Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21Pc-24-2019.pdf
PDF · 164.87 KB
Case nature
Area
Subarea
21Pc/24/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Monikou Vozárovou vo veci navrhovateľky: O.. B. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zastúpená: Právne centrum s.r.o., Mýtna 42, Bratislava, proti povinnému: X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. Y., zastúpený: Advokátska kancelária Lányiová, s.r.o., Nám. sv. Michala 11, Hlohovec, o určenie výživného na manželku, takto
rozhodol:
I. Povinný je povinný prispievať na výživu navrhovateľky s účinnosťou od 01.02.2020 sumou 150 eur mesačne, ktoré výživné je povinný povinný platiť vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 vo výške 450 eur sa povinnému povoľuje zaplatiť v mesačných splátkach po 13 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Vo zvyšnej časti sa návrh navrhovateľky zamieta.
IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.10.2019 domáha vydania rozhodnutia, ktorým súd povinnému uloží povinnosť prispievať na jej výživu sumou 300 eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Navrhovateľka návrh odôvodnila tým, že s povinným sú manželia, povinný od odchodu zo spoločnej domácnosti dňa 7.10.2019 neprispel na výživu navrhovateľky ani maloletej dcéry B.. Takmer všetky výdavky na domácnosť hradila manželka vždy sama, alebo jej pomáhala finančne jej rodina. Povinný pracuje v spoločnosti Bekaert Hlohovec, a.s. a jeho čistý príjem je cca 1.300 eur v čistom, navrhovateľka pracuje ako pedagogický asistent na Základnej škole s materskou školou S. a jej čistý príjem je 615,10 eur. Navrhovaná výška výživného je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám navrhovateľky tak, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká. Navrhovateľka žije s maloletou dcérou a ďalšími tromi osobami v spoločnej domácnosti. Starostlivosť o maloletú dcéru zabezpečuje navrhovateľka bez otcovej pomoci. Na chod domácnosti prispieva navrhovateľka sumou 200 eur mesačne za seba a dcéru. Na jednu osobu tak vychádza výdavok na domácnosť 100 eur. Priemerné mesačné výdavky navrhovateľky (bez výdavkov na maloletú, ktoré predstavujú 600 eur mesačne) sú 590 eur mesačne a to 100 eur na hyg. potreby, drogériu, kozmetiku, 30 eur na zdravotnú starostlivosť, 60 eur na obuv, 60 eur na oblečenie, 40 eur na ostatné, 30 eur na mlieko a jogurty, 40 eur na pečivo, ovocie, zeleninu, 110 eur na mäso, prílohy, pitný režim, 40 eur na ostatné, 40 eur na výlety, kultúru, 40 eur na cestovné. Priemerné mesačné náklady navrhovateľky predstavujú 690 eur vrátane
nákladov na domácnosť. Navrhovateľka sa stará o poslednú spoločnú domácnosť manželov ako aj o spoločnú dcéru.
2. Navrhovateľka ako dôkazy označila a predložila rodný list mal. B., sobášny list, oddací list, potvrdenie o spoločnom pobyte manželov, návrh na zrušenie prechodného pobytu, potvrdenie o príjme č.l. 8, 15, 47, 48, lekársky nález č.l 38-39, pokladničný doklad č.l. 40, 41, 50, zápisnicu o pojednávaní zo dňa 08.01.2020 v konaní sp. zn. 40P/63/2019.
3. Povinný k návrhu uviedol, že s návrhom manželky nesúhlasí a žiada ho zamietnuť. Navrhovateľka v návrhu uvádza nepravdivé tvrdenia. Po uzavretí manželstva v roku 2017 si účastníci prenajali byt v O., odkiaľ mal manžel blízko do práce do Y.. Manželia žili výlučne z manželovho príjmu, manželka nepoberala ani materskú dávku. Príjem manžela však nepostačoval na úhradu všetkých rodinných výdavkov, preto manželka presvedčila manžela, aby sa presťahovali k jej rodičom do rodinného domu v S. a to napriek tomu, že jej ani jeho vzťahy s rodičmi neboli dobré. Povinný to dnes považuje za chybný krok, nakoľko od presťahovania začali v manželstve účastníkov vznikať problémy, ktorých pôvod bol v neustálom zasahovaní do ich manželského spolužitia zo strany rodičov navrhovateľky. Účastníci obývali spolu s dcérou B. jednu izbu na poschodí rodinného domu. Manželské hádky vyústili do veľkej hádky v októbri 2019, kedy bol manžel nedobrovoľne vysťahovaný z rodinného domu v S. (príčinou hádky je podľa každého z účastníkov iná skutočnosť). Nakoľko manžel sa rozhodol dať manželstvu ešte šancu, prenajal malý rodinný dom v Z. a prosil manželku, aby sa k nemu aj s dcérou nasťahovala. Manželka sa odmietla preťahovať a zároveň sa rozhodla znemožniť povinnému stretávanie s ich dcérou, ktorú nevidel od 7.10.2019 do 7.12.2019 výlučne z dôvodov na strane navrhovateľky. Dňa 3.12.2019 sa na súde konalo pojednávanie vo veci úpp. k mal. B. na čas do rozvodu pod sp. zn. 32P/65/2019, kde bola uzavretá rodičovská dohoda, podľa ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 184 eur mesačne a bolo upravené stretávanie sa otca s maloletou v rozsahu 10 hodín mesačne za prítomnosti matky. Manžel uvedenú rodičovskú dohodu uzavrel iba z dôvodu, aby sa konečne po dvoch mesiacoch mohol aspoň na chvíľku vidieť so svojou dcérkou. Dňa 08.01.2020 sa na Okresnom súde Trnava pojednávalo vo veci rozvodu manželstva a o úpp k mal. B. na čas po rozvode manželstva, pojednávanie bolo odročené na deň 12.02.2020. Manžel je od októbra 2019 zamestnaný v spoločnosti O. s mesačným príjmom 1.350 eur netto. Manžel sa vo februári 2020 presťahuje z rodinného domu v Z. (nakoľko manželka na pojednávaní dňa 08.01.2020 uviedla, že nemá záujem na obnovení manželského spolužitia a preto nie je dôvod ďalej platiť vysoké nájomné v prenajatom rodinnom dome v Z.) do garsónky v Z., kde bude platiť nájomné vo výške 210 Eur + platbu na el. energiu. Účastníci konania vo februári 2019 kúpili pozemok v kat.úz. P. (na kúpu pozemku manželia vzali medziúver zo stavebného sporenia PSS a.s. manželky, výška mesačnej splátky je 165 eur, pričom každý z manželov po rozchode spláca polovicu splátky), kde účastníci konania plánovali postaviť rodinný dom. Rodinný dom im mala na základe objednávky postaviť spoločnosť Ekonomické stavby s.r.o.. Nakoľko manželia po rozchode v októbri 2019 objednávku stavby stornovali, vznikla im povinnosť zaplatiť storno objednávky v sume 5.604 Eur (s manželkou sa dohodli, že každý z nich zaplatí polovicu, t.j. sumu 2.802 eur), za ktorým účelom uzavrel manžel Zmluvu o Y. pôžičke č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je pôžička vo výške 5.000 eur. Mesačné výdavky manžela sú na nájomné za RD 550 eur, strava 130 eur, poistka 7 eur, oblečenie 50 eur, obuv 30 eur, hygiena 20 eur, mobilný telefón 20 eur, poistka pre maloletú 23 eur, splátka Raiffeisen pôžičky 90,04 eur, splátka medziúveru voči PSS, a.s. 87 eur, výživné pre maloletú 184 eur. Súd by mal pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu spoločného dieťaťa a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne. Pre záver súdu, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky je významnou okolnosťou postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločnej rodiny i domácnosti. Manžel sa od uzavretia manželstva účastníkov konania dôsledne staral o svoju manželku i o svoju dcérku, kompletne financoval chod spoločnej domácnosti, a to až do dňa 7.10.2019, kedy bol z rodinného domu v S. nedobrovoľne vysťahovaný. Manžel si vzhľadom k situácii prenajal dňa 16.10.2019 rodinný dom v Z. s tým, že veril, že (keďže príčinou takmer všetkých hádok medzi manželmi boli manželkini rodičia) manželka sa k nemu do prenajatého rodinného domu aj s ich dcérkou presťahuje. Za týmto účelom platil manžel nájomné vo výške 550 eur mesačne, ktoré bude platiť až do 31.01.2020. K výdavkom navrhovateľky povinný uvádza, že pokiaľ manželka mesačne minie 100 eur na hygienické potreby a kozmetiku a 220 eur na stravu pre seba, tak potom zrejme nevie hospodáriť. V čase keď manželia žili v spoločnej domácnosti a chod domácnosti financoval manžel, boli výdavky na stravu a ďalší chod domácnosti oveľa nižšie než sú uvedené v návrhu. K výdavku „ostatné“ či už v
kolónke „oblečenie, hyg.potreby, zdrav.starostlivosť“ alebo v kolónke „strava“ manžel uvádza, že tento výdavok je nezrozumiteľný. S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, najmä s poukazom na manželovu starostlivosť o spoločnú domácnosť v období od uzavretia manželstva až do dňa 7.10.2019, kedy sa musel zo spoločnej domácnosti vysťahovať, s poukazom na výdavok manžela vo výške 550 Eur na nájomné za prenajatý rodinný dom v Z. (keďže mal záujem na záchrane manželstva), s poukazom na neodôvodnene vysoké výdavky manželky uvedené v návrhu na začatie konania, ako i s poukazom na skutočnosť, že manželka doposiaľ ňou deklarované výdavky nevydokladovala, má povinný za to, že určenie výživného pre manželku nie je dôvodné a zároveň by priznanie výživného v tomto prípade bolo v rozpore s dobrými mravmi.
