Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Csp-168-2017.pdf
PDF · 108.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-19Csp/168/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: TELERVIS PLUS a. s., so sídlom Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený: STRELÁK & Partners, s. r. o., so sídlom Záhradnícka 46, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 52 451 747 proti žalovanému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX Š. XXX o zaplatenie 735,- Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.12.2017 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 735,- Eur spolu úrokmi z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 735,- Eur od 01.01.2016 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 11.06.2015 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K220150106, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezhotovostný úver v sume 1.000,- Eur. Úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostne, a to prevodom na číslo účtu uvedené žalovaným v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá tvorí súčasť zmluvy. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 28.12.2015 upozornil žalovaného na možnosť uplatnenia práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, t. j. práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. Následne žalobca v Oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 01.02.2016 písomne oznámil žalovanému, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 31.12.2015. Žalovaný ku dňu spísania žaloby uhradil žalobcovi celkovo 265,- Eur. Žalobca si žalobou uplatňuje nárok na priznanie sumy 735,- Eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru bez poplatkov a úrokov, t. j. sumou 1.000,- Eur a čiastkou vo výške 265,- Eur, ktorá bola uhradená žalovaným (1.000,- Eur mínus 265,- Eur = 735,- Eur).
3. Súd vo veci vydal dňa 14.03.2018 platobný rozkaz č. k. 19Csp/168/2017 - 22, ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu.
4. Žalovaný podal dňa 29.03.2018 odpor proti platobnému rozkazu. V podanom odpore žalovaný uviedol, že si vzal od žalobcu pôžičku vo výške 1.000,- Eur, celkovo na zaplatenie 1.290,- Eur plus na domáci servis sumu 505,- Eur. Pri poskytnutí úveru dňa 11.06.2015 sa začala platiť na domáci servis hneď prvá splátka, ktorú mu stiahli, 175,- Eur. Najprv musel platiť domáci servis, až potom úver. Domáci servis vyplatil dňa 24.04.2016 v sume 505,- Eur a potom začal platiť úver. Boli určené zamestnankyne na domáci výber, ktoré sa striedali. Vyberačky prestali chodiť na výber, tak nemal komu odovzdávať platby,
preto neplatil. Obrátil sa aj na Ministerstvo spravodlivosti a dostal odpoveď. Ďalej uviedol, že je vážne chorý, má ťažkú astmu a nevládze chodiť. Nesúhlasil so žalovanou sumou a žiadal započítať úhrady za domáci servis do pôžičky.
5. Uznesením č. k. 19Csp/168/2017 - 32 zo dňa 10.05.2018, právoplatným dňa 16.06.2018, súd zrušil platobný rozkaz z dôvodu podaného odporu a nariadil pojednávanie.
6. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 15.06.2013. Vo vyjadrení uviedol, že so žalovaným žiadnu zmluvu o domácom servise ani inú obdobnú zmluvu neuzavrel a neinkasoval žiadne ďalšie plnenia na Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220150106 zo dňa 11.06.2015, t. j. 265,- Eur. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci inkasovanie finančných prostriedkov žalobcom na základe inej zmluvy ako Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150106 zo dňa 11.06.2015. Žalobca poprel tvrdenia žalovaného o inkase nejakých ďalších finančných prostriedkov. Ďalej uviedol, že žalovanému nič nebránilo hradiť splátky bezhotovostným prevodom na účet žalobcu, pričom bankové spojenie žalobcu mal uvedené v záhlaví zmluvy, takže od podpisu zmluvy disponoval platobnými údajmi pre bezhotovostný styk.
7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril v písomnom podaní doručenom súdu dňa 01.08.2018. Vo vyjadrení žalovaný uviedol, že vyberači niektoré platby ani nezapísali do knižky.
8. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril v podaní doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 04.10.2018. Vo vyjadrení uviedol, že žalovaný uzavrel s najväčšou pravdepodobnosťou nejaký ďalší právny vzťah so spoločnosťou FINWAY SK s. r. o., IČO: 44 718 560, so sídlom Zámocká 30, 811 01 Bratislava.
9. V podaní doručenom súdu dňa 24.10.2018 žalovaný opísal svoje osobné a majetkové pomery a požiadal o splátky vo výške 20,- Eur.
