Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5To/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci obžalovaného Z. F. pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa , písmeno a) , o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 2.12.2019, č. k. -205, na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.5.2020 takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného Z. F., nar. XX.X.XXXX, z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Piešťany rozsudkom zo dňa 2.12.2019, č.k. -205 rozhodol tak, že obžalovaného Z. F. uznal za vinného, že spolu s odsúdeným Z. H. dňa 01.07.2018 v čase približne o 17:30 hod. v pohostinstve TOPVAR vo Vrbovom na Sadovej ulici schytili tam prítomného poškodeného H. O., ktorému vyčítali, že v minulosti mal napadnúť niektorého z ich otca, kedy ho následne vytiahli pred uvedené pohostinstvo, kde ho opakovane obaja rukami zovretými v päsť udierali do oblasti hlavy a odsúdený Z. H. ho kopal do oblasti jeho nôh, čím týmto konaním bolo poškodenému H. O. spôsobené ľahké zranenie neobmedzujúce poškodeného nijakým spôsobom na bežnom spôsobe života, a to pomliaždenie mäkkých tkanív hlavy a tváre s krvným výronom okolo pravého oka a tržné zmliaždenú ranu zasahujúcu do pod kožného tkaniva v nadočnicovej oblasti vpravo, asi 4 cm dlhú s dobou liečenia 1 týždeň, teda spoločným konaním sa dopustil slovne a fyzicky, na mieste verejnosti prístupnom hrubej výtržnosti tým, že napadol iného, čím spáchal prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa , písmeno a) . Za to mu uložil podľa , s poukazom na písmeno m) , trest odňatia slobody vo výmere 1 (jeden) rok. Podľa písmeno b) ho pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Podľa obžalovaného zaviazal nahradiť poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s., so sídlom Panónska cesta 2, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 35 937 874 škodu vo výške 58,69 eur, a to spoločne a nerozdielne s už odsúdeným Z. H.. 2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný, na hlavnom pojednávaní, bezprostredne po jeho vyhlásení. Písomným podaním obhajcu obžalovaného zo dňa 30.1.2020 doplnil dôvody odvolania a súčasne spresnil, že odvolanie obžalovaného smeruje proti všetkým výrokom rozsudku. 3. Prokurátor sa práva na podanie odvolania vzdal. 4. Obžalovaný podané odvolanie odôvodnil tým, že sa cíti nevinný z prečinu výtržníctva, ktorý sa mu kladie za vinu formou spolupáchateľstva, kde súd prvého stupňa jeho obranu vyhodnotil ako účelovú ako aj výpoveď svedka Z. H., naopak výpoveď poškodeného považoval za hodnovernú. V ďalšej časti odvolania obžalovaný uviedol (skrátene): Obžalovaný napáda výrok o vine v napadnutom rozsudku z dôvodu, že tento je nepreskúmateľný, nakoľko súd hodnotil získané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia a obranu obžalovaného

hodnotil ako účelovú, nevierohodnú, urobenú v snahe vyhnúť sa zodpovednosti za prečin výtržníctva a v snahe vyhnúť sa nepodmienečnému trestu odňatia slobody. V zdôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že skutočnosť, že sa obžalovaný dopustil skutku, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku mal súd jednoznačne preukázanú výpoveďou poškodeného H. O., ktorý napadnutie dvoma osobami uviedol už v nemocnici, výslovne do lekárskej správy uviedol meno obžalovaného F., svoje výpovede nemenil počas celého vyšetrovania, súd nezistil žiadny motív, pre ktorý by mal poškodený klamať a ani sám obžalovaný F. nevedel uviesť nejaký motív, pre ktorý by ho mal poškodený krivo obviniť. Naopak zhodné výpovede obžalovaného F. a svedka Z. H. považuje súd za nedôveryhodné, hoci svedok H. nemenil svoje výpovede rovnako ako poškodený, ale jeho výpoveď je nehodnoverná len preto, že je vzdialeným príbuzným s obžalovaným F. a mal vedieť o tom, že obžalovaný F. je v podmienke. Súd a ani orgány činné v trestnom konaní neskúmali ich vzťah, či sú osobami blízkymi, ale súd ustálil, že existuje motív, pre ktorý už odsúdený H. uvádzal verziu, ktorá mala pomôcť obžalovanému. Jedna zo základných zásad trestného konania uvedená v , ktorá bola