Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/108/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu G. U., M.., so sídlom I. XXX/ A, G., F.: XX XXX XXX, proti žalovanej S. K., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXXX/XX, K., o zaplatenie 1.786,67 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. -106 zo dňa 12. marca 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku IV. o trovách konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom (v poradí druhým) uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 493,58 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 513,58 eur od 08.06.2017 do 27.05.2018, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 503,58 eur od 28.05.2018 do 18.07.2018 a spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 493,58 eur od 19.07.2018 do zaplatenia, všetko v 41,- eurových mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať na účet žalobcu do posledného dňa toho

- ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), konanie v časti úrokov z omeškania prevyšujúcej sumu 1.341,47 eur zastavil (výrok II.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok III.), žalovanej nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok IV.)

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že dňa 19.06.2012 uzatvorila K. G.. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla K. G.. žalovanej úver vo výške 2.000,- eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných 72-mesačných splátkach po 60,27 eur, splatných k 19. dňu v mesiaci, pri výške úrokovej sadzby 24,50 % ročne a ročnej percentuálnej miere nákladov 27,45 %. Dátum prvej splátky bol dohodnutý ku dňu 19.07.2012 a konečná splatnosť úveru ku dňu 19.06.2018 s tým, že celková výška nákladov je 1.773,62 eur. Dňa 09.09.2014 K. G.. upozornila žalovanú, že voči nej eviduje pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 325,81 eur a upozornila ju, že v prípade, ak nedôjde k úhrade vyššie uvedenej dlžnej sumy, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 25.09.2014 vyplýva, že K. G. oznámila žalovanej, že nakoľko svojím konaním podstatným spôsobom porušila ustanovenia zmluvy o úvere a obchodných podmienok, stáva sa úverová pohľadávka ku dňu 25.09.2014 predčasne splatnou v celom rozsahu s tým, že výška dlžnej sumy je tvorená istinou vo výške 1.786,67 eur, úrokom 171,29 eur, poplatkami za upomienky vo výške 14,38 eur a poistným 0,- eur, spolu 1.972,34 eur, zároveň vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy v lehote do 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy. K. G.. doručila výzvu žalovanej do vlastných rúk dňa 29.09.2014. Zmluvou

o postúpení pohľadávky č. F./XXXX zo dňa 13.06.2017 K. G. ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávku voči žalovanej z predmetnej zmluvy o úvere.

3. Súd prvej inštancie ustálil, že Zmluva o úvere zo dňa 19.06.2012 (špecifikovaná v predchádzajúcom bode) bola uzavretá v zmysle , vzhľadom na povahu účastníkov právneho vzťahu je spotrebiteľskou zmluvou podľa a nasl. . Zaoberal sa preto obligatórnymi náležitosťami zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý v stanovuje, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Predmetná zmluva síce obsahovala údaje o RPMN, avšak tento údaj je pre bežného spotrebiteľa nedostatočne zrozumiteľný, často uniká jeho pozornosti a môže si ho vysvetliť úplne iným spôsobom, zvlášť pokiaľ je v zmluve uvedený výlučne formou skratky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve bol spomínaný údaj o RPMN nedostatočne špecifikovaný, keďže nie je uvedené, aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či bolo dojednanie o splátkach úveru v súlade s písmeno k) a dospel k záveru, že zmluva obsahovala výšku, počet splátok, termín splatnosti, konečnú splatnosť, absentoval však údaj o skladbe splátky, neobsahovala údaj o výške, počte a termíne splátok úrokov a iných poplatkov. Z mesačnej splátky úveru 60,27 eur nie je zrejmé, aká časť pripadá na úhradu úroku, poistenie. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za preukázané, že Zmluva o úvere zo dňa 19.06.2012 nespĺňa náležitosti , a Z. z, a preto úver považoval a vyhodnotil ako bezúročný a bez poplatkov v zmysle Žalovaná mala preto vrátiť titulom zmluvného plnenia z poskytnutého úveru sumu 2.000,- eur, zaplatila 1506,42 eur, pohľadávka žalobcu proti žalovanej predstavuje sumu 493,58 eur s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 513,58 eur od 08.06.2017 do 27.05.2018, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 503,58 eur od 28.05.2018 do 18.07.2018 a spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 493,58 eur od 19.07.2018 do zaplatenia, ktoré plnenie uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi v splátkach po 41,- eur mesačne a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Konanie v časti o zaplatenie 1.341,47 eur (časť vyčíslených úrokov a úrokov z omeškania ku dňu 31.05.2017) zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. , , ods. l, ods. 2, , ods. l, ods. 2, ods. 6, ods. l písm a) , , , , , ods. l, , ods. l, , , o trovách konania rozhodol podľa .

4. Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým bola vo zvyšku žaloba zamietnutá (výrok III.) a súvisiacemu výroku o trovách konania (výrok IV.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací súd žalobe vyhovel v celom rozsahu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia. Odvolanie odôvodnil poukázaním na , , . Vytýkal súdu prvej inštancie, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, nakoľko nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k prejudiciálnej otázke o možnom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere a nepostupoval podľa . Dôvodil, že ak mal súd za to, že v prejednávanom prípade o zaplatenie je spornou aj otázka neuvedenia náležitostí v zmysle ust. 11 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, mal postupovať v zmysle ust. . Súd nevyzval žalobcu ani podľa , aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku a nevytýčil termín predbežného prejednania sporu podľa . Mal za to, že takýto postup súdu nie je v súlade so zásadami účelnosti a hospodárnosti konania a nastáva situácia, kedy jedinou možnosťou jeho procesnej obrany je právo podať odvolanie, čím sa de facto prenáša úloha súdu prvej inštancie na súd druhej inštancie, čo nie je žiaduce. Pokiaľ sa týka údaja o výške, počte a termíne splátky istiny, úrokov a iných poplatkov, v tomto žalobca poukázal na Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 9. novembra 2016, sp. zn. C-42/15, týkajúci sa výkladu článku 1, článku 3 písm. m), článku 10 ods. 1 a 2, článku 22 ods. 1 a článku 23 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 2008, s. 66), podaný v rámci sporu medzi spoločnosťou E. U. N., M.. a H. G. vo veci návrhu na zaplatenie zostávajúcich dlžných súm z úveru, ktorý jej táto spoločnosť poskytla a s ktorého splácaním je v omeškaní. V tejto súvislosti poukázal aj na viaceré rozhodnutia odvolacích súdov, a to rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.04.2017, sp. zn. , uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 30.11.2017, sp. zn.16Co/208/2017 a uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. februára 2018, sp.

zn. . Súdny dvor dospel k záveru, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. Zároveň Súdny dvor dospel k záveru, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Judikatúra európskeho Súdneho dvora má najmä zabezpečovať jednotný výklad práva EÚ a tak aj jeho rovnaké uplatňovanie v jednotlivých členských štátoch. Práve v prípadoch, kedy ESD podáva právny výklad ustanovení európskeho práva či už v jednotlivých rozhodnutiach, alebo na žiadosť súdov členských štátov či iných orgánov a inštitúcií EÚ má judikatúra ESD všeobecnú záväznosť. To znamená, že týmto výkladom ESD sa musí riadiť nielen súd, ktorý o výklad požiadal, či štát alebo inštitúcia EÚ, ktorej je rozhodnutie určené, ale všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo ako aj samotné orgány EÚ. Žalobca mal za to, že zmluva o úvere jasným spôsobom obsahuje údaje o výške (60,27 eur), počte (72 mesačných splátok) a termíne (k 19. dňu v mesiaca, počnúc dňom 19.07.2012 do 19.06.2018) jednotlivých splátok. Preto zmluvu o úvere nemožno považovať za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje výšku, počet a termíny splátok, nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že zmluva o úvere priamo nemusí takýto údaj obsahovať, ale postačí, ak sa táto informácia na základe zmluvy o úvere dá identifikovať, čo v danom prípade zmluva o úvere spĺňa. Podľa názoru súdu však v predmetnej zmluve chýba aj ďalšia povinná náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j) zákona, nakoľko nie sú uvedené v zmluve všetky predpoklady použité na výpočet RPMN. S uvedeným výkladom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť. Dal súdu do pozornosti skutočnosť, že všetky údaje, ktoré boli potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy, boli v zmluve o úvere obsiahnuté. V tomto sa javí odôvodnenie súdu za nepreskúmateľné, nakoľko len stroho uvádza, že údaje v zmluve o úvere chýbajú, avšak bez bližšej špecifikácie, o aké údaje sa má jednať. V tejto súvislosti dal súdu do pozornosti skutočnosť, že zmluva o úvere obsahuje jednak výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky, ako aj dátum konečnej splatnosti a počet mesačných splátok. Z uvedeného preto nie je zrejmé, ktoré údaje, podľa názoru súdu, neboli uvedené. Z týchto dôvodov nie je možné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov.