10. V podaní doručenom súdu v elektronickej autorizovanej podobe dňa 14.08.2019 žalobca uviedol, že v súvislosti so Zmluvou o spotrebiteľskom úvere š. K220150106 nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená žiadna zmluva o domácom servise, pretože v čase uzatvorenia Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150106 žalobca už túto službu neposkytoval.
11. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že nemá na zaplatenie celej sumy, chodili k nim vyberači, úver sa neposlal na účet, zapisovalo sa to do knižiek.
12. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 11.06.2015, predžalobnú upomienku zo dňa 28.12.2015, oznámenie o zosplatnení záväzku zo dňa 01.02.2016, podacie hárky, amortizačnú tabuľku.
13. Žalovaný na svoju obranu predložil listinné dôkazy, a to knihu splátok FINWAY, odpoveď Národnej banky Slovenska zo dňa 09.12.2016, rozhodnutie sociálnej poisťovne o priznaní dôchodku, zmluvu o členstve v klube, dohodu o započítaní pohľadávok.
14. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a v neprítomnosti žalovaného podľa § 180 veta druhá CSP, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti.
15. Súd sa oboznámil so žalobou, odporom žalovaného, písomnými vyjadreniami strán sporu, vykonal dokazovanie listinami predloženými stranami sporu a informáciou z Poštovej banky, a. s., výsluchom žalovaného a výsluchom svedkyne, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.
16. Žalobca ako veriteľ uzatvoril so žalovaným ako dlžníkom dňa 11.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220150106, predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového, bezhotovostného, spotrebiteľského úveru veriteľom dlžníkovi vo výške 1.000,- Eur (istina), a to v lehote 10 dní od uzavretia zmluvy. Úver bol poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny. Za poskytnutie úveru si veriteľ účtoval celkový servisný poplatok vo výške 9 % z istiny (úrok a servisný poplatok spolu ako odplata). Odplata bola 26,77 % z istiny za rok. RPMN činilo 50,22 %. Úver mal byť podľa
zmluvy poskytnutý bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi istinu (celkovú výšku spotrebiteľského úveru) vo výške 1.000,- Eur, úrok vo výške 200,- Eur, servisný poplatok vo výške 90,- Eur, celkovú dlžnú čiastku na úhradu 1.290,- Eur. Dlžník sa zaviazal uhradiť veriteľovi úver vrátane odplaty v 13-tich mesačných splátkach nasledovne: v prvých troch mesačných splátkach vo výške 5,- Eur (splátka úroku) a ďalších pravidelných rovnomerných 10-tich mesačných splátkach vo výške 127,50 Eur (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka bola splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Priemerná RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. bola ku dňu podpisu zmluvy 37,67 %. Súčasťou zmluvy bola Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, podpísaná dňa 11.06.2016 dlžníkom, podľa ktorej žiadal o bezhotovostný prevod finančných prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150106 zo dňa 11.06.2015, t. j. sumu vo výške 1.000,- Eur na účet č. IBAN: G..
17. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.12.2015 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 380,50 Eur do 5 dní od obdržania tejto výzvy. Žalovaného zároveň upozornil, že v prípade, ak nevykoná bezodkladnú úhradu dlhu, žalobca si po uplynutí 15-dňovej lehoty uplatní právo v zmysle § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka a bude žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a uplatní si voči žalovanému všetky zmluvne dojednané sankcie. Odoslanie písomnej výzvy žalovanému dňa 29.12.2015 žalobca preukázal poštovým podacím hárkom.
18. Oznámením zo dňa 01.02.2016 žalobca oznámil žalovanému, že záväzok zo zmluvy o spotrebiteľnom úvere č. K220150106 bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený ku dňu 31.12.2015 z dôvodu omeškania žalovaného s jeho splácaním. Týmto sa stal splatný celý dlh, t. j. istina vrátane odplaty, resp. servisného poplatku, celkom 1.223,- Eur. Odoslanie oznámenia o zosplatnení záväzku žalovanému dňa 02.02.2016 žalobca preukázal poštovým podacím hárkom.
19. Svedkyňa J. Y., manželka žalovaného, pri výsluchu uviedla, že boli nútení zaviazať sa týmto úverom. Platili za tzv. Domáci servis, asi 505,- Eur. Úver im priniesli domov v hotovosti. Žalovanému bol poskytnutý úver 1.000,- Eur, tak, že mu ho doniesli domov. Prišla tá, čo to vyberala sama, spísala zmluvu a automaticky z tej sumy si hneď strhli za poskytnutie 144,- Eur. Peniaze z úveru im nezaslali na účet, ale dali do ruky a hneď si aj stiahli servisný poplatok za to, že im to doniesli.
