Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_6Co-40-2020.pdf
PDF · 149.43 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: URBICOM, a.s., ul. Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 713 402, zast. AK MATTOS LAW FIRM s.r.o., Zámocká 36, Bratislava, IČO: 51 303 116, proti žalovaným: X/ G. P., B.. XX. XX. XXXX, X. I. XXXX/XX, X., O.. Č.. Ú. V. B. L., zast. advokátkou JUDr. Helenou Hynkovou, Radničné námestie 7/B, Bratislava, X/ L. P., B.. X. X. XXXX, X. T. XX, X., zast. advokátkou JUDr. Evou Krchňavou, Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica, o určenie neplatnosti právnych úkonov a o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalobcu a žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 25. októbra 2019 č. k. 16C/248/2006-1468, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutom výroku, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práv a z 12. 6. 2006 (výrok I.) m e n í tak, že žaloba sa z a m i e t a .
Výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo určené vlastnícke právo žalovaného 1/ k nebytovému priestoru č. 1B (výrok II.), sa p o t v r d z u j e .
Žiadnej zo strán sa nepriznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že Zmluva o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 12. 6. 2006 uzavretá medzi žalovaným 1/ ako prevodcom a žalovaným 2/ ako nadobúdateľom je neplatná. Ďalej súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že v celosti (v podiele 1/1) vlastníkom nebytového priestoru označeného ako „L. Č.. XB“, zapísaného na I. pre W.. Ú.. P. Č.. XXXX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na U. D.. Č.. XX P. X., P. U. XX, U.L.. Č.. X. J. XXXX (bytový dom je postavený na pozemku L.. Č.. XXXX, W.. Ú.. P.H. ), ako aj spoluvlastníkom v rozsahu spoluvlastníckeho podielu XXXX/XXXXX na spoločných častiach a spoločných zariadeniach predmetného bytového domu na U.G. D.. Č.. XX P. X., je žalovaný 1/ G. P., G.. Č.. XXXXXX/XXXX, B.. XX. XX. XXXX. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 1/3 a proti žalovanému 2/ tiež v rozsahu 1/3. 2. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním zistil, že žalovaní 1/, 2/ dňa 12. 6. 2006 uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorou žalovaný 2/ požičal žalovanému 1/ sumu 2.300 000,- Sk, ktorá suma mala byť použitá ako zábezpeka na súťaž vyhlásenú správcom konkurznej podstaty na kúpu nehnuteľnosti spoločnosti HYDROSTAV, a. s. v konkurze, Areál Vrakuňa v 2. kole. V zmluve bolo dojednané, že žalovaný 1/ pôžičku vráti do 30. 6. 2006. Zmluvné strany sa dohodli, že požičiavajúci (žalovaný 2/) má právo na vrátenie pohľadávky zabezpečenej záložným právom na celý hnuteľný i nehnuteľný majetok dlžníka (žalovaného 1/), aj s právom na prevzatie úveru RAVI - G. P. u Slovenskej sporiteľne, a. s. Žalovaný 1/ ako dlžník uznal svoj podpis na zmluve o pôžičke za svoj dňa 7. 7. 2006.
3. Dňa 12. 6. 2006 uzavreli žalovaní 1/, 2/ zmluvu o zabezpečovacom prevode práva. V nej sa strany dohodli, že dlžník je povinný predmetnú pôžičku vrátiť do 3.7.2006. Na zabezpečenie splnenia záväzku prevodcu - žalovaného 1/ zmluvou o zabezpečovacom prevode práva žalobca 1/ previedol v prospech nadobúdateľa - žalovaného 2/ vlastnícke právo k nehnuteľnosti č. 1 a k súboru hnuteľných vecí tam bližšie špecifikovaných s tým, že vlastnícke právo k nehnuteľnosti č. 1 nadobúda nadobúdateľ vkladom do katastra a vlastnícke právo k hnuteľným veciam momentom ich odovzdania a v prípade, že prevodca svoj dlh riadne splní, zabezpečenie prevodom práva zanikne a prevodca sa opätovne stane vlastníkom predmetných hnuteľných a nehnuteľných vecí. V prípade, že svoj dlh nesplní, prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa sa stáva definitívnym a nadobúdateľ bez ďalšieho zostáva nezvratné vlastníkom. Prevodca uznal svoj podpis na tejto zmluve za svoj dňa 7. 7. 2006. 4. Dňa 17. 12. 2004 uzavrel žalobca ako mandatár so spoločnosťou Ravi Slovakia, spol. s r. o. ako s mandantom mandátnu zmluvu. Ňou sa spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. zaviazala, že pre žalobcu sprostredkuje kúpu a prevod jednotlivých podielov podielnikov Urbárskeho a pasienkového spoločenstva Pernek a žalobca súčasne túto spoločnosť splnomocnil na uzavretie všetkých právnych úkonov s tým spojených. Podľa žalobcu spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. porušila čl. IV. ods. 1, 2 písm. a/, d/ mandátnej zmluvy, v dôsledku čoho mu vznikla škoda vo výške 15.000 000 Sk. Dňa 4. 7. 2006 uzavrel žalovaný 1/ so spoločnosťou Ravi Slovakia, spol. s r. o. dohodu o ručení, v ktorej bolo dojednané, že ak dlžník - spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. nesplní svoj záväzok na zaplatenie sumy 15.000 000 Sk z titulu náhrady škody z dôvodu porušenia mandátnej zmluvy, dlžnú sumu uhradí žalovaný 1/ do 5. 7. 2006. 5. Dňa 4. 7. 2006 účastníci právneho úkonu RAVI Slovakia, s. r. o., N.. P. P. a G. P. ako povinné osoby formou notárskej zápisnice č. N 421/2006, Nz 26645/2006, NCRIs 26611/2006 uznali dlh vo výške 15.000 000,- Sk (náhrada škody z Mandátnej zmluvy zo dňa 17. 12. 2004) a súčasne v nej vyslovili súhlas s exekúciou. Čas plnenia dlhu bol pre RAVI Slovakia, s. r. o. dohodnutý do 4. 7. 2006, pre N.. P. P. do 5. 7. 2006 a pre G. P. (žalovaného 1/) do 5. 7. 2006. Žalobca dňa 6. 7. 2006 podal proti povinným spoločnosti Ravi, spol. s r. o., N.. P. P. a G. P. návrh na vykonanie exekúcie. 6. Žalovaný 2/ dňa 12. 6. 2006 vložil na účet spoločnosti HYDROSTAV, a. s. s popisom transakcie „RAVI SLOVAKIA" sumu 3.800 000,- Sk. 7. Dňa 12. 6. 2006 spoločnosť RAVI Slovakia, spol. s r. o. predložila správcovi konkurznej podstaty ponuku na odkúpenie areálu „Vrakuňa" patriaceho do majetku úpadcu Hydrostav, a. s. Spoločnosť RAVI Slovakia, spol. s r. o. listom zo dňa 19. 6. 2006 doručenému spoločnosti HYDROSTAV, a s. dňa 21. 6. 2006 predložila návrh na priamy predaj a kúpu nehnuteľnosti "Vrakuňa". Z vyhodnotenia 1. kola a 2. kola verejného ponukového konania vyplýva, že správca konkurznej podstaty HYDROSTAV, a. s. spoločnosti RAVI Slovakia, s. r. o. dňa 21. 