4. Povinný ako dôkazy označil a predložil Výplatné pásky za 5/2019-10/2019 (č.l. 27-29), Zmluva o Y. pôžičke č. XXXXXXXXXX, rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 32P/65/2019-30 zo dňa 3.12.2019, mailovú komunikáciu, Nájomnú zmluva na RD v Z..
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, povinného, oboznámením s obsahom listinných dôkazov a to rodným listom mal. B., sobášnym listom, oddacím listom, potvrdením o spoločnom pobyte manželov, návrhom na zrušenie prechodného pobytu, potvrdením o príjme č.l. 8, 15, 47, 48, lekárskym nálezom č.l 38-39, pokladničným dokladom č.l. 40, 41, 50, zápisnicou o pojednávaní zo dňa 08.01.2020 v konaní sp. zn. 40P/63/2019, výplatnými páskami povinného za 5/2019-10/2019 (č.l. 27-29), Zmluvou o Y. pôžičke č. XXXXXXXXXX, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 32P/65/2019-30 zo dňa 3.12.2019, mailovou komunikáciou, Nájomnou zmluvou na RD v Z., odpoveďou na lustráciu v Sociálnej poisťovni, spisom Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/63/2019, výplatnými páskami povinného za november a december 2019, kúpno-predajnou zmluvou z 29.2.2020, ako aj ostatným obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
6. Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava písomného návrhu a navrhuje, aby súd uložil povinnosť manželovi prispievať manželke výživným v sume 300 eur mesačne. Výdavky navrhovateľky vyčíslené v návrhu hradia jej rodičia, tieto vyčíslila v spolupráci so svojimi rodičmi, nakoľko ona nemá možnosť zo svojej mzdy vo výške 615 eur uhrádzať všetky výdavky na seba ako aj na maloletú dcéru. Navrhovateľka nastúpila do práce iba z toho dôvodu, že manžel na ňu tlačil, aby si mohli zobrať úver, nakoľko navrhovateľka by mohla byť stále na rodičovskej dovolenke s maloletou. Rodičia navrhovateľky okrem finančnej podpory zabezpečujú aj nemateriálne plnenia vo vzťahu k starostlivosti o mal. dcéru, keďže obaja rodičia sú zamestnaní. Čo sa týka rovnakej životnej úrovne manželov, manžel platí mesačné nájomné 550 eur, čo činí takmer celý čistý mesačný príjem navrhovateľky. Čo sa týka nezodpovedného hospodárenia navrhovateľky, povinný je ten, ktorý mal voči sebe vedené viaceré exekučné konania. Napriek tomu, že manžel má príjem viac ako dvojnásobný voči príjmu manželky, úver splácajú na polovicu rovným dielom, takisto aj pokutu spoločnosti Ekonomické stavby vo výške 5.604 eur. Manžel vníma rovnakú životnú úroveň manželky tak, aby sa podieľali na nákladoch rovným dielom, hoci príjmy majú odlišné. Manžel platí na výživu mal. dcéry 184 eur, pričom po pojednávaní mala maloletá problémy s očami, zhoršil sa jej zrak, manželka žiadala manžela, aby jej uhradil polovicu nákladov, avšak manžel to odmietol s tým, že si na to má našetriť z výživného. Povinný má celkové výdavky 1.191,04 eur, po odpočítaní nájomného 550 eur sú jeho priemerné mesačné výdavky 640,96 eur a manželka vyčíslila svoje výdavky na 690 eur. Navrhovateľka už uhradila storno poplatok, na ktorý jej potrebnú sumu dali rodičia a uhrádza polovicu medziúveru tak ako sa s povinným dohodla, uhrádza sumu 87 eur mesačne. Okrem poistky pre dcéru vo výške 23 eur má navrhovateľka tiež vyživovaciu povinnosť k maloletej a musí platiť splátku úveru, má rovnaké výdavky na živobytie ako povinný. Okrem výdavku vo výške 290 eur, ktoré povinný uznáva, zabudli uviesť úver 82 eur mesačne a splátky rodičom 50 eur mesačne. Náklady na výživu maloletej sú vo výške 120 eur mesačne, nezarátala do toho výživné od otca. Zástupkyňa nerozumie, prečo manžel neuznáva výdavok na domácnosť vo výške 200 eur, keď on sám do januára platil 500 eur mesačne za nájom nehnuteľnosti a v súčasnosti platí 230 eur. S nehnuteľnosťou sú spojené aj iné ako pravidelné bežné výdavky, na ktorých sa podieľajú všetci ľudia žijúci v domácnosti. K výdavku výlety, kultúra uvádza, že matka je povinná sprevádzať svoje dieťa a musí zaplatiť riadne vstupné. Čo sa týka obuvi a oblečenia, manžel uviedol výdavok 80 eur mesačne, pričom je prirodzené, že má žena na tieto položky vyššie výdavky ako muž. K vyporiadaniu BSM uviedla, že toto nie je predmetom tohto konania, manželka napriek tomu, že auto bolo napísané na ňu, vykonala opravu toho auta, po odmietnutí manžela, že auto nechce, musela zabezpečiť jeho predaj, o hodnote auta svedčí aj to, že v bazáre ho nechceli zobrať. Čo sa týka vyporiadania pozemku, príjem z
predaja je otázkou budúcnosti. Dôvodom rozpadu manželstva bol incident, kedy mal manžel napadnúť manželku a ona voči nemu pociťovala a pociťuje strach.
