Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoP/11/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. S., nar. XX.X.XXXX a I. S., nar. X.X.XXXX, obe bytom u matky, obe zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica, deti rodičov: matky X. S., rod. S., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BONA FIDE, s.r.o., so sídlom A. Sládkoviča 604/41, Beluša a otca B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom T. XX, J. Y., zastúpeného JUDr. Zuzanou Tomášovou, advokátkou, so sídlom Železničná 90/12, Považská Bystrica, o zvýšenie výživného, na odvolanie otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -33 zo dňa 30. októbra 2019, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -38 zo dňa 15.11.2018 tak, že otec je povinný od 23.9.2019 platiť na maloletú S. výživné zvýšené zo sumy 50 eur mesačne na 170 eur mesačne a na maloletú I. výživné zvýšené zo sumy 40 eur mesačne na 150 eur mesačne, ktoré výživné bude otec zasielať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých a zameškané výživné za obdobie od 23.9.2019 do 30.11.2019 na maloletú S. vo výške 272 eur a na maloletú I. vo výške 249,33 eur je otec povinný zaplatiť matke do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s odôvodnením, že od roku 2018 kedy došlo k úprave výživného otca na maloleté deti došlo k zmene pomerov v tom smere, že kým v čase rozvodu bol otec vo väzbe, vo februári 2019 bol z väzby prepustený a zamestnal sa, v septembri 2019 maloletá S. nastúpila do 9. ročníka ZŠ a maloletá Terézia do 4. Triedy ZŠ, a matka maloletých detí je od júna 2019 práceneschopná. Súd vykonal dokazovanie, z ktorého mal za preukázané, že rozsudkom č.k. -38 zo dňa 15.11.2018 rozviedol manželstvo rodičov maloletých detí, maloleté deti S. a I. zveril matke a otca zaviazal platiť výživné 50 eur, resp. 40 eur mesačne. V čase tejto úpravy výživného bol otec vo výkone väzby a nepracoval. Otec v apríli 2019 až septembri 2019 dosahoval priemerný mesačný príjem 1 052,10 eur netto. Matka maloletých je od júna 2019 na PN a že jej príjem v tomto období bol 303,40 eur, resp. 313,50 eur mesačne. Súd vykonal listinné dôkazy predložené rodičmi maloletých detí a oboznámil sa s obsahom spisu tunajšieho súdu sp.zn. a z týchto dôkazov aj vychádzal. Súd týmto listinným dôkazom uveril, pretože v konaní nebola spochybnená ich pravdivosť a pravosť. Uvedené skutočnosti potom súd posúdil podľa § 65 ods. 1, § 75 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že od doby ostatnej úpravy výživného v novembri 2018 sa podstatne zmenili pomery na strane otca maloletých. Kým totiž v novembri 2018 bol otec maloletých vo väzbe, a teda bol bez akéhokoľvek príjmu, v súčasnosti otec pracuje s priemerným mesačným príjmom 1.052,10 eur netto. Vzhľadom na vek maloletých S. a I., na mesačný príjem otca 1 052,10 eur a na to, že tento nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, súd dospel k záveru, že výživné adekvátne potrebám maloletých detí a možnostiam otca je 170 eur (u 15-ročnej S.) a 150 eur (u 10-ročnej I.) a súd preto výživné zvýšil na 170 eur, resp. 150 eur mesačne. Matkou navrhované zvýšenie výživného nie je adekvátne príjmu otca

potrebám maloletých a súd preto v zmysle /ďalej len / návrh matky prekročil. Pretože výživné bolo zvýšené so spätnou účinnosťou, súd výživné za minulé obdobie vyjadril tak, že vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred rozhodnutím súdu 272 eur (zvýšené výživné za september 120 eur : 30 dní x 8 dní + zvýšené výživné za október 120 eur + zvýšené výživné za november 120 eur), resp. 249,33 eur (zvýšené výživné za september 110 eur : 30 dní x 8 dní + zvýšené výživné za október 110 eur + zvýšené výživné za november 110 eur) s tým, že otcovi podľa /ďalej len / povolil tieto sumy zaplatiť v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania súd rozhodol podľa .