6. 2006 oznámil, že jej ponuku vyhodnotil ako neúspešnú. Záloha na kúpnu cenu ponúkaná spoločnosťou RAVI Slovakia, spol. s r. o. bola tejto spoločnosti vrátená bankovým prevodom dňa 20. 7. 2006 v celkovej výške 4.500 000,- Sk. 8. Dňa 24. 5. 2005 uzavreli Slovenská sporiteľňa, a. s. ako veriteľ a G. P. - RAVI ako dlžník zmluvu o úvere Č.. XXXXXXXXXX/XXXX. Jej predmetom bol úver vo výške 4.500.000,- Sk za účelom financovania kúpy prevádzkových priestorov (nehnuteľnosť č. 1). Pohľadávka bola zabezpečená okrem iného i záložným právom k nehnuteľnosti č. 1. V zmysle Dohody o ručení z toho istého dňa za splnenie záväzku ručí spoločnosť RAVI Slovakia, spol. s r.o. Právny záväzok povinných osôb voči osobe oprávnenej z týchto uvedených zmlúv bol pojatý do Notárskej zápisnice N 296/2005, Nz 23808/2005, NCRIs 23488/2005. Z Výpisu z účtov firmy VERCAJCH CETRUM, spol. s r. o. vyplýva, že úver z uvedenej úverovej zmluvy Č.. XXXXXXXXXX/XXXX splácala menovaná spoločnosť, čo potvrdila aj Slovenská sporiteľňa, a. s. vo vyjadrení zo dňa 18. 5. 2005. Jedným z dvoch spoločníkov a konateľom spoločnosti VERCAJCH CETRUM, spol. s r. o. bol žalovaný 2/. Uvedený úver splácala spoločnosť Vercajch centrum, spol. s r. o., pričom jedným z dvoch spoločníkov a konateľov tejto spoločnosti je žalovaný 2/. Ku dňu 31. 12. 2008 bol konečný zostatok úveru vo výške -1.419.000 Sk. 9. Proti spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o. a N.. P. P. ako povinným prebieha na súde prvej inštancie pod sp. zn. 37Er/4181/2006 exekúcia, v ktorej ako oprávnený vystupuje žalobca. Exekučný súd uznesením zo dňa 29. 11. 2009 č. k. 37Er/4181/2006-102 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil. Toto uznesenie odvolací súd uznesením zo dňa 4. 9. 2012 č. k. 21 CoE/16/2012-123 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 10. Z tohto skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil záver, že žaloba je čiastočne dôvodná. Súd prvej inštancie sa v prvom rade zaoberal tým, či tu je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tejto súvislosti súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd má v konaní za preukázané, že žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov má. Na určení neplatnosti právneho úkonu môže mať záujem nielen účastník tohto úkonu, ale aj ten, kto preukáže, že dôsledky určenia platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, zásadným spôsobom
ovplyvnia jeho právne postavenie. Z časových súvislostí, dôsledkov sporných právnych úkonov na žalobcu, ako aj zo samotného charakteru sporných právnych úkonov je nepochybné, že tento naliehavý právny záujem na určení ich neplatnosti žalobca preukázal, nakoľko preukázal, že voči žalovanému v l. rade ako povinnému v prebiehajúcom exekučnom konaní sa bez autoritatívneho rozhodnutia súdu nedosiahne legitímny cieľ žalobcu a to je uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, nakoľko žalovaný v 1. rade v dôsledku sporných prevodov podľa napadnutých zmlúv žiadny majetok nemá. Žalobca má teda má naliehavý právny záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nebytovému priestoru. Žalovaný v 2. rade je vlastníkom predmetného nebytovému priestoru. Naliehavý právny záujem žalobcu je daný aj vo vzťahu k určeniu neplatnosti Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2.rade, nakoľko jej predmetom nebola iba nehnuteľnosť (ktorá je predmetom určovacieho petitu na určenie vlastníckeho práva žalovaného v 1. rade k nehnuteľnosti ), ale jej predmetom boli aj hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného v 1. rade. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a 2. rade dňa 12. 6. 2006 však podľa názoru súdu daný nie je, nakoľko predmetom zmluvy o pôžičke nebol majetok žalovaného v 1. rade ako povinného v exekučnom konaní a žalobca určením neplatnosti predmetnej zmluvy nedosiahne sledovaný cieľ a to uspokojenie svojej pohľadávky v exekučnom konaní a preto určenie neplatnosti predmetnej zmluvy neovplyvní jeho právne postavenie. Preto súd otázku platnosti resp. neplatnosti zmluvy o pôžičke v konaní posúdil len ako prejudiciálnu otázku.“ 11. K zmluve o pôžičke z 12. 6. 2006 súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade žalobca namietal, že ide o simulovaný antidatovaný právny úkon, že k reálnemu odovzdaniu peňazí nikdy nedošlo a keby aj došlo, tak je neplatná z dôvodu obchádzania zákona a teda zmarenie uspokojenia pohľadávky žalobcu a tiež pre rozpor s dobrými mravmi. Súd uvádza, že pôžička je reálny kontrakt, pričom základným predpokladom, aby zmluva o pôžičke vôbec vznikla je v prípade, ak ide o požičanie finančných prostriedkov skutočnosť, aby došlo aj k reálnemu odovzdanie požičaných finančných prostriedkov do sféry dispozície dlžníka (a to či už osobne alebo prevodom na účet dlžníka ), ktorému je pôžička poskytnutá a ktorý tak s požičanými finančnými prostriedkami ďalej môže reálne disponovať a nakladať. Pokiaľ ide o pôžičku poskytnutú žalovanému v 1. rade z vyjadrenia žalovaného v 2. rade vyplýva, že tento finančné prostriedky poskytol tak, že ich vybral zo svojho účtu a vložil ich 12. 6. 