Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

41Cob/80/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici , ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej v právnej veci žalobcu Auto Finance, a.s., so sídlom Okružná 18, 058 01 Poprad, IČO: 36 810 894, právne zastúpený Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídom Nám. Sv. Egídia č. 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029, proti žalovanej 1/ H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom I. cestka XXXX/XX, XXX XX U. U., žalovanému 2/ G. U., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom W. XX, XXX XX U. U., obaja právne zastúpení advokátom JUDr. Oskarom Chnápkom, so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO:45 018 201, o zaplatenie 3.706,91 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -221 zo dňa 25.4.2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -221 zo dňa 25.4.2019 v napadnutej druhej a v tretej výrokovej vete, potvrdzuje.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Banská Bystrica ( ďalej len „ okresný súd alebo súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. -149 zo dňa 22.2.2018 ( prvým v poradí ), v prvom výroku rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 3.706,91 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej istiny od 10.12.2012 do zaplatenia a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, druhým výrokom žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a 2/ vo výške 100 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa žalobou domáha voči žalovaným zaplatenia sumy 3.706,91 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy od 10.12.2012 do zaplatenia na základe tej skutočnosti, že žalobca ako veriteľ a spoločnosť EQUE s.r.o., Banská Bystrica, IČO: 36 646 784, ako dlžník uzatvorili dňa 16.12.2008 Zmluvu o spotrebnom úvere č. 1081795, na základe ktorej žalobca poskytol tejto spoločnosti spotrebný úver vo výške 6.373,23 Eur na financovanie predmetu financovania, ktorým bolo vozidlo zn. VOLKSWAGEN - Passat Variant, VIN: WVWZZZ3BZ2E093058.

3. Žalobca ako veriteľ dňa 4.1.2010 uzatvoril so spoločnosťou EQUE ako pôvodným dlžníkom a žalovaným 1/ ako novým dlžníkom Zmluvu o prevode práv a povinností zo zmluvy o spotrebnom úvere z pôvodného dlžníka na nového dlžníka, ktorým sa stala žalovaná 1/. Za účelom zabezpečenia pohľadávok žalobcu voči žalovanej 1/ vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere sa žalobca a žalovaná 1/ v článku IV. zmluvy dohodli na zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu zo žalovanej 1/ na žalobcu. Z dôvodu omeškania žalovanej 1/ s úhradou splátok spotrebného úveru,

žalobca v súlade s článkom VII. VZP, písomným oznámením určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 14.6.2011 a speňažil predmet financovania.

4. Následne vykonal finančné vyúčtovanie a dlžnú sumu nárokov oznámil žalovanej 1/ listom zo dňa 25.10.2012. Podľa „Oznámenia o ukončení realizácie zabezpečovacieho prevodu práva“ k zmluve č. 1081795 žalobca evidoval voči žalovanej 1/ pohľadávku vo výške 4.371,47 Eur, ktorú žalovaná 1/ doteraz neuhradila. Žalobca však požaduje zaplatenie istiny len vo výške 3.706,91 Eur.

5. Žalobca si voči žalovanému 2/ uplatnil nárok v zmysle ručiteľskej zmluvy č. 200935 zo dňa 4.1.2010, v ktorej žalovaný 2/ prehlásil, že žalobcu uspokojí, ak žalovaná 1/ nesplní svoj záväzok zaplatiť žalobcovi niektorú z pohľadávok vzniknutých na základe zmluvy o spotrebnom úvere. Žalovaný 2/ napriek tomu, že výzvu na úhradu dlhu prevzal dňa 26.8.2015, pohľadávku žalobcovi nezaplatil.

6. V konaní žalovaní uplatnili námietku premlčania uplatneného nároku. Tvrdili, že žalobca podal žalobu na súd po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 28.6.2014.

7. Okresný súd pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania vychádzal z článku IV. ods. 11 zmluvy o spotrebnom úvere, podľa ktorého v prípade, ak výťažok z predaja predmetu financovania, po odpočítaní účelne vynaložených nákladov na realizáciu jeho predaja prevýši pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, je veriteľ povinný vydať rozdiel dlžníkovi. V prípade, že kúpna cena nepokryje dlžníkov dlh veriteľovi, je dlžník povinný doplatiť veriteľovi rozdiel do siedmych dní odo dňa obdržania výzvy veriteľa. Okresný súd zistil, že žalovaní výzvu obdržali dňa 3.12.2012 a keďže žalobca podal na súd žalobu dňa 3.12.2015, t.j. v premlčacej lehote, námietku premlčania považoval za nedôvodnú. Uviedol, že keďže žalovaní nárok žalobcu nespochybňovali, žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovel.

8. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní 1/ 2/, ktorí sa nestotožnili s vysloveným názorom okresného súdu pri posudzovaní uplatnenej námietky premlčania. Na základe podaného odvolania odvolací súd uznesením č.k. -197 zo dňa 31.1.2019 rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. -149 zo dňa 22.2.2018 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

9. Z uznesenia odvolacieho súdu č.k. -197 zo dňa 31.1.2019 vyplýva, že žalobca ako veriteľ z dôvodu neuhrádzania splátok žalovanou 1/ v súlade so splátkovým kalendárom podľa článku VII. bod 1 písm.a) Všeobecných zmluvných podmienok ( ďalej len „VZP“ ) písomným oznámením doručeným dlžníkovi - žalovanej 1/ určil predčasnú splatnosť celého spotrebného úveru.

10. Prvým oznámením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 24.5.2011 ktoré bolo doručené žalovanej 1/ dňa 9.6.2011 žalobca určil predčasnú splatnosť spotrebného úveru ku dňu 14.6.2011 a zároveň jej oznámil, že k dnešnému dňu eviduje voči nej neuhradené splatné splátky vo výške 1.002,20 Eur. Druhým oznámením predčasnej splatnosti úveru zo dňa 14.6.2011, ktoré žalovanej 1/ bolo doručené dňa 20.6.2011 žalobca uviedol, že k dátumu predčasnej splatnosti poskytnutého úveru k 14.6.2011 eviduje voči nej nedoplatok vo výške 6.094,15 Eur a zároveň jej oznámil, že začal realizovať zabezpečovací prevod práva predajom motorového vozidla tretej osobe a o predaji predmetu financovania oznámi žalovanej 1/ konečnú pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebnom úvere. K tomuto oznámeniu žalobca priložil faktúru - určenie predčasnej splatnosti SU1081795, v ktorej presne špecifikoval jednotlivé pohľadávky a ich výšku, ktorá predstavovala konečnú sumu 6.094,15 Eur. Oznámením zo dňa 25.10.2012, ktoré žalovanej 1/ bolo doručené dňa 3.12.2012 žalobca žalovanej oznámil, že po realizácii zabezpečovacieho prevodu práva došlo ku konečnému vyúčtovaniu zmluvného vzťahu podľa Vyúčtovania predčasnej splatnosti, pričom porovnaním dlžných čiastok a čiastok k dobru eviduje žalobca voči žalovanej 1/ nedoplatok 4.371,47 Eur. Zároveň žalobca žiadal, aby žalovaná 1/ dlžnú sumu uhradila na účet vedený v Tatrabanke, a.s., v lehote do 9.12.2012.

11. Vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti SU1081795 žalobca špecifikoval jednotlivé položky takto:

- nedoplatky z určenia predčasnej splatnosti vo výške 6.094,15 Eur,

- náklady spojené s predpredajným servisom predmetu financovania bez DPH a s DPH 20 % vo výške 643,32 Eur,

- náklady spojené s predajom predmetu financovania bez DPH a s DPH 20 % vo výške 234,-Eur, spolu škody a nedoplatky 6.971,47 Eur.

12. Z tejto sumy žalobca odpočítal výťažok z predmetu financovania 2.600,-Eur a určil konečnú výšku celkového nedoplatku 4.371,47 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil právo na zaplatenie sumy len vo výške 3.706,91 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne.

13. Z uznesenia odvolacieho súdu ďalej vyplýva, že suma, ktorú po oznámení predčasnej splatnosti spotrebného úveru a po ukončení realizácii zabezpečovacieho prevodu práva žalobca v žalobe uplatnil a vyčíslil vo Vyúčtovaní predčasnej splatnosti tak pozostáva z viacerých nárokov, na ktoré žalobcovi vzniklo právo z dôvodu predčasnej splatnosti spotrebného úveru a v súlade s uzavretou zmluvou o spotrebnom úvere a VZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Vzhľadom na uvedené zistenia okresný súd v ďalšom konaní mal posúdiť uplatnenú námietku premlčania osobitne pri každej jednotlivej pohľadávke vo výške určenej vo Vyúčtovaní predčasnej splatnosti SU1081795 zo dňa 20.10.2012 podľa ustanovení upravujúcich premlčanie.