7. Právna zástupkyňa navrhovateľky titulom záverečnej reči uviedla, že v rámci konania bolo preukázané, že manžel sa od odchodu z domácnosti nepodieľal na výžive manželky, výživné na mal. začal platiť mesiac po odchode z domácnosti. Počas tohto konania uvádzal preukázateľne nepravdivé informácie o majetkových plneniach voči manželke. Pri odchode zo spoločnej domácnosti zrušil disponibilné právo manželky k účtu, na ktorý jej bola zasielaná výplata, čím sa manželka dostala do prechodnej situácie bez akéhokoľvek príjmu. Manžel minimálne do januára 2020 platil nájomné vo výške 550 eur, čo predstavuje takmer celý čistý mesačný príjem manželky. Manželka výživné nepožaduje a nepožadovala na nadštandardný luxus, ale len svoju bežnú výživu za obdobie od podania návrhu, čiže od októbra 2019 do nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode. Je pravdou, že majetok, ktorí nadobudli počas trvania manželstva, v súčasnosti manželia predávajú, avšak tieto prostriedky plánuje manželka využiť v budúcnosti na zabezpečenie bývania pre seba a maloletú dcéru. Predmetom tohto konania je bežná výživa manželky, nie majetkové pomery. Od podania návrhu manžel manželke žiadne výživné nezaplatil.
8. Navrhovateľka na pojednávaní pri výsluchu uviedla, že návrh podala preto, lebo povinný ju pri odchode zo spoločenskej domácnosti nechal bez finančných prostriedkov a zablokoval účet. Ona má finančné problémy. Dcére bolo treba kúpiť okuliare, jednalo sa o väčší výdavok, na ktorý manžel nechcel prispieť polovicou, musela si na to požičať od rodičov. Manžel povedal, že jej doma zanechal 500 eur, čo nebola pravda. Navrhovateľka rodičom na domácnosť dáva len 200 eur, povedali jej, že teraz jej takto pomôžu, kým nie sú rozvedení, aby sa nezadlžovala. Výdavok 200 eur je za jej bývanie a aj za maloletú, na každú teda cca 100 eur mesačne. Navrhovateľka býva u jej rodičov v rodinnom dome, ktorý patrí rodičom. V dome býva aj jej sestra, rodičom na bývanie prispieva viac. Navrhovateľka nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, s manželom majú zakúpený pozemok v P., ktorý splácajú na polovicu, splátku vo výške 160,34 eur platí jeden mesiac navrhovateľka, ďalší mesiac on. Ekonomickým stavbám zaplatili pokutu 2.800 eur každý, jej na to požičali rodičia. Túto sumu im spláca v splátkach po 50 eur mesačne. Hypotéky nemá. Zamestnaná je ako pedagogický asistent v ZŠ s MŠ S. s príjmom v čistom okolo 600 eur mesačne. Od januára má mzdu zvýšenú o 10 %. Prídavky na dieťa jej boli jednorazovo vyplatené v roku 2018. Požiadali aj v SR o prídavky na dieťa, ale chýbali im nejaké doklady. Výdavok na cestovné do práce nemá žiadny, pracuje v obci, kde býva, do práce chodí pešo. Výdavok na cestovné 40 eur v rozpise výdavkov je na cestovanie k lekárom a do I. a cestovné do Y., keď niečo potrebuje vybaviť, napr. tento týždeň bola v Y.. Výdavok 100 eur mesačne na hygienu, kozmetiku je výdavok celej rodiny, výdavok navrhovateľky je v sume 20 eur mesačne. Výdavok na zdravotnú starostlivosť 30 eur mesačne bol z dôvodu problémov navrhovateľky so zubami, častejšie navštevovala zubára, navštevuje kožnú lekárku. Má diagnostikovanú seboreu, častejšie sa jej objavuje v zimnom období. Lekárka jej predpisuje maste, zakupuje si aj šampóny, za ktoré dopláca plnú sumu, tieto lekár nepredpisuje. Šampón Skinka v sume 15 eur jej vydrží asi 2 mesiace. Masť predpísaná lekárkou v sume 10-12 eur jej vydrží niekedy mesiac, niekedy dva. V zimnom období si kupuje vitamíny na imunitu, inak si kupuje len bežné lieky. Navštevuje psychológa v dvojtýždňových intervaloch, za sedenie platila 25 eur v O., W. Lekár jej odporučil priniesť výmenný lístok od všeobecného lekára, bude to hradiť potom poisťovňa. K psychológovi začala chodiť od decembra 2019, od januára chodí v pravidelných dvojtýždňových intervaloch. Výdavok na oblečenie a obuv má v sume 60 eur mesačne. Výdavok označený ako ostatné zahrňuje kredit na telefón, ktorý si dobíja vo výške 10-12 eur mesačne, tlač dokumentov do práce alebo na súd, doma tlačiareň, nemá je v sume 5-7 eur mesačne, drobné opravy, napr. výmena baterky do hodiniek, pokazeného krytu na mobile. Stravuje sa v práci, dopláca 20 eur mesačne v priemere. Do výdavku na stravu v návrhu započítala aj dcérinu stravu. Navrhovateľka si kupujem aj bezlepkové potraviny, pretože lekárka jej povedala, že lepok jej môže spôsobovať kožné problémy, preto jej odporúčala lepok na pár mesiacov vysadiť. Kupuje si aj bezlepkovú múku, pudingy, pečivo. Výdavok má cca 100 eur mesačne na stravu. Výdavok na výlety a kultúru vo výške 40 eur mesačne uviedla aj s výdavkom na dcéru, dcéra síce máva niektoré vstupy zadarmo, avšak je potrebné zaplatiť cestu a vstup pre navrhovateľku. Náklady na právnu pomoc jej hradia rodičia, navrhovateľka im to postupne bude splácať. Navrhovateľka dcére platí oblečenie, stravu, darčeky a to čo potrebuje. Uhrádza jej zdravotnú starostlivosť. Nákupy potravín robia väčšinou navrhovateľkini rodičia, ona im dáva 200 eur, za čo kupujú stravu najmä navrhovateľke. Ostatné platí dcére ona. V sume 200 eur, ktorú platí rodičom je zahrnuté bývanie pre obidve a jej strava. Okrem tohto ešte aj navrhovateľka zakupuje stravu pre seba a dieťa. Navrhovateľka mala výdavok na opravu zlatých náušníc maloletej vo výške 40 eur. Mesačný výdavok na bežnú výživu maloletej je okolo 120-150 eur
mesačne. Od januára nepije Sunar, v čase podania návrhu ho ešte pila, výdavok na Sunar bol 40-50 eur. Otec na mal. prispieva výživným v sume 184 eur mesačne, platí ho pravidelne od 15.1.2020. V novembri a v decembri jej dal 2 x 150 eur. Rodičia navrhovateľky platia za elektriku 60 eur mesačne, za vodu 100 eur ročne, za plyn 165 eur mesačne, za internet 31 eur mesačne, za odpad 36 eur ročne. Poistku na dieťa vo výške 23 eur mesačne si síce započítala do výdavkov navrhovateľka, ale platí ju manžel. Rodičom platí 200 eur mesačne, aj keď výdavky na celý dom pre všetkých sú 267 eur, keď tam žije 5 osôb, preto, lebo keď by bývala sama v byte alebo v podnájme, platila by viacej. Započítaný je v tom aj mimoriadny výdavok, napr. na plynový kotol, ktorý nedávno museli rodičia zakupovať nový. Osobné motorové vozidlo chcela predať za 2.000 eur, ale nedalo sa, bola vo finančnej tiesni. Najprv musela dať auto opraviť, za opravu zaplatila 450 eur, zaplatili jej to rodičia s tým, že keď auto predá, tak im túto sumu vráti. Navrhovateľka auto najprv ponúkala manželovi, chvíľu ho užíval, ale keďže bolo písané na ňu, bála sa, že spácha dopravné priestupky ako v minulosti, tak sa auto previezlo k nej, ona vodičák nemá. Tak auto predala za sumu 1.200 eur. V kúpnej