2006 priamo v prospech účtu úpadcu spoločnosti Hydrostav a. s,. Z dokladu o vklade v hotovosti k tejto transakcii vyplýva popis transakcie “RAVI SLOVAKIA“. Predmetná spoločnosť sa zúčastnila na ponukovom konaní. V tejto súvislosti súd uvádza, že ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade ako fyzickými osobami, pôžička bola poskytnutá žalovanému v 1. rade ako fyzickej osobe za účelom zloženia zábezpeky v ponukovom konaní na konkurz Hydrostavu, a.s. v konkurze, Areál Vrakuňa v 2. kole, pričom o spoločnosti RAVI Slovakia s.r.o. tam nie je ani zmienka. Žalovaný v 1. rade sa ponukového konania nezúčastnil. Teda fyzická osoba prijala záväzok pôžičky a poskytla zábezpeku svojim majetkom za právnickú osobu RAVI Slovakia s.r.o. Pri hodnotení zmluvy dospel súd k záveru, že zmluvné podmienky ohľadne vrátenia pôžičky boli dohodnuté tak, že v skutočnosti neumožňovali vrátenie pôžičky v dohodnutom čase. Poskytnutá zábezpeka po neúspešnosti v ponukovom konaní nebola vrátená žalovanému v 2. rade, ani na účet spoločnosti RAVI Slovakia s.r.o., resp. na účet konateľov spoločnosti, t. j. žalovaného v 1. rade alebo jeho otca, N.. P. P., ako povinných v exekučnom konaní. Zložená zábezpeka bola vrátená na účet, ktorý podľa zistení súdu vo VÚB banke patrí spoločnosti Vercajch centrum, s.r.o., v ktorej bol v tom čase spoločníkom žalovaný v 2. rade a jeho manželka a konateľom žalovaný v 2. rade. Súd prvej inštancie poukazuje v tejto súvislosti na záver odvolacieho súdu obsiahnutý na str. 7 v bode 2 a to, že v dobe vrátenia zálohy už celý majetok žalovaného v 1. rade a jeho otca prepadol v prospech žalovaného v 2. rade, ktorý získal ich majetok aj vrátenie pôžičiek, ktoré im poskytol. Súd prvej inštancie sa na základe povinností uložených mu odvolacím súdom pokiaľ ide o zmluvu o pôžičke uzatvorenú medzi žalovaným v1. rade a žalovaným v 2. rade dňa 12. 6. 2006 zaoberal reálnosťou splatnosti pôžičky v lehote dohodnutej v predmetnej zmluve. Ako vyplýva zo zmluvy o pôžičke žalovaní si dohodli splatnosť pôžičky najneskôr na deň 3. 7. 2006. Pôžičku si žalovaný v 1. rade zobral za účelom zloženia zábezpeky na odkúpenie majetku spoločnosti HYDROSTAV v konkurznom konaní, ktorého sa ani nezúčastnil. Otváranie obálok ponúk na kúpu majetku v konkurze bolo dňa 13. 6. 2006. Správca mal na vyhodnotenie ponukového konania 21 dní, t. j. lehotu do 4. 7. 2006. Preto už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke dňa 12. 6. 2006 muselo byť žalovaným zrejmé, že dňa 3. 7. 2006 nebude dlžník disponovať finančnými prostriedkami z vrátenej finančnej zábezpeky a teda je predpoklad, že nebude môcť vrátiť požičanú sumu, ak nemá iné finančné prostriedky na úhradu dlhu. Taktiež v prípade úspechu
v ponukovom konaní by boli zložené finančné prostriedky použité na kúpnu cenu. Preto muselo byť zrejmé, že ak aj dôjde k vráteniu zloženej zábezpeky, nebude možné vrátiť dňa 3. 7. 2006 pôžičku žalovanému v 2. rade. V kontexte vyššie uvedeného je zrejmé, že už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke museli žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade vedieť, že zložená zábezpeka v ponukovom konaní sa buď nevráti a zostane ako záloha na kúpnu cenu, alebo sa reálne nemôže vrátiť v lehote stanovenej žalovanému v 1. rade ako dlžníkovi na splnenie dlhu. Ak nemal iné finančné prostriedky na vrátenie dlhu, čo žalovaný v 1. rade ani netvrdil a ani nepreukázal, tak bolo zrejmé, že nastane situácia, že požičanú sumu buď vôbec nevráti, alebo ju reálne nestihne vrátiť včas, v dôsledku čoho v každom prípade majetok vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, ktorý bol predmetom zabezpečenia pohľadávky žalovaného v 2. rade zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, prepadne do vlastníctva žalovanému v 2. rade. Súd ďalej uvádza, že žalovaný v 1. rade ako fyzická osoba mal požičané finančné prostriedky nie za účelom ich poskytnutia za spoločnosť RAVI Slovakia s.r.o., ale peniaze od žalovaného v 2. rade si požičal za účelom zábezpeky na vyhlásenú súťaž správcom konkurznej podstaty na kúpu nehnuteľností a pritom sa ponukového konania ani nezúčastnil. Spoločnosť RAVI Slovakia s.r.o., ktorá sa zúčastnila ponukového konania, bola v tom čase (viď záver odvolacieho súdu uvedený na strane 7 v bode 3) v dobrej finančnej kondícii, nakoľko sa uchádzala aj o kúpu kultúrneho strediska Talin za znalecký posudok a dňa 30. 6. 2006 podala ponuku správcovi konkurznej podstaty Hydrostav a.s. na kúpu nehnuteľností vo výške 45 mil. Sk. Žalovaný v 2. rade uviedol, že spoločnosť RAVI Slovakia s.r.o. nebola v dobrej finančnej kondícii, nakoľko keby mala sumu na zábezpeku, tak ju zloží ona a že od začiatku stál za konkurzom Hydrostavu, a.s. Súd s poukazom na vyššie uvedené preto uzavrel, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade je neplatná v zmysle ustanovenia § 39 OZ. Predmetná zmluva bola simulovaný právny úkon, ktorého cieľom bolo previesť majetok žalovaného v 1. rade ako povinného v exekučnom konaní na žalovaného v 2. rade ešte skôr, ako uplynie žalovanému v 1.rade lehota na splnenie záväzku voči žalobcovi, ktorý žalovaný v 1. rade uznal ako exekučný titul v notárskej zápisnici a ktorá bola do 5. 7. 2006 a začne exekučné konanie. Tento záver preukazuje aj overenie podpisu na zmluve o pôžičke a zmluve o zabezpečovacom prevode práva, ktoré žalovaný uznal za svoje až dňa 7. 7. 2006, teda v čase, keď už z. dôvodu nevrátenia pôžičky žalovanému v 2. rade vlastnícke právo k predmetu zálohu (majetku, ktorý bol z predmetu zálohu vo vlastníctve žalovaného v 1. rade) nadobudol žalovaný v 2. rade. Obdobný bol postup aj vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným medzi s otcom žalovaného v 1. rade N.. P. P., ktorý taktiež uznal pohľadávku žalobcu v notárskej zápisnici a žalovaným v 2. rade. 12. Pokiaľ ide o zmluvu o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006, súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Nakoľko súd dospel k záveru, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalovaným v 1. a žalovaným v 2. rade dňa 12. 6. 2006 na sumu 76.346,01 eur (2.300.000 Sk) je neplatná, tak už samotná neplatnosť základnej zmluvy vyvoláva neplatnosť akcesorickej zmluvy, ktorou je zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalovanými dňa 12. 6. 2006, ktorá má len charakter zabezpečovací k predmetnej zmluve o pôžičke. Súd prvej inštancie sa však viazaný povinnosťami uloženými mu odvolacím súdom v ďalšom konaní sa však zaoberal aj otázkou neplatnosti zmluvy zabezpečovacom prevode práva aj z právneho dôvodu podľa ustanovenia § 39 a § 553 OZ. Zmluvou o zabezpečovacom prevode práva bol postihnutý prepadnou klauzulou majetok a to nebytový priestor a súbor hnuteľných veci. K overeniu podpisu žalovaného v 1. rade na predmetných zmluvách došlo dňa 7. 