Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cob-61-2019.pdf
PDF · 110.42 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/61/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: BIOLIPANY, s.r.o., Priehradná 30/1690, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 631 634, právne zastúpeného JUDr. Petrom Behúňom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 44, 058 01 Poprad, IČO: 52461092, proti žalovanému: REPOX, s.r.o., Staré Ihrisko 4751/30, 058 01 Poprad, IČO: 31 678 017, právne zastúpenému CHOCHOĽÁK & ČESLA s.r.o., Krmanova 6, 040 01 Košice, IČO: 36 857 416, o zaplatenie 21.494,57 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k .16Cb/157/2017-160 zo dňa 31. mája 2019, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal úhrady sumy 21.494,57 eur s príslušenstvom z dôvodu neuhradenia zálohovej faktúry č. 20160001-1 vystavenej dňa 22.2.2016 za plnenie ústne dohodnuté a odsúhlasené v októbri a novembri 2014. Súd vydal v skrátenom konaní dňa 20.9.2017 platobný rozkaz, ktorým žalobe vyhovel. Proti platobnému rozkazu bol podaný žalovaným odpor, v ktorom poprel skutkové tvrdenia žalobcu, poprel existenciu žalobcom tvrdenej dohody o cene za predmet faktúry, poprel tiež, žeby v októbri a novembri 2016 so žalobcom odsúhlasil akúkoľvek cenu čohokoľvek a poprel, žeby mu žalobca poskytol akékoľvek plnenia tvrdené žalobcom, čo do dôvodu a výšky existencie pohľadávky, ktorej zaplatenia sa žalobca v konaní domáha s tým, že takúto faktúru žalovaný neeviduje vo svojom účtovníctve, ani si z nej neuplatnil nárok na odpočet DPH. Poukázal na to, že od neho nemožno požadovať dokazovanie neexistencie určitej skutočnosti (negatívnej skutočnosti, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konaní nevznikla; nedošlo k uzatvoreniu žiadnej dohody medzi žalovaným a žalobcom vo veci ceny za predmet faktúry; žalobca poskytol žalovanému žalobcom tvrdené plnenia a pod.). Ďalej uviedol, že žalobca nijako nepreukázal vznik a existenciu pohľadávky, teda nepreukázal, že práce uvedené vo faktúre boli žalobcom v prospech žalovaného vykonané a že žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie ceny uvedenej v žalobcom označenej faktúre. Žalovaný vo svojom vyjadrení poprel existenciu dohody, na ktorú mala fakturácia nadväzovať. Poprel tiež, že bez žalobcu by svoju činnosť nemohol prevádzkovať s tým, že túto vykonáva už od 17.9.1993 a poprel, že by mu žalobca fakturované plnenia poskytol. Čo sa týka uznania záväzku, žalovaný poukázal na skutočnosť, že konateľke E.. Q. zanikla funkcia k 7.4.2016 a v čase údajného podpisu uznania záväzku žiaden záväzok neexistoval, nemohol byť teda uznaný.