20. Z Informácie Poštovej banky, a. s. zo dňa 06.04.2020 vyplýva, že účet č. G. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX bol vedený v Poštovej banke, a. s. ako FINWAY SK, s.r.o., IČO: 44 718 560, bol založený dňa 03.06.2014 a zrušený dňa 09.06.2017. Zároveň banka uviedla tri osoby, ktoré boli vedené na účte ako disponenti.
21. Podľa knihy splátok FINWAY k zmluve č. K220150106, spoločnosť FINWAY SK, s. r. o., IČO: 44 178 560, finančné služby, vyberala od žalovaného sumy uvedené v knihe, dňa 11.06.2015 vybrala čiastku 15,- Eur a zostatok úveru bol 1.275,- Eur.
22. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
23. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
24. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
25. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
26. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.
27. Podľa § 2 písm. a), b), d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
29. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
30. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
31. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
32. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
33. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
34. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť. Súd vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.
35. Predmetom sporu bol nárok žalobcu uplatnený voči žalovanému titulom nesplateného úveru, ktorý podľa žalobcu mal byť žalovanému poskytnutý na základe písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K220150106 zo dňa 11.06.2015 vo výške 1.000,- Eur za podmienok zo zmluvy vyplývajúcich.
36. Medzi stranami sporu nebola sporná skutková okolnosť, podľa ktorej žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 11.06.2015 v písomnej forme Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220150106, v zmysle ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému spotrebiteľský úver v dojednanej výške 1.000,- Eur a to bezhotovostne na číslo účtu, ktoré je uvedené v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá je súčasťou predmetnej zmluvy a pod ktorú sa žalovaný podpísal. Sporným tiež neboli podmienky, za ktorých sa žalovaný zaviazal úver vo výške 1.000,- Eur splácať žalobcovi, pričom tieto vyplývajú z obsahu predmetnej zmluvy. Medzi stranami sporu tak bol založený spotrebiteľský záväzkový vzťah, ktorý sa riadi predovšetkým osobitným zákonom o spotrebiteľských úveroch, ďalej Občianskym zákonníkom a prípadne Obchodným zákonníkom.
37. Medzi stranami sporu bolo sporným skutkové tvrdenie žalobcu o tom, že žalobca poskytol žalovanému dojednaný úver na účet patriaci žalovanému, pretože zatiaľ čo žalobca tvrdil, že žalovanému poskytol sumu 1.000,- Eur bezhotovostne na bankový účet žalovaného, ktorý uviedol žalovaný v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, ktorá je súčasťou zmluvy, žalovaný rozporoval, že by mu suma 1.000,- Eur bola zaslaná na jeho účet, čo potvrdila svedkyňa, manželka žalovaného, ktorá uviedla, že finančné prostriedky vo výške 1.000.- Eur im priniesli domov a vyplatili ich žalovanému na ruku v hotovosti.
38. Súd mal z listinných dôkazov nesporne za preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 11.06.2015 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému bezúčelový, bezhotovostný, spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- Eur. Hoci predmetná zmluva o úvere je zmluvou podľa § 497 Obchodného zákonníka a jedná sa v danom prípade o absolútny obchod (§ 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka), zároveň je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov a zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pretože je nesporné, že žalobca pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, vystupoval teda ako spotrebiteľ v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Z charakteru tohto zmluvného vzťahu jednoznačne vyplýva, že táto úverová zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z.) a žalovaný má v tomto zmluvnom vzťahu postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka a § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z. z..