zmluve bolo uvedené, že polovica sumy bude vyplatená manželovi, navrhovateľka si peniaze zatiaľ nechala. Manžela o tom informovala, on sa rozčúlil, snažila sa mu vysvetliť, že do opravy dala veľa peňazí. Manželovi peniaze vyplatí pri vyporiadaní BSM. Z jej čiastky z peňazí z kúpy auta vyplatila rodičom, čo jej požičali na opravy, zaplatila ešte ďalších 200 eur za opravu spojky a brzdy, teda celú časť jej kúpnej ceny vyplatila rodičom. Doklady o oprave auta nemá. Spoločný pozemok získali na základe jej stavebného sporenia, ktoré jej platili rodičia, peniaze chce vrátiť rodičom. Pozemok budú predávať za 40.000 eur, úver je cca 26.000 eur, zo zvyšku chce vrátiť rodičom, čo jej platili stavebné sporenie. S tým manžel nakoniec súhlasil, čo ostane, si rozdelia. V Y. bola tento týždeň, v októbri, novembri, decembri a januári každý mesiac raz, vo februári 4x. Keď to vybaví, budú jej vyplácať rodinný prídavok, dúfa, že už do Y. kvôli tomu vycestovať nebude musieť a vybaví sa to elektronicky. Pôjde tam maximálne ešte raz. Cestovné do Y. vychádza 8-10 eur aj tam aj späť. K výdavkom na kultúru a zábavu uviedla, že ona sama nikam nejdem, vždy ako doprovod malej. Sama si platí členské v knižnici 4,50 eur ročne a mala výdavok na vianočný večierok 15 eur. S malou chodieva do detského centra, prípadne do cukrárne. K výdavkom v návrhu vo výške 690 eur navrhovateľka uviedla, že začala všetko riešiť hneď, aj rozvod, prežíva to ťažko. Výdavky sa snažila písať pravdivo ako sú, nie nejaké vymyslené, ale asi pod vplyvom stresu započítala aj výdavok dcéry, čo si neuvedomila. Prídavok na dieťa z Y. sa jej doteraz nepodarilo vybaviť. Navrhovateľka uviedla, že s manželom sa stretla 29.2.2020 v Hlohovci, bol však agresívny a musela volať políciu. Manžel si prišiel po 600 eur po telefonickom dohovore, podpísal jej to, že si ich prevzal. Navrhovateľka spísala dokument nazvaný kúpno-predajná zmluva a manželovi povedala, že on si nechal všetky peniaze, čo mali na účte a či mu nie je trápne pýtať odo nej peniaze za predaj auta, ktoré musela dať ona na vlastné náklady opraviť. Predala ho preto, aby mala financie na potraviny pre dcéru. Manžel jej tieto peniaze naspäť vrátil a uvedené spísali na druhej strane dokumentu. 30.4.2020 predali pozemok v BSM, manžel si vypýtal viac peňazí ako mal, bolo to viac o 1.000 eur, ona mu ich dala. Z predaja pozemku vyplatili úver banke, zvyšnú časť si rozdelili, na jej účet malo ísť 7.505,69 eur a na jeho účet malo ísť 2.087,65 eur. Manžel povedal, že on chce viac peňazí, nakoniec mu išlo 2.587,13 eur. Zvyšok kúpnej ceny si nerozdelili na polovicu preto, lebo vracala ešte rodičom pôžičku na stavebné sporenie. Manželovi dala teda o 500 eur viacej, nie o 1.000 eur ako uviedla pred chvíľou. Povedala mu, že dúfa, že už nebude viac počuť o tom aute, povedal, že áno, že už mu vyplatila všetko. A teraz to tu zase vyťahuje. Navrhovateľka je sklamaná z toho, že povinný zase klamal. 29.2. sa ho viackrát pýtala, či to chce spísať a on chcel, predmetný dokument povinný podpísal a peniaze mu odovzdala. O pár dní, keď sa ukľudnil, ho mrzelo, čo sa stalo a peniaze jej chcel vrátiť a aj vrátil. Manžel ju bol 18.10.2019 presvedčiť, aby spolu bývali, prišiel za ňou na pracovisko, spravil jej nepekný výstup pred žiakmi. Stále spomína dieťa, pričom sa oň od februára výrazne nezaujímal, dcéru nenavštívil. Auto dala opraviť na svoje náklady, sumu 450 eur zdokladovať nevie, nakoľko ho opravoval rodinný známy. Navrhovateľka začala pracovať od septembra 2019, prvú výplatu, čo dostala, jej on držal tri týždne, bola vyplatená na účet, ku ktorému jej zablokoval prístup po týždni. K svojej výplate sa nevedela dostať ani prostredníctvom výberu z účtu v banke.
9. Právna zástupkyňa povinného na pojednávaní uviedla, že sa pridržiava vyjadrenia k návrhu. Keď povinný odchádzal zo spoločnej domácnosti, nechal manželke 500 eur, z ktorých manželka môže uhrádzať výdavky spojené s jej výživou a výdavky na maloletú. Priznanie výživného na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže povinný nemal záujem opustiť spoločnú domácnosť. Po opustení spoločnej domácnosti si prenajal rodinný dom nie kvôli tomu, že by on potreboval bývať v rodinnom dome, ale za tým účelom, aby mohol dať rodinu dokopy, keďže najväčší problém v manželstve videl v spolunažívaní s rodičmi navrhovateľky v rodinnom dome. Po tom, ako sa dozvedel, že manželka nie je ochotná obnoviť manželské spolužitie, nájom rodinného domu ukončil. Od 1.2.2020 bude žiť v prenajatej
garsónke za nájomné, ktoré je o polovicu nižšie ako nájomné za rodinný dom. Túto skutočnosť mu nemožno vyčítať, jeho záujem o obnovenie manželského spolužitia bol skutočný a vážny, preto žiada, aby súd na to prihliadol pri prípadnom určení výživného. Nájomná zmluva za garsónku ešte uzavretá nie je. Výdavky navrhovateľky považuje za nadhodnotené. Na bežné živobytie si navrhovateľka uviedla výdavky vo výške 590 eur - hygiena, strava, oblečenie, obuv. Povinného výdavky na živobytie sú 264 eur, nie 600 eur, ostatné výdavky tvoria splátky, výživné na maloletú a poistka pre maloletú. K výdavkom navrhovateľky uvedeným na pojednávaní zástupkyňa povinného uviedla, že výdavok na hygienické potreby, kozmetiku, žiada uznať v sume 20 eur mesačne ako uviedla navrhovateľka. Na zdravotnú starostlivosť žiada uznať 13,50 eur, pokiaľ ide o šampón a krém, aj keď preukázané neboli, uznávajú ich. Výdavok na oblečenie a obuv žiada neuznať vo výške 120 eur, je neprimerane vysoký - bežný výdavok je 70-80 eur. K položke ostatné považuje za preukázané mobil 12 eur a tlač 7 eur, t.j. spolu 19 eur. Stravu uviedla navrhovateľka vo výške 110 eur. Výlety, kultúra uviedla cca 1 euro mesačne, pravidelné cestovné výdavky do Y. 10 eur mesačne. Výdavok u rodičov na bývanie vyšiel 54 eur na osobu. Celkovo vyšli výdavky na navrhovateľku 290 eur mesačne. Jej príjem je vo výške okolo 650 eur v čistom. Pokiaľ ide o výživu maloletej, celý výdavok na výživu maloletej je pokrytý výživným zo strany otca, aj pokiaľ ide o mimoriadne výdavky, napr. na okuliare. Matke ostáva suma 360 eur, vzhľadom k tomu že manžela vyhodila z domu, okrem predložených čestných prehlásení svojich rodinných príslušníkov nepreukázala nijako, že by mala nejaký dôvod na to, aby manžela z domu vyhodila, že by sa k nej správal neprimerane. Vzhľadom k tomu žiada návrh zamietnuť. Nesúhlasí s tým, že to patrí do kategórie vyporiadania BSM, nakoľko k predaju došlo za trvania manželstva a dohodli sa, že si peniaze rozdelia ešte za trvania manželstva. V prípade určenia nedoplatku na zročnom výživnom, žiada povinný povoliť uhradiť v splátkach.
