Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_41CoCsp-19-2020.pdf
PDF · 121.03 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoCsp/19/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej a členiek senátu JUDr. Miriam Boborovej Sninskej a JUDr. Janky Boroškovej, v právnej veci žalobcu Q.. N. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXXX/XX, XXX XX E. E., právne zastúpeného Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmlúv o úvere v sume 5.007,82 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Csp/51/2018-241 zo dňa 12. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Csp/51/2018-241 zo dňa 12. novembra 2019 v napadnutej I. výrokovej vety p o t v r d z u j e .
II. Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 10Csp/51/2018-241 zo dňa 12. novembra 2019 v napadnutej III. výrokovej vety p o t v r d z u j e .
III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 10Csp/51/2018-241 zo dňa 12. novembra 2019 prvou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.729,02 Eur v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou vo zvyšku žalobu zamietol a treťou výrokovou vetou žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 88,86 % do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým vyšší súdny úradník rozhodne o ich výške.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanému domáhal vydania bezdôvodného obohatenia v sume 5.007,82 Eur z dôvodu, že so žalovaným uzavrel viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, ktoré neobsahovali všetky zákonom požadované náležitosti (výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dobu trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru), a preto mal byť úver bezúročný a bez poplatkov. Zistil, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500091020 zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 1.“, resp. „zmluva o úvere č. 1.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 19.11.2014, Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere č. 8500091021 zo dňa 19.11.2014 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 2.“, resp. „zmluva o úvere č. 2.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 19.11.2014, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500102015 zo dňa 04.02.2015 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 3.“, resp. „zmluva o úvere č. 3.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 04.02.2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500102011 zo dňa 04.02.2015 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 4.“, resp. „zmluva o úvere č. 4.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 04.02.2015, Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114276 zo dňa 12.05.2015 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 5.“, resp. „zmluva o úvere č. 5.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 12.05.2015 a Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu/zmluva o spotrebiteľskom úvere revolvingového typu č. 8500114283 zo dňa 12.05.2015 (ďalej len „zmluva o revolvingovom úvere č. 6.“, resp. „zmluva o úvere č. 6.“) a Dohoda poskytovaní služieb zo dňa 12.05.2015. Súd prvej inštancie nemal za sporné, že právny vzťah je spotrebiteľským podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, na ktorý sa aplikuje zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“). Tiež nemal za sporné, že žalovaný žalobcovi poskytol na základe úverových zmlúv peňažné prostriedky celkom v sume 7.182,-- Eur. Žalobca na základe týchto zmlúv zaplatil žalovanému celkom 11.911,02 Eur, a to 2 krát po 2.412,76 Eur podľa zmluvy o úvere č. 1 a č. 2; 2.195,93 Eur podľa zmluvy o úvere č. 3 (2.277,80 Eur - 81,87 Eur vrátených ako preplatok); 2.195,96 Eur podľa zmluvy o úvere č. 4 (2.277,83 Eur - 81,87 Eur vrátených ako preplatok); 2.040,66 Eur podľa zmluvy o úvere č. 5 (2.127,83 Eur - 81,17 Eur vrátených ako preplatok); 652,95 Eur podľa zmluvy o úvere č. 6 (680,84 Eur - 27,89 Eur vrátených ako preplatok). Rozdiel medzi poskytnutými plneniami je 4.729,02 Eur.
3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalobca podpísal žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy s vyplnenými bodmi 1. a 5. agentom žalovaného, ktorý považoval za návrh na uzavretie zmluvy. Následne zástupca žalovaného podpísal a vyplnil bod 6. žiadosti a vystavil oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré malo byť prijatím návrhu, a teda uzavretím zmluvy. Súd prvej inštancie konštatoval, že návrh na uzavretie zmluvy (žiadosť) a prijatie návrhu nie sú totožné, líšia sa v údaji o ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) pre úver. Žiadosti o schválenie úveru neobsahujú ani ďalšie obligatórne náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to termín jednotlivých splátok úveru a termín konečnej splatnosti. Tieto vyplývajú iba z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi ako jednostranného právneho úkonu žalovaného. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že nemožno hovoriť o akceptácii návrhu (žiadosti) žalovaným, ale o novom návrhu, ktorý by mal žalobca písomne prijať alebo odmietnuť (§ 44 Občianskeho zákonníka). V konaní nebolo preukázané, že by žalobca následne urobil ďalší písomný úkon, z ktorého by vyplynulo, že takýto nový návrh žalovaného prijal. Napriek tomu, že nedošlo k riadnemu písomnému uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd prvej inštancie uviedol, že nemožno spochybniť vznik zmluvného vzťahu strán, na základe ktorého napokon obe strany plnili. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje, že ak zmluva nemá písomnú formu, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. S prihliadnutím na absenciu obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv o úvere sa považuje poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch.