5. Žalovaná sa k podanému odvolaniu, ktoré jej bolo doručené, písomne nevyjadrila.

6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti - vo výroku III., ktorým bola žaloba vo zvyšku zamietnutá a súvisiacom výroku IV. o trovách konania potvrdiť ako vecne správny podľa .

7. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol odvolateľom spochybnený vo výroku I., ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 493,58 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 513,58 eur od 08.06.2017 do 27.05.2018, spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 503,58 eur od 28.05.2018 do 18.07.2018 a spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 493,58 eur od 19.07.2018 do zaplatenia, všetko v 41,- eurových mesačných splátkach, ktoré bude poukazovať na účet žalobcu do posledného dňa toho - ktorého mesiaca pod následkom straty výhody splátok, keď prvá splátka sa stane zročná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku II., ktorým bolo konanie v časti úroku a úrokov z omeškania prevyšujúcej sumu 1.341,47 eur zastavené, v týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ich nedotýkal.

8. Odvolací súd považoval za potrebné ako prvé vyjadriť sa k odvolacej námietke žalobcu uvádzanej v odvolaní, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, nakoľko nebol vyzvaný na vyjadrenie sa k prejudiciálnej otázke o možnom určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere a súd prvej inštancie nepostupoval podľa .

9. Žalobca vo svojom odvolaní tvrdí, že nemal možnosť sa procesne v konaní brániť, ktoré tvrdenie nezodpovedá obsahu spisu. Prvé pojednávanie v danej veci bolo nariadené na deň 07.02.2018, zástupkyni žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.01.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti a rozhodol na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 07.03.2018, zástupkyni žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 08.02.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnila, žiadala, aby súd konal v jej neprítomnosti a rozhodol na základe

listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zo dňa 07.03.2018, č. k. -73, žalobu v celom rozsahu zamietol a žalovanej náhradu trov konania zamietol. Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 24.01.2019 č. k. -98 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR vo veci . Ďalšie pojednávanie bolo vytýčené na deň 12.03.2019, zástupkyni žalobcu bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 11.02.2019. Zástupkyňa žalobcu svojim podaním zo dňa 19.02.2019 (okrem iného) požiadala o ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 12.03.2019, žiadala, aby súd rozhodol v ich neprítomnosti na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise.

10. Nariadenie pojednávania je rozhodnutím súdu o tom, že v konkrétnom spore sa uskutoční pojednávanie, na ktorom obe strany sporu môžu predniesť svoje skutkové tvrdenia, popretie skutkového tvrdenia druhej strany sporu i hmotnoprávne námietky. Doručenie predvolania na pojednávanie musí byť spoľahlivým spôsobom vykázané a je nevyhnutným prostriedkom na rozhodnutie súdu o tom, či sa pojednávanie bude konať. Pojednávanie nie je procesným nástrojom len na vykonanie dokazovania, ale i osobitným spôsobom bezprostredného konania súdu so stranami, z ktorého môžu vyplynúť ďalšie okolnosti, ktoré prispejú k plynulému skončeniu konania. Doručenie predvolania na pojednávanie nemá za následok povinnosť strany sporu pojednávania sa zúčastniť, takáto povinnosť nastáva až v prípade nariadenia výsluchu strany súdom na pojednávaní. Zúčastniť sa pojednávania v spore pred súdom je neodňateľným právom každej strany sporu, nie však jej povinnosťou. Je na samotnej strane sporu , či toto právo využije. Vec môže byť prejednaná a rozhodnutá aj v neprítomnosti sporovej strany za predpokladu, že strane, alebo v prípade, ak je strana zastúpená, jej zástupcovi, bolo riadne doručené predvolanie na pojednávanie a strana nepožiadala z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. To je i prípad danej veci.

11. Ak sa žalobca rozhodol nezúčastniť sa na pojednávaní, svoju neúčasť ospravedlnil a žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, ide o jeho slobodné rozhodnutie. Musel si však byť vedomý, že tým sa vzdáva možnosti reagovať na vývoj procesnej situácie, ktorý nastane na pojednávaní.

