Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_10Csp-121-2019.pdf
PDF · 125.75 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/121/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598, zastúpený JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3479/3A, 841 05 Bratislava, IČO: 42185190, proti žalovanému T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R..C..Š. XXXX/XX, XXX XX X., štátny občan SR, o zaplatenie 99,- € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 99,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 99,- € od 19.12.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Dňa 13.12.2019 formou elektronického podania bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal, aby súd formou platobného rozkazu zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 99,- € z titulu istiny, odplatu vo výške 27,72 €, zmluvnú pokutu vo výške 33,- €, poplatky za upomienky vo výške 180,- €, zmluvný úrok vo výške 41,70 % ročne zo sumy 99,- € od 18.12.2015 do zaplatenia a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 126,72 € od 19.12.2016 do zaplatenia, a zároveň žiadal, aby bol žalovaný povinný zaplatiť mu aj trovy konania. Žalobu žalobca zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.XXXXXXXXX zo dňa 18.12.2015, uzavretej podľa zákona č.129/2010 Z.z., žalobca ako veriteľ poskytol žalovanému ako dlžníkovi úver vo výške 99,- €, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola vo výške 27,72 € a úrok vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru. Termín konečnej splatnosti bol dohodnutý na 18.12.2016. V zmysle Všeobecných obchodných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, žalovaný sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- €. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, t.j. celkom vo výške 180,- €. Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi žiadnu sumu. Na záver žalobca navrhol, aby súd v prípade, že to bude možné, postupoval následne pri splnení stanovených podmienok tak, že rozhodne rozsudkom pre zmeškania bez nariadenia pojednávania.
2. Podľa § 116 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak sa žalobu nepodarí doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou, na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), je súd povinný urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Podľa § 116 ods. 2 C.s.p., ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Podľa § 116 ods. 3 C.s.p., ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a).
3. Súd postupoval podľa § 116 C.s.p., keďže žalovanému sa nepodarilo doručiť žalobu a ďalšie dokumenty na adresu jeho trvalého pobytu evidovanú v Registri obyvateľov SR, pretože žalovaný bol na tejto adrese neznámy, preto sa súd pokúsil zistiť miesto skutočného pobytu žalovaného. Lustráciou v registri ZVJS súd zistil, že žalovaný nie je vo väzbe, ani vo výkone trestu odňatia slobody. Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne súd nezistil žiadneho aktuálneho zamestnávateľa žalovaného, prostredníctvom ktorého by mu súd mohol doručovať súdne zásielky. Zo správy OO PZ Zvolen súd zistil, že vykonali šetrenie na adrese trvalého pobytu žalovaného a obyvateľ predmetnej bytovky uviedol, že dotyčný na tejto adrese nikdy nebýval a ani ho nepozná. Rovnako nevedel uviesť, kde by sa mohol nachádzať. Keďže konkrétne miesto pobytu žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, súd zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a webovej stránke súdu, s tým, že žaloba s prílohami sa dňom 01.03.2020 považuje za doručenú žalovanému.
4. Súd nariadil v tejto veci pojednávanie na deň 08.04.2020, ktoré bolo následne odročené z dôvodu zamedzenia šírenia akútneho respiračného syndrómu spôsobeného novým koronavírusom (Spr. 120/20) na deň 13.05.2020, na ktoré sa nedostavil žalobca, ani právna zástupkyňa žalobcu, ktorá mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil žalobca podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2020 formou elektronického podania, a to s poukazom na pracovnú zaneprázdnenosť, pričom ospravedlnili tak svoju neúčasť, ako i neúčasť ich právnej zástupkyne na tomto pojednávaní a žiadali, aby sa konalo v ich neprítomnosti. Taktiež právna zástupkyňa žalobcu prostredníctvom emailu dňa 12.05.2020 vyjadrila súhlas s rozhodnutím vo veci v jej neprítomnosti. Na pojednávanie sa nedostavil ani žalovaný, ktorý mal doručenie predvolania na toto pojednávanie vykázané v súlade s § 111 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 106 C.s.p.. Súd postupoval podľa § 180 C.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu, právnej zástupkyne žalobcu a žalovaného.
5. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré predložil žalobca do spisu v priebehu konania a to: Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2015 z č.l.5-6 vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru z č.l.15, pričom zistil tento skutkový stav. Zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 18.12.2015 súd okrem iného zistil, že bola uzavretá podľa zákona č.129/2010 Z.z. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako spotrebiteľom, v zmysle ktorej sa veriteľ na žiadosť spotrebiteľa zaviazal bez zbytočného odkladu po podpise tejto zmluvy dohodnutým spôsobom poskytnúť spotrebiteľovi bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 99,- € a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 69,- €, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 168,- €. Odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov bola dojednaná vo výške 27,72 €, čo malo predstavovať ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %, ktorá mala byť vypočítaná v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch podľa vzorca uvedeného vo Všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru a ktorú spotrebiteľ zobral na vedomie. Úrok bol dojednaný vo výške 41,70 % ročne z poskytnutého úveru až do jeho úplného uhradenia, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne malo predstavovať sumu 41,28 €. Spotrebiteľ sa zaviazal zaplatiť celkovú čiastku 168,- € do 18.12.2016 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach alebo v hotovosti mandatárovi. Vzhľadom na uvedené, sa zmluvné strany dohodli, že doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nastane dňa 18.12.2016. Zmluvné strany sa tiež dohodli na tom, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zaplatí zmluvnú pokutu vo výške 33,- € a tiež sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť veriteľovi za každú zaslanú upomienku čiastku 30,- €, a to do 5 dní od doručenia písomnej výzvy na úhradu. V spodnej časti zmluvy je uvedené,
že spotrebiteľ svojim vlastnoručným podpisom potvrdil to, že žiada úver poskytnúť zmenkou a zároveň svojim podpisom potvrdil prevzatie zmenky dňa 18.12.2015.
6. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa § 52 ods. 3 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 4 OZ v znení účinnom od 01.04.2015, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) OZ v znení účinnom do 22.12.2015, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom do 22.12.2015, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády SR č.87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Podľa § 1a ods. 2 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak ide o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi na obdobie kratšie ako tri mesiace alebo o poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi, ktorých výška nepresiahne 100 eur, je najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov 30 % ročne. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „citovaný právny predpis“) v znení účinnom do 22.12.2015, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 1 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa § 2 písm. d) citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 9 ods. 1 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 9 ods. 2 citovaného právneho predpisu v znení účinnom do 22.12.2015, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie
platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok, aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 41 OZ, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 299 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o rozsudku pre zmeškanie sa nepoužijú, ak by mal byť tento rozsudok vydaný v neprospech spotrebiteľa.
7. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že žaloba je čiastočne dôvodná. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 18.12.2015 uzavretá úverová zmluva, pričom táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou (typovou, formulárovou). Jedná sa o zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ vo viacerých prípadoch, voči vopred neurčitému počtu spotrebiteľov, ktorí obsah zmluvy (poskytnutie finančných prostriedkov) podstatným spôsobom neovplyvňujú. Zmluvné podmienky sú vopred pripravené bez možnosti ich modifikácie. Žalovaný má v danom právnom vzťahu postavenie spotrebiteľa a žalobca má postavenie dodávateľa, čiže sa jedná o tzv. spotrebiteľský úver a z tohto uhla pohľadu súd predmetnú zmluvu a celý právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným aj posudzoval. Súd vychádzal z toho, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o úvere, ktorá sa v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka považuje za „absolútny obchod“, t.j. na tento právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia tretej časti Obchodného zákonníka. Zároveň súd ale aplikoval na tento zmluvný vzťah aj ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) ako lex specialis a pokiaľ ide o zákonnú úpravu spotrebiteľských zmlúv ako takých aj ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. resp. ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce právne úkony ako také. Súd vychádzajúc z tvrdení žalobcu, ako i z dôkazov ním predložených, keď nemal nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaný tieto skutočnosti rozporoval (výška poskytnutého úveru, výška uhradených súm na predmetný úver), považoval nárok žalobcu na zaplatenie istiny úveru vo výške 99,- € za nesporný a vzhľadom k tomu súd žalobcovi túto sumu aj prisúdil a žalovaného zaviazal na jej úhradu. Súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal úhrady tzv. odmeny resp. odplaty vo výške 27,72 €, ako i v časti, ktorou sa žalobca domáhal úhrady zmluvného úroku vo výške 41,70 % z istiny úveru, a to z nasledovných dôvodov. Odplatu vo výške 27,72 € si žalobca uplatnil na základe predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo výške 28 % z istiny. Súd však dospel k záveru, že táto odplata tak, ako bola v predmetnej zmluve dojednaná, je v podstate skrytým úrokom z úveru. Podľa názoru súdu jej účelom bolo, aby v tejto zmluve nebol dojednaný riadny úrok z úveru vo výške 69,70 % z istiny, keď zrejme žalobca majúc na zreteli, že takáto dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere by bola v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, resp. v rozpore s dobrými mravmi, rozdelil o formálne predmetný úrok z úveru na úrok ako taký a tzv. odplatu, avšak súd má za to, že tým došlo k obchádzaniu zákona, v dôsledku čoho je táto časť predmetnej úverovej zmluvy absolútne neplatná, s poukazom na vyššie citované ustanovenia Občianskeho zákonníka, keď túto časť zmluvy je možné oddeliť od ostatného jej obsahu. Právne predpisy výšku úrokovej sadzby nestanovujú exaktným spôsobom, jej určenie v zásade ponechávajú na vôli zmluvných strán. Uvedené však neznamená, že jej stanovenie je ponechané na ľubovôli účastníkov, resp. v spotrebiteľských vzťahoch dodávateľa. Pri posudzovaní úrokovej miery v zmluve o úvere treba vychádzať aj z ustanovenia § 39 OZ, najmä s prihliadnutím na to, či pre neprimeranú výšku úroku nie je právny úkon ako priečiaci sa dobrým mravom neplatný. V oblasti súkromného práva platí obsahový korektív právnych úkonov v podobe dobrých mravov, ktorý je plne účinný v súkromnoprávnych vzťahoch bez ohľadu na povahu ich subjektov. Týmto korektívom je jednak modifikovaná zmluvná sloboda zúčastnených subjektov pri vzájomnej dohode o určení obsahu zmluvných dojednaní, jednak predstavuje podmienku platnosti súkromnoprávnych úkonov vo všeobecnosti. Preto aj pri stanovení úrokovej sadzby v zmluve o úvere s ohľadom na zmysel a význam inštitútu úroku ako odplaty za úver jeho výška nemôže byť bezbrehá a neobmedzená, ale je obmedzená jednak korektívom dobrých mravov a jednak zmyslom a účelom predmetného inštitútu v systéme platného práva. Všeobecne záväzné právne predpisy platné a účinné v SR neobsahujú vymedzenie pojmu dobré mravy. Ide o otvorený pojem, ktorého obsah súd určuje vždy s ohľadom na okolnosti konkrétnej posudzovanej veci. Dobré mravy nepredstavujú paušálne pravidlo správania sa, ale prostredníctvom toho, že sú obsiahnuté v hypotézach konkrétnych právnych noriem, dochádza týmto spôsobom k prepojeniu práva a neprávnych normatívnych systémov, najmä morálky. Prostredníctvom dobrých mravov je právo prepojené so systémom hodnôt, z ktorých pramení jeho existencia. Najvyšší súd ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 33 Cdo 1682/2007 uviedol, že „Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje, aký má byť obsah ich konania, aby bolo v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria spoločenský normatívny systém, ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií zodpovedajúcim všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého jednania a pod. Dobré mravy sú vykladané ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.“ Úrok z úveru plní funkciu odmeny za poskytnuté peňažné prostriedky. Jeho výška preto musí zodpovedať danému účelu. Súd z tohto dôvodu zameral svoju pozornosť na výšku úroku. Súdu sú z jeho činnosti známe skutočnosti týkajúce sa údaja o priemerných úrokových mierach z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, ktoré sú dostupné aj na webovom sídle Národnej banky Slovenska a z ktorých vyplýva, že pokiaľ ide o nové obchody v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere, bola priemerná úroková miera spotrebiteľských úverov s výnimkou úverov na nehnuteľnosti, konkrétne v mesiaci december 2015 pri úveroch do 1 roka 5,58 %, pri úveroch od 1 do 5 rokov 8,9 % a pre obdobie 4.štvrťroka 2015 to bolo pri úveroch do 1 roka 6,37 % a pri úveroch od 1 do 5 rokov 10 % vo vzťahu k začiatočnej fixácii úrokovej sadzby. Úrok v predmetnej zmluve o úvere vo výške 41,70 % ročne túto sadzbu niekoľkonásobne prevyšuje. Je nepochybné, že dojednanie o sadzbe úroku z úveru vo výške 41,70 % ročne v prvom rade prevyšuje najvyššiu prípustnú mieru odplaty, ktorá je ustanovená zákonom, konkrétne ustanovením § 53 ods. 6 OZ