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na to, že matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného, u maloletej S. z 50,- eur mesačne na 120,- eur a u maloletej I. zo sumy 40,- eur na 100,- eur mesačne. Otec vo vyjadrení k návrhu matky s návrhom matky v celom rozsahu súhlasil. Na pojednávaní dňa 30.10.2019, na ktorom súd napadnutým rozsudkom rozhodol, otec nebol prítomný z dôvodu, ktoré uviedol vo svojom vyjadrení a to nové zamestnanie, v ktorom plynula skúšobná doba a obava, že bez dôvodu a to i napriek ospravedlneniu predvolaním na súd, zamestnávateľ ukončí pracovný pomer s otcom počas skúšobnej doby. Právna zástupkyňa otca bola PN a taktiež ospravedlnila svoju neúčasť. Na predmetnom pojednávaní matka žiadnym spôsobom neosvedčila náklady, ktoré jej vznikajú v súvislosti s výchovou detí a trvala na podanom návrhu. Opatrovníčka maloletých detí taktiež žiadala návrhu vyhovieť. Súd rozhodol o návrhu matky nad rámec požadovaného výživného a túto okolnosť otec maloletých detí namieta. Súd síce má právo rozhodnúť aj nad rámec návrhu a v záujme maloletých detí, ale zároveň má povinnosť zistiť a riadne vyšetriť potrebu maloletých detí, možnosti rodičov, čo v danom prípade absolútne nevykonal. Otec nemal z akého dôvodu vedieť, že musí predpokladať zvýšené výživné nad rámec požadovaného matkou, najmä vo vzťahu k svojim nákladom a úhrade životných potrieb. Vo vyjadrením, ktorým sme súhlasil s návrhom matky otec poukázal na pravidelné mesačné náklady súvisiace s bývaním vo výške 400,- eur mesačne, náklady spojené s cestovným 50,- eur mesačne a tiež uviedol, že spláca pôžičky, ktoré presnejšie nešpecifikoval. Zo svojho príjmu od mesiaca apríl 2019, po prepustení z väzby až do septembra 2019 dosahoval mesačný príjem 1052,- eur, z ktorého po odpočítaní nákladov 450,- eur mu zostáva 600,- eur a z týchto pokiaľ by musel uhradiť výživné vo výške 320,- eur, zostalo by mu 280,- eur a z týchto prostriedkov za žiadnych okolností nepokryje svoje potreby, teda stravu, oblečenie, splácanie dlhu, hygienu a pod.. Je pravdou, že matka detí je dlhodobo PN, avšak býva spoločne so svojou matkou v rodinnom dome, v tomto rodinnom dome sú vložené investície oboch bývalých manželov a rodičov detí, na tento dom bol zabezpečený úver, ktorý v podstate splatil otec detí a doposiaľ mu matka detí nevyplatila z titulu vyporiadania BSM absolútne nič. Rozhodnutím súdu bez zabezpečenia stanoviska otca k zvýšenému výživnému nad rámec návrhu matkou, došlo k znemožneniu strane - otcovi, aby uskutočnil procesné práva na svoju obranu a týmto došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v neprospech otca detí. Súd mal zisťovať od matky detí, akým spôsobom sa podieľa na nákladoch aj spolubývajúca matka navrhovateľky, teda stará matka maloletých detí. Súd tiež mal brať do úvahy a žiadať predložiť dôkazy zo strany matky, aké má matka v súvislosti s maloletými deťmi pravidelné náklady a aké výdavky vznikajú mimoriadne, resp. či vôbec takéto výdavky vznikajú. Súd zvýšil výživné u maloletých detí viac ako trojnásobne a v rozsudku absolútne absentuje zdôvodnenie, ako dospel súd k takejto výške výživného a z akého dôvodu je zvýšené výživné v porovnaní s inými rozhodnutiami súdu v takejto pomerne neobvyklej výške. Vzhľadom na uvedené otec navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu na doplnenie dokazovania, vykonanie dôkazov, ktoré otcovi maloletých detí nebolo umožnené, najmä, aby sa otec maloletých detí mohol vyjadriť k predpokladanému zvýšeniu výživného nad rámec podaného návrhu, čo v tomto prípade umožnené otcovi nebolo.