napádaným rozhodnutím súdu jednoznačne porušená. Súd vychádza iba z domnienky, že verzia poškodeného je presným opisom udalosti a že súd nevyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo a vo svojej vzájomnej súvislosti tak ako v rozsudku uvádza. Bude na odvolacom súde, aby jednoznačne a spravodlivo zistil skutkový stav v prípade viny obžalovaného z prečinu výtržíctva spolupáchateľstvom. Obžalovaný od začiatku popieral spáchanie skutku, ktoré mu bolo kladené za vinu vo vznesenom obvinení a v obžalobe a po zmene upravenej skutkovej vety aj v rozsudku súdu. Obžalovaný Z. F. nepopieral, že sa dostal do kontaktu s poškodeným H. O., ale len v tom rozsahu, že sa snažil oddeliť od seba Z. H. a poškodeného H. O.. V jeho prípade absentoval akýkoľvek úmysel napadnúť, slovne alebo fyzicky poškodeného, reagoval na aktuálnu situáciu a snažil sa od seba oddeliť dve osoby, ktoré mali fyzický konflikt. Nepoprel aj to, že mohlo dôjsť z jeho strany ku kontaktu s poškodeným, ktorý sa tak môže domnievať, že ho bil aj obžalovaný, ktorého poškodený poznal. Obvinený Z. F. sa domnieva, že výpoveď poškodeného môže byť nepresná aj z dôvodu, že v dávnej minulosti mal s poškodeným spor, ktorý poškodený mohol zohľadniť pri svojej výpovedi, tento však nepovažoval za vážny. Ako aj sám obžalovaný uviedol poznal sa s bratom poškodeného, boli spolužiaci a poškodeného ako kamarátovho brata nemal dôvod napadnúť. Súd však neskúmal motív poškodeného vypovedať v neprospech obžalovaného, vyhodnotil to len tak, že žiadny motív poškodený nemal. Minimálne vždy tu existuje možnosť, že poškodený sa domnieval, že obžalovaný F. na neho útočil a aj ho udieral a svoju výpoveď nezmenil iba z jedného dôvodu, aby nebol stíhaný pre krivé obvinenie, prípadne si môže uplatniť náhradu škody a pod. Je možné, že poškodený uviedol ako útočníka osobu, ktorú poznal a domnieval sa, že obžalovaný ho aj bil a neskôr tejto verzii sám uveril. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného, obhajoba má pochybnosti o jej hodnovernosti. Poškodený si nepamätal, čo mal zranené, kde mal ranu a ukázal na iné miesto, súd to vyhodnotil v snahe uveriť poškodenému ako odstup času a zhojenie rán, zároveň však nevyhodnotil rozpor v tvrdeniach pri opise udalosti, kde pri otázkach prokurátora tvrdil, že si ešte ani neobjednal pivo a H. a F. ho slovne napadli a vytiahli von a zbili a obhajcovi tvrdil, že si objednal pivo, ktoré nedostal. Inde zase tvrdil, že ho páchatelia vytiahli von a neskôr, zase, že ho vytlačili. Je to síce len detail, ale len podľa pár otázok a odpovedí je zrejmé, že poškodený si vytváral príbeh, ktorému sám veril resp. sa domnieval, že tomu tak bolo. Rovnako aj verzia poškodeného ako videl útok obžalovaného a H. sa menila aj v prípravnom konaní aj pred súdom, hoci vyšetrovateľ pri vznesení obvinenia sám ustálil skutkovú vetu v rozpore s údajnou výpoveďou poškodeného, ktorá sa podľa súdu nemenila. Z výpovede poškodeného vyplýva pochybnosť, či v čase začiatku slovného útoku na poškodeného bol prítomný v pohostinstve obžalovaný. Svedčí to skôr o opaku a snahe poškodeného neodkloniť sa od svojej pôvodnej výpovede, ktorá pravdepodobne vychádza z jeho domnienky, že útočníkom bol aj obžalovaný F.. Nehodnovernou sa javí aj výpoveď o tom, že videl ako ho udiera obžalovaný F. päsťami, hoci sám vyhlasoval, že ho kopal H. a F. nevidel, žeby ho kopal, lebo si bránil hlavu, hoci potom vyhlásil, že F. videl ako ho bil päsťami do tváre. Je nelogické, že si chránite hlavu pri kopoch do nôh a naopak pri úderoch päsťami do tváre tak nerobíte. Rovnako je nedôveryhodné tvrdenie, že nevolal o pomoc z dôvodu „veď kto by mi pomohol“. Skôr to svedčí výpovedi svedka H., ako vyšli z pohostinstva spolu po slovnom konflikte a svedčí to tomu, že obžalovaný v čase začiatku útoku (pri vytláčaní) ani v pohostinstve nebol. K tvrdeniam o vytiahnutí, vytlačení a pod. nesvedčí žiadny dôkaz a orgány činné v trestnom konaní ani žiadny takýto dôkaz nezabezpečili, po oznámení skutku neboli ani na mieste činu, o čom svedčia výpovede obžalovaného i svedka H., pričom mohli byť zabezpečené svedecké výpovede o skutku, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu. Neexistujú priame, či nepriame dôkazy o vine obžalovaného (okrem tvrdenia poškodeného), ktorých súhrn k preukázaniu jeho viny musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú všetky okolnosti zažalovaného