10. Právna zástupkyňa povinného titulom záverečnej reči uviedla, že žiada návrh zamietnuť v celom rozsahu, pretože priznanie výživného na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Na jednej strane si manželka uplatňuje nároky vyplývajúce zo Zákona o rodine, na druhej strane sama nerešpektuje zákon a súdne rozhodnutia. Práve kvôli správaniu manželky v súvislosti s maloletou, došlo k incidentom, ktoré manželka spomína, nakoľko neumožňuje opakovane už niekoľko mesiacov otcovi stretávať sa s maloletou. Manželka v návrhu úmyselne uviedla svoje výdavky v takmer dvojnásobnej výške, dodatočne to ospravedlňovala tým, že išlo o výdavky viacerých členov rodiny. Rovnaká vec sa stala i počas konania o rozvod a ÚPP, kedy uviedla výdavky na maloletú vo výške 700 eur mesačne. Manželka sa snažila úmyselne ovplyvniť súdne rozhodnutie tak, aby jej bolo priznané výživné v čo najvyššej výške. Napriek tomu sa preukázalo, že výdavky má v polovičnej výške. Manželka na pojednávaní uviedla, že toto výživné žiada aj preto, aby mala viac financií pre maloletú. Toto však nie je predmetom tohto konania, aby súd určoval výživné aj pre maloletú.
11. Povinný na pojednávaní pri výsluchu uviedol, že s návrhom na určenie výživného na manželku nesúhlasí. V spoločnej domácnosti spolu nežijú preto, že manželka sa rozhodla zrušiť ich spolužitie, bolo to na popud jej matky. Prebehlo to tým spôsobom, že manželka ho nechala vyhodiť na ulicu, privolala policajnú hliadku. Predchádzala tomu hádka s manželkou. Manželka polícii povedala, že sa ho bojí a polícia ho vyzvala, aby odišiel, kým sa ho manželka neprestane báť. Tvrdila, že po nej hádzal nôž, povinný po nej nôž nehádzal, hádka bola len slovná. Predmetom hádky bol predchádzajúci večer a problematické spolužitie s jej rodičmi. Bolo to 7.10.2019, doma mali hotovosť 500 eur na nečakané výdavky. Povinný si zobral bundu, doklady, peňaženku a kľúč od skrinky v práci. Nasledujúce ráno mal nastúpiť na dennú službu, hodinu pred nástupcom do práce prišiel domov, chcel si zobrať auto. Už vtedy ho domov nechceli pustiť a bol definitívne vyhostený. Povinný sa snažil manželku ďalej kontaktovať a zistiť, prečo sa takto rozhodla a prečo to urobila, prosil ju, aby spolu navštívili manželskú poradňu, keď sa s ním nedokáže dohodnúť, manželka odmietla s tým, že ona už nemá záujem. V prvých dvoch mesiacoch mu manželka odmietala ukázať dcéru, nechcela ho k nej pustiť. Ako dôvod uviedla, že jej nič neplatí a vydierala ho, že kým jej nedá peniaze, tak dcéru neuvidí. Manželka tvrdí, že doma tých 500 eur nezostalo, čo sa povinnému nepodarí preukázať. Sťažovala sa, že nemá dať za čo dcére jesť, povedal jej, že jej bude každý mesiac posielať peniaze pre B. a pýtal sa, koľko potrebuje, jej odpoveď bola: počkaj si do rozhodnutia súdu. V prvých dňoch s manželkou nedokázal vôbec komunikovať, neodpovedala mu ani na SMS. Myslel si, že sa upokojí a dajú sa dokopy, že príde za ním. Preto prenajal rodinný dom, kde by bolo dostatok miesta pre všetkých troch. Majiteľke domu povedal, že sa musí odsťahovať, spísané to zatiaľ nemá, bude to ku koncu januára. Od februára by mal bývať v garsónke, nájomnú zmluvu pôjde podpisovať budúci týždeň. Povinný si nespomína, kde sumu 500 eur doma nechal. Povinný požíva alkoholické nápoje, manželka sa na to sťažovala, aj v deň incidentu požil alkohol, svokra doma nebola.
Navrhovateľku v deň incidentu nenapadol ani slovne ani fyzicky. Povinný si myslí, že manželka má strach zo svojej matky, vždy mu hovorila, že keď je v práci, tak ju matka šikanuje a psychicky ju týra a vyčíta jej, že je s ním. Nútila ju, aby sa s povinným rozviedla. Toto mu manželka opakovala mnohokrát, asi tak raz za týždeň sa sťažovala na takéto správanie jej matky. V minulosti mal fyzický konflikt, ale nehovorí, že niekoho napadol. U rodičov manželky bývali od septembra 2017. Náklady na domácnosť od septembra 2017 hradil povinný, aj v októbri 2019, kedy ho vyhodila, zaplatil všetky úvery. Následne jej povedal, že sa na platení budú striedať. Úver na pozemok bol z februára 2019. Povinný mal exekúcie, manželka o tom vedela, exekúciu už vyplatil, so splatením exekúcie mu pomohli svokrovci, požičali mu na to peniaze, sumu si nepamätá, cca 2.000 eur. Platil aj za bývanie svokrovcom, keď tam bývala manželka s dcérou a on chodil na týždňovky do B., platil im 200 eur. Keď sa sem prisťahoval, chcel im platiť viac, ale odmietli to, že 200 eur stačí. Keď riešili, či s jeho príjmom dostanú dosť vysokú hypotéku na stavbu domu, keďže už splácali úver na pozemok, manželka mala obavu, že neodstanú, tak nastúpila do práce. Ubezpečil ju, že keď si myslí, že by ešte mala ostať doma s dcérou alebo má iný dôvod, aby do práce nemusela nastúpiť, že môžu žiť z jeho platu. Povedala, že to chce vyskúšať, potrebuje zmenu a nemôže byť celý deň zavretá doma s matkou. Mali uzavretú Zmluvu o budúcej zmluve s Ekonomickými stavbami, našli pozemok, potrebovali peniaze na jeho kúpu. Zmluvu o medziúvere podpísala manželka a povinný podpísal, že je spoludlžník. Vybavovanie rodinných príspevkov v Y. nerieši od tej doby, čo ho manželka vyhodila na ulicu. Povinný sa už presťahoval, býva v garzónke od 1.2.2020, garzónku má prenajatú, nájomné platí 210 eur mesačne + elektrinu odhaduje do 20 eur. Auto nebolo treba opravovať. Povinný si myslí, že nie je dôvod, aby platil manželke výživné. Vždy sa o ňu i o dcéru staral, kupoval všetko, čo rodina potrebovala. Napriek incidentu predchádzajúcemu rozvodu chcel ostať s rodinou ďalej a všetko platiť, ale manželka už nechcela žiť ďalej ako rodina. Finančných prostriedkov na seba mala manželka dosť a dcére platí výživné. Považuje toto konanie za zbytočné, už len to, že toto konanie začala svedčí o tom, že mala dosť peňazí na advokátov. Povinný prenajal dom s dvorom, kde mohli spolu žiť, volal tam manželku viackrát, ona odmietla. Žiadne peniaze si manželka nezaslúži, pretože neustále klame a kradne. K tomu, čo manželka uvádzala na minulom pojednávaní o predaji auta uviedol, že auto predala asi za 1.500 eur a on bol vraj uzrozumený o tom, že polovicu z predaja auta dostane po vyporiadaní. V čase medzi minulým a týmto pojednávaním sa s manželkou stretol a uviedla mu, že neuvidí ani euro, že mu z predaja auta nič nedá. Na minulom pojednávaní teda klamala. Klame aj pri uvádzaní svojich výdavkoch. Povinný je ochotný sa s manželkou dohodnúť, pokiaľ bude konať čestne, inak jej nedá nič. Podľa neho nemá nárok na žiadne výživné. Ak to uzná, nebude od nej žiadať zaplatiť trovy konania. Do budúcna sa môžu baviť ako rodičia dcéry, ak bude potrebovať pomôcť, pomôže jej aj finančne. Predloženú kúpno-predajnú zmluvu teraz videl prvýkrát. K žiadnej takejto dohode medzi nimi nedošlo ani k žiadnemu odovzdávaniu peňazí za auto, on žiadne peniaze za auto od manželky nedostal. Podpis na kúpno-predajnej zmluve nie je jeho. Ešte aj pri predaji pozemku jej pripomínal, že bude chcieť polovicu peňazí z predaja auta. Na kúpu pozemku čerpali medziúver z manželkinho stavebného sporenia, kde mala nasporených 6.505 eur. Keď predali pozemok, najprv sa vyplatil celý dlh z medziúveru. Potom dali manželke 6.505 eur a po tom, čo ostal ako zisk z predaja pozemku, si rozdelili na polovicu, čo bolo 2.587 eur. Nie je pravdou, že by dostal viac peňazí ako mal dostať. Pripomenul jej, že bude chcieť ešte polovicu za auto. Minimálna hodnota auta v dobe predaja auta bola podľa neho 3.000 eur a urobila chybu, že ho predala pod cenu. Otázne je, či máchcieť od nej polovicu hodnoty auta alebo polovicu kúpnej ceny. Mesiac pred rozchodom si manželka zrušila svoj účet s tým, že výplatu si dala posielať na jeho účet, preto jej zriadil druhú kartu k účtu. Po incidente ako sa rozišli trvalo pár dní, kým jej kartu zablokoval, vtedy jej musela prísť výplata na jeho účet, SMSky chodili na jej mobil, potom od neho žiadala, aby jej poslal výplatu, následne jej preposlal výplatu. V práci bol za ňou, lebo bolo ťažké s ňou komunikovať. Dnes už si normálne volajú.