4. Súd prvej inštancie mal preukázané, že žalovaný čerpal celkom sumu 7.182,-- Eur a splatil celkom 11.911,02 Eur (po započítaní vrátených splátok). Veriteľovi teda zaplatil viac o 4.729,02 Eur ako od neho dostal. Preto súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný je povinný žalobcovi zaplatiť sumu 4.729,02 Eur ako plnenie, ktoré od neho prijal bez právneho dôvodu. Súd prvej inštancie nevyhovel žalobe žalobcu v časti o zaplatenie 271,80 Eur, lebo z výpisov z účtu žalobcu vyplýva, že žalovaný mu časť zaplatených splátok zo zmlúv o úvere č. 3 až 6 vrátil.
5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa úspechu strán. Úspešnejšiemu žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho čistého úspechu v spore, čo predstavuje 88,86 %.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti I. a III. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Na odôvodnenie uviedol, že závery súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy sú nesprávne, odporuje Občianskemu zákonníku a právnej úpravy vzniku zmluvy a tiež ustanoveniam zákona o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na znenie § 493 Obchodného zákonníka, ktoré určuje podstatné zložky právneho úkonu pre úverovú zmluvu. Podľa tohto ustanovenia podstatnými náležitosťami zmluvy je dohoda o úvere, záväzok tieto prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. RPMN nie je žiadnym zákonom stanovená ako podmienka vzniku úverovej zmluvy. RPMN sa dohodnúť objektívne nedá. Ak mal byť údaj o RPMN určený tak, že je vypočítaný na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy, potom pri jeho určení sa vychádza z údajov jestvujúcich v danom čase. Ak by neurčil údaj RPMN schváleného úveru, či revolvingu postupom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, ale by uviedol hodnotu zhodnú s predpokladanou RPMN uvedenou v bode 5 každej zmluvy, potom by porušil zákon o spotrebiteľských úveroch. Z napadnutého rozsudku tiež nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie dospel k záveru o tom, že žalobca navrhol údaj o RPMN. Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru žiaden návrh RPMN neobsahuje, uvádza sa v nej len údaj o predpokladanej RPMN. Z uvedených dôvodov tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku vzniku zmluvných vzťahov a že záver súdu prvej inštancie o neuzavretí zmluvy z dôvodu zmeny RPMN nemá oporu v žiadnom zákone. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/839/2016 zo dňa 29.06.2016 a na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/106/2016 zo dňa 03.11.2016.
7. Ďalej nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že zmluvy o úvere neobsahujú údaj o konečnej splatnosti a o termíne splatnosti jednotlivých splátok. Uviedol, že tento záver je v rozpore so závermi Súdneho dvora EÚ vyslovenými v rozsudku vo veci C-42/15. Významu záverov Súdneho dvora EÚ vyslovených v uvedenom rozsudku svedčí aj to, že na základe nich sa novelizoval zákon o spotrebiteľských úveroch. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Cdo/146/2017. Zdôraznil, že náležitosť „konečná splatnosť“ nepozná ani unijné právo a od 01.05.2018 ani vnútroštátne právo. Tejto náležitosti tak nie je možné priradiť žiadny účel, ktorý by malo plniť, pretože ak by daný údaj nejaký účel plnil, potom by nebol vypustený zo zákona bez náhrady. Absencia účelu pri uvádzaní konečnej splatnosti tak znamená aj to, že pri úvere do 30.04.2018 neuvedenie tohto údaju by pri formalistickom výklade znamenalo bezúročnosť úveru a od 01.05.2018 pri rovnakom úvere a pri jeho neuvedení by to neznamenalo nič. Preto tvrdil, že súd prvej inštancie sa po právnej stránke nesprávne vysporiadal s relevantnými skutočnosťami na základe ktorých dospel k záveru o bezúročnosti úveru. Namietal aj skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že zmluva neobsahuje uvedenie konečnej splatnosti úveru. Uvedená požiadavka bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok a spôsobom vyplývajúcim z článku 4., ods. 4.5 zmluvných dojednaní, v zmysle ktorých dátum splatnosti poslednej splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti. Nestotožnil sa ani so záverom súdu prvej inštancie o neuvedení termínu splatnosti splátok, pretože tento sa určuje v splátkovom kalendári. Z uvedených dôvodov tvrdil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil dôvody, pre ktoré by bezdôvodné obohatenie malo vzniknúť. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil a žalobu zamietol s tým, že mu prizná nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania.
8. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Vo vyjadrení uviedol, že odmieta tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní. Považoval ich za zavádzajúce a zmätočné. Mal za to že odvolanie žalovaného je všeobecné, bez špecifikácie odvolacích dôvodov. Žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti. K námietke žalobcu že zmluvy o úvere boli uzavreté platne uviedol, že súd prvej inštancie zmluvy o úvere uzavreté medzi žalobcom a žalovaným nepovažoval za neplatné, ale považoval ich za bezúročné a bez poplatkov. Nestotožnil sa s tvrdením žalovaného, že náležitosti zmlúv o úvere sú uvedené v § 493 Obchodného zákonníka, nakoľko stranami tohto sporu nie sú právnické osoby. Mal za to, že súd prvej inštancie mal riadne preukázaný skutkový stav, čo vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku. Nakoniec uviedol, že žalovaný jednoznačne porušil spotrebiteľské právo, a preto je povinný vydať mu bezdôvodné obohatenie spočívajúce v poplatkovej povinnosti a úrokoch ktoré mu zaplatil. Žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať pojednávanie (§ 385 ods. 1 CSP) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a preto podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie napadnutej časti I. a III. výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.
10. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa v predmetnom konaní žalobou proti žalovanému domáhala zaplatenia sumy 5.007,82 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmlúv o revolvingovom úvere č. 1, 2, 3, 4, 5 a 6. V bode 5. jednotlivých zmlúv si zmluvné strany dojednali údaje o požadovanom revolvingovom úvere, a to informatívny údaj o predpokladanej mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb, ak bude uzavretá), poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), mesačnú splátku (vrátane úrokov), celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru, predpokladanú RPMN za úver, ročnú úrokovú sadzbu úveru, priemernú RPMN za úver, poskytnutú čiastku revolvingu, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu), predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, poplatok za poskytnutie úveru s tým, že dlžník (žalobca) žiadal o započítanie pohľadávky veriteľa v podobe nesplatených splátok pôžičky (úveru), prípadne ďalších záväzkov zo zmluvy s pohľadávkou v podobe jej nároku na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa tejto zmluvy, a to ku dňu poskytnutia úveru. V bode 6. zmluvy obsahujú údaje o schválenom spotrebiteľskom úvere, a to informatívny údaj o mesačnej platbe (mesačná splátka spolu s platbou podľa Dohody o poskytovaní služieb), poskytnutú čiastku úveru (úverový limit), splatnosť úveru (počet splátok), mesačnú splátku (vrátane úrokov), celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, t.j. úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru, RPMN za úver, ročnú úrokovú sadzbu úveru, priemernú RPMN za úver, poskytnutú čiastku revolivngu, celkovú čiastku pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť (revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu), predpokladanú RPMN úveru po poskytnutí revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu revolvingu, ročnú úrokovú sadzbu úrokov z omeškania, poplatok za poskytnutie úveru s tým, že v prípade uzavretia Dohody o poskytovaní služieb veriteľ bude informovať aj o celkovej sume zahrňujúcej mesačnú splátku a mesačnú platbu podľa Dohody o poskytovaní služieb. V bode 7. zmluvy zmluvné strany v ďalšom odkázali na úpravu obsiahnutú v zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy. Dlžník sa so zmluvnými dojednaniami zoznámil a nemal k nim žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavať. Dlžník vyhlásil, že je plne spôsobilý na právne úkony a že berie výslovne na vedomie a súhlasí, že ním požadovaná poskytnutá čiastka je maximálna a že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať požadovaný úver upraviť počet a splatnosť jednotlivých splátok úveru, RPMN úveru (pričom výška úrokov a RPMN nebude vyššia než v prípade úveru požadovaného dlžníkom v bode 5.) bez toho, aby to znamenalo porušenie povinností zo strany veriteľa. V prípade, že by dlžník nesúhlasil so zmenami týkajúcimi sa výšky a ostatných parametrov úveru, bol oprávnený od zmluvy odstúpiť, prípadne túto zmluvu s okamžitou účinnosťou písomne vypovedať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia tejto zmluvy. Ku každej zmluve o revolvingovom úvere zmluvné strany uzavreli Dohodu o poskytovaní služieb, ktorá upravovala podmienky poskytovania dohodnutých služieb k uzavretým zmluvám, za ktorú sa žalobca zaviazal uhradiť odplatu (bod 7 Dohody o poskytovaní služieb).
11. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzatvorenia zmlúv 1, 2, 3, 4, 5 a 6 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
12. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. 1, 2, 3, 4 (v znení účinnom do 31.03.2015) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
13. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), i), k) a z) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase vyhotovenia zmlúv č. 5 a 6 (v znení účinnom od 01.04.2015) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.04.2015 poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
16. Podľa § 52a ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ak sú uzavreté viaceré spotrebiteľské zmluvy pri tom istom rokovaní alebo sú zahrnuté do jednej listiny, posudzuje sa každá z týchto zmlúv samostatne. Ak však z povahy zmlúv alebo stranám známeho účelu zmlúv uvedených v odseku 1 pri ich uzavretí zrejme vyplýva, že tieto zmluvy sú od seba vzájomne závislé, vznik každej z týchto zmlúv je podmienkou vzniku ostatných zmlúv. Zánik jednej z týchto zmlúv iným spôsobom než splnením alebo spôsobom nahrádzajúcim splnenie spôsobuje zánik ostatných závislých zmlúv, a to s obdobnými právnymi účinkami.
17. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že medzi stranami sporu boli uzatvorené zmluvy o revolvingovom úvere, na základe ktorých žalovaný poskytol žalobcovi finančné prostriedky a žalobca sa ich zaviazal žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o revolvingovom úvere ja absolútnym obchodom, ide o zmluvu, ktorá je vždy uzatvorená v zmysle Obchodného zákonníka. Charakter zmluvy vyplýva z Obchodného zákonníka, pričom časť obsahu zmluvy možno v zmysle ust. § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky. Uvedené vyplýva aj z rozsudku Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. novembra 2016, Home Credit Slovakia, a.s., proti Kláre Bíróovej (ďalej len „rozsudok vo veci C-42/15“), ktorý uviedol, že zmluva o úvere nemusí byť vyhotovená v jedinom dokumente. Predmetné zmluvy o revolvingovom úvere sú však zároveň aj zmluvami spotrebiteľskými, ako to správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, a preto bolo potrebné aplikovať aj ustanovenia zákonov na ochranu spotrebiteľa.
18. Odvolací súd sa však nestotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že zmeneným údajom RPMN v bode 6. zmluvy došlo k novému návrhu na uzavretie zmluvy. RPMN sa nenavrhuje ani nedohaduje, pretože ide o presne, na základe vzorca vypočítaný ukazovateľ, ktorý sa vypočítava v čase uzavretia zmluvy a nie v čase podania žiadosti o úver. Poskytnutý úver je pritom možné podľa ust. § 11 ods. d) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročný a bez poplatkov len v prípade, že v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa. Odvolací súd dospel k záveru, že uvedené údaje o RPMN spĺňajú požiadavku ustanovenú v ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v zmluvách uviedol predpokladanú RPMN z ktorej vychádzal s tým, že pri podpise úverových zmlúv nie je presne uvedený termín reálneho poskytnutia finačných prostriedkov (v zmluvách bola dohodnutá výplata úveru bankovým prevodom), v zmluvách je tiež uvedené, že presná hodnota RPMN závisí na dni poskytnutia úveru, s čím žalobca súhlasil s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Z úpravy ust. § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.03.2015 a ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom od 01.04.2015 nevyplýva, že výška RPMN musí byť v zmluve uvedená jednoznačne konkrétnym číslom. Podľa názoru odvolacieho súdu sú v zmluvách uvedené všetky predpoklady použité na výpočet RPMN a skutočnosť, že v zmluvách je uvedená predpokladaná RPMN v percentuálnom vyjadrení a s tým, že presná hodnota RPMN podľa dňa poskytnutia úveru bola žalobcovi oznámená, spĺňajú údaje o RPMN vyššie citovanú úpravu ust. § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. V zmluvách je uvedená aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. V konaní nebolo preukázané, že by bol napokon žalobcovi ako spotrebiteľovi schválený úver za úplne iných podmienok ako to vyplýva z údajov v zmluvách o revolvingovom úvere, napokon pokiaľ by došlo k nejakým zmenám zo strany veriteľa a spotrebiteľ by so zmenami týkajúcimi sa parametrov úveru nesúhlasil, bol oprávnený zmluvu písomne vypovedať (bod 7. Zmluvy). Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade došlo k písomnému uzavretiu zmluvy v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.