skutku a usvedčujú z jeho spáchania obžalovaného, ale súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného záveru. Sám poškodený mohol mať skreslený a subjektívny pohľad na skutok, myslí si, že skutok sa stal tak ako ho opísal, avšak k uvedenému subjektívnemu vnímaniu nesvedčí žiadny priamy, či nepriamy dôkaz. Máme zato, že skutočnosti uvedené v skutkovej vete neboli zistené bez akýchkoľvek pochybností, práve naopak, žiadne priame, či nepriame dôkazy nesvedčia výpovedi poškodeného, ale len domnienky, že úmyslom (motívom) odsúdeného H. bolo chrániť obžalovaného z dôvodu „podmienky“ obžalovaného. Spolupáchateľstvo vyžaduje splnenie dvoch podmienok, to že trestný čin bol spáchaný spoločným konaním obžalovaných za súčasného splnenia subjektívnej podmienky - úmyslu k tomu smerujúcemu. V konkrétnom prípade tu úmysel obžalovaného absentuje. Pri spolupáchateľstve sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov zahrňujúci tak ich spoločné konanie ako aj sledovanie spoločného cieľa. Ak by každý z páchateľov sledoval pri útoku na poškodeného iný zámer; nemôže ísť o spolupáchateľstvo. Súd prvého stupňa uvedené neskúmal. V konkrétnom konaní nebolo v prípravnom konaní a ani v konaní pred súdom preukázaný úmysel obžalovaných (H. a F.) spoločným konaním spáchať trestný čin, tak aby mohol súd vyriecť jednoznačný rozsudok o spolupáchateľstve obžalovaných pri trestnom čine výtržníctva, nie je to zrejmé ani z ich konania, ich výpovedí, len z výpovede poškodeného, ktorú považujeme za subjektívne vnímanie situácie poškodeným, ktorý nerozlišoval medzi útokom a snahou obžalovaného zastaviť 1 útok H. na poškodeného O.. Na základe uvedeného žiada obžalovaný, aby odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvého stupňa a oslobodil obžalovaného z prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom, kde nebolo preukázané v trestnom konaní bez akýchkoľvek pochybností, že skutok v spolupáchateľstve spáchal aj obžalovaný (odsúdený H. sa ku skutku priznal), nakoľko nebola splnená subjektívna podmienka na naplnenie znakov uvedeného trestného činu v spolupáchateľstve a zároveň aby súd posúdil výtržníctvo obžalovaného z hľadiska trestnosti tohto činu najmä jeho spoločenskej nebezpečnosti. Obžalovaný žiada, aby odvolací súd podľa b), a zrušil napadnutý rozsudok v napadnutej časti a oslobodil obžalovaného podľa z prečinu výtržníctva formou spolupáchateľstva, pretože skutok sa nestal, tak ako je uvedené v obžalobe a po zmene výroku súdom ani v rozhodnutí súdu resp. nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že skutok spáchal obžalovaný tak ako je uvedené v skutkovej vete. 5. Podľa o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd. Podľa , : 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky. Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa alebo nezruší rozsudok podľa , preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa . Podľa odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. 6. Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle , ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa . Odvolanie podal obžalovaný ako oprávnená osoba, v zákonnej lehote a proti výrokom o vine, treste a náhrade škody, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Po preskúmaní napadnutých výrokov a konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie obžalovaného v žiadnej časti nie je dôvodné. 7. Prvostupňový súd odôvodnil rozhodnutie o vine obžalovaného v napadnutom rozsudku obsiahlo a vecne správne, v súlade s ustanovením . V prvom rade odvolací súd uvádza, že okrem rozsiahlosti je odôvodnenie aj zrozumiteľné v tom, že súd jasne uviedol, ktoré dôkazy a skutočnosti z nich vyplývajúce bral pri svojom rozhodovaní za preukázané, ako aj to, akými úvahami sa pri ich hodnotení riadil. Preto považuje odvolací súd námietku obhajoby