12. Z rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 32P/65/2019-30 zo dňa 03.12.2019 vyplýva, že súd schválil rodičovskú dohodu nasledovného znenia: Maloleté dieťa B. D., nar. XX.XX.XXXX, sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, pričom obaja rodičia ju budú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloletú dcéru vo výške 184 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k rukám matky od 01.01.2020. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou dcéru každý nepárny víkend v sobotu od 09.00 hod. do 12.00 hod., v párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. Otec je oprávnený sa stretávať s maloletou dcérou aj dňa 24.12. od 09.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky. Ďalšie stretávanie sa uskutoční po dohode otca s matkou maloletého dieťaťa. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
13. Zo spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 40P/63/2019 vyplýva, že rozsudkom č.k. 40P/63/2019-69 zo dňa 28.02.2020 rozhodol súd tak, že I. Súd manželstvo X. D., nar. XX.XX.XXXX a B. D., rod. S., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX pred obcou Z., E. republika, zapísané v knihe manželstiev Osobitnej matriky O. Ministerstva vnútra Slovenskej republiky vo zväzku R., ročník XXXX, strana XXX, poradové číslo XXX, rozvádza. II. Súd schvaľuje dohodu rodičov nasledovného znenia : Maloletá B. D., nar. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky. Obaja rodičia budú oprávnení a povinní zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok v bežných veciach. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej B. sumou 184 Eur mesačne, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám matky, odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. III. Otec je oprávnený stretávať sa s maloletou B. v čase 48hodinového nepretržitého pracovného voľna vždy v deň skončenia nočnej pracovnej zmeny otca od 14:00 hod do nasledujúceho dňa do 18:00hod, v neprítomnosti matky, čo pri zohľadnení rozpisu pracovných zmien v kalendárnom roku 2020 predstavuje oprávnenie otca stretávať sa s maloletou B. v pravidelne sa opakujúcich intervaloch nepretržite po dobu 28hodín v neprítomnosti matky, v mesiaci marec 2020 nasledovne: od 04.03. od 14.00hod do 05.03. do 18:00hod, od 08.03. od 14.00hod do 09.03. do 18:00hod, od 12.03. od 14.00hod do 13.03. do 18:00hod, od 16.03. od 14.00hod do 17.03. do 18:00hod, od 20.03. od 14.00hod do 21.03. do 18:00hod, od 24.03. od 14.00hod do 25.03. do 18:00hod, od 28.03. od 14.00hod do 29.03. do 18:00hod. IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd za hlavnú príčinu rozvratu manželstva ustálil narušenú povinnosť žiť spolu. Proti výroku III. rozsudku podala manželka odvolanie. Rozsudok doposiaľ nenadobudol právoplatnosť.
14. Podľa ustanovenia § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
15. Podľa ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa ustanovenia § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
17. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
18. Predmetom konania je určenie výživného povinného ako manžela voči navrhovateľke ako manželke.
19. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva. Je viazaná na právnu existenciu manželstva, zaniká spolu s jeho zánikom zo zákonných dôvodov. Zákon umožňuje súdu zasahovať do tohto vzťahu a vecná legitimácia manželovi vzniká len v prípade, ak druhý manžel vyživovaciu povinnosť neplní vôbec alebo nie v plnej miere v dôsledku čoho vzniká rozdiel životnej úrovni manželov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, tzn. že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený a povinný na jej plnenie. Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší, týka sa ako iné druhy vyživovacích povinností všetkých potrebných osobných potrieb, tzn. predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je teda rovnaká životná úroveň manželov. V podstate v zásade rovnaká životná úroveň oboch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí, treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík, týkajúcich sa jednotlivých manželov. Rozdielne potreby a náklady môžu vyplývať aj zo zdravotného stavu, stravovania, ošatenia, spôsobu života atď. Zákon ukladá povinnosť obligatórne prihliadať na starostlivosť o domácnosť, pričom musí ísť o uspokojovanie potrieb všetkých členov rodiny, ktorí domácnosť tvoria. Bez ohľadu na to, či manželia spolu žijú, alebo nie, vyžaduje sa, aby malo rovnakú životnú úroveň.
20. Z vykonaného dokazovania po posúdení vyššie citovaných zákonných ustanovení dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky je čiastočne dôvodný. Zo sobášneho listu mal súd preukázané, že navrhovateľka a povinný uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX., manželstvo stále trvá. Navrhovateľka podala na tunajší súd návrh na rozvod manželstva, ktoré konanie je vedené pod sp. zn 40P/63/2019 a z ktorého spisu vyplynulo, že dňa 28.02.2020 súd vyhlásil rozsudok č.k. 40P/63/2019-69, ktorým manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú B. zveril do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletej B. sumou 184 eur mesačne. Rozsudok ku dňu vyhlásenia tohto rozhodnutia nenadobudol právoplatnosť.
21. Zo zhodných skutkových tvrdení účastníkov vyplynulo, že manželia bývali spolu s maloletou dcérou B. a rodičmi navrhovateľky v rodinnom dome patriacom rodičom navrhovateľky, dňa 07.10.2019 došlo medzi manželmi k hádke, navrhovateľka privolala políciu, príslušníci ktorej povinného požiadali, aby odišiel zo spoločnej domácnosti z dôvodu strachu navrhovateľky z neho. Povinný bol proti jeho vôli vysťahovaný zo spoločnej domácnosti a od tohto dátumu účastníci nežijú v spoločnej domácnosti. Z rodného listu maloletej B. bolo preukázané, že z manželstva účastníkov pochádza maloletá dcéra B., narodená XX.XX.XXXX, na výživu ktorej povinný prispieva sumou 184 eur mesačne určenou rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 32P/65/2019-30 zo dňa 03.12.2019. V konaní bolo ďalej nesporné, že manžel na výživu manželky neprispieva žiadnou sumou.