14. Okresný súd v Banskej Bystrici v poradí druhým rozsudkom č.k. -221 zo dňa 25.4.2019 v prvom výroku rozhodol, že žalovaní 1/ a 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi 877,32 Eur s 8,75 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 11.12.2012 do zaplatenia s tým, že v rozsahu poskytnutého plnenia jedným žalovaným zaniká povinnosť druhého žalovaného, a to všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Druhým výrokom rozhodol, že žalobu žalobcu vo zvyšku zamieta a tretím výrokom priznal každému zo žalovaných 1/, 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 52,6 %.

15. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti zo dňa 25.10.2012 SU1081795 si uplatnil voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ oproti vyúčtovaniu zo dňa 14.6.2011 ďalšie položky, a to náklady spojené s predpredajným servisom predmetu financovania bez DPH vo výške 536,10 Eur, DPH 107,22 Eur, celkom sumu 643,32 Eur , náklady spojené s predajom predmetu financovania v sume 195,-Eur, DPH 39,-Eur spolu 234,-Eur. Pôvodné vyúčtovanie predčasnej splatnosti zo dňa 14.6.2011 bolo vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti po realizácii zabezpečovacieho prevodu práva zo dňa 13.10.2012 doplnené o tieto položky, ktoré celkom predstavovali sumu 877,32 Eur. Pri týchto položkách začala plynúť premlčacia lehota po uplynutí 7- dňovej lehoty po obdržaní vyúčtovania žalovanou 1/, t.j. dňom 11.12.2012 a uplynula dňom 11.12.2016. Žalobca tieto nároky tohto vyúčtovania uplatnil riadne a včas, t.j. v premlčacej lehote, preto žalobe v tejto časti vyhovel a žalobcovi priznal právo na zaplatenie sumy 877,32 Eur spolu s 8,75 % úrokom z omeškania ročne od 11.12.2012, kedy sa žalovaná 1/ dostala do omeškania so splnením svojho záväzku. Ďalej okresný súd uviedol, že vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti zo dňa 25.10.2012 žalobca vyúčtoval i preplatky, do ktorých zahrnul výťažok z predaja predmetu záložného práva v sume 2.600,-Eur. Uvedený výťažok z predaja predmetu záložného práva žalobca vo vyúčtovaní odpočítal od svojho nároku vo výške 6.971,47 Eur pričom rozdiel medzi týmito sumami predstavoval sumu 4.371,47 Eur, ktorú žiadal uhradiť v zmysle tohto vyúčtovania. Okresný súd mal za to, že odpočítateľnú položku bolo potrebné najskôr odpočítať na najstarší dlh, teda na dlh z vyúčtovania zo dňa 14.6.2011, potom rozdiel medzi sumou 6.094,15 Eur a sumou 2.600,- Eur predstavuje suma 3.494,15 Eur, ktorá zostala neuhradená z pôvodného vyúčtovania predčasnej splatnosti úveru podľa vyúčtovania zo dňa 14.6.2011. Okresný súd konštatoval, že premlčacia lehota ohľadne uplatnenia tohto nároku po odpočte preplatku vo výške 3.494,15 Eur uplynula dňom 28.6.2015 a keďže žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia tejto sumy až dňa 3.12.2015, okresný súd uplatnenú námietku premlčania týkajúcu sa tohto nároku považoval za dôvodnú, preto žalobu v tejto časti zamietol a o trovách konania rozhodol podľa tak, že každému zo žalovaných priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 52,6 % voči žalobcovi, pretože ich úspech predstavoval 76,3 % a neúspech 23,7 %.

16. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa a (ďalej len „“ ).

17. Namietal, že v súlade s a sa právo na súde sa mohlo prvýkrát uplatniť až splatnosťou záväzku dlžníka, ktorá bola zmluvnými stranami výslovne dojednaná uplynutím siedmeho dňa po obdržaní výzvy veriteľa zo strany dlžníka po realizácii zabezpečovacieho prevodu práva, pre prípad, že výťažok z predaja predmetu zabezpečovacieho práva nepokryje dlžníkov dlh. Oznámenie o konečnom vyúčtovaní spolu s výzvou k úhrade dlžnej čiastky obdržali žalovaní dňa 3.12.2012 a preto začiatok plynutia premlčacej doby nastal dňa 11.12.2012. V súlade s premlčacia doba uplynula dňa 11.12.2016. Keďže žaloba bola podaná na súd 3.12.2015, nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku žalobcu a to ani v časti. Podľa názoru

žalobcu záver okresného súdu o tom, že došlo k premlčaniu nároku žalobcu v časti 3.494,15 Eur je nesprávny, skutkovo a právne nepodložený a v rozpore so zmluvne dohodnutým momentom splatnosti dlhu dlžníka. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok okresného súd v celom rozsahu zrušil a v súlade s vo veci sám rozhodol tak, že žalobe v plnom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov konania v plnej výške.