12. Vzhľadom na uvedené, pokiaľ súd prvej inštancie vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu na základe listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, je jeho procesný postup bez akýchkoľvek pochybnosti legitímny. Preto nie je možné uzavrieť, že žalobcovi bolo odňaté právo procesne sa v konaní brániť.

13. Žalobca namietal i nevytýčenie termínu predbežného prejednania sporu podľa . Predbežné prejednanie sporu v zmysle ust. a nasl. <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> je fakultatívnym inštitútom a je na zvážení súdu, či predbežné prejednanie nariadi. Obligatórnym inštitútom je však stanovisko súdu k skutkovým tvrdeniam a k navrhovaným dôkazom tzv. predbežné posúdenie veci upravené v ust. , ktoré súd vykoná na pojednávaní po prednesení žaloby a vyjadrenia k nej ( ods. l ). <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/> Práve to má zamedziť prekvapivosti rozsudku, aby bol postup súdu pre strany a ich zástupcov predvídateľný a transparentný. Uvedené je prejavom kontradiktórnosti konania, keď súčasne je však kladený väčší dôraz na zodpovednosť strany za jej vlastnú procesnú aktivitu a za rovnako transparentné substancovanie skutkových tvrdení a dôkazných návrhov. Aby strana mohla právo predbežného posúdenia veci využiť pre svoju procesnú aktivitu, je potrebné, aby využila svoje oprávnenie a zúčastnila sa na pojednávaní, na ktoré bola riadne predvolaná. Pokiaľ sa žalobca z vlastného rozhodnutia pojednávania nezúčastnil, nemohol reagovať ani na prípadné predbežné právne posúdenie veci. Je tiež potrebné zdôrazniť, že sa jedná o druhý rozsudok súdu prvej inštancie v danej veci (viď č. k. -73 zo dňa 07.03.2018, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Trenčíne zrušený uznesením č. k. -98 zo dňa 24.01.2019), žalobca sa rovnako nezúčastnil na pojednávaniach, ktoré súd prvej inštancie pred vyhlásením svojho rozsudku nariadil (dňa 07.02.2018, dňa 07.03.2018).

14. Zároveň odvolací súd vzhľadom na odvolaciu námietku konštatuje, že namieste nebol postup podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/>, keď v danom prípade nemožno konštatovať vady žaloby.

15. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval procesne správne, v súlade s príslušnými ustanoveniami vytvoril žalobcovi dostatočný priestor na realizáciu jeho procesných práv. Žalobca sa dobrovoľne vzdal účasti (opakovane) na pojednávaní, čím sa zbavil možnosti využiť procesné oprávnenia, ktoré mu priznáva. V zmysle uvedeného nemožno konštatovať porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces.

16. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom závere, že zmluva o úvere uzavretá medzi stranami sporu neobsahovala povinnú náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovenú v ust. a o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok, že úver je podľa , bezúročný a bezpoplatkový.

17. Podľa , účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

18. Podľa ust. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu 21.06.2012 (ďalej len " ") zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať tieto náležitosti: výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

19. Podľa , , poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak: a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa a neobsahuje náležitosti podľa až k), a a , je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

20. Podľa o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o úvere, musela zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať náležitosti podľa cit. zákona. Pokiaľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z podstatných (obligatórnych) náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere predpísaných v , je to postačujúce pre to, aby bol predmetný úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. V danej veci súd prvej inštancie svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru založil primárne na závere o absencii obligatórnej náležitosti - správne vypočítaná RPMN a údaja o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť predpísanej v ust. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy.

