlivých zmluvných podmienok medzi bankou a klientom. Všeobecné obchodné podmienky (VOP) a Sadzobník sú súčasťou zmluvy, pričom v tejto súvislosti poukázal i na rozhodnutie SD EÚ z 9.11.2016 vo veci C-42/15, ust. § 273 Obchodného zákonníka (ďalej OBZ), ako i ust. § 261 ods. 6 písm. d) OBZ, ktoré výslovne možnosť úpravy povinností zo zmluvy v obchodných podmienkach upravuje. V tejto súvislosti ďalej poukázal i na rozhodovaciu prax všeobecných súdov, napríklad Krajského súdu Košice č.k. 5Co/190/2018 z 15.11.2018, č.k. 5Co/241/2018 zo dňa 11.12.2018, Krajského súdu Nitra č.k. 5Co/197/2018 zo dňa 31.7.2019, Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/130/2017 z 14.5.2018, ďalej poukázal bod 4.3. zmluvy, v ktorom bolo upravené prekročenie, t.j. bolo dojednané platne a individuálne, taktiež úročenie prečerpania bolo upravené v zmluve bod 4.2. platne a individuálne. Žalovaný ako spotrebiteľ bol o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaný Zmluvou, VOP, Sadzobníkom, výpismi z účtu, z ktorých jednoznačne vyplývajú všetky obraty a teda aj výška a obsah prekročenia. Úročenie prekročenia úrokom z omeškania vychádza z ust. § 517 ods. 2 OZ, ako i § 3 Nariadenia vlády SR, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, pričom na tieto zákonné ustanovenia reflektujú VOP v zmysle bodu 3.12. písm. a) VOP. Čo sa týkalo poplatkov, poukázal na bod 5.3. zmluvy i na čl. 4.2., § 31 ods. 2, 4, 5 písm. d) zákona o platobných službách, ktorý výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť dojednané individuálne. Poukázal tiež na rozsudok Súdneho dvora z 9.11.2016 vo veci C-42/15, v ktorom jednoznačne súd ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Ohľadom nároku na účtovanie poplatkov poukázal na úpravu v Sadzobníku poplatkov. Nárok na poplatky, ich splatnosť a zmeny boli upravené vo VOP, najmä v ustanoveniach bodu 3.13. VOP, pričom v tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č.k. 23Co/130/2017-72 z 14.5.2018. Zastal názor, že v nadväznosti na ním uvedené skutočnosti v podanom odvolaní, dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov daný nebol a nebol ani dôvod na zamietnutie žaloby. Žiadal preto rozsudok prvoinštančného súdu zmeniť, žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.
3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní a súc viazaný dôvodmi podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
4. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil.
5. Zo žaloby žalobcu zažurnalizovanej na č.l. 1 - 3 súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalovaný možnosť poskytnutia úverového rámca k bežnému účtu formou povoleného prečerpania nevyužil.
6. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
7. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
8. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa ako tzv. slabšej zmluvnej strany a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa.
9. I podľa názoru odvolacieho súdu preto nestačí, ak dodávateľ v spotrebiteľskej zmluve iba informuje spotrebiteľa, že medzi nimi uzavretá zmluva sa bude riadiť zmluvnými dokumentmi a uloží mu povinnosť oboznámiť sa s nimi, pokiaľ týmito dokumentmi sú všeobecné obchodné podmienky, reklamačný poriadok, sadzobník poplatkov, obchodné podmienky programov služieb k bežným účtom, obchodné podmienky pre vydávanie a používanie debetných platobných kariet a pre poskytovanie služieb elektronického bankovníctva. Naopak, je potrebné, aby obchodné podmienky korešpondujúce povinnostiam spotrebiteľa z uzatvorenej zmluvy o bežnom účte a sadzobník poplatkov boli so spotrebiteľom v rámci kontraktačného procesu prejednané, aby bol výslovne s jednotlivými poplatkami oboznámený tak, aby z obsahu zmluvy bolo zrejmé, že voči ich výške spotrebiteľ nenamietal, zmluvu uzatvoril, obchodným podmienkam a poplatkom sa rozhodol podrobiť.
10. Uvedené zo zmluvy o bežnom účte uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným nevyplýva, v nadväznosti na čo sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s postupom prvoinštančného súdu, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol z dôvodu neunesenia dôkazného bremena a nepreukázania individuálneho dojednania zmluvných podmienok.
11. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, avšak, nakoľko neboli preukázané, že by mu účelne vynaložené výdavky v súvislosti s odvolaním podaným zo strany žalobcu vznikli, odvolací súd mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
12. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca/ alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)