7. 2008. K vráteniu pôžičky malo dôjsť podľa zmluvy o pôžičke najneskôr do 30. 6. 2006 a podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode práva najneskôr do 3. 7. 2006. Keďže v uvedených lehotách k vráteniu pôžičky (splneniu dlhu) zo strany žalovaného nedošlo, vlastníctvo k majetku žalovaného v 1. rade definitívne nadobudol žalovaný v 2. rade. Žalobca v konaní namietal, že takéto dojednanie v zmluve o zabezpečovacom prevode práva je v rozpore so zákonom a preto je zmluva o zabezpečovacom prevode práva neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Poukázal pritom aj na judikatúru súdov v obdobných veciach. Odvolací súd k predmetnej námietke žalobcu k neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva uviedol, že úprava zabezpečovacieho prevodu práva obsiahnutá v ustanovení § 553 OZ v čase uzatvorenia zmlúv nebola taká dôsledná, ako nová právna úprava tohto ustanovenia prijatá v roku 2007. Avšak ani v čase uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva žalovanými v zmysle judikatúry nebolo možné dohodnúť tzv. prepadnú klauzulu na majetok zabezpečený prevodom práva. Súd prvej inštancie uvádza, že dohoda, ktorej skutočným zmyslom je bez ohľadu na jej skutočné označenie dojednanie tzv. prepadnej klauzule (uspokojenie veriteľa tým, že mu pripadne záloh do vlastníctva), je v rozpore s účelom záložného práva, takže taká zmluva je pre zásadný rozpor s účelom zákona neplatná podľa ustanovenia § 39 OZ. Záložné právo má slúžiť na zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva tým, že v prípade ich riadneho a včasného nesplnenia je záložný veriteľ oprávnený domáhať sa uspokojenia
svojho dlhu zo zálohu, a to z výťažku z predaja zálohu. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva ako spôsobu zabezpečenia oprávnenej pohľadávky veriteľa v zmysle právnej úpravy nie je a nemôže byť získanie vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Preto ak došlo k prevodu vlastníckeho práva na veriteľa v prípade, že dlh nebol v stanovenej lehote uspokojený, tak takáto zmluva je neplatná pre rozpor so zákonom. Táto skutočnosť je judikovaná napr. v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 2M Cdo 2/2006, rozsudku Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 3Co 67/2008, rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21 Cdo 2535 a pod.), ako aj judikatúra, na ktorú poukázal žalobca. S poukazom na vyššie uvedené a právny názor odvolacieho súdu je preto zrejmé, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva uzatvorená medzi žalovaným v 1.rade a žalovaným v 2. rade, v ktorej bolo dojednané, že v prípade nesplnenia dlhu zo strany žalovaného v 1. rade v dohodnutej lehote nedôjde k jeho vráteniu, tak žalovaný v 2. rade definitívne nadobudne vlastníctvo k majetku žalovaného v 1. rade, ktorý bol predmetom zabezpečenia, je absolútne neplatná. Takáto zmluva o zabezpečovacom prevode práva nemá totiž charakter zabezpečovací, ale prepadný. V tejto súvislosti neobstojí ani námietka žalovaných, že právna úprava, ktorá podrobnejšie upravovala zabezpečovací prevod práva v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy, nebola ešte účinná, nakoľko je zrejmé, že aj v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bolo v rozpore s účelom zabezpečovacieho prevodu práva nadobudnutie trvalého vlastníctva k predmetu zabezpečenia. Takýto výklad má oporu nielen v právnej teórii, ale aj vo vtedajšej judikatúre, na ktorú poukázal odvolací súd. Funkcia zabezpečovacieho prevodu práva ako práva akcesorickej povahy slúži na účely zabezpečenia hlavného záväzku veriteľa a uspokojenia veriteľa ( t. j. právo veriteľa uspokojiť sa zo zálohu ) a neslúži k trvalému nadobudnutiu vlastníckeho práva k zálohu.“ Súd prvej inštancie následne v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol: „Súd vyhodnotil všetky vyššie uvedené skutočnosti jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru že z konania žalovaného v l. rade a jeho otca je dôvodný záver, že títo sa po spísaní notárskej zápisnice so žalobcom systematicky postupne zbavovali svojho majetku. Zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva má preto znaky simulovaného právneho úkonu, ktorého účelom bolo dosiahnuť účinky prepadnej klauzuly. Súd poukazuje na to, že na základe zmlúv, ktoré sú predmetom tohto konania, ako aj ďalších zmlúv uzatvorených medzi P. P. a žalovaným v 2.rade, získal žalovaný v 2.rade aj ďalší majetok a 90 % podiel v spoločnosti RAVI, ktorého sa povinní v exekučnom konaní takto zbavili. Išlo pritom o zmluvy o pôžičkách a následné prepadnutie majetku uzatvorené medzi blízkymi príbuznými, nakoľko žalovaný v 2.rade je strýko žalovaného v l. rade a bratom otca žalovaného v l. rade. Súd uvádza, že žalovaný v 1. a 2.rade simulovali právne úkony a to z dôvodu vyhnutiu sa exekučnému konaniu vedenému na základe podpísanej notárskej zápisnice. Na zmluvách boli overené podpisy žalovaného v l. rade po podpise notárskej zápisnice. Z výpovedí svedka K. je zrejmé, že sa snažil žalovaný v 1. rade so svojím otcom zbavovať svojho majetku a datovať zmluvy aj spätne. Preto možno mať dôvodné pochybnosti o tom, či predmetné zmluvy neboli antidatované. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na záver odvolacieho súdu obsiahnutý v bode 2 (str.6 a 7) jeho uznesenia, kde odvolací súd uviedol, že žalovaný v 1. rade uznal dlh voči žalobcovi v notárskej zápisnici dňa 4. 7. 2006 vo výške 15 mil. Sk, pričom na spornej zmluve o prevode zabezpečovacieho práva si nechal overiť podpis až 7. 7. 2006, čo taktiež podporuje tvrdenie žalobcu, že sporné zmluvy mohli byť antidatované. Platnosť právnych úkonov a to Zmluvy o pôžičke a Zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nemožno vyvodiť ani z prípadného právneho úkonu (disimulovaný -prevod majetku), ktorý mali tieto zmluvy (simulované právne úkony) zastierať, nakoľko obe zmluvy nesú jasné a nesporné známky obchádzania zákona , ktoré sú v zmysle § 39 OZ neplatné.