Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_5To-12-2020.pdf
PDF · 77.34 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/12/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Evy Rešatkovej a sudcov JUDr. Mariána Mačuru a JUDr. Evy Pirkovskej na verejnom zasadnutí konanom dňa 13.05.2020 v Prešove, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolanie obžalovaného C. J.S. proti rozsudku Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/12/2019 zo dňa 30.12.2019.
odôvodnenie:
Rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/12/2019 zo dňa 30.12.2019 bol obžalovaný C. J. uznaný vinným z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že
- dňa 02.02.2019 v čase okolo 01.30 hod. na chodbe pred barom Road Coffee Bar na ul. Hlavnej 48/24 v Stropkove fyzicky napadol mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX, stojaceho na schodisku, takým spôsobom, že oboma rukami zozadu sotil do chrbta nič netušiaceho mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX, otočeného tvárou ku schodisku, následkom čoho mal. S. B., nar. XX.XX.XXXX, spadol dole schodmi na medziposchodie, kde ostal nehybne ležať, čím mu takto svojím konaním spôsobil ľahké zranenia, a to pomliaždenie hlavy a zlomeninu člnkovej kosti pravého zápästia s dobou liečenia a práceneschopnosti v trvaní 40 dní,
a bol mu za to podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 41 ods. 1, § 36 písm. j) a § 37 písm. h) Tr. zákona uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) a § 50 ods. 1 Tr. zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku bola obžalovanému uložená i povinnosť nahradiť poškodenému Union zdravotná poisťovňa, a. s., škodu vo výške 386,06 eur a poškodenú R. G. podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Proti tomuto rozsudku, ktorý bol vyhlásený v prítomnosti obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora, obžalovaný podal odvolanie dňa 09.01.2020. V písomnom odôvodnení odvolania poukázal na rozpory vo výpovediach svedkov K., Y., N. S. B. vo vzťahu ku priebehu skutku. Uviedol, že je síce pravdou, že títo svedkovia sa zhodli na tom, že obžalovaný spôsobil pád poškodeného, avšak všetky ostatné okolnosti popisujú odlišne, a tak ich výpovede vyzerajú účelovo. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a spod obžaloby ho oslobodil, prípadne, aby vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Na podklade takto riadne a včas podaného odvolania obžalovaného, ako osobou na to oprávnenou, krajský súd, nezistiac dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, v zmysle § 317 ods. 1 Tr. poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzali výrokom
napadnutého rozsudku, prihliadajúc pritom i na chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku, a zistil, že odvolanie nie je dôvodné.
Po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vyhláseniu napadnutého rozsudku, odvolací súd konštatuje, že konajúci súd dodržal pravidlá stanovené v Trestnom poriadku pri vykonávaní dôkazov, obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa ku skutku, ako aj k vykonávaným dôkazom, navrhoval vykonanie dôkazov, a tiež mal možnosť predniesť argumenty svedčiace o jeho nevine v rámci záverečnej reči a posledného slova. Z tohto postupu konajúceho súdu je zrejmé, že právo na obhajobu obžalovaného dodržané bolo.
Dôkazy, o ktoré opieral konajúci súd svoje skutkové zistenia, mohli tvoriť podklad pre rozhodnutie súdu, keďže sú procesne spôsobilé. Ustálený skutkový stav uvedený vo výroku o vine napadnutého rozsudku je založený na skutočnostiach plynúcich z výsledkov vykonaného dokazovania, ktorého obsah a rozsah je rozvedený v odôvodnení napadnutého rozsudku. S ním sa odvolací súd stotožnil v celom rozsahu, ako aj s hodnotením dokazovania a z nich plynúcich úvah o preukázaní jednotlivých skutočností, a považuje ho za správny. Preto iba v stručnosti odvolací súd poukazuje na výpovede svedkov C.. D.. Y., C.. C.. K., D.. N. S. I.. B., ktorí vypovedali k okolnostiam skutku. Všetci štyria svedkovia vypovedali, že videli, ako obžalovaný zozadu sotil poškodeného, v dôsledku čoho tento spadol zo schodov. Vo vzťahu k obžalovaným namietaným výhradám, že výpovede týchto svedkov sa líšia v popise detailov priebehu skutkového deja a preto ich hodnotí ako účelové, krajský súd uvádza, že je potrebné si uvedomiť, že každý svedok vníma prežité udalosti rozdielne aj z dôvodu, že každý si zapamätá to, čo je pre neho dôležité, v dôsledku čoho potom výpovede svedkov logicky nemôžu byť totožné. Podstatným pre posúdenie hodnovernosti takýchto výpovedí je, či sa zhodujú v popise priebehu skutkového deja a odlišnosti vo výpovediach sa týkajú iba detailov. Existencia odchýlok pre samotný skutok v nepodstatných okolnostiach tak poukazuje na hodnovernosť výpovedí menovaných svedkov. Naopak, ak by bola zistená úplná zhoda vo výpovediach, nasvedčovalo by to určitej dohode medzi svedkami, ako je potrebné k veci vypovedať.
