Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1CoKR-4-2019.pdf
PDF · 94.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1CoKR/4/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a sudcov JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Jozefa Angeloviča v spore žalobcu: Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30794323 proti žalovanému: AGROKOMPLEX, spol. s r.o., Humenné, Suchý Jarok, 066 19 Humenné, IČO: 36 487 040, zastúpenému Mgr. Radovanom Muzikom, advokátom so sídlom Štúrova 30, 066 01 Humenné, IČO: 42026920, o určenie pravosti pohľadávok, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 5Cbi/5/2018-70 z 11.1.2019 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že pohľadávky žalobcu uplatnené v prihláškach do reštrukturalizačného konania dlžníka AGROKOMPLEX, spol. r.o. Humenné, Suchý Jarok, 066 19 Humenné, IČO: 36 487 040, vedenom na Okresnom súde Prešov pod č. k. 4R/3/2017 vo výške 1.500.000,- eur, 8.368,74 eur a 9.209,68 eur sú nesporné, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky istiny, celkovej sumy a v prípade pohľadávky 1.500.000,- eur aj čo do zabezpečenia záložným právom a poradia zabezpečenia záložným právom. Vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení uviedol, že uznesením Okresného súdu Prešov, č.k. 4R 3/2017 zo dňa 4.1.2018, zverejneným v Obchodnom vestníku 12.1.2018 účinky povolenia reštrukturalizácie nastali dňa 13.1.2018, t.j. deň nasledujúci po zverejnení uznesenia súdu v Obchodnom vestníku (§ 118 ods. 1 a 8, 199 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Podľa potvrdenia správcu o zápise do zoznamu pohľadávok zo dňa 19.2.2018 prihlášky žalobcu bola doručené správcovi dňa 5.2.2018 a 7.2.2018, na základe čoho súd považoval za preukázané, že prihlášky pohľadávok žalobcu boli uplatnené v zákonnej lehote, t.j. do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Správca mohol pohľadávky žalobcu poprieť v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok, teda do 14.3.2018 (§ 124 ods. 2 Zákona č. 7/2005 Z. z.). Z oznámenia o popretí prihlásených pohľadávok zo dňa 14.3.2018 vyplýva, že správca pohľadávky žalobcu poprel v zákonnej lehote. Keďže žaloba na začatie tohto súdneho konania bola súdu doručená dňa 23.3.2018, čo vyplýva z prezenčnej pečiatky na č.l. 1 spisu (§ 156 CSP), súd považoval za preukázané, že žalobca si uplatnil svoje právo domáhať sa určenia popretej pohľadávky v zákonnej lehote, teda v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok podľa § 124 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z .
3. Žalobca prihlásil do reštrukturalizácie samostatnou prihláškou zabezpečenej pohľadávky por. č. 1 a súhrnnou prihláškou dvoch nezabezpečených pohľadávok veriteľa žalobcu, ktoré správca zapísal do zoznamu pohľadávok pod č. 32/528 v celkovej sume zabezpečenej pohľadávky 1.500.000,- eur, č. 32/529 v celkovej sume nezabezpečenej pohľadávky 8.368,74 eur a č. 32/530 v celkovej sume nezabezpečenej pohľadávky 9.209,68 eur. K zabezpečenej pohľadávke pod por. č. 32/528 uviedol, že táto podľa tvrdenia žalobcu vyplýva z porušenia zmluvných povinností zo zmluvy uzatvorenej dňa 25.2.2013 medzi žalobcom a žalovaným o poskytnutí nenávratného finančného príspevku (ďalej len NFP) č. PR01315, ktorou sa konečný prijímateľ zaviazal k realizácii projektu Novostavba bioplynovej stanice (kombinované zariadenie na výrobu bioplynu a jeho energetické zhodnotenie) a žalobca sa zaviazal poskytnúť konečnému prijímateľovi nenávratný finančný príspevok maximálne v sume 1.500.000,- eur, čo predstavovalo 50 % celkových oprávnených výdavkov na realizáciu predmetu projektu, pričom záväzky vyplývajúce z tejto zmluvy zanikajú po uplynutí piatich rokov odo dňa účinnosti tejto zmluvy (ďalej len „Zmluva“). Dňa 29.1.2018 žalovaný obdŕžal správu o zistenej nezrovnalosti N2184910005, z ktorej vyplýva, že ako konečný prijímateľ nenávratného finančného príspevku poskytnutého na základe Zmluvy č. PR01315 sa dopustil porušenia ustanovenia čl. VII ods. 13 písm. c) tejto Zmluvy, v zmysle ktorého sa konečný prijímateľ zaviazal v lehote do troch pracovných dní od začatia reštrukturalizačného konania o tejto skutočnosti písomne informovať žalobcu ako poskytovateľa podpory. Na základe vyššie uvedenej správy o zistenej nezrovnalosti žalobca žiadosťou o vysporiadanie finančných vzťahov N21S4910005 Z01 požiadal vrátenie nenávratného finančného príspevku v plnej výške 1.500.000,- eur v lehote do 26.3.2018. Žalovaný dňa 5.2.2018 podal odvolanie voči správe o zistenej nezrovnalosti ako aj voči žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov. Žalobca odvolanie žalovaného zamietol.
4. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že pohľadávka je právo na plnenie, ktoré má veriteľ voči dlžníkovi, teda pohľadávke veriteľa zodpovedá záväzok dlžníka. Keďže záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§ 489 Občianskeho zákonníka), aj právnym dôvodom vzniku pohľadávky je konkrétny právny úkon a suma pohľadávky zodpovedá výške (hodnote) poskytnutého plnenia. Ak sa zo zákona k prihláške pohľadávky pripájajú listiny preukazujúce skutočnosti v nej uvedené, je zrejmé, že ide o listiny, ktoré majú preukazovať aj právny dôvod vzniku pohľadávky a sumu (výšku) pohľadávky, keďže tieto skutočnosti sú aj základnými náležitosťami prihlášky (§ 122 ods. 1 v spojení s § 29 ods. 1 písm. c) a písm. e) zákona č. 7/2005 Z. z.).
5. Žalobca v prihláške pohľadávok ako právny dôvod vzniku pohľadávky por. č. 32/528 uviedol poskytnutie dotácie v podobe NFP vo výške 1.500.000,- eur dňa 10.12.2013 na základe zmluvy o poskytnutí NFP č. PR01315 a porušenie ustanovenia čl. VII. ods. 13 písm., c) Zmluvy ako aj ustanovenia čl. VII ods. 21 Zmluvy zo strany Dlžníka tým, že v lehote 3 dní odo dňa začatia reštrukturalizačného konania voči Dlžníkovi, o tejto skutočnosti neinformoval Veriteľa, pričom porušenie týchto ustanovení Zmluvy má podľa čl. XII ods. 5 Zmluvy za následok porušenie Zmluvy podstatným spôsobom.
6. Prvoinštančný súd po citácii článkov VII bodu 13, 21, článku XII bodu 3, 4, 5, 6, 7 a 8 zmluvy o poskytnutí nenávratných finančných prostriedkov č. PR01315 konštatoval, že žalobcom tvrdené porušenie oznamovacej povinnosti dlžníka voči veriteľovi s dôsledkom nároku na vrátenie nenávratných finančných prostriedkov odkazom na čl. VII ods. 21 zmluvy, ktoré znenie má zakladať záväzok dlžníka vrátiť nenávratné finančné prostriedky dospel k záveru, že ani po podrobení jazykovému a gramatickému (analýzy slov a ich etymológie) a logickému výkladu (objasňuje význam právnych noriem tým, že ju určuje ich obsah) nemal z obsahu zmluvy zrejmé, že práve porušenie oznamovacej povinnosti je to porušenie, na „základe ktorého“ (uvedené za čiarkou v druhom ods. čl. VII ods. 21 zmluvy) mu vyplynula povinnosť vrátiť finančné prostriedky veriteľovi. Aj keď v zmluve je to dohodnuté ako podstatné porušenie zmluvy, bez ďalšej právnej skutočnosti vyvodiť povinnosť vrátiť finančný príspevok nie je možné. Súd sa stotožnil s dôvodmi popretia pohľadávky uvedenými reštrukturalizačným správcom žalovaného, teda že z priložených dokumentov k prihláške nie je možné preukázateľne zistiť, že porušenie povinnosti žalovaného založilo bez ďalšej právnej skutočnosti zmluvný záväzok vrátenia poskytnutého nenávratného príspevku, keď čl. VII ods. 21 zmluvy odkazuje na povinnosti stanovené v zmluve „na základe ktorých mu vyplýva povinnosť ich vrátiť“.
7. Pokiaľ ide o vystavenú nezrovnalosť žalobca nepreukázal, že by identifikovaná nezrovnalosť bola finančného charakteru a mohla mať akýkoľvek dopad (následok) na zaťaženie všeobecného
rozpočtu EÚ neoprávnenou výdavkovou položkou. Vychádzajúc zo znenia zmluvy ani nevyplýva, že samotné začatie reštrukturalizačného konania voči dlžníkovi a ani povolenie reštrukturalizácie dlžníka je porušením zmluvy a rovnako s procesom reštrukturalizácie nie je podľa zmluvy spojený ani zánik záväzkov zo zmluvy a rovnako ani povinnosť vrátiť NFP.