39. Z ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka vyplýva, že zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy. Žalobca bol v danom spore povinný preukázať svoje skutkové tvrdenie a splnenie svojho záväzku ako veriteľa vyplývajúce zo zmluvy, že úver žalobca poskytol žalovanému bezhotovostným prevodom na účet dlžníka uvedený v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v rozpore s cit. ustanovením § 497 Obchodného zákonníka reálne neposkytol žalovaného peňažné prostriedky vo výške 1.000,- Eur. Keďže z výsluchu žalovaného a svedkyne vyplynulo, že účet č. SK19 6500 0000 0000 2054 1023 uvedený v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov nepatril im, navyše suma vo výške 1.000.- Eur im bola vyplatená v hotovosti u nich doma, súd preto, nakoľko ide o spotrebiteľský spor, v ktorom súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, bez návrhu obstaral dôkaz dopytom na Poštovú banku, a. s., v ktorej bol vedený účet uvedený v Žiadosti o prevod finančných prostriedkov. Súd vyzval bankový subjekt na poskytnutie informácie týkajúcej sa čísla účtu uvedeného v zmluve o spotrebiteľskom úvere - v žiadosti o prevod finančných prostriedkov, na preukázanie žalobcom tvrdenej skutočnosti, že žalovanému poskytol na účet 1.000,- Eur. Z informácie Poštovej banky, a. s. súd zistil, že účet č. SK19 6500 0000 0000 2054 1023 bol vedený ako FINWAY SK, s. r. o., IČO: 44 718 560. Na účte boli vedení traja disponenti, pričom žalovaný medzi nimi nebol. Súd teda zistil, že predmetný účet nebol vedený na meno žalovaného, žalovaný nebol jeho majiteľom ani disponentom.
40. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca reálne neposkytol žalovanému finančné prostriedky, a to ani bezhotovostne a ani v hotovosti, pretože dojednaný úver mal žalobca poukázať na bankový účet patriaci obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá spoločnosť v deň podpisu zmluvy reálne vyplatila peňažné prostriedky žalovanému v hotovosti - na ruku v poníženej výške (po zrážke splátky), pričom žalobca dodržanie dikcie zákona platnej ku dňu uzatvorenia zmluvy so žalovaným (t. j. bezhotovostné poskytnutie finančných prostriedkov) „splnil naoko“ tým, že dal žalovanému podpísať Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, teda odvolávajúc sa na to, že žalovanému boli finančné prostriedky poukázané na ním uvedený bankový účet, hoci v skutočnosti jemu nepatriaci. Z Knihy splátok FINWAY predloženej žalovaným vyplýva, že sa jednalo o knihu splátok k č. zmluvy K22015016, s požičanou sumou 1.000,- Eur a veriteľom mal byť žalobca.
41. Zhodnotením vykonaného dokazovania jednotlivo, ale tiež vo vzájomných súvislostiach možno jednoznačne konštatovať, že žalobca dojednal so žalovaným právny úkon, ktorý svojím jednak obsahom, ale tiež samotným účelom odporuje zákonu. Medzi stranami sporu bola dňa 11.06.2015 uzatvorená v písomnej forme zmluva o spotrebiteľskom úvere, pričom ustanovenia § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľský úver nebolo možné poskytnúť finančnými prostriedkami
v hotovosti, čo žalobca v danom prípade nielenže vedome porušil, ale v skutočnosti nevyplatil žalovanému dojednaný úver ani bezhotovostne a na tejto skutočnosti nemení nič ani nesporná skutková okolnosť, že žalovaný sa podpísal pod Žiadosť o prevod finančných prostriedkov, obsahom ktorej je uvedenie konkrétneho bankového účtu, pretože relevantným je to, že v Žiadosti uvedený bankový účet patril obchodnej spoločnosti FINWAY SK, s.r.o, ktorá reálne peňažné prostriedky žalovanému poskytla. Ide teda o právny úkon, ktorý je od začiatku neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pričom v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť právneho úkonu, na ktorú súd prihliada z úradnej povinnosti. Pretože súčasne žalobca z tohto neplatného právneho úkonu neposkytol žalovanému žiadne finančné prostriedky (tieto boli poskytnuté žalovanému obchodnou spoločnosťou FINWAY SK, s.r.o, ako spoločnosťou odlišnou od žalobcu, čo preukázal žalovaný Knihou splátok FINWAY), na strane žalovaného nevzniklo ani bezdôvodné obohatenie, ktoré by pre takýto prípad mal žalobcovi vydať. Žalobca v spore ani len netvrdil, už vôbec nepreukázal, že by sumu 1.000,- Eur žalovanému poskytol aspoň v hotovosti (i keď by sa jednalo s poukazom na § 1 ods. 2 vyššie cit. zákona o neplatný právny úkon) a žalovaný by sa tak bezdôvodne obohatil. Na základe uvedeného je žaloba nedôvodná v celom rozsahu pre neunesenie dôkazného bremena žalobcu, a súčasne žalobca ani nie je v spore aktívne vecne legitimovaný, preto súd musel žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
42. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
45. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).
Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.