v spojení s ustanovením § 1 a § 1a vykonávacieho predpisu k tomuto zákonnému ustanovenia, keďže úver bol poskytnutý vo výške 99,- €, v dôsledku čoho najvyššia prípustná výška odplaty zo sumy zmluvne dohodnutých peňažných prostriedkov bola maximálne 30 % ročne, avšak v predmetnej úverovej zmluve bola táto celková odplata dojednaná vo výške 69,70 % ročne (úrok z úveru 41,70 % + odplata 28 %). Súd teda uzavrel, že dohoda o úroku v predmetnej zmluve o úvere je v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, t.j. odporuje zákonu a preto je v zmysle § 39 OZ absolútne neplatná. Okrem toho súd zastáva aj názor, že daná výška ročnej úrokovej sadzby je s ohľadom na vyššie uvedené úvahy a zistenia v rozpore aj s pravidlami slušnosti a poctivého konania, t.j. je nutné ju považovať za neplatnú aj ako priečiacu sa dobrým mravom. Súd sa stotožnil aj s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozhodnutí sp.zn.5Cdo/26/2011 zo dňa 26.4.2012, keď ustálil, že dohodu o výške úrokov v zmluve o úvere nie je možné deliť tak, ako to má na mysli § 41 OZ, keď jej obsah tvorí nedeliteľný celok vo vzťahu k ujednaniu o dohodnutej výške úrokov. Z uvedeného dôvodu bolo potrebné považovať dojednanie o úroku za neplatné v celosti. Nie je možné uzavrieť, že žalobca ako veriteľ by mal nárok na zaplatenie úrokov k nejakej nižšej výške, než vo výške 41,70 %, naopak veriteľ z dôvodu neplatnosti dohody o úroku nemá nárok na zaplatenie žiadneho úroku. Súd poukazuje aj na spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy o úvere, keď v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch musí zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať výšku úrokovej sadzby, pričom v prípade jej absencie sa poskytnutý spotrebiteľský úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov, t.j. neprichádza do úvahy zaviazať spotrebiteľa, v prípade neexistencie dojednania o úroku v zmluve z dôvodu jej neplatnosti, na platenie akýchkoľvek úrokov. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,- €, nakoľko si súd ako prejudiciálnu otázku vyhodnotil, že zmluvná podmienka dohodnutá medzi stranami sporu v predmetnej úverovej zmluve, podľa ktorej ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere, je povinný zaplatiť veriteľovi zmluvnú pokutu vo výške 33,- €, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a teda je absolútne neplatná. Súd má za to, že táto zmluvná podmienka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa, a zároveň táto podmienka nebola individuálne dojednaná, čo vyplýva aj z niekoľkých desiatok ďalších sporov vedených aj na tunajšom súde, o čom má súd vedomosť zo svojej rozhodovacej činnosti. Nerovnováhu v zmluvných vzťahoch a v tej súvislosti aj neprijateľnosť takejto podmienky súd videl aj v tom, že žalovaný ako spotrebiteľ bol v postavení, že buď bez výhrad prijme zmluvné podmienky, ktoré navrhol žalobca alebo s ním tento neuzavrie zmluvu. Neprijateľnosť predmetnej zmluvnej podmienky súd vyvodil i z toho, že táto zaväzovala žalovaného k jej zaplateniu aj v prípade, ak by bol v omeškaní so zaplatením len časti svojho dlhu, napr. v sume 5,- €. Predovšetkým však súd poukazuje na znenie ustanovenia § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka, kde je príkladmo konkrétne uvedené, čo sa považuje za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a kde okrem iného je uvedené, že sa za ňu považuje aj dojednanie požadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Nakoniec súd zamietol žalobu aj v časti, v ktorej sa domáhal plnenia, vo výške 180,- € z titulu pokút za upomienky, keď ohľadne tohto nároku žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu tej skutočnosti, že by akákoľvek upomienka bola žalovanému vôbec zaslaná. Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, tento súd priznal od 19.12.2016, t.j. odo dňa nasledujúceho po dojednanej splatnosti úveru, tak ako bol žalobcom uplatnený, avšak len z prisúdenej istiny a nie zo sumy istiny zvýšenej o požadovanú odplatu, t.j. zo sumy 126,72 €, tak ako to požadoval žalobca, čiže v prevyšujúcej časti úroku z omeškania súd žalobu tiež zamietol. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, tento bol žalobcom uplatnený v zákonnej výške, keďže sa jednalo o zákonný úrok z omeškania a základná úroková sadzba ECB bola od 16.03.2016 vo výške 0 %.
8. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konaniach rozhodol súd analogicky v zmysle vyššie citovaných ustanovení Civilného sporového poriadku. Keďže žalobca bol len v časti úspešný v tomto konaní, súd vyhodnocoval pomer úspechu strán sporu, pričom tento svedčil v prospech žalovaného, keďže celkovo sa žalobca podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 339,72 € s príslušenstvom, avšak súd prisúdil žalobcovi len čiastku 99,- € s príslušenstvom a preto by žalovaný mal nárok na náhradu trov konania v určitej časti. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil a ani zo súdneho spisu nevyplynulo, že by mu nejaké trovy konania vznikli, súd rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov konania už v tomto štádiu konania nepriznal. Súd totiž zastáva názor, že by bolo nehospodárne a neúčelné, aby súd v takomto prípade v tomto rozhodnutí rozhodol, že žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu x % a následne by samostatným uznesením tunajšieho súdu bolo rozhodnuté, že sa žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 0,- €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta prvá C.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 C.s.p.).
Podľa § 365 ods. 1 C.s.p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 C.s.p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak 1. sa týkajú procesných podmienok, 2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo 4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.