22. Navrhovateľka je od septembra 2019 zamestnaná v ZŠ a MŠ S. a jej čistý priemerný príjem za obdobie od septembra 2019 do januára 2020 bol 686,99 eur mesačne (č.l. 47-48). Z výsluchu navrhovateľky bolo preukázané, že navrhovateľka býva v spoločnej domácnosti s maloletou B., svojimi rodičmi a sestrou v rodinnom dome patriacom rodičom. Navrhovateľka prispieva rodičom na bývanie a stravu sumou 200 eur mesačne, v ktorej sume sú zahrnuté náklady na bývanie za navrhovateľku a dcéru a výdavok na stravu navrhovateľky. Rodičia navrhovateľky platia za elektriku 60 eur mesačne, za vodu 100 eur ročne (8,33 eur mesačne), za plyn 165 eur mesačne, za internet 31 eur mesačne, za odpad 36 eur ročne (3 eur mesačne), spolu 267,33 eur mesačne. Navrhovateľka pri výsluchu ďalej uviedla, že má výdavok na cestovné k lekárom do I. a na vybavovanie do Y. vo výške 40 eur mesačne. Do Y. cestovala kvôli vybaveniu rodičovského príspevku, spiatočný lístok na vlak stojí 8-10 eur. Výdavok na hygienu a kozmetiku má vo výške 20 eur mesačne, výdavok na zdravotnú starostlivosť mala 30 eur mesačne z dôvodu problémov so zubami, navštevuje aj kožnú lekárku, má diagnostikovanú seboreu, za masť dopláca 10-12 eur raz za 1 až 2 mesiace, za šampón Skinka dopláca 15 eur za 2 mesiace. V zimnom období si kupuje vitamíny na imunitu. Navrhovateľka navštevuje psychológa v dvojtýždňových intervaloch, za sedenie platila 25 eur v O., lekár jej odporučil priniesť výmenný lístok od všeobecného lekára, aby to hradila poisťovňa. Výdavok na oblečenie a obuv má v sume 60 eur mesačne. Výdavok označený ako ostatné zahrňuje kredit na telefón vo výške 10-12 eur mesačne, tlač dokumentov do práce alebo na súd v sume 5-7 eur mesačne, drobné opravy, napr. výmena baterky do hodiniek, pokazeného krytu na mobile. Navrhovateľka sa stravuje v práci a dopláca 20 eur mesačne. Navrhovateľka si kupuje aj bezlepkové potraviny na odporúčanie lekárky, na potraviny má výdavok vo výške 100 eur mesačne. Výdavok na výlety a kultúru má vo výške 40 eur mesačne, ktorý výdavok je spoločný s dcériným výdavkom, dcéra síce máva niektoré vstupy zadarmo, avšak je potrebné zaplatiť cestu a vstup pre navrhovateľku. Navrhovateľka si platí členské v knižnici vo výške 4,50 eur ročne, za vianočný večierok v práci zaplatila 15 eur, s dcérou chodieva do detského centra a do cukrárne. Navrhovateľka platí každý druhý mesiac splátku vo výške 160,34 eur podľa dohody s povinným, rodičom spláca pôžičku vo výške 50 eur mesačne za požičanie sumy na zaplatenie pokuty Ekonomickým stavbám. Navrhovateľka predala auto za 1.200 eur s tým, že povinnému vyplatí polovicu kúpnej ceny pri vyporiadaní BSM a rodičom vrátila sumu, ktorú jej požičali na opravu auta, teda rodičom vyplatila celú jej časť kúpnej ceny. Dňa 30.04.2020 účastníci predali pozemok v BSM, vyplatili úver v banke, zvyšnú časť kúpnej ceny si rozdelili, povinnému bola vyplatená suma 2.587,13 eur, navrhovateľke mala byť vyplatená suma 7.505,69 eur, ale povinnému vyplatila o 500 eur viacej a zo zvyšku vrátila rodičom pôžičku na stavebné sporenie.
23. Pri určení výživného súd prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, preto súd v danom prípade prihliadal len na odôvodnené potreby navrhovateľky.
24. Súd za odôvodnené výdavky navrhovateľky považoval výdavok vo výške 80,17 eur na splátku medziúveru (navrhovateľka platí každý druhý mesiac splátku vo výške 160,34 eur), vo výške 50 eur na splátku pôžičky rodičom za požičanie na pokutu Ekonomickým stavbám, vo výške 54 eur na bývanie rodičom (výdavok na celý rodinný dom je podľa navrhovateľky 267,33 eur mesačne: 5 osôb), ďalej
výdavok 20 eur hygienu a kozmetiku, výdavok 13,50 eur na kozmetika na seboreu (masť 10-12 eur raz za 1 až 2 mesiace, šampón Skinka 15 eur za 2 mesiace), 60 eur oblečenie a obuv, 12 eur telefón, 7 eur tlač a drobné opravy, 20 eur strava v práci, 100 eur strava doma, 1,63 eur výlety, kultúra, 10 eur cestovné, spolu 428,30 eur. Súd pri ustálení odôvodnených výdavkov navrhovateľky vychádzal z výdavkov uvedených navrhovateľkou pri jej výsluchu, nakoľko navrhovateľka pri výsluchu potvrdila, že do rozpisu výdavkov v návrhu na začatie konania započítala aj výdavky maloletej a ostatných členov domácnosti.
25. Navrhovateľka má vyživovaciu povinnosť k jednej dcére a to maloletej B., ktorá má dva a pol roka, nenavštevuje materskú školu, výdavky má primerané veku a so starostlivosťou o maloletú dcéru pomáhajú navrhovateľke rodičia. Navrhovateľka sa na výžive maloletej vzhľadom na jej vek podieľa ešte aj osobnou starostlivosťou, avšak v zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine je aj ona povinná plniť svoju vyživovaciu povinnosť podľa svojich schopností a možností. V konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu vedenom pod. sp zn. 32P/65/20119 a aj v konaní o rozvod manželstva vedenom pod sp. zn. 40P/63/2019 rodičia maloletej uzavreli rodičovskú dohodu ohľadne výšky výživného povinného k maloletej B. tak, že povinný sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 184 eur mesačne a odôvodnené výdavky maloletej v konaní ustálené neboli. Súd preto za odôvodnené výdavky maloletej B. považoval sumu 250 eur mesačne (bývanie 54 eur, strava 100 eur, oblečenie 30 eur, obuv 30 eur, kozmetika a drogéria 20 eur, lieky 10 eur, hračky, výlety 10 eur), keď takéto výdavky sú súdu známe z jeho činnosti v iných konaniach u detí obdobného veku a sú podľa súdu primerané. Navrhovateľka ako matka tak na výživu maloletej po uhradení výživného zo strany povinného ako otca dopláca sumou okolo 70 eur mesačne.