3. Vec právne posúdil podľa ustanovenia § 261 ods. 1, § 265, § 133 ods. 1, § 135a ods. 1 Obchodného zákonníka.
4. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal existenciu ani dôvodnosť uplatneného nároku. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Spornou v konaní bola existencia dohody strán sporu, v zmysle ktorej si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok. Z vykonaného dokazovania nemal súd za preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným bola riadne uzavretá akákoľvek dohoda, ktorá by žalovaného zaväzovala k plneniu, ktorého úhrady sa žalobca dožaduje. Predovšetkým súd poukazuje na skutočnosť, že dohoda medzi žalobcom a žalovaným mala byť za žalovaného uzavretá ústne E.. Q., ktorý od 28.5.1998 nebol konateľom žalovaného, žiadnu plnú moc konať za žalovaného nepredložil a naopak od 26.02.2009 do 25.11.2013 bol E.. U. Q. konateľom žalobcu. Súčasne mal súd pochybnosti o správnosti a oprávnenosti faktúr vystavených spoločnosťou Q. V., V..R..J.. žalovanému na úhradu a následnú refakturáciu žalovanému, nakoľko v rozhodnom období mali obe spoločnosti rovnakého konateľa F.. Q. S., ktorý poprel vedomosť o dohode uzavretej medzi žalobcom a žalovaným, plnenia ktorej sa žalobca v konaní domáha. Jediným dôkazom, ktorý by mal svedčiť v prospech žalobcu tak sú výpovede E.. Q. a E.. Q., ktorí mali byť obaja v prejednávanej veci aktívne zapojení, a ktorých svedeckým výpovediam súd neprisvedčil. Pokiaľ aj E.. Q. akúkoľvek dohodu uzavrel, nebolo v konaní preukázané, že konal za žalovaného, toto konanie tak žalovaného nemôže zaväzovať. Čo sa týka uznania záväzku, súd poukazuje na skutočnosť, že až do podania odporu proti platobnému rozkazu sa nikde toto uznanie neuvádzalo a netvrdil ho ani žalobca v rámci skutkových tvrdení v žalobe. Navyše nefiguruje ani v protokole účtovných dokladov odovzdaných odvolanou konateľkou E.. Q.. Vznik toho uznania je tak sporný a žalobca vznik svojho nároku nepreukázal. Navyše súd dodáva, že zálohová faktúra nie je riadnym účtovným dokladom a je opodstatnená pred samotným poskytnutím plnenia. Pokiaľ by skutočne existovala dohoda medzi žalobcom a žalovaným na spoločnej úhrade nákladov, táto zálohová faktúra mala byť vystavená pred realizáciou výstavby, i keď nemusela pokrývať celý rozsah skutočných nákladov. Vystavenie zálohovej faktúry po dodaní plnenia nie je opodstatnené a dôvodné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v ustanovení § 365 ods. 1 písm. e/, h/ Civilného sporového poriadku. Namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. K spornosti existencie dohody strán sporu poukázal na to, že dohodu o realizácií, resp. kooperácii pri stavbe oboch prevádzok elektrárni uzavreli strany v roku 2013. K zmene konateľov spoločnosti REPOX, s.r.o. podľa výpisu z obchodného registra došlo 4.9.2014. Stavba „prevádzky č. 2. el. na splyňovanie biomasy“ patriaca spoločnosti REPOX, s.r.o. bola skolaudovaná 31.12.2014. Súčasný konatelia spoločnosti nemôžu o tom, či dohody vznikli alebo nie podať priamo svedectvo. V čase keď sa stali konateľmi spoločnosti predmetné stavebné práce boli nielen dohodnuté, ale v drvivej väčšine aj realizované. Z uvedeného dôvodu je ich spochybnenie iba účelovou obranou sledujúcou cieľ obohatiť sa na úkor žalobcu. Existenciu dohody, teda mohli relevantne potvrdiť za spoločnosť BIOLIPANY, s.r.o. F.. S. X.. (súdom nesprávne predvolaný F.. S. V..) a Q. Z. a za spoločnosť REPOX, s.r.o. E.. Q. a E.. Q.. Q. Z. vo svojej výpovedi jednoznačne potvrdil uzatvorenie takejto dohody o spolupráci pri realizácii predmetných prác, pričom uviedol, že na ich rozsahu a výške náhrady za spoločnosť REPOX, s.r.o. boli prítomný E.. Q. a jeho manželka - konateľka spoločnosti REPOX, s.r.o. E.. Q. a obaja po ukončení negociačných