3. K odvolaniu otca maloletých detí sa vyjadrila ich matka. Poukázala na zmenu pomerov v danej veci, keď od posledného rozhodnutia o výživnom otca na maloleté deti bol otec prepustený z väzby, zamestnal sa a dosahuje zo zamestnania príjem, ona je práceneschopná a nedokáže zo svojho príjmu pokryť všetky potreby maloletých detí. Špecifikovala výdavky, ktoré má s potrebami maloletých detí i s vedením domácnosti. V spoločnej domácnosti žije so svojou matkou, ktoré je dôchodkyňa s dôchodkom 420 eur mesačne, je imobilná a jej zdravotný stav si vyžaduje zvýšené výdavky. Ohľadom BSM rodičov maloletých detí uviedla, že sa uskutočnilo len jedno stretnutie, na ktorom obaja prejavili záujme riešiť túto otázku dohodou.

4. K odvolaniu otca sa vyjadril aj opatrovník maloletých detí. Podľa neho zvýšenie výživného je v záujme maloletých detí, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane detí ako aj na strane otca. Matka sa o deti dobre a vzorne stará. Opatrovník preto navrhol, aby bola napadnutý rozsudok potvrdený.

5. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa zrušiť a vec vrátiť podľa súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie z týchto dôvodov:

6. Zákon o rodine v ustanoveniach § 62 ods. 2 a § 75 ods. 1 zakotvuje povinnosť rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k ich schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania zárobku alebo majetkového prospechu, prípadne či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Ustanovenie veta prvá Zákona o rodine v spojení s umožňuje zmeniť výšku výživného pokiaľ nastane zmena pomerov. Výživné sa určuje vždy podľa stavu, ktorý je daný v čase rozhodovania súdu o nároku detí. Plynutím času môže nastať zmena pomerov súvisiaca so samotným dieťaťom /napríklad dôsledkom rastu veku alebo nástupom na školskú dochádzku sa zvýšia náklady na uspokojovanie nevyhnutných potrieb dieťaťa/ a môže nastať aj zmena pomerov na strane rodičov /ktorá spravidla súvisí s ich zárobkovými, osobnými a majetkovými pomermi, ktoré sú rozhodujúce pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti/. Výživné však možno zmeniť len v prípade výraznej zmeny rozhodujúcich okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia určujúceho rozsah vyživovacej povinnosti. V prípade, keď súd má rozhodovať o návrhu na zvýšenie výživného podľa vyššie uvedených zákonných ustanovení musí porovnávať pomery na strane osoby oprávnenej a povinnej, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať.

7. V predmetnej veci súd prvej inštancie uvedeným spôsobom nepostupoval. Z obsahu napadnutého rozsudku nie je možné zistiť porovnanie pomerov zúčastnených, ktoré existovali v čase vydania predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom otca na maloleté deti s pomermi, ktoré sú dané v období, na ktoré sa zvýšenie výživného má vzťahovať. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku dokonca nevyplýva ani to, aké majú maloleté deti v súčasnosti potreby, ktoré je potrebné výživným uspokojovať a či vôbec súd vykonal na ich zistenie nejaké dokazovanie. Rozhodnutie o zvýšení výživného nad návrh matky maloletých detí pritom súd prvej inštancie odôvodňuje aj tým, že matkou navrhované zvýšenie výživného nie je adekvátne potrebám maloletých detí /bod 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku/.

8. Odvolací súd len pripomína, že odôvodnené potreby maloletých detí sú jedným zo základných faktorov určujúcich pre rozhodnutie súdu o výške výživného a bez ich zistenia nemôže rozhodnutie súdu o určení výživného obstáť.

9. Ďalej musí odvolací súd poukázať na skutočnosť, akým spôsobom súd prvej inštancie v danej veci prekročil návrh matky na začatie konania a rozhodol o zvýšení výživného otca na maloleté deti.