18. K podanému odvolaniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní 1/ a 2/ a uviedli, že žalobca listom zo dňa 24.5.2011 žalovanej 1/, určil predčasnú splatnosť poskytnutého úveru a to ku dňu 14.6.2011. Následne listom zo dňa 14.6.2011, ktorý bol žalovanej 1/ doručený dňa 20.6.2011, žalobca opätovne žalovanej 1/, určil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 14.6.2011 a zároveň vyčíslil výšku svojej pohľadávky v sume 6.094,15 Eur, ktorú evidoval voči žalovanej 1/. Žalobca teda listom zo dňa 14.6.2011. S poukazom na článok VI. ods. 3 VZP začala premlčacia lehota plynúť najneskôr dňa 28.6.2011. Pri aplikácii štvorročnej premlčacej lehoty je nárok žalobcu jednoznačne premlčaný, pretože žalobca žalobu podal na súd až dňa 3.12.2015. Skutočnosť, že žalobca vykonal zabezpečovací prevod práva a z výťažku čiastočne uspokojil svoju pohľadávku vyčíslenú vo výške 6.094,15 Eur a následne listom zo dňa 25.10.2012 oznámil žalovanej 1/ ukončenie realizácii zabezpečovacieho prevodu práva a vyzval ju na úhradu zostatku jeho pohľadávky do 9.12.2012, za žiadnych okolností nemôže stanoviť začiatok premlčacej lehoty odo dňa 10.12.2012. Pohľadávka žalobcu vo výške 6.094,15 Eur existovala a bola splatná už dňa 27.6.2011 a to s poukazom na dátum doručenia listu zo dňa 14.6.2011 a s poukazom na článok VI. ods. 3 VZP. Výkonom zabezpečovacieho prevodu práva a uspokojením časti pohľadávky žalobcu z výťažku, išlo len o čiastočnú úhradu už splatnej pohľadávky žalobcu. Žalovaní 1/ a 2/ navrhli, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny a zaviazal žalobcu na úhradu trov odvolacieho konania.

19. K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 25.6.2011, v ktorom zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní.

20. K tomuto vyjadreniu žalobcu zaslali vyjadrenie žalovaní 1/ a 2/ listom zo dňa 4.7.2019 a tiež uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších vyjadreniach a stanoviskách.

21. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ) a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie, bez nariadenia pojednávania v súlade s , viazaný rozsahom odvolania, odvolacími dôvodmi a zisteným skutkovým stavom okresným súdom (, , ), prejednal odvolanie a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

22. S poukazom na , keď už vo veci nenastala zmena skutkového stavu, a na vyjadrenie strán konštatuje, že nebol dôvod, ani procesná možnosť zrušiť a vrátiť vec okresnému súdu, preto odvolací súd pristúpil k prejednaniu veci. Na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem ( ), čo v predmetnej veci nebolo naplnené a vec rozhodol odvolací súd verejným vyhlásením rozsudku bez nariadenia pojednávania.

23. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie vecnej správnosti rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým žalobu vo zvyšku zamietol a vo výroku, ktorým priznal každému zo žalovaných nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 52,6 %.

24. Žalobca odvolacie dôvody vymedzené podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) vidí najmä v nesprávnom skutkovom a právnom závere okresného súdu o premlčaní nároku žalobcu v časti 3.494,15 Eur. Podľa žalobcu premlčacia doba začala plynúť dňa 11.12.2012 a uplynula dňa 11.12.2016. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 3.12.2015 t.j. v premlčacej lehote, k premlčaniu nároku a to ani sčasti nemohlo dôjsť.