rozhovorov s dohodnutým rozsahom súhlasili. Tieto slová vo svojich svedeckých výpovediach potvrdili aj obaja manželia Q.. Súdu bol predložený výpis z emailovej komunikácie Ing. Pohorelca, z ktorej je zrejmé, že dňa 7.11.2014 preposlal vtedy ďalšiemu konateľovi spoločnosti REPOX, s.r.o Q. C.M. email obdŕžaný od BIOLIPANY, s.r.o. o tom, že sa dohodli na výške úhrady za predmetné stavebné práce. Je nepochybné, že súčasťou ich dohody bola aj realizácia elektrickej prípojky, pričom jej vlastníctvo bolo podmienkou úspešného kolaudačného konania, preto spoločnosť REPOX, s.r.o. požiadala o jej prednostné vyfakturovanie, čo sa aj realizovalo a spoločnosť REPOX, s.r.o. za predmetné elektrickú prípojku riadne zaplatila. K spochybňovaniu poverenia E.. Q. na zastupovanie spoločnosti REPOX, s.r.o. uviedol, že konateľka spoločnosti E.. Q. jednoznačne potvrdila udelenie plnomocenstva v mene spoločnosti pre jej manžela. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že E.. Q. zastupoval spoločnosť REPOX, s.r.o. aj pred stavebný úradom. Požiadal o vydanie stavebného povolenia, čo vyplýva zo zápisnice o stavebnom konaní zo dňa 10.12.2013 a takisto z protokolu z kolaudačného konania zo dňa 31.12.2013. Z týchto listín vyplýva, že stavebníka spoločnosť REPOX, s.r.o. zastupoval p. Q. a p. C.. Z dôvodu, že obe spoločnosti mali rovnakého konateľa JUDr. Pavla Nováka, ktorý poprel vedomosť o uzavretej dohode medzi žalobcom a žalovaným. Uviedol, že spoločnosť Q. V., V..R..J.. bola iba generálnym dodávateľom stavby spolu s technológiou splyňovacej elektrárne, pričom pri určovaní cien sa vychádzalo z faktúr subdodávateľa, ktoré žalobca súdu predložil. K popretiu dohody F.. S. uviedol, že konateľom spoločnosť je F.. Q. S. V.. a majiteľom F.. Q. S. X... Svedok E.. Q. jednoznačne uviedol, že všetky rozhovory viedol s Q. S. X.. ktorého súd v predmetnej veci nepredvolal. Ku konštatovaniu súdu, že dokument „uznanie záväzku“ žalobca neuvádzal až do podania odporu a netvrdil ho ani v rámci skutkových tvrdení v žalobe a že tento dokument nefiguruje ani v protokole účtovných dokladov odovzdaných odvolanou konateľkou E.. Q. a preto ho považuje za sporný. Uviedol, že nemá vedomosť o tom, žeby uznanie záväzku malo byť súčasťou účtovnej evidencie. Ak ho spoločnosť REPOX, s.r.o. vo svojej účtovnej evidencie neviedla, táto skutočnosť nemôže spôsobovať jeho neplatnosť. Uznanie záväzku vypracoval E.. Q. Z., čo potvrdil vo svojej výpovedi po viacnásobnej prosbe o odklad zaplatenia predmetnej sumy zo strany zástupcov spoločnosti REPOX, s.r.o.. Takéto zabezpečenie záväzku je v právnej praxi bežné a hlavne konateľ spoločnosti BIOLIPANY, s.r.o. postupoval logicky s cieľom ochrániť majetok spoločnosti a podľa platnej legislatívny si počínal s tzv. odbornou starostlivosťou. Konateľka spoločnosti REPOX, s.r.o. E.. Q. potvrdila podpis predmetného dokumentu v danom čase. Ak súd nepresvedčil svedeckým výpovediam E.. Q. a E.. Q., nakoľko sú v celej veci „aktívne“ zapojení, považuje takýto postup súdu prvej inštancie za nesprávny. Prevaha dôkazov bola jednoznačne na strane žalobcu, avšak súd rozhodol opačne a okrem konštatácie o „aktívnom zapojení“ neudáva dôvody, ktoré ho viedli k takémuto rozhodnutiu. V žalobe a tento dokument o uznaní záväzku nepoukazoval z toho dôvodu, že očakával, že žalovaný svoj nárok uzná a zaplatí. Ku konštatovaniu súdu, že zálohová faktúra mala byť vystavená pred realizáciou, pričom zálohová faktúra nie je riadnym účtovným dokladom, resp. vystavenie zálohovej faktúry po dodaní súd nepovažuje za dôvodné a opodstatnené, uviedol, že k vystaveniu zálohovej faktúry došlo z dôvodu, že konateľ spoločnosti si počínal v súlade s § 415 Občianskeho zákonníka, a teda tak, aby spoločnosti BIOLIPANY, s.r.o. nevznikla ďalšia škoda. Vystavením riadnej faktúry by spoločnosti BIOLIPANY, s.r.o vznikla povinnosť z celej sumy 20 % daň, pričom ochotu zaplatiť predmetnú faktúru spoločnosť REPOX, s.r.o. nijako nedeklarovala a v danom čase zaplatenie za predmetné práca žiadala ďalej odložiť. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcovi prizná nárok na plnú náhradu trov konania voči žalovanému, prípadne vydaný rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania
6. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. K odvolacím námietkam uviedol, že zo strany žalobcu dochádza k opätovným rozdielnym tvrdeniam ohľadne uzavretia dohody o preplatení nákladov. V odvolaní žalobca tvrdí, že má byť táto dohoda uzavretá v roku 2013. Vo vyjadrení k odporu zo dňa 24.11.2017 pritom tvrdil, že plnenia žalobca poskytol žalovanému na základe obojstrannej dohody z roku 2014. V žalobe tvrdil, že k odsúhlaseniu odplaty došlo v októbri a novembri 2014 a napokon z emailu zo dňa 7.11.2014, ktorý žalobca predložil súdu vyplýva, že v tento deň sa mali údajne E.. Q. a E.. M. dohodnúť na nákladoch. Zdôraznil, že W. N. a E.. Q. C., ktorí vo veci vypovedali boli konateľmi žalovaného už od 25.8.2014. Pokiaľ by medzi žalovaným a žalobcom bola uzavretá akákoľvek dohoda o preplatení nákladov, mali by o tom vedomosť. Zároveň, ak by aj skutočne medzi p. Pohorelcom na jednej strane a p. Pavlom Novákom ml. a p. Z. na strane druhej, ako to žalobca uvádza vo svojom odvolaní bola uzavretá dohoda, bola by táto dohoda absolútne neplatná. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že konatelia konajú menom spoločnosti vo všetkých veciach spoločne. Pri právnych úkonoch
vykonávaných v písomnej forme podpisovanie za spoločnosť sa vykonáva tak, že k napísanému alebo vytlačenému obchodnému menu spoločnosti, menu a priezvisku a funkcii podpisujúci konatelia pripoja svoje vlastnoručné podpisy. F.. Q. S. X.. nie je konateľom žalobcu, je len jeho spoločníkom. Konateľom žalobcu bol v rozhodnom čase Q. Z. a F.. Q. S. V... F.. Q. S. V.. vo svojej výpovedi uviedol, že so žalovaným nikdy nejednal. Žalobca nekonal riadne svojim štatutárnym orgánom (nakoľko pri údajnom uzatváraní tejto dohody ho nezastupoval F.. Q. S. V.. ako jeden z dvoch konateľov, ktorí boli povinní konať pri zastupovaní žalobcu spoločne. Ak by aj takáto dohoda skutočne uzatvorená bola, čo žalovaný naďalej odmieta, išlo by o absolútne neplatný právny úkon. Poukázal na judikatúru všeobecných súdov a na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 29Cdo/695/2000 zo dňa 12.6.2001, podľa ktorého ak boli zapísaní dvaja konatelia a ak bolo zapísané, že pokiaľ je menovaný len jeden konateľ, zastupuje spoločnosť navonok samostatne a za spoločnosť samostatne podpisuje. Ak je menovaných niekoľko konateľov, zastupuje každý z nich spoločnosť s druhým konateľom. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 31Cob/64/2014 zo dňa 11.2.2016, z ktorého vyplýva, že spôsob konania znamená určenie, ako kolektívny orgán, ktorý je tvorení niekoľkými členmi, prejavuje vôle právnickej osoby navonok vo vzťahu k tretím osobám. Nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti vedie k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, t.j. určený spôsobom konania v mene spoločnosti. Spôsob konania v mene obchodnej spoločnosti ustanovený v obchodnom registri nemá znaky právneho úkonu, jedine ktorý môže byť pre nerešpektovanie požadovaných náležitostí. Poukázal na to, že žalovaný sa na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 6.11.2018 neplatnosti údajnej dohody o preplatení nákladov aj dovolal. Ďalej poukázal na to, že E.. Q., ktorý mal túto údajnú dohodu uzatvoriť menom žalovaného, nemal oprávnenie na takéto konanie menom žalovaného. E.. Q. nebol ani členom štatutárneho orgánu žalovaného, ani mu nebolo udelené plnomocenstvo na