“ 13. S poukazom na tieto závery súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom určil, že predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 je neplatným právnym úkonom a súčasne určil, že vlastníkom nebytového priestoru Č.. XB je žalovaný 1/. V tejto časti teda súd prvej inštancie žalobe vyhovel. V časti, v ktorej sa žalobca domáhal určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke z 12. 6. 2006, súd prvej inštancie žalobu zamietol. 14. Výrok o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie odôvodnil nasledovne: „O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa pomeru úspechu v spore. Žalobca sa v konaní domáhal určenia troch určovacích petitov, t. j. 3/3, pričom bol úspešný v 2/3 a žalovaný bol úspešný v 1/3 . Preto súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade a žalovanému v 2. rade v rozsahu 1/3 (t. j. 2/3 úspechu žalobcu -1/3 úspechu žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2.rade ).“ 15. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca a napadol ním výrok o nároku na náhradu trov konania. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že mu proti žalovaným 1/, 2/ prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 2/3. Uviedol, že za náhradu trov konania majú žalovaní 1/, 2/, ktorí tvoria procesné spoločenstvo, zodpovedať spoločne a nerozdielne v
rozsahu 2/3 s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Ďalej poukázal na to, že v spore bol úspešný z 2/3, keďže napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobe vyhol v dvoch z troch žalobných petitov. 16. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 1/ a napadol ním výroky I., II., ktorými bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedol, že v rámci exekúcie na jeho majetok súdny exekútor zahájil predaj jeho majetku - pozemkov v hodnote 210.000 eur. nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že by bol žalovaný 1/ nemajetný. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní poukázal na to, že žalobca mal uplatniť odporovaciu žalobu v zmysle § 42a Obč. zák. Predmetná určovacia žaloba preto nie je vhodným a prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu. Okrem toho, vo veci vedenej na OS Bratislava II pod sp. zn. 24Cb/200/2010 sa spoločnosť Urbicom, a. s. domáha proti spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o., N.. P. P.N.O. H. G. P. zaplatenia sumy 497.908,78 eur s prísl. z titulu splnenia záväzku na náhradu škody. Keďže žalobca si uplatnil právo na plnenie povinnosti, určovacia žaloba je neprípustná. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je žalobou v zmysle § 137 písm. d) C.s.p., v zmysle ktorého súd môže rozhodnúť o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca však v konaní ani netvrdil ani nepreukázal existenciu takéhoto osobitného predpisu. Ďalej žalovaný 1/ v odvolaní vyjadril nesúhlas so záverom súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva o pôžičke a zmluva o zabezpečovacom prevode práva sú neplatnými právnymi úkonmi. V tejto súvislosti žalovaný 1/ v odvolaní uviedol: „Žalobca sa v súdom konaní domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, ktoré preukázateľne vznikli v čase pred vznikom jeho právneho titulu a oprávnenia na exekučné konanie. Žalobca nie je účastníkom predmetných právnych úkonov, teda zasahuje do vzťahov oprávnených zmluvných účastníkov len z dôvodu, že v prípade dosiahnutia určenia neplatnosti nimi uzavretých zmlúv dosiahne lepšiu vymožiteľnosť plnenia z právneho titulu notárskej zápisnice a dohôd o ručení. Exekučné tituly žalobcu považujem za neplatné pre nedostatok vážnosti, slobodnej vôle a rozpor s dobrými mravmi.“ 17. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal odvolanie aj žalovaný 2/ a napadol ním výroky I., II., ktorými bolo žalobe vyhovené. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmenil tak, že žalobu zamietne. Vytkol súdu prvej inštancie, že nerozhodol o všetkých návrhoch na vykonanie dokazovania. Poukázal na to, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na požadovanom určení. V tejto súvislosti žalovaný 2/ v odvolaní uviedol: „Naliehavý právny záujem na určení je daný za predpokladu, že je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným,, ktorý je ohrozením žalobcovho práv neho postavenia a ktorý možno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Pokiaľ na základe zmluvy o zabezpečovacom prevode práva došlo k zmene vlastníckeho práva zo žalovaného 1/ na žalovaného 2/, právna otázka, či táto zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, predstavuje iba vyriešenie predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, kto je vlastníkom prevedených nehnuteľností. Na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nie je u žalobcu daný naliehavý právny záujem, nakoľko stav ohrozenia práva žalobcu alebo neistotu v jeho právnom postavení nie je možné odstrániť takýmto určením. Žalobca preto nemal naliehavý právny záujem na takomto určení ani v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. v znení účinnom do 30. 6. 2016 a nemá ho ani podľa súčasne platného C.s.p. S účinnosťou od 1. 7. 