Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11C-26-2020.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/26/2020
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v spore žalobcu Y. H., X.. XX.XX.XXXX, L. S.X. M. XXX/XX, H. proti žalovanému C. F., X.. XX.XX.XXXX, L. E. XXX/XX, H. o nariadenie neodkladného opatrenia takto
rozhodol:
Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie :
I. Žalovanému sa z a k a z u j e pokračovať v stavbe rodinného domu na pozemku žalobcu parcele registra E č. XXXX o výmere 1160 m2, druh pozemku orná pôda zapísanej na liste vlastníctva č. XXX do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
II. Podľa § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd u k l a d á žalobcovi povinnosť podať žalobu vo veci samej v spore žalobcu Y. H. proti žalovanému C. F. s predmetom konania - odstránenie neoprávnenej stavby v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
III. Ak žaloba vo veci samej nebude podaná, súd neodkladné opatrenie z r u š í . Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
IV. Žalobca má n á r o k na plnú náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca podal dňa 29.04.2020 na súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal, aby žalovanému bolo zakázané pokračovať vo výstavbe rodinného domu na jeho pozemku a to do rozhodnutia súdu vo veci samej. V návrhu uviedol, že je vlastníkom parcely E č. XXXX o výmere 1160 m2, druh pozemku orná pôda, zapísanej na liste vlastníctva č. 671. Na jeho pozemku žalovaný realizuje stavebné práce, čím porušuje stavebný zákon ako aj jeho vlastnícke právo. Tým že bez právneho dôvodu užíva žalovaný žalobcovu nehnuteľnosť, znemožňuje mu vykonávať vlastnícke právo garantované Ústavou. V prípade, že by nebolo súdom neodkladné opatrenie nariadené, došlo by na strane žalobcu ku škodám, pretože žalovaný realizuje stavbu bez príslušných povolení. Pokiaľ by nelegálna stavba bola žalovaným postavená, ujma žalobcu by bola nezvratná. Fotodokumentáciou náležite preukázal ohrozenie jeho vlastníckych práv.
2. Zo žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil, že žalobca je vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XXX, katastrálneho územia MC., Obec H. a to parcely E č. XXXX o výmere 1160 m2, druh pozemku orná pôda. Dňa 28.04.2020 bola podaná splnomocneným zástupcom žalobcu (jeho synom)žiadosť na Obec Markušovce na pozastavenie stavebných prác a odstránení čiernej stavby. Túto skutočnosť syn žalobcu zistil náhodne, následne informoval starostu obce aj Obvodné oddelenie PZ Markušovce a žiadal o zistenie totožnosti osôb, ktoré túto činnosť na parcele žalobcu vykonávali. Polícia stavenisko zdokumentovala. Bolo zistené, že sa tu nachádzalo cca 50 ľudí, ktorí vykonávali rôzne stavebné práce. Uvedené osoby uviedli, že pozemok na výstavbu im vytýčil geodet A.. J. Š., ktorý im zároveň prisľúbil vlastnícke vysporiadanie pozemkov a tiež im mal uviesť, že tu môžu stavať.
Ako stavebník bol hliadkou polície zistený C. F.. Potom ako sa na stavbu dostavil starosta ústne, pred hliadkou polície a ostatnými účastníkmi zakázal stavebníkovi pokračovať v stavbe. Syn žalovaného žiadal obec o nariadenie odstránenia čiernej stavby, vypratanie pozemku a jeho uvedenie do pôvodného stavu. Obvodné oddelenie PZ Markušovce vydalo dňa 27.04.2020 potvrdenie o tom, že dňa 27.04.2020 o 15,45 hod. sa hliadka na požiadanie syna žalobcu dostavila do rómskej osady a zistila, že na pozemku vlastnícky patriacom žalobcovi stavebník C. F. realizuje stavbu. Už má postavenú betónovú deku, pričom uviedol, že na stavbu nemá žiadne povolenie. Nevie komu pozemok vlastnícky patrí. Starosta obce bol synom žalobcu vyzvaný aby zakázal stavebníkovi práce na stavbe, kým sa spor nevyrieši. Z fotodokumentácie urobenej synom žalobcu vyplynulo, že bola uskutočnená dňa 27.04.2020 o 15,50 hod. a je z nej zrejmé vykonávanie stavebných prác - betónovej deky.
3. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
4. Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
5. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ Civilného sporového poriadku, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
6. Podľa § 329 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.
7. Podľa § 334 Civilného sporového poriadku, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
8. Podľa § 336 ods. 1 a 3 Civilného sporového poriadku, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak návrh na začatie konania vo veci samej nebol v lehote podaný.
9. Neodkladné opatrenie je zabezpečovacím prostriedkom, ktorý slúži na zabezpečenie ochrany porušených a ohrozených práv sporových strán. Môže byť nariadené len vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo existuje obava, že exekúcia bude ohrozená. Predpokladom jeho nariadenia teda je :1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má navrhovaným neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie naliehavosti potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo osvedčenie obavy z ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia, t.j. osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, 3/ preukázanie vzťahu navrhovaného predbežného opatrenia k predmetu konania vo veci samej.
10. Všetky tieto zákonné podmienky musia byť splnené kumulatívne a je povinnosťou súdu dôsledne skúmať ich splnenie, každú jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti .Z dočasného charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením nemusí byť nárok dokázaný, teda súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej, ale pre jeho nariadenie musí však byť nárok aspoň osvedčený, tzn. musia byť osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a musí byť zrejmé, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo účastníka ohrozené. Osvedčenie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému účastníkovi dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda, že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. Dočasnou úpravou urobenou vo forme neodkladného opatrenia sa preto neprejudikujú práva a
povinnosti účastníkov, ani posúdenie právneho vzťahu medzi nimi. Znamená to, že obsahom dočasnej úpravy v neskoršom konaní nie je súd viazaný a môže rozhodnúť aj inak. Pred nariadením neodkladného opatrenia musí súd zvážiť, či v dôsledku jeho nariadenia sa nevytvorí nezvratný(nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi účastníkmi a či zásah do práv dotknutého účastníka je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov, t.j. či ide o zásah primeraný a posúdiť, či neodkladným opatrením nedochádza k zásahu do vlastníckych práv dotknutého účastníka nad nevyhnutnú mieru.
11. Z návrhu žalobcu a ním predložených listinných dôkazov súd dospel k záveru, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, pretože žalobca osvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov, t.j. nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy spojenej s tým, že žalovaný neoprávnene realizuje stavbu na pozemku vlastnícky patriacom žalobcovi. Žalobca preukázal, že žalovaný svojim konaním( zriadením stavby - betónovej deky - na cudzom pozemku) zasahuje do jeho vlastníckeho práva a znehodnocuje jeho majetok. Pre riadne preukázanie nároku žalobcu bude potrebné vykonať dokazovanie, ktoré môže byť vykonané v konaní vo veci samej. Právne účinky neodkladného opatrenie neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, pričom týmto opatrením nebude vytvorený nenávratný stav, keďže ide len o dočasné opatrenie.
12. Poukazujúc na uvedené skutočnosti súd návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel.
13. Súd zároveň uložil žalobcovi podať žalobu vo veci samej z dôvodu, že týmto neodkladným opatrením pomery medzi stranami sporu nie sú trvale upravené. Vo veci samej sa žalobca môže domáhať odstránenia nelegálnej stavby. Pričom súd žalobcovi na podanie žaloby určil lehotu 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia s tým, že ak žaloba vo veci samej nebude podaná, súd neodkladné opatrenie zruší. Ak žaloba vo veci samej podaná bude, neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.
14. V danej veci neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím a teda neprejudikujú sa ním práva strán čo znamená, že obsahom dočasnej úpravy obsiahnutej v neodkladnom opatrení nie je súd viazaný, a v konečnom rozhodnutí môže rozhodnúť inak.
15. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. O výške náhrady trov konania rozhoduje súd podľa citovaného ustanovenia až v konečnom rozhodnutí. V danom prípade preto rozhodne súd o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia až v rozhodnutí, ktorým sa konanie skončí t.j. v konaní o odstránenie neoprávnenej stavby postavenej na pozemku žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.