zastupovanie žalovaného voči žalobcovi, čo žalovaný viackrát v priebehu konania zdôraznil. Žalobca pritom ani žiadne plnomocenstvo udelené E.. Q. v priebehu konania súdu nepredložil. Skutočnosť, že E.. Q. zastupoval žalovaného pri stavebnom konaní ani v žiadnom prípade nezakladá jeho oprávnenie uzatvárať menom žalovaného akékoľvek dohody so žalobcom alebo tretím i osobami. Údajnú dohodu o preplatení nákladov tak mali podľa tvrdení žalobcu uzatvoriť za žalobcu osoby, ktoré neboli spoločne oprávnené konať menom žalobcu (F.. S. X.. a Q. Z.) a za žalovaného, osoba ktorá nebola oprávnená konať menom žalovaného E.. Q., teda nieto žiadnych pochybností o tom, že údajná dohoda o preplatení nákladov nemohla byť medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená platne. Navyše podmienkou platnosti právneho úkonu je aj jeho určitosť. V danom prípade bez akýchkoľvek pochybností je zrejmé, že údajná dohoda nemohla byť nikdy určitá. Aj v texte emailu zo dňa 7.11.2014, ktorý predložil konajúcemu súdu žalobca, je uvedená iná suma než tá, ktorá je uvedená v zálohovej faktúre. Ak by teda skutočne došlo medzi uvedenými ľuďmi k uzatvoreniu dohody, bola by táto absolútne neplatná aj z dôvodu jej neurčitosti. K uznaniu záväzku uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným nedošlo a ani nemohlo dôjsť k platnému uzatvoreniu žiadnej dohody o preplatení nákladov. Je bez akýchkoľvek pochybností zrejmé, že bolo preukázané, že uznaný záväzok neexistuje. Uznanie záväzku z neexistujúcej, resp. neplatnej dohody tak nemá žiadne právne účinky. Žalovaný opätovne poukázal na skutočnosti, ktoré prisvedčujú tomu, že uznanie záväzku zo dňa 31.3.2016 bol zo strany E.. Q. antidatované a k jeho vyhotoveniu došlo až po podaní žaloby. Uznanie záväzku bolo vyhotovené žalobcom nie žalovaným, čo potvrdil aj konateľ žalobcu Q. Z. pri svojej výpovedi. Ďalej konateľ žalobcu Q. Z.Ň. vo svojej výpovedi tvrdil, že pri rokovaniach o stavebných prácach jednal len s p. Q. a neskôr s p. C., ale uznanie nechal podpísať E.. Q.. Tá sa pritom takých rokovaní podľa Q. Z. ani nezúčastnila. E.. Q. mala uznanie záväzku podpísať údajne dňa 31.3.2016, pričom v tom čase už mala vedomosť, že na valnom zhromaždení žalovaného zvolenom na deň 7.4.2016 bude odvolaná z funkcie konateľa žalovaného. E.. Q. nikdy neinformovala zvyšných konateľov spoločnosti žalovaného o existencii uznania záväzku údajne zo dňa 31.3.2016, ani o existencii zálohovej faktúry č. 2016001-1. Tieto doklady žalovanému neodovzdala ani pri protokolárnom odovzdaní dokumentov spoločnosti dňa 14.4.2016 po jej odvolaní z funkcie konateľa. E.. Q. úmyselne škodí žalovanému za účelom vlastného prospechu, keď napr. dňa 6.4.2016, teda jeden deň pred valným zhromaždením, na ktorom bola odvolaná z funkcie konateľky žalovaného podala v mene žalovaného dodatočné daňové priznanie k daní z príjmov za obdobie roka 2013, ktorou sa pokúsila vložiť do účtovníctva žalovaného fiktívnu pohľadávku svojho manžela E.. Q. voči žalovanému vo výške 150.00,- eur za čo Daňový úrad Prešov uložil žalovanému pokutu vo výške 3.000,- eur. Žalobca uznanie záväzku predložil až počas konania a na toto uznanie nepoukázal v žalobe. Uznanie záväzku bolo vyhotovené až po podaní žaloby a antidatované k 31.3.2016. Bez ohľadu na to, či bolo uznanie dlhu antidatované či nie však platí, že žalovaný v priebehu konania jednoznačným spôsobom vyvrátil existenciu údajného záväzku žalovaného