19. Odvolací súd sa nestotožnil ani so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje obligatórnu náležitosť vyplývajúcu z ust. § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch, a to končenú splatnosť úveru. Z rozsudku vo veci C-42/15 vyplýva, že čl. 10 ods. 2 písm. h) smernice sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že z počtu splátok úveru
- 36 mesačných splátok vyplýva doba trvania zmluvy, z ktorej priemerný spotrebiteľ vie presne určiť termín konečnej splatnosti úveru. V oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi je pritom uvedený dátum splatnosti poslednej splátky každého úveru. Odvolací súd poznamenáva, že novelou zákona o spotrebiteľských úveroch č. 279/2017 Z.z. účinnou od 01.05.2018 bola zo zákona vypustená povinnosť uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere termín konečnej splatnosti úveru z dôvodu, že uvedené bolo v rozpore so Smernicou č. 2008/48/ES. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie, že v zmluve absentuje konečná splatnosť úveru je nesprávny.
20. Keďže odvolací súd dospel k záveru, že zmluvy o revolvingovom úvere boli uzatvorené platne, pristúpil k posúdeniu, či je daný dôvod na vyslovenie o ich bezúročnosti a bezpoplatkovosti. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v zmluvách bola nesprávne uvedená výška RPMN, nakoľko do nej nebola zarátaná aj odplata za služby v zmysle Dohôd o poskytovaní služieb uzavretých medzi žalobcom a žalovaným k jednotlivým zmluvám o revolvingovom úvere v súlade s § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa tohto ustanovenia na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Po preskúmaní dohody o poskytovaní služieb, ktoré žalobca uzavrel so žalovaným súčasne so zmluvami o revolvingovom úvere a ktoré tvoria súčasť spisu dospel k záveru, že tieto sú podľa § 52a Občianskeho zákonníka vzájomne závislé od zmlúv o revolvingovom úvere. Predmetné dohody o poskytovaní služieb totiž obsahujú odkaz na čísla zmlúv o revolvingovom úvere, obsahom dohôd je poskytnutie služieb spočívajúcich v informovaní dlžníka o zostávajúcich záväzkoch z hlavnej zmluvy a možnosť odkladu splátok. Súvis so zmluvami o revolvingovom úvere možno vidieť aj v tom, že režim a doba splácania odmeny na základe dohôd o poskytovaní služieb zodpovedá režimu a dobe splácania poskytnutých úverov, keďže do celkovej mesačnej splátky úveru bola zarátaná aj táto suma. Zánik dohôd pritom závisí od zániku spotrebiteľských zmlúv (t.j. dohody o poskytovaní služieb nemôžu existovať bez hlavných zmlúv o revolvingovom úvere). Ide teda o dohody akcesorického charakteru vo vzťahu k zmluvám o revolvingovom úvere, a teda možno dospieť k záveru, že poplatok za poskytnutie takýchto služieb (ktorý bol pritom v neprimeranej výške, keďže predstavoval 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 34,56 Eur mesačne pri zmluve č. 1; 2,56 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 34,56 Eur mesačne pri zmluve č. 2; 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 34,70 Eur mesačne pri zmluve č. 3; 2,57 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 34,70 Eur mesačne pri zmluve č. 4; 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 34,29 Eur mesačne pri zmluve č. 5 a 2,54 % zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, t.j. 10,97 Eur mesačne pri zmluve č. 6) sa týka zmlúv o úvere a pri výpočte RPMN mal byť zohľadnený. Keďže však žalovaný pri výpočte RPMN nezohľadnil aj dohody o poskytovaní služieb, výška RPMN nezodpovedá skutočnosti, a preto je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, ako to správne uviedol súd prvej inštancie.
21. Odvolací súd preto dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie že poskytnutý úver je bezúročný a bez poplatkov je správny, a preto plnenie žalovanému od žalobcu nad rámec čerpaných prostriedkov je plnením bez právneho dôvodu, ktoré je žalovaný povinný žalobcovi vydať.
22. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
23. Odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s § 255 ods. 2 CSP a správne posúdil pomer úspechu a neúspechu strán v konaní. Predmetom tohto konania bolo zaplatenie sumy 5.007,82 Eur. Žalobca mal v konaní pred súdom prvej inštancie úspech vo výške 4.729,02 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho úspech v rozsahu 94,43 %. Žalovaný mal úspech vo výške 278,80 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení predstavuje jeho úspech 5,57 %. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu v konaní pred súdom prvej inštancie potom predstavuje 88,86 %. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie správne rozhodol, keď žalobcovi podľa pomeru úspechu a neúspechu v konaní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,86 %.
24. Z uvedených dôvodov odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne rozhodol, a preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP v napadnutej časti I. a III. výrokovej vety ako vecne správny potvrdil.
25. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251 CSP súd prvej inštancie.
26. Rozsudok bol jednohlasne schválený členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).