21. Je nesporné, že ustanovenie v spojení s , má za cieľ ochranu spotrebiteľa tak, aby dodávateľ bol povinný spotrebiteľovi ešte pred uzavretím zmluvy, resp. priamo v nej poskytnúť prehľadne všetky relevantné údaje, na základe ktorých sa spotrebiteľ môže rozhodnúť, či zmluvu o úvere uzavrie, alebo nie. Spotrebiteľ musí byť pred uzavretím zmluvy o úvere dôkladne informovaný. Na to, aby sa spotrebiteľ mohol rozhodnúť na základe úplnej znalosti veci, musia sa mu pred uzavretím zmluvy o úvere poskytnúť primerané informácie o podmienkach a nákladoch spojených s úverom a o jeho povinnostiach, ktoré spotrebiteľ môže zvážiť. Aby bolo zabezpečené, že spotrebiteľ bude mať vždy dostatok relevantných informácií pre svoje rozhodnutie, zákonodarca v zákona vymenúva zákonné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V rámci nich vymenúva tie, ktorých neuvedenie v písomnej zmluve má za následok, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, čo predstavuje určitý postih - sankciu pre dodávateľa, ktorý zákonom predpísané náležitosti v zmluve neuvedie. Cieľom zákonodarcu pod hrozbou uvedeného následku teda bolo donútiť dodávateľov - veriteľov, aby stanovené náležitosti - údaje v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzali a zároveň dodržiavali písomnú formu zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného výkladu by bolo nelogické, ak by zákonodarca hodlal postihnúť následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru iba tie úvery, ktoré by nemali písomnú formu a zároveň neobsahovali kumulatívne všetky náležitosti podľa ods. písm. a) uvedeného zákona. V takom prípade by totiž veriteľovi

ako dodávateľovi stačilo iba dodržať písomnú formu a v zmluve neuviesť ani jedinú z vymenovaných náležitostí a následku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru by sa tým vyhol, a to napriek tomu, že písomná zmluva by zákonom predpísané náležitosti neobsahovala. Účel zákonodarcu dosiahnuť, aby bol dodávateľ povinný oboznámiť spotrebiteľa so všetkými relevantnými údajmi potrebnými pre zváženie úveru, by sa tým nedosiahol a zmysel tejto úpravy právnej normy nebol naplnený.

22. Úverová zmluva je konsenzuálnym kontraktom a už pri uzavretí zmluvy v deň jej uzavretia, bez ohľadu na deň poskytnutia spotrebiteľského úveru, musia byť dohodnuté určito a jednoznačne jej podstatné obsahové náležitosti. Bolo preto povinnosťou právneho predchodcu žalobcu v uzatvorenej zmluve jednoznačne a zrozumiteľne aj tento údaj uviesť, a to v rámci hlavných parametrov úveru a tiež tak, aby nebol vo vnútornom rozpore s ďalšími parametrami úveru. Účelu úpravy spotrebiteľského práva, ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana ako slabšieho účastníka právneho vzťahu, zodpovedá len taký výklad uvedeného ustanovenia, ktorý jasne a zrozumiteľne stanovuje (bez možnosti variabilných, či špekulatívnych interpretácií), aká je celková výška spotrebiteľského úveru, pričom netreba ďalej zdôrazňovať, že táto musí byť vzájomne súladná s ostatnými hlavnými parametrami úveru zavedenými do zmluvy.

23. Pri posudzovaní spornej otázky je potrebné vziať na zreteľ, že v spotrebiteľskom vzťahu je dodávateľ vo fakticky výhodnejšom postavení, lebo má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému svoje služby poskytuje. Preto treba od dodávateľa očakávať aj vyžadovať, že sa vo vzťahu k spotrebiteľovi bude správať vo všeobecnej polohe poctivo. Ak takto nepostupuje, spreneverí dôveru druhého účastníka zmluvného vzťahu v poctivosť svojho konania a takémuto nepoctivému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje aj tým, že text spotrebiteľskej zmluvy, zvlášť ak sa jedná o zmluvu formulárovú, má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný a logicky usporiadaný. Napr. zmluvné dojednanie musí mať dostatočnú veľkosť písma, nesmie byť vo výrazne menšej veľkosti ako ďalší text, nesmie byť umiestnené v oddieloch, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Pri konštrukcii zmluvy a súvisiacich dokumentov je potrebné sa zaoberať tiež otázkou, či úmyslom dodávateľa skutočne bolo postupovať v zmysle zákona tak, aby priemerný spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru a mohol tak posúdiť svoju úverovú zaťaženosť, v súvislosti s čím je potrebné dodať, že nekalé obchodné praktiky sú zakázané (§ 7 zák. o ochrane spotrebiteľa).

24. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie na tom právnom závere, že zmluva neobsahovala údaje o všetkých predpokladoch použitých na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, a preto (a tiež z iných dôvodov) považoval úver za bezúročný bez poplatkov. Ustanovenie vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Podľa dôvodovej správy "ročná percentuálna miera nákladov" (ďalej len "RPMN"), ktorému sa venuje ustanovenie , kde je stanovený spôsob jej výpočtu, je dôležitým ukazovateľom na posúdenie výhodnosti či nevýhodnosti dohodnutého spotrebiteľského úveru. RPMN sú celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky úveru. RPMN vyjadruje hodnotu všetkých záväzkov - čerpanie, platby a poplatky - budúcich alebo súčasných a dohodnutých medzi veriteľom a spotrebiteľom a počíta sa podľa matematického vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na základe takto stanoveného jednotného spôsobu výpočtu je spotrebiteľovi umožnené porovnať "cenu" rôznych spotrebiteľských úverov ponúkaných na trhu.

25. Ročná percentuálna miera nákladov je podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ dôležitý údaj pri rozhodovaní spotrebiteľa, podľa ktorého posudzuje jednak rôzne ponuky úverov, jednak rozsah svojho záväzku (pozri uznesenie C-76/10, K. proti H., ale aj rozsudok C 42/15 E. U. N. proti H. G.). Absencia náležitosti stanovenej v spôsobuje podľa , že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, pričom takúto sankciu porušenia povinnosti veriteľom, ktoré môžu spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku treba považovať za primeranú v zmysle záverov rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09.11.2016 vo veci C-42/15.

26. Zásadný význam v ochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má dostatočné množstvo informácií o podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Pokiaľ ide o RPMN, pre výpočet sú rozhodujúce údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Veriteľom vyžadované poistenie, ktoré je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru, o ktorom musí byť spotrebiteľ informovaný, predstavuje poplatky, ktoré spotrebiteľ musí zaplatiť, je potrebné do RPMN zarátať. Nezarátavajú sa poplatky, ktoré nie sú povinné. Medzi faktory, ktoré RPMN ovplyvňujú, teda patrí výška poskytovaného úveru, obdobie, na ktoré sa úver poskytuje, výška nákladov, ktoré súvisia s poskytnutím úveru, informácie o výške splátok úveru, lehote splatnosti a ďalšie.

27. Z obsahu úverovej zmluvy, ktorá je súčasťou spisového materiálu, vyplýva, že výraznejší oproti ostatnému textu, a to či už z hľadiska veľkosti písma, alebo rámčekmi oddelených údajov, sú uvedené hlavné parametre úveru, a to výška úveru 2.000,- eur, výška mesačnej splátky 60,27 eur, dátum prvej platby do 19.07.2012, počet mesačných splátok 72, celková výška nákladov 1.773,62 eur (aj keď odvolací súd uvádza, že tento údaj je nesprávny, ale na základe výpočtu odvolacieho súdu je správny údaj - celková výška nákladov 2.339,44 eur - 72 splátok x 60,27 eur jedna splátka = 4.339,44 eur - 2.000,- eur výška úveru = 2.339,44 eur), dátum konečnej splatnosti 19.06.2018, priemerná RPMN na trhu 19,59 %, RPMN banky 27,45 %, úroková sadzba 24,50 %, dátum každej ďalšej platby k 19. dňu v mesiaci, poistenie komplexný súbor poistenia, tiež číslo úverového účtu, osobného účtu a číslo zmluvy. Pod takto výrazne odlíšeným textom, obsahujúcim hlavné parametre úveru, je v zmluve uvedené malým, takmer nečitateľným písmom, že celkovú čiastku úveru predstavuje súčet výšky úveru a celkových nákladov spojených s úverom. Takýmto spôsobom hlavné parametre úveru do zmluvy zaviedol samotný právny predchodca žalobcu. Práve jednoduchým výpočtom, vychádzajúc z hlavných parametrov úveru uvedených v zmluve, je pre priemerného spotrebiteľa síce opoznateľné (pri násobku počtu splátok a výšky mesačnej splátky), že čiastka, ktorú musí celkovo žalobcovi zaplatiť, nie je jednoznačne určená, keďže koliduje s údajom získaným súčtom ďalších údajov (výšky úveru a celkovej výšky nákladov na úver) tak, ako sú v zmluve uvedené. Teda nielen, že údaj o tom, čo tvorí, resp. by malo tvoriť celkovú čiastku, ktorú má spotrebiteľ dodávateľovi zaplatiť, je uvedený mimo hlavných parametrov zmluvy, o poznateľne menším písmom, takmer nečitateľným, ale aj konštrukcia hlavných parametrov zmluvy si navzájom odporuje a znemožňovala spotrebiteľovi pri uzatváraní zmluvy jednoznačne poznať, akú čiastku skutočne má žalobcovi zaplatiť. V konkrétnostiach na podmienky posudzovanej veci je síce pravdou, že súčet výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa, spojených so spotrebiteľským úverom, je banálnym matematickým výpočtom, avšak tieto údaje sú v rozpore s ďalšími v zmluve uvedenými hlavnými parametrami, predstavujúcimi tiež obligatórne náležitosti úveru, a to údajom o počte a výške mesačných splátok, násobok ktorých nie je súladným s vyššie uvedeným výpočtom. Tieto navzájom odporujúce si údaje znemožňujú, a to nielen priemernému spotrebiteľovi, jednoznačne a s určitosťou identifikovať, aká bola v skutočnosti celková čiastka, ktorú podľa zmluvy v čase jej uzatvorenia mal spotrebiteľ zaplatiť. Nejednoznačnosť tohto údaju má rovnaké dôsledky, ako neuvedenie tohto údaju vôbec.