2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis - zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý v ust. § 137 písm. d) pripúšťa žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, pričom touto žalobou možno požadovať, aby súd rozhodol o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.... Žalobca ani netvrdil, ktorá právna norma umožňuje určenie neplatnosti predmetného právneho úkonu a ani nemohol, keďže ku dňu vyhlásenia rozsudku neexistoval takýto právny predpis, ktorý by výslovne pripúšťal žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva.... Pokiaľ však súd určil, že vlastníkom nebytového priestoru je žalovaný 1/, nemôže mať na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práv a žalobca záujem, pretože jeho právne postavenie rieši určovací výrok o vlastníckom práve a otázka platnosti zmluvy je len predbežnou otázkou. Túto nesprávnosť rozhodnutia sa súd snažil odôvodniť skutočnosťou, že predmetom zmluvy je aj súbor vecí, ktoré nie sú predmetom určovacieho výroku o vlastníckom práve žalovaného 1/ a preto je u žalobcu daný naliehavý právny záujem podľa § 137 písm. c) C.s.p., čo žalovaný 2/ považuje za nesprávne. Odhliadnuc od skutočnosti, že sa žalovaný 2/ nestotožňuje ani so zákonnosťou výroku II. (určenie vlastníctva), určením neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva bez určenia vlastníctva k súboru hnuteľných vecí nie je odstránená neistota v právnom postavení strán sporu, kto je vlastníkom hnuteľných vecí, keďže v rámci konania nebolo ani zisťované, kde sa uvedené veci nachádzajú, kto je ich súčasným vlastníkom, či existujú a pod. Určením neplatnosti zmluvy nie je právne záväzne vyriešená otázka, či žalovaný 1/ je opäť vlastníkom súboru hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom zabezpečovacieho prevodu práva, keďže vlastnícke právo pri predaji hnuteľných
vecí sa v zásade nadobúda ich prevzatím, pokiaľ nebola dohodnutá výhrada vlastníctva, pričom v prípade ich ďalšieho predaja podľa Obch. zákonníka § 446 je možné pri dobromyseľnosti kupujúceho nadobudnúť vlastnícke právo aj od nevlastníka. Z uvedeného vyplýva, že určením neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva nie je právne záväzne stanovené, že vlastníkom súboru hnuteľných vecí, ktoré boli predmetom prevodu, je žalovaný 1/ a že žalobca sa môže pri vymáhaní svojej pohľadávky uspokojiť z výťažku ich predaja.“ V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalovaný 2/ v odvolaní poukázal aj na to, že na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa proti ukracujúcim úkonom dlžníka slúži inštitút odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 42a Obč. zák. K predmetnej zmluve o pôžičke žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že finančné prostriedky požičal žalovanému 1/ ako jednému z konateľov spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o., ktorý ich vložil do spoločnosti ako svoju pôžičku a tieto prostriedky spolu s finančnými prostriedkami, ktoré žalovaný 2/ požičal ďalšiemu konateľovi spoločnosti N.. P. P., tvorili finančnú zábezpeku do konkurzného konania spoločnosti Hydrostav, a. s. Žalovaný 2/ finančné prostriedky odovzdal dňa 12. 6. 2006 (teda skoro mesiac pred vznikom pohľadávky žalobcu - 4. 7. 2006) v banke vložením na účet spoločnosti Hydrostav, a. s. v konkurze za prítomnosti žalovaného 1/ a jeho otca N.. P. P.. Na bankovom doklade si žalovaný 2/ nechal vyznačiť svoje iniciálky kvôli rozporom, ktoré v minulosti mal so žalovaným 1/ a ktoré vyústili do súdneho konania. Z týchto skutočností podľa žalovaného 2/ vyplýva, že zmluva o pôžičke z 12. 6. 2006 reálne vznikla a nejednalo sa teda o simulovaný právny úkon. K záveru súdu prvej inštancie, že už pri uzatváraní zmluvy o pôžičke muselo byť žalovaným zrejmé, že žalovaný 1/ ju nebude môcť žalovanému 2/ v dohodnutej lehote vrátiť a preto bolo zrejmé, že dôjde k prevodu majetku zabezpečeného zmluvou o zabezpečovacom prevode práva na žalovaného 2/, žalovaný 2/ uviedol, že tento záver súdu prvej inštancie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Ďalej žalovaný 2/ v odvolaní uviedol: „Žalovaný 1/ spolu so svojím otcom ako ručitelia za záväzok spoločnosti Ravi Slovakia, spol. s r. o. voči žalobcovi sa už 13 rokov snažia preukázať neexistenciu tohto dlhu vo výške 15.000.000 Sk, pričom poukazujú na nezákonnosť, resp. neexistenciu exekučného titulu - notárskej zápisnice. Jednou zo skutočností, ktorá preukazuje uzavretie ručiteľskej dohody žalovaným 1/ a jeho otcom v prospech žalobcu v tiesni a pod nátlakom a nezákonné spísanie notárskej zápisnice, je poukaz na termín splatnosti údajnej pohľadávky žalobcu. Podľa notárskej zápisnice, ktorá bola „spísaná“ dňa 4. 7. 2006 v priestoroch žalobcu v poobedňajších hodinách (po 14.00 hod. ,mala spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. ako dlžník uhradiť dlžnú sumu v lehote 4. 7. 2006 a pokiaľ tak neurobí, jej ručitelia uhradiť pohľadávku15.000 000 Sk v lehote do 5. 7. 2006. Treba pripomenúť, že deň 5. 7. 2006 bol štátnym sviatkom. Pri súdnom prieskume splatnosti pohľadávky žalobcu v lehote cca 10 hodín a pri ručiteľoch 1 deň žiadny súd (ani civilný ani trestný) nepovažoval za nič podivné, že si veriteľ (žalobca) dohodol s dlžníkom a ručiteľmi (žalovaným 1/ a jeho otcom) nereálny termín dokonca aj pre dobre finančne situované osoby a to všetko pri uvedomení si, akú hodnotu v roku 2006 predstavovalo 15.000 000 Sk pri fakte, že spoločnosť Ravi Slovakia, spol. s r. o. vykazovala stratu vo výške 2,7 mil. Sk.“ K záveru súdu prvej inštancie, že zmluva o zabezpečovacom prevode práva je neplatná aj z dôvodu tzv. prepadnej klauzuly, žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že právna úprava platná v čase uzavretia tejto zmluvy prepadnosť práva nezakazovala. Žalobca predmetné právne úkony napadol aj žalobou, ktorou sa domáhal vyslovenia ich neúčinnosti a táto žaloba je vedená na OS Bratislava II pod sp. zn. 14C/35/2007. 18. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolaní ( § 379, § 380 C.s.p. ), preskúmal odvolaním napadnuté výroky I., II., IV., V. rozsudku súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolania žalovaných 1/, 2/ sú čiastočne dôvodné. 19. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o pôžičke z 12. 6. 2006 a preto otázku platnosti, resp. neplatnosti tejto zmluvy posúdil iba ako prejudiciálnu otázku (viď ods. 79. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Súd prvej inštancie teda napadnutým rozsudkom žalobu v časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke zamietol. Žalobca rozsudok súdu prvej inštancie nenapadol odvolaním. Výrok III. napadnutého rozsudku, ktorým bola žaloba vo zvyšku (v časti určenia neplatnosti zmluvy o pôžičke) zamietnutá teda nadobudol právoplatnosť. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že nie je viazaný tým, že súd prvej inštancie v rámci riešenia predbežnej otázky zaujal stanovisko, že predmetná zmluva o pôžičke je neplatným právnym úkonom. Záväzný pre súd a pre sporové strany je totiž iba výrok súdneho rozhodnutia. 20. Vzhľadom na to, že predmetom konania zostalo určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 a určenie, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetného nebytového priestoru Č.. XB, bolo treba v prvom rade preskúmať otázku existencie naliehavého právneho záujmu na týchto určeniach. V súvislosti s odvolacou argumentáciou žalovaných 1/, 2/ spočívajúcou v tvrdením, že žaloba o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je žalobou o určenie právnej skutočnosti v zmysle § 137 písm.d) C.s.p. a že žalobca nepreukázal existenciu osobitného predpisu,