o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku za nedôvodnú. To, že súd pri svojom rozhodovaní o vine bral do úvahy iné skutočnosti než tie, ktoré uvádza obhajoba vo svojom odvolaní, ako o to, že tieto skutočnosti hodnotil spôsobom, s ktorým obhajoba nesúhlasí, neznamená, že rozsudok je nepreskúmateľný. Nepreskúmateľnosť rozsudku by mohla vyplynúť z obsahovo nedostatočného odôvodnenia, z odôvodnenia, ktoré by si vnútorne odporovalo, prípadne z odôvodnenia, ktorého obsah by nekorešpondoval s obsahom výroku rozhodnutia, ktorého sa týka. Žiadnu takúto chybu napadnutého rozsudku odvolací súd nezistil. 8. Skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil skutku tak, ako je uvedené vo výroku napadnutého rozsudku, mal prvostupňový súd jednoznačne preukázanú výpoveďou poškodeného H. O.. Prvostupňový súd v tejto časti odôvodnenia svojho rozsudku podrobne uvádza, čo z výpovede tohto svedka poškodeného vyplynulo, ako i to, akým spôsobom jeho výpoveď vyhodnotil, pokiaľ ide o jej pravdivosť. Odvolací súd nepovažuje na tomto mieste za potrebné opakovať uvedené zistenia a hodnotenia prvostupňového súdu, pretože sú v odôvodnení zrozumiteľne uvedené. Vyhodnotenie jeho výpovede ako pravdivej, považuje odvolací súd za správne. Odvolací súd súhlasí s názorom, že nebol zistený žiadny motív, pre ktorý by mal poškodený klamať ohľadom napadnutia aj obžalovaným F., ktorý nevedel uviesť ani sám obžalovaný F.. Rovnako, je pre hodnovernosť výpovede poškodeného dôležité, že tento hneď od začiatku konania uvádzal napadnutie dvomi mužmi, čo je uvedené aj v lekárskej správe z pohotovosti, kde mu bola zašitá roztrhnutá nadočnica, pričom poškodený výslovne uviedol meno obžalovaného, teda Z. F., nakoľko tohto poznal po mene, zatiaľ čo druhého účastníka útoku poznal v tom čase len z videnia. 9. Je nesporné, že incident medzi obžalovaným, odsúdeným Z. H. a poškodeným, ktorý sa premietol do skutkovej vety napadnutého rozsudku, popísali odsúdený Z. H. a obžalovaný odlišne od poškodeného. Rovnako nie je sporné, že odsúdený Z. H. popisoval priebeh incidentu rovnako v prípravnom konaní, v postavení obvineného, ako aj na hlavnom pojednávaní, kde už bol vypočutý ako svedok, keďže voči nemu bolo konanie už právoplatne skončené. K zhodným výpovediam Z. H. a obžalovaného prvostupňový súd zaujal jasný názor a tento uviedol v odôvodnení svojho rozsudku. Na základe neho dospel k záveru, že vzhľadom na kamarátstvo, príbuzenský pomer medzi Z. H. a obžalovaným, ako aj skutočnosť, že Z. H. vedel o tom, že obžalovaný sa nachádza v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, existuje motív, pre ktorý už odsúdený Z. H. uvádzal verziu skutku tak, aby sa útoku na poškodeného nezúčastnil aj obžalovaný. 10. V neposlednom rade bral prvostupňový súd do úvahy, skutočnosť, že obžalovaný F. v priebehu trestného stíhania pri svojich výpovediach, mieru svojej účasti na incidente postupne zmierňoval, keď v prípravnom konaní pripustil, že raz udrel poškodeného, pričom neuvádzal, že to bolo neúmyselne, a na hlavnom pojednávaní už uviedol, že možno do poškodeného neúmyselne hrkol, keď oddeľoval Z. H. od poškodeného. 11. Prvostupňový súd teda vyhodnotil výpoveď poškodeného ako dôveryhodnú. Naopak, pri výpovedi Z. H. je jeho motivácia vypovedať v prospech obžalovaného F., teda v rozpore so skutočným priebehom incidentu zrejmá z ich kamarátskeho a príbuzenského pomeru, ako aj z vedomosti Z. H. o podmienke, ktorá obžalovanému F. plynie. 12. Pri odvolacom prieskume napadnutého výroku o vine tunajší súd vychádzal zo znenia ustanovenia , podľa ktorého orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Prvostupňový súd vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne. V odôvodnení napadnutého rozsudku zrozumiteľne uviedol, ktoré skutočnosti a prečo vzal za dokázané a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia, taktiež akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Pokiaľ ide o skutkové zistenia, odvolací súd nemá žiadne pochybnosti, že súdený skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný, spoločne s už odsúdeným Z. H.. 13. V súvislosti s odvolacími námietkami obžalovaného, že prvostupňový súd nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa skutkové závery prvostupňového súdu zakladajú na vnútornom presvedčení získanom po starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu a tieto závery boli vyvodené na podklade úplného zistenia skutočného stavu veci a úvahám, ktorými sa k takýmto záverom došlo, nemožno vytknúť nedôslednosť alebo vnútorné rozpory, nemožno im potom v prospech obžalovaného úspešne odporovať odvolaním len preto, že súd mohol dospieť aj k iným záverom, keby sa bol spravoval inými úvahami. 