25. Po vrátení veci sa konalo jedno pojednávanie na ktoré sa žalobca nedostavil. Svoju neúčasť ospravedlnil, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti a trval na podanej žalobe. Okresný súd v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31.1.2019 doplnil a vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná len v časti sumu 877,32 Eur spolu s príslušenstvom. V zmysle zrušujúceho uznesenia posudzoval uplatnenú námietku premlčania osobitne pri každej jednotlivej pohľadávky vo výške určenej vo Vyúčtovaní predčasnej splatnosti SU1081795 zo dňa

25.10.2012 podľa ustanovenia . Z vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré spočívali v tom, že vo Vyúčtovaní predčasnej splatnosti SU1081795 zo dňa 25.10.2012, doručená žalovanej 1/ dňa 3.12.2012 si žalobca uplatnil oproti vyúčtovaniu zo dňa 14.6.2011aj ďalšie položky v celkovej sume 877,32 Eur. Žalobca do vyúčtovania zo dňa 25.10.2012 opäť zahrnul aj sumu v celkovej výške 6.094,15 Eur, ktorú vyúčtoval vo faktúre predčasnej splatnosti SU1081795 zo dňa 14.6.2011, a ktorá pozostávala z viacerých súm za jednotlivé pohľadávky, na ktoré žalobcovi vznikol nárok v súvislosti s predčasnou splatnosťou spotrebného úveru. Uvedenú sumu žalobca žalovanej 1/ oznámil v Oznámení o predčasnej splatnosti spotrebného úveru zo dňa 14.6.2011 doručenom žalovanej 1/ dňa 20.6.2011. Žalobca všetky tieto položky okrem nákladov spojených s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva vyúčtoval žalovanej 1/ vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti zo dňa 14.6.2011. Žalobcovi tento nárok vznikol samostatne bez ohľadu na to, že neskôr žalobca začal realizovať záložné právo a po realizácii záložného práva mu v prípade, že výťažok z predaja nepokryl dlžníkov dlh vzniklo samostatné právo na doplatenie rozdielu, ako si to strany dohodli v článku IV. ods. 3 zmluvy o úvere. Nič žalobcovi nebránilo, aby si svoje právo na zaplatenie sumy 6.094,15 Eur, ktoré mu vzniklo ešte v roku 2011 uplatnil voči žalovaným v premlčacej lehote, bez ohľadu na to, že by žalobcovi neskôr vzniklo aj právo na doplatenie rozdielu v prípade, ak kúpna cena nepokryje dlžníkov dlh v súvislosti s realizáciou zabezpečovacieho prevodu práva predajom predmetného vozidla tretej osobe.

26. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že žalobca v podanom odvolaní uvádza sumu 3.494,15 Eur, ktorú nepovažuje za premlčanú. Žalobca doteraz jasne, určite a zrozumiteľne nevysvetlil na základe ktorých doteraz predložených dôkazov nesporne vyplýva, že mu vzniklo právo na zaplatenie tejto sumy, ktorú uvádza v podanom odvolaní a ktorá podľa neho mala vzniknúť v dôsledku toho, že výťažok z predaja nepokryl dlh dlžníka. Žalobca pritom sám vo vyúčtovaní predčasnej splatnosti zo dňa 25.10.2012 uvádza výťažok z predaja predmetu záložného práva v sume 2.600,-Eur ako preplatok, to znamená, že ide o sumu v prospech dlžníka.

27. S prihliadnutím na uvedené odvolací súd námietky žalobcu vyhodnotil ako nedôvodné. Z výsledkov vykonaného dokazovania okresným súdom vyplýva, že okresný súd námietku premlčania uplatneného nároku správne posúdil s poukazom na ním citované ustanovenie odvolacieho súdu námietku premlčania uplatneného nároku posudzoval zvlášť pri jednotlivých pohľadávkach, ktoré žalobca vyčíslil vo Vyúčtovaní predčasnej splatnosti SÚ 1081795 zo dňa 25.10.2012 s prihliadnutím na vyčíslený nárok v Oznámení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 14.6.2011.

28. Pokiaľ žalobca v odvolaní uviedol, že ho podáva voči rozsudku v celom rozsahu, odvolací súd z odôvodnenia zistil, že k výroku, ktorým súd priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 52,6 % žalobca v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod, pre ktorý by malo byť rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti nesprávne, teda žiadnym spôsobom nespochybnil nesprávnosť napadnutého výroku. Vzhľadom na to, že odvolací súd je v zmysle viazaný odvolacími dôvodmi, aj v tejto výrokovej vete rozhodnutie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.

29. S poukazom na vyššie uvedené zistenia odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej druhej a tretej výrokovej vete potvrdil ako vecne správny podľa .

30. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu v rozsahu 100% priznal žalovaným, ktorý boli v odvolacom konaní úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

31. Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).