z ktorého by vyplývala prípustnosť takéhoto určenia, treba vziať do úvahy, že žalobca podal žalobu na súd prvej inštancie dňa 11. 12. 2006, teda za platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku. Tento procesný predpis v ust. § 80 písm. c) umožňoval určovaciu žalobu o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z bohatej judikatúry k tomuto ustanoveniu vyplýva, že podľa tohto ustanovenia bolo možné žalovať určenie neplatnosti právneho úkonu, teda určenie právnej skutočnosti s tým, že podmienkou úspešnosti takejto žaloby bolo iba preukázanie naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení. Odvolací súd je toho názoru, že v zmysle prechodného ust. § 470 ods. 2 prvá veta C.s.p. treba v prejednávanej veci aplikovať ust. § 80 písm. c) O.s.p. Predsa nemôže byť na úkor žalobcu skutočnosť, že po desiatich rokoch od podania žaloby došlo k zmene procesného predpisu, ktorú logicky nemohol v čase podania žaloby predvídať. Inými slovami, ak ust. § 80 písm. c) O.s.p. platné v čase podania žaloby nepodmieňovalo úspešnosť žaloby o určenie právnej skutočnosti - neplatnosti právneho úkonu existenciou osobitného predpisu, z ktorého by možnosť takejto žaloby vyplývala, nie je možné existenciu takéhoto osobitného predpisu vyžadovať len z toho dôvodu, že v priebehu konania došlo k zmene právnej úpravy. 21. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že zmluvou o zabezpečovacom prevode práva sa žalovaný 1/ mienil zbaviť svojho majetku s cieľom zmariť uspokojenie pohľadávky žalobcu vymáhanej v exekúcii. Žalovaní dôvodili tým, že vhodným procesným prostriedkom je v takomto prípade žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Obč. zák. a že z tohto dôvodu žalobca na tomto určení nemôže mať naliehavý právny záujem. K tomu odvolací súd uvádza, že vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Obč. zák. predpokladá existenciu platného právneho úkonu. Logicky totiž nie je možné vysloviť neúčinnosť absolútne neplatného právneho úkonu, ktorý práve v dôsledku toho, že je absolútne neplatný, od počiatku (ex tunc) vo svetle práva neexistuje Preto už samotná tá skutočnosť, že žalobca sa v prejednávanej veci domáhal určenia absolútnej neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vylučuje žalobu o vyslovenie neúčinnosti tohto právneho úkonu. Inými slovami, žalobca by nepochybne mohol na zabezpečenie uspokojenia svojej pohľadávky proti ukracujúcim úkonom žalovaného 1/ využiť inštitút odporovateľnosti právnym úkonom (§ 42a Obč. zák.), ale iba za predpokladu, že by predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva bola platným právnym úkonom. Možno teda uzavrieť, že samotná tá skutočnosť, že žalobca sa v prejednávanej veci nedomáhal vyslovenia neúčinnosti predmetného právneho úkonu, nespôsobuje v konečnom dôsledku nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti predmetného právneho úkonu. Keďže teda samotný žalobca nepovažuje predmetnú zmluvu o zabezpečovacom prevode práva za platný právny úkon, z jeho hľadiska odporovacia žaloba podľa § 42a Obč. zák. neprichádza do úvahy. 22. Podľa ustálenej súdnej praxe, ak je tu možnosť žalovať na plnenie, určovacia žaloba neprichádza do úvahy a nemožno jej teda vyhovieť. Súčasne platí, že určovacia žaloba nie je namieste ani v prípade, ak samotné určenie v zmysle § 80 písm. c) má iba charakter predbežnej otázky k inému výroku súdneho rozhodnutia. V prejednávanej veci určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva je predbežnou otázkou vo vzťahu k určeniu, že žalovaný 1/ je vlastníkom hnuteľných a nehnuteľných vecí, ktoré boli predmetom tejto zmluvy, t. j. predmetného nebytového priestoru a súboru hnuteľných vecí. Inak povedané, ak súd prvej inštancie výrokom II. vyhovel žalobe o určenie vlastníckeho práva, v rámci tohto výroku sa zaoberal posúdením platnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako predbežnou otázkou. Z tohto hľadiska tu neexistuje naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Na tomto závere nič nemení fakt, že žalobca sa nedomáhal určenia, že žalovaný 1/ je aj vlastníkom hnuteľných vecí uvedených v zmluve o zabezpečovacom prevode práva. V konaní totiž súd prvej inštancie neskúmal a ani nebol povinný skúmať, či je žalovaný 1/ stále vlastníkom predmetných hnuteľných vecí, či tieto veci vôbec existujú a či je ich hodnota významná vzhľadom na žalobcovu exekučne vymáhanú pohľadávku. Za tejto situácie určenie neplatnosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva vo vzťahu k hnuteľným veciam v nej uvedeným nemá na postavenie žalobcu žiadny vplyv, najmä nemožno urobiť záver, že by sa jeho postavenie stalo menej neistým. 23. Z dôvodov uvedených v predchádzajúcom odseku odvolací súd v zmysle § 388 C.s.p. zmenil výrok napadnutého rozsudku, ktorým bola určená neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (výrok I.) tak, že žalobu v tejto časti zamietol z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na tomto určení. 24. Účelom zabezpečovacieho prevodu práva je nielen nútiť dlžníka splniť svoj dlh voči veriteľovi (v tomto zabezpečení plnenia spočíva zabezpečovacia funkcia tohto inštitútu), ale pri riadnom a včasnom neuhradení tohto dlhu dať veriteľovi možnosť uspokojiť sa v spojitosti s touto formou zabezpečenia (zabezpečovací prevod práva má plniť aj uhradzovaciu funkciu). Písomná zmluva podľa § 553 Obč. zák. musí obsahovať ustanovenia určujúce: a/ zmluvné strany, b/ zabezpečovaný záväzok, c/ majetkové právo dlžníka, ktoré sa prevádza, d/ to, že zmluvu uzatvárajú účastníci ako zmluvu o