Uvedený záver súdu o tom, že to bol práve obžalovaný C.. J., ktorý spôsobil pád poškodeného, nepriamo potvrdzujú i svedkyne R.. Š. S. I.. K., ktoré vypovedali, že keď vyšli vonku z pizzerie, videli ako skupinka chlapcov napáda obžalovaného a keď sa ich svedkyňa I.. K. spýtala, prečo to robia, títo jej uviedli, že obžalovaný údajne zvalil D. kamaráta zo schodov. Identifikácia obžalovaného, ako osoby zodpovednej za pád poškodeného svedkami okamžite po jeho páde zo schodov, vylučuje podozrenie, aby sa svedkovia účelovo dohodli až dodatočne, že ako páchateľa označia obžalovaného.
Správne zistenému skutkovému stavu zodpovedá potom aj právna kvalifikácia. Súd prvého stupňa konanie obžalovaného posúdil ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, pretože obžalovaný inému ublížil na zdraví a dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného.
Následne odvolací súd pristúpil k preskúmaniu výroku o treste, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo výmere šiestich mesiacov a ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jedného roka.
Súd prvého stupňa správne postupoval, keď ukladal obžalovanému trest vo vzťahu k prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona v zmysle zásad upravených v § 41 ods. 1 Tr. zákona, ktoré upravujú postup pri ukladaní trestu páchateľovi, ktorého súd odsudzuje za dva alebo viac trestných činov. Podľa § 41 ods. 1 Tr. zákona, súd ukladá úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, a v prípade, ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu najvyššia z nich. Tomuto záveru okresného súdu zodpovedá zistenie, že podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona, je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody až na tri roky, pričom za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona je možné uložiť trest odňatia slobody od šiestich mesiacov až na dva roky.
Konajúci súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Tr. zákona, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život. Tomuto zodpovedajú zistenia plynúce z odpisu z registra trestov a z evidencie priestupkov, v ktorých obžalovaný nemá evidované žiadne záznamy o predchádzajúcej
trestnej, či priestupkovej minulosti. Okresný súd priznal obžalovanému aj jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona, že spáchal viac trestných činov. Na základe uvedených zistení súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že trestnú sadzbu nebolo potrebné upravovať v zmysle § 38 Tr. zákona, a tak pri ukladaní trestu vychádzal z trestnej sadzby od šiestich mesiacov až na tri roky.
Pri určení druhu trestu a jeho výmery konajúci súd prihliadal na to, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, a taktiež, že nebol ani priestupkovo postihnutý, a z miesta trvalého bydliska a školy, ktorú navštevoval, mal pozitívne hodnotenie. Z uvedených dôvodov súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 6 mesiacov, pričom výkon uloženého trestu odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 1 roka.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. zákona, má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Určenie druhu trestu odňatia slobody za spáchanie dvoch prečinov zodpovedá nielen hodnoteniu osoby obžalovaného a možnostiam jeho nápravy, ale tiež aj nižšej závažnosti protispoločenského konania, pričom je ale nutné zvýrazniť spôsobený následok, ktorým bola ujma na zdraví s dlhšou dobou liečenia poranení u poškodeného. Práve pre spôsobený následok neprichádzalo do úvahy uloženie alternatívneho trestu, i keď ide o osobu prvýkrát trestne stíhanú, pretože takýto trest by nesplnil zákonom predpokladaný účel. Spôsob výkonu trestu odňatia slobody s jeho podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 1 roka je v súlade so zákonom. Doterajší spôsob života obžalovaného a hodnotenie jeho osoby preukazuje, že výkon uloženého trestu odňatia slobody obmedzením osobnej slobody nie je nateraz nevyhnutným, čo zodpovedá ustanoveniu § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, a za účelom, aby obžalovaný preukázal, že na jeho prevýchovu postačuje aj hrozba trestom odňatia slobody, mu bola stanovená kratšia skúšobná doba v súlade s ustanovením § 50 ods. 1 Tr. zákona.
Takýto trest uložený napadnutým rozsudkom je potrebné považovať za trest primeraný, ktorý zabezpečí nielen ochranu spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti, ale vytvorí aj podmienky na jeho prevýchovu a súčasne bude v rámci generálnej prevencie pôsobiť aj na iných.
Krajský súd podrobil prieskumu aj výroky o náhrade škody. Vo vzťahu ku výroku o náhrade škody, ktorým prvostupňový súd zaviazal obžalovaného na náhradu škody poškodenému spoločnosti Union zdravotná poisťovňa, a. s. vo výške 386,06 eur len v stručnosti uvádza, že škoda bola tak do základu, ako aj jej výšky, preukázaná. Základom škody je založený na vine obžalovaného, jej výška zodpovedá vynaloženým nákladom na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi poškodenému C.. D.. J. pri liečbe poranení.
Výrok o náhrade škody, ktorým okresný súd odkázal poškodenú R.. G. s jej nárokom na náhradu škody na civilné konanie, krajský súd považuje za nadbytočný, pretože poškodená si riadne a včas uvedený nárok neuplatnila. Ide o formálnu chybu, ktorú krajský súd neopravoval, keďže tento výrok nemá žiadne relevantné právne dôsledky.
Z uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie obžalovaného ako nedôvodné, a preto ho zamietol. jednohlasne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.