26. Povinný je zamestnaný u zamestnávateľa O.. a jeho čistý priemerný mesačný príjem za obdobie od 5/2019 do 10/2019 a 1/2020-2/2020 je 1.356,62 eur (č.l. 27-29, 56-57). Povinný býval od októbra 2019 do 31.1.2020 v prenajatom rodinnom dome v Z., nájomné uhrádzal vo výške 550 eur mesačne, od 1.2.2020 býva v prenajatej garsonke a nájomné platí vo výške 210 eur mesačne, za elektriku platí 20 eur mesačne. Povinný má výdavok na stravu vo výške 130 eur, poistku platí v sume 7 eur, oblečenie 50 eur, obuv 30 eur, hygienu 20 eur, mobilný telefón 20 eur, poistku pre maloletú B. platí v sume 23 eur, splátku pôžičky Y. banke platí v sume 90,04 eur, splátku medziúveru voči PSS, a.s. platí v sume 87 eur. Povinný má vyživovaciu povinnosť len k maloletej B., výživné platí vo výške 184 eur. V období od podania návrhu do 31.1.2020 boli odôvodnené výdavky povinného vo výške 1.191,04 eur, od 01.02.2020 sú vo výške 871,04 eur.
27. Navrhovateľka namietala, že výdavok povinného za prenájom rodinného domu je vysoký takmer ako príjem navrhovateľky, k čomu povinný uviedol, že rodinný dom prenajal s úmyslom zachrániť manželstvo, keďže podľa neho príčinou hádok medzi manželmi bolo spolužitie s rodičmi navrhovateľky. Súd na tento výdavok povinného prihliadol ako na dôvodný, keďže povinný prenajal rodinný dom výlučne kvôli záchrane manželstva a hneď ako sa dozvedel, že manželka nemá záujem o obnovenie manželského spolužitia, nájom domu vypovedal a presťahoval sa do garsonky.
28. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obaja účastníci majú bežné výdavky, navrhovateľka má mierne zvýšené výdavky v súvislosti doplatkom na lieky na seboreu, povinný má vyšší výdavok na bývanie ako navrhovateľka, nakoľko žije sám v prenajatej nehnuteľnosti. Ani u jedného z manželov neboli zistené nadštandardné výdavky na bežné veci, ani výdavky na dovolenky a záľuby, preto súd pri určení výživného na navrhovateľku vychádzal zo zistenia, aká suma zostáva účastníkom z ich príjmu po uhradení ich výdavkov s tým, aby táto suma bola u každého z manželov približne rovnaká.
29. Navrhovateľke z jej príjmu vo výške 686,99 eur po odpočítaní odôvodnených výdavkov vo výške 428,30 eur a výživného na dcéru vo výške 70 eur, zostáva suma 188,69 eur mesačne.
30. V období od podania návrhu do 31.1.2020 povinnému z jeho príjmu vo výške 1.356,62 eur po odpočítaní výdavkov vo výške 1.191,04 eur (vrátane výživného na dcéru) zostávala suma 165,58 eur mesačne, teda suma nižšia ako zostávala navrhovateľke. Od 1.2.2020 povinnému po odpočítaní výdavkov vo výške 871,04 eur zostáva suma 485,58 eur mesačne, z ktorej sumy je povinný schopný prispievať sumou 150 eur mesačne na výživu manželky, čím sa životná úroveň oboch manželov v zásade vyrovná (povinný 485,58 eur - 150 eur = 335,58, navrhovateľka 186,69 eur + 150 eur = 338,69 eur).
31. Súd preto uložil povinnému prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur, keď takto určené výživné je zároveň v súlade s ustálenou súdnou praxou, podľa ktorej výživné tvorí 20 % - 30 % z príjmu povinného, ktorá suma sa ale delí medzi všetky vyživovaciu povinnosti povinného. Keďže súd pri určení výživného vychádzal z čistého priemerného mesačného príjmu povinného 1.356,62 eur, vzhľadom na dve vyživovacie povinnosti (dcéru a manželku) vychádzal zo sumy 339 eur mesačne, ktorá predstavuje cca 25 % z príjmu povinného, z ktorej sumy po odrátaní výživného na maloletú B. vo výške 184 eur mesačne určil súd výživné na navrhovateľku vo výške 150 eur mesačne, ktorá suma vyrovná životná úroveň manželov a zároveň takto stanovené výživné zodpovedá zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom povinného.
32. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na starostlivosť o domácnosť. V konaní bolo nesporné, že navrhovateľka a povinný nežijú v spoločnej domácnosti, každý z nich sa stará o domácnosť, v ktorej žije, pričom obaja účastníci sú zamestnaní, ani jeden z manželov teda nevykonáva svoje povolanie na úkor druhého manžela starajúceho sa o domácnosť, preto súd v danom prípade na starostlivosť o domácnosť nemohol prihliadnuť, avšak ako už bolo vyššie uvedené, zohľadnil navrhovateľkinu osobnú starostlivosť o maloletú dcéru pri určení jej podielu na výživnom na dcéru.
33. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že povinný je povinný prispievať na výživu navrhovateľky sumou 150 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2020 (kedy sa znížil najväčší výdavok povinného na bývanie zo sumy 550 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne a povinnému po uhradení odôvodnených výdavkov zostáva vyššia suma ako zostáva navrhovateľke) a vo zvyšnej časti návrh navrhovateľky ako nedôvodný zamietol.
34. Povinný namietal, že určenie výživné na manželku by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keďže povinný nemal záujem opustiť spoločnú domácnosť. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu navrhovateľky aj povinného bolo preukázané, že vysťahovaniu povinného zo spoločnej domácnosti predchádzala hádka manželov, ku ktorej bola privolaná aj polícia, účastníci zhodne uviedli, že už dlhšiu dobu mali medzi sebou nezhody, podľa povinného sa hádky týkali zasahovania rodičov navrhovateľky do ich manželského života, podľa navrhovateľky sa týkali nadmerného požívania alkoholických nápojov povinným, v dôsledku čoho býval povinný agresívny a povinná sa ho vtedy bála, pričom navrhovateľka následne podala návrh na rozvod manželstva. Manželstvo je slobodným zväzkom muža a ženy a nikoho nemožno nútiť zotrvať v manželstve proti jeho vôli. Preto pokiaľ manželka nechcela zotrvať v manželstve a nechcela už bývať s povinným v spoločnej domácnosti z ňou uvádzaných dôvodov, bolo to jej právom, preto súd nezistil dôvod, pre ktorý by priznanie výživného na manželku bolo v rozpore dobrými mravmi. V opačnom prípade by zákonodarca priamo v zákon o rodine vylúčil možnosť priznať výživné manželovi, ktorý nechce zotrvať v manželstve.
35. Vzhľadom k tomu, že súd priznal navrhovateľke výživné odo dňa 01.02.2020 a povinný neprispel na výživu navrhovateľky rozhodnom období od 01.02.2020 do 30.04.2020 žiadnou sumou, vznikol mu na výživnom za obdobie od 01.02.2020 do 30.04.2020 nedoplatok vo výške 450 eur (3 mesiace x 150 eur). S prihliadnutím k výške nedoplatku na výživnom, zisteným osobným a majetkovým pomerom povinného v súlade s ustanovením § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, súd povolil povinnému nedoplatok zaplatiť v mesačných splátkach po 13 eur spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
36. Povinný tvrdil, že pri odchode z domácnosti zanechal navrhovateľke sumu 500 eur, z ktorej môže navrhovateľka hradiť svoje s dcérine výdavky. Navrhovateľka toto skutkové tvrdenie poprela s tým, že túto sumu doma nikde nenašla a nakoľko povinný uvedené tvrdenia žiadnym dôkazom nepreukázal a nevedel ani uviesť, kde v dome mal predmetnú sumu zanechať, považoval súd uvedené tvrdenie za nepreukázané a uvedenú sumu nebolo možné započítať na zročné výživné.
37. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
38. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keď v konaniach podľa Civilného mimosporového poriadku je náhrada trov konania v zásade vylúčená a neuplatňuje sa princíp úspechu
ani zavinenia, pričom súd možnosť priznať náhradu trov konania v zmysle § 53 a nasl. Civilného mimosporového poriadku nezistil.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná. Ak povinný dobrovoľne neplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.