14. Odvolací súd po preskúmaní hodnotenia dôkazov vykonaných okresným súdom nezistil, že by súd prvého stupňa pri hodnotení dôkazov nepostupoval podľa zákona v zmysle a vykonané dôkazy by vyhodnotil jednostranne v neprospech obžalovaného. Odvolací súd

sa stotožnil s vyhodnotením dôkaznej situácie tak, ako to urobil prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Vykonané dôkazy sú vyhodnotené jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, ako aj v celom ich súhrne logickým a zároveň aj presvedčivo odôvodneným spôsobom, ktorému z hľadiska pravidiel tak, ako sú uvedené v ustanovení , nemožno nič vytknúť. Hodnotenie dôkazov súdom prvého stupňa neodporuje základným princípom logického myslenia. 15. Veľká časť odvolania obžalovaného je založená na argumentácii, ktorá vychádza z predpokladov a hypotéz, ktoré však neboli podporené vykonaným dokazovaním. Preto neobstoja odvolacie námietky založené na možnosti, že poškodený si určité veci pamätal nesprávne, skreslene, domýšľal si určité skutočnosti, prípadne si nevedome zamieňal osoby, ktoré na neho útočili a podobne. 16. nestanovuje ani počet, ani druh dôkazov, ktoré majú preukazovať určitú (dokazovanú) skutočnosť. Pokiaľ súd teda svoje zistenia o priebehu incidentu a hlavne o osobe

- osobách útočníka, založil v prevažnej miere iba na výpovedi poškodeného, ktorú zhodnotil ako dôveryhodnú, nepostupoval v rozpore so zákonom. K tomu, že vykonané dôkazy vyhodnotil prvostupňový súd správne, sa odvolací súd vyjadril v predchádzajúcich odsekoch. 17. Pokiaľ ide o námietku, že obžalovanému nebol preukázaný v konaní úmysel, ktorý by odôvodňoval jeho odsúdenie za čin spáchaný vo forme spolupáchateľstva, odvolací súd uvádza, že z popisu priebehu fyzického útoku na poškodeného, ktorý podal vo svojej výpovedi práve svedok poškodený H. O., vyplýva, že obaja páchatelia skutku poškodeného napadli a spoločne, v rovnaký čas a sčasti aj rovnakým spôsobom, ho inzultovali - rukami zovretými v päsť udierali do oblasti hlavy. Odsúdený H. naviac poškodeného kopal do oblasti nôh. 18. Pri spolupáchateľstve sa vyžaduje spoločný úmysel spolupáchateľov, zahŕňajúci ich spoločné konanie, ako aj sledovanie spoločného cieľa. Spolupáchatelia musia naplniť všetky znaky skutkovej podstaty rovnakého trestného činu. Pri spolupáchateľstve sa nevyžaduje, aby činnosť každého zo spolupáchateľov bola rovnaká alebo rovnako významná, i rovnakého obsahu. K spolupáchateľstvu postačí, aby úmysel a činnosť spolupáchateľov smerovala k rovnakému následku, k spoločnému cieľu. V tomto prípade konanie oboch páchateľov smerovalo k spoločnému cieľu - fyzicky napadnúť poškodeného a to na verejnosti, pričom tento cieľ spoločným konaním, popísaným v skutkovej vete napadnutého rozsudku, aj dosiahli. 19. Pokiaľ ide o zákonný znak prečinu uvedený v ustanovení , tento bol rovnako naplnený a to z dôvodov, ktoré v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne uviedol prvostupňový súd.

20. Nevykonanie výsluchu svedka - čašníčky z pohostinstva, pred ktorým došlo k spáchaniu skutku, nepovažuje odvolací súd za chybu. Táto nebola svedkom skutku, ktorý je popísaný v skutkovej vete rozsudku, pretože tento skutok sa odohral mimo vnútorných priestorov pohostinstva, v ktorom sa uvedená svedkyňa vtedy nachádzala. 21. Na základe zistení a záverov, ku ktorým došiel odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, rozhodol o zamietnutí odvolania obžalovaného, ktoré považuje v celom rozsahu za nedôvodné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.