zabezpečovacom prevode práva, t. j. že tu ide iba o podmienený prevod práva z dlžníka na veriteľa, za účelom zabezpečenia splnenia pohľadávky veriteľovi s rozväzovacou podmienkou, ktorá sa uplatní pri uspokojení zabezpečenej pohľadávky plnením tak, že právny úkon, ktorým bolo prevedené právo, stráca účinnosť a právo v rozsahu, v akom bolo prevedené, prechádza späť na dlžníka (prevod práva na veriteľa tak zo zákona zaniká ), e/ to, ako sa zmluvné strany vysporiadajú v prípade, že dlžník zabezpečenú pohľadávku veriteľovi riadne a včas neuhradí. Absencia niektorej z týchto podstatných zložiek v zmluve o zabezpečovacom prevode práva alebo jej rozpor so zákonom má za následok absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva (§ 39 Obč. zák.). V rozpore s ust. § 553 Obč. zák. je i také dojednanie, podľa ktorého sa veriteľ v prípade omeškania dlžníka s úhradou zabezpečenej pohľadávky bez ďalšieho (alebo na základe svojho jednostranného právneho úkonu) stane trvalým vlastníkom prevedeného majetku pri súčasnom zániku zabezpečenej pohľadávky - v takom prípade by totiž išlo o obdobu tzv. prepadného zálohu (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 20. 3. 2014 sp. zn. 3 Cdo 446/2012). 25. Predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 obsahuje v čl. II. ods. 5 toto dojednanie: „V prípade, ak prevodca svoj dlh špecifikovaný v čl. I. tejto zmluvy nesplní riadne (t. j. v plnej výške) v lehote splatnosti uvedenej v čl. I. bod 4. tejto zmluvy alebo ak k tomuto termínu nebudú splnené všetky jeho ostatné záväzky voči nadobúdateľovi, prevod vlastníckeho práva na nadobúdateľa sa stáva definitívnym a nadobúdateľ bez ďalšieho právneho úkonu zostáva nezvratne vlastníkom nehnuteľností a hnuteľných vecí špecifikovaných v bode 1. tohto článku zmluvy.“ Toto dojednanie obsiahnuté v predmetnej zmluve považuje odvolací súd v zmysle záverov uvedených v predchádzajúcom odseku za dojednanie prepadného zálohu. Toto dojednanie je v rozpore s ust. § 553 Obč. zák., čo spôsobuje absolútnu neplatnosť celej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva z 12. 6. 2006 v zmysle § 39 Obč. zák. 26. Ust. § 553 Obč. zák. Obč. zák. v znení platnom ku dňu 12. 6. 2006, teda ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, neobsahovalo výpočet náležitostí zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. Novelou vykonanou zákonom č. 568/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. 1. 2008, bolo do Občianskeho zákonníka vložené ust. § 553a. V ods. 2 tohto ustanovenia sú uvedené náležitosti zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, medzi ktoré patrí aj spôsob výkonu zabezpečovacieho prevodu práva. To však neznamená - ako sa domnievajú žalovaní - že by do účinnosti zák. č. 568/2007 Z.z., teda 31. 12. 2007, bolo prípustné dojednanie tzv. prepadného zálohu. Teória a tiež súdna prax totiž už pred 1. 1. 2008 vychádzali z toho, že dojednanie prepadného zálohu spôsobuje neplatnosť zmluvy o zabezpečovacom prevode práva. V tomto ohľade odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCDo 2/2006 a tiež na dôvodovú správu k zákonu č. 568/2007 Z.z. Z nej vyplýva, že zámerom zákonodarcu nebola úplne nová úprava inštitútu zabezpečovacieho prevodu práva, ale minimalizovanie výkladových problémov. 27. Keďže odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná zmluva o zabezpečovacom prevode práva je absolútne neplatným právnym úkonom (odvolací súd posudzoval platnosť tejto zmluvy na rozdiel od súdu prvej inštancie v rámci riešenia predbežnej otázky), žalovaný 2/ sa na jej základe nemohol stať vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti - bytového priestoru č. 1B a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Žalobca má podľa názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem (či už podľa § 80 písm. c) O.s.p., alebo podľa § 137 písm. c) C.s.p.) na určení, že vlastníkom predmetných nehnuteľností je žalovaný 1/. Naliehavý záujem žalobcu na tomto určení vyplýva zo skutočnosti, že v exekučnom konaní vedenom proti žalovanému 1/ bude žalobca ako oprávnený môcť postihnúť aj nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom neplatnej zmluvy o zabezpečovacom prevode práv a takto dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že z hľadiska naliehavého právneho záujmu na žalovanom určení nie je podstatné, že ani exekučným postihnutím predmetného nebytového priestoru zrejme nedôjde k úplnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu. 28. Z týchto dôvodov odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým bolo určené, že žalovaný 1/ je vlastníkom predmetných nehnuteľností (výrok II.). 29. O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania odvolací súd rozhodol vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán sporu vo veci podľa § 255 ods. 2 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku vo veci samej musel odvolací súd sám rozhodnúť o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Preto sa odvolací súd nezaoberal dôvodnosťou odvolania žalobcu smerujúceho proti výroku napadnutého rozsudku o nároku na náhradu trov konania. 30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( § 420 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p. ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods. 1 prvá veta C.s.p. ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ ( § 428 C.s.p. ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( § 429 ods. 2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( § 431 ods. 1 C.s.p. ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods. 2 C.s.p. ).