voči žalobcovi. K vystaveniu zálohovej faktúry a k tvrdeniu žalobcu, ktorý túto faktúru vystavil po dvoch rokoch od údajného vykonania prác v prospech žalovaného uviedol, že nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že takýto postup je plne súladný s platnými právnymi predpismi, pričom po obdŕžaní platby by spoločnosť BIOLIPANY, s.r.o. vystavila riadnu zúčtovaciu faktúru a na základe nej by príslušnú daň odviedla a že zálohovú faktúru vystavila z dôvodu vyhnutia sa povinnosti odviesť 20 % daň z pridanej hodnoty presahuje do trestnoprávnej roviny. Postup žalobcu, keď faktúru nevystavil ani po takmer 6 rokoch od údajného poskytnutia plnenia v prospech žalovaného, tak v žiadnom prípade nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Zdôraznil, že faktúru za elektrickú prípojku (ktorú žalobca na rozdiel od plnení uvedených v zálohovej faktúre pre žalovaného skutočne vykonal) žalobca vystavil riadne a táto faktúra bola potom zo strany žalovaného aj riadne a včas uhradená, čo medzi stranami sporu nebolo sporné. Pokiaľ by tak skutočne došlo k poskytnutiu plnení uvedených v zálohovej faktúre, je zrejmé, že žalobca by pri fakturácii týchto plnení postupoval rovnako ak pri faktúrach elektrickej prípojky. Správanie žalobcu pri vystavovaní faktúry tak jednoznačným spôsobom svedčí o tom, že žiadne z plnení uvedených v zálohovej faktúre reálne pre žalovaného neuskutočnil. Takisto v konaní žalobca nepreukázal, že jeho nárok vyplýva z titulu bezdôvodného obohatenia žalovaným. Prácami uvedenými v zálohovej faktúre by mohlo dôjsť maximálne tak k zhodnoteniu pozemku, na ktorom mali byť tieto práce údajne vykonané. Poukázal na to, že vlastníkom pozemku, na ktorom mali byť práce údajne vykonané v čase údajného uskutočnenia predmetných prác bolo k dnešnému dňu aj naďalej mesto Lipany. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25cdo/355/2001 zo dňa 29.1.2003. Všetky práce, ktoré žalobca údajne podľa ním predložených faktúr vykonal, resp. nechal vykonať robil pre seba aby mohol výsledok týchto prác využívať on sám (čo žalobca v priebehu konania sám priznal a vyplýva to aj z toho, že má ísť o refakturáciu nákladov, ktoré boli fakturované spoločnosťou V.-X. V..R..J.. spoločnosti Q. V..R..J.. ktorá staval halu žalobcovi). Je tak zrejmé, že bez ohľadu na to, či existovala prevádzka žalovaného alebo nie, tak na to, aby žalobca mohol prevádzkovať svoju elektráreň na spaľovanie biomasy, museli by sa tieto práce taktiež a v rovnakom rozsahu. Konajúci súd tak nielenže nemohol návrhu žalobcu uplatnený v tomto konaní kvalifikovať ako bezdôvodné obohatenia, ale ak by si aj žalobca takýto nárok uplatnil, napr. zmenou svojej žaloby. Je zrejmé, že by išlo o nárok nedôvodný, nakoľko k bezdôvodnému obohateniu žalovaného údajnými prácami v žiadnom prípade dôjsť nemohlo.
7. Žalobca k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu uviedol, že neobstojí argumentácia žalovaného o tom, že dohoda medzi stranami je absolútne neplatná. Zdôraznil, že v tomto konkrétnom prípade zákon nepodmieňuje platnosť dohody jej písomnou formou. Všetci vak vtedajší aktéri, t.j. konateľka žalovaného E.. Q. a konatelia žalobcu Q. S. X.. a Q. Z. zhodne potvrdili, že táto dohoda vznikla a na základe nej sa realizovali predmetné stavebné práce. Žalovaný vo svojom podaní iba zneužíva fakt, že dohoda sa v priebehu realizácie prác rozširovala, upravoval, upresňovala a teda pri otázkach na konkrétne stavebné časti sa predvolaní svedkovia, resp. strany sporu vyjadrovali rôzne. Nikto zo zainteresovaných existenciu tejto dohody nespochybnil. Z uvedeného dôvodu sa tvrdenia absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu zo strany žalovaného zdajú ako účelové, sledujúce cieľ nezaplatenia za vykonané práce. Odmietol tvrdenie žalovaného, že uznanie záväzku bolo antidatované. Zotrval na svojich odvolacích námietkach.
8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalovaným a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
10. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
12. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil
13. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).