28. Možno preto uzavrieť, že takto spotrebiteľovi poskytnutý klamlivý údaj, významný tiež pre správne stanovenie ročnej percentuálnej miery nákladov i celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, je postačujúcim pre dôvodnosť záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Takáto konštrukcia hlavných parametrov úveru, akú zvolil právny predchodca žalobcu, nemožno považovať za súladnú s úmyslom dodávateľa postupovať tak, aby spotrebiteľ v čase uzatvárania zmluvy mal reálnu vedomosť o všetkých podstatných parametroch úveru, ktoré následnou interpretáciou by bolo možné podľa vôle dodávateľa ďalej variovať, z ktorého dôvodu nemôže takáto konštrukcia zmluvy požívať právnu ochranu.

29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že v dôsledku toho, že predmetná zmluva o úvere neobsahuje správny údaj o RPMN a celkovej čiastke, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť (), považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov podľa , .

30. Ako dôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu smerujúcu voči tomu, že súd prvej inštancie založil svoj záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti i na absencii obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust. v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy.

31. Odvolací súd uvádza, že je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje, aby zmluva o

úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť spláca bežné úroky a poplatky. Účelom predmetného ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie istiny. Podrobné informácie o vnútornej skladbe anuitnej splátky podáva veriteľ na žiadosť spotrebiteľa, a to bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy a vo forme amortizačnej tabuľky.

32. Vychádzajúc z účelu Smernice a ust. odvolací súd uzatvára, že predmetné ustanovenie je potrebné interpretovať tak, že nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej - ktorej anuitnej splátky. Pokiaľ predmetné ustanovenie hovorí o výške, počte, termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, je potrebné ho eurokonformne vykladať tak, že sa tým neustanovuje povinnosť uviesť požadované informácie vo vzťahu ku každej položke (t.j. istine, úrokom a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie v súhrne ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

33. V tomto smere sú odvolacie námietky žalobcu, poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ zo dňa 09.11.2016 v právnej veci C-42/15, E. U. N., a.s. c/a H. G., keď nie je potrebné rozložiť úverové splátky na splátku istiny, úrokov a poplatkov, dôvodné (viď rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22.02.2018, sp. zn. ).

34. Zmluva o úvere zo dňa 19.06.2012 obsahuje obligatórne náležitosti v zmysle , teda výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a to v čl. 3, pričom nebolo povinnosťou veriteľa, vzhľadom na to, že strany so dojednali fixné splátky, obsahujúce ako splátku istiny, tak i splátku úrokov, špecifikovať v zmluve samostatne údaj o výške, počte a termínoch splátok úrokov, resp. pripájať k zmluve amortizačnú tabuľku, obsahujúcu takýto údaj. Záver súdu prvej inštancie o tom, že úver sa považuje aj v dôsledku absencie tohto jediného údaja za bezúročný a bez poplatkov podľa potom nie je opodstatnený a dôvodný.

35. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že jedna z odvolacích námietok žalobcu je síce dôvodná v zmysle vyššie uvedených argumentov, predmetnú zmluvu o úvere je však potrebné považovať za bezúročnú a bezpoplatkovú v zmysle , s poukazom na absenciu obligatórnej náležitosti zmluvy uvedenej v ust.

36. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a súvisiacom výroku IV. o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v odvolacom konaní úspešná, vzniklo jej preto právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, odvolací súd jej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko jej preukázateľne v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli.

38. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).