10. Z obsahu spisu súdu prvej inštancie vyplýva, že matka maloletých detí sa svojím návrhom na začatie konania domáha zvýšenia výživného otca na maloleté deti, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica č.k. -38 zo dňa 15.11.2018 u maloletej S. sumou 50 eur mesačne a u maloletej I. sumou 40 eur mesačne. Navrhla zvýšenie výživného u maloletej S. na 120,- eur mesačne a u maloletej I. na 100,- eur mesačne. Otec maloletých detí vo vyjadrení k návrhu matky uviedol, že so zvýšením výživného na maloleté deti ako ho navrhla ich matka súhlasí. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné otca od 23.9.2019 na maloletú S. zo sumy 50 eur mesačne na 170 eur mesačne a na maloletú I. zo sumy 40 eur mesačne na 150 eur mesačne. Rozsudok vyhlásil na pojednávaní dňa 30.10.2019, na ktorom vykonal dokazovanie a ktorého pojednávania sa nezúčastnil otec maloletých detí, ani jeho zástupkyňa. Otec maloletých detí neprítomnosť písomne súdu ospravedlnil z pracovných dôvodov, pričom v tomto písomnom podaní uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného na maloleté deti súhlasí a chce s matkou o tejto skutočnosti uzatvoriť rodičovskú dohodu.

Zo zápisnice o pojednávaní súdu prvej inštancie dňa 30.10.2019 nevyplýva, že by súd v priebehu pojednávania oboznámil prítomných s predbežným právnym posúdením návrhu matky.

11. Odvolací súd nijako neopiera možnosť konajúceho súdu prekročiť návrh rodiča na určenie výživného a prisúdiť na výživnom maloletému dieťaťu viac ako sa rodič domáhal. Táto možnosť výslovne vyplýva z , ktorý stanovuje, že súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu. Odvolací súd však dodáva, že pri takomto postupe musí konajúci súd postupovať tak, aby jeho rozhodnutie vzhľadom na okolnosti konkrétnej veci nebolo pre zúčastnených prekvapivé a nedošlo tak k porušeniu ich práva na spravodlivý súdny proces. V pomeroch danej veci, kedy konanie začalo na návrh matky, ktorá žiadala o určité zvýšenie výživného otca na maloleté deti, otec s takýmto návrhom matky súhlasil a na prejednaní veci na pojednávaní sa nezúčastnil a neúčasť ospravedlnil, mal súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vysloviť svoje predbežné právne posúdenie návrhu matky a účastníkom konania oznámiť, že navrhované zvýšenie výživného otca na maloleté deti vzhľadom na konkrétne skutočnosti nepovažuje za dostatočné a mieni návrh matky prekročiť. Týmto postupom by súd prvej inštancie umožnil účastníkom konania vyslovovať ďalšie rozhodujúce tvrdenia o veci a navrhovať a predkladať dôkazy na ich preukázanie, ktoré by predbežnému právnemu posúdeniu veci súdom odporovali alebo by ho naopak podporili, a v konečnom dôsledku by tak rozhodnutie súdu vo veci nebolo pre účastníkov prekvapivé. Takto však súd prvej inštancie v danej veci nepostupoval a bez vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci svojím rozhodnutím prekročil návrh matky, s ktorým súhlasil aj otec maloletých detí.

12. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie svojím procesným postupom v predmetnej veci porušil právo otca maloletých detí na spravodlivý súdny proces. Prekročil návrh matky maloletých detí na začatie konania, s ktorým otec maloletých detí súhlasil, a to bez vyslovenia predbežného právneho posúdenia veci, čím vydal pre otca maloletých detí prekvapivé rozhodnutie, a zároveň toto svoje rozhodnutie nepodložil zistením rozhodujúcich skutočností /zistenie súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí a porovnanie minulých a súčasných pomerov zúčastnených/, resp. takéto zistenie z odôvodnenia jeho napadnutého rozsudku nevyplýva.

13. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie aj bez návrhov účastníkov konania vykoná dokazovanie za účelom zistenia všetkých skutočností rozhodných pre posúdenie návrhu matky na začatie konania, vrátane zistenia súčasných odôvodnených potrieb maloletých detí, z dokazovania vyvodí rozhodujúce skutočnosti, ktoré po právnej stránke posúdi, vo veci opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie riadne zdôvodní.

14. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o náhrade trov odvolacieho konania / /.

15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).