8. Súd v tejto súvislosti poukázal aj na článok 28e Nariadenia Komisie (EÚ) č. 65/2011, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá uplatňovania nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 pokiaľ ide o realizáciu kontrolných postupov a krížového plnenia pri opatreniach na podporu rozvoja vidieka - Podniky v procese reštrukturalizácie, v zmysle ktorého pokiaľ ide o opatrenia stanovené v článku 35a nariadenia (ES) č. 1698/2005, zhodnotia členské štáty pokrok v súvislosti s podnikateľským zámerom podľa ods. 2 uvedeného článku prostredníctvom administratívnych kontrol a kontrol na mieste na základe vzoriek.
9. Pokiaľ ide o popretie pohľadávky zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 32/529 a 32/530 čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky uplatnenej titulom nároku na vrátenie schválenej a vyplatenej podpory dlžníkovi v súlade s rozhodnutím č. 500/2061/19447/2016 zo dňa 2.3.2017 a č. 500/1679/20719/2015 zo dňa 10.6.2016 formou platby na agroenviromentálno-klimatické opatrenie (ďalej len ...VEKO ) podľa ustanovenia § 15 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 75/2015 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v súvislosti s opatreniami programu rozvoja vidieka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Nariadenie“), vychádzajúc z opisu právneho dôvodu vzniku pohľadávky mal nárok na vrátenie podpory veriteľovi voči dlžníkovi vzniknúť z dôvodu porušenia čl. 58 ods. 1 písm. c) NEPR (EU) č. 1306/2013 o ochrane finančných záujmov Únie (ďalej len „NEPR“), ktoré malo nastať vydaním uznesenia Okresným súdom Prešov, ktorým povolil reštrukturalizáciu dlžníka.
10. Podľa hlavy V. (Systém kontroly a sankcie) Kapitoly 1. (Všeobecné pravidla) čl. 58 (Ochrana finančných záujmov Únie) ods. 1 písm. c) NEPR „Členské štáty prijímajú v rámci SPP všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov Únie, najmä na predchádzanie nezrovnalostiam a podvodom, ich zistenie a nápravu“.
11. Veriteľ teda odvádzal vznik svojho nároku poukázaním na všeobecné ustanovenie NEPR, pričom porušenie nachádzal v rozhodnutí o vstupe do reštrukturalizácie. Opis právneho dôvodu vzniku pohľadávky je tak nepresný a neurčitý; z obsahu prihlášky pohľadávky, ani jej príloh nie je možné identifikovať právny dôvod vzniku pohľadávky.
12. V žalobe neboli doplnené žiadne skutkové okolnosti, prípadne argumenty, že by podaním návrhu na povolenie reštrukturalizácie zo strany dlžníka došlo k porušeniu akejkoľvek podmienky pre poskytnutie podpory na AEKO stanovené v Nariadení alebo NEPR ako aj v ďalších súvisiacich právnych predpisoch a rovnako ani záväzkov vyplývajúcich z poskytnutej podpory.
13. Žalobca teda nepripojil k žalobe a ani k prihláške listiny, ktoré by preukazovali v nej uvedené skutočnosti, t. j. konkrétny právny dôvod, výšku a vymáhateľnosť pohľadávok žalobcu.
14. Žalobca teda v tomto súdnom konaní nepreukázal právny dôvod, vymáhateľnosť a výšku svojich pohľadávok, keď neuviedol konkrétne skutkové tvrdenia o svojich pohľadávkach a nebolo povinnosťou súdu, aby si tieto podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu vyvodzoval zo žalobcom predložených (neúplných) listín.
15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol.
16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa zákona č. 7/2005 Z. z..
17. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), teda úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.
18. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Trval na tom, že pohľadávky prihlásené do reštrukturalizácie existujú. Vo vzťahu k pohľadávke pod por. č. 32/528 uviedol,
že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť uloženú mu v čl. VII bod 13 zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, v dôsledku čoho sa zaviazal v súlade s čl. VII bod 21 vrátiť poskytnutý nenávratný finančný príspevok. Zdôraznil, že tieto skutočnosti boli obsahom žiadosti o vysporiadanie finančných vzťahov, ako aj správy o zistenej nezrovnalosti, pričom žalobca nemal povinnosť odstúpiť od zmluvy, keďže nezrovnalosť vznikla už samotným porušením zmluvnej povinnosti a právnym dôvodom vzniku pohľadávky je to, že žalovaný nevysporiadal finančné vzťahy, teda nevrátil finančné prostriedky napriek tomu, že mu bola doručená žiadosť o vysporiadanie finančných vzťahov. Čo sa týka pohľadávky pod por. č. 32/529 a 32/530, tak odvolateľ poukázal na správu o zistenej nezrovnalosti N3185910008 svedčiacej v jeho prospech. Citoval čl. 58 ods. 1 písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky č. 1306/2013, v zmysle ktorého je Slovenská republika povinná prijať v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky všetky právne predpisy, regulačné a správne opatrenia, ako aj všetky ďalšie opatrenia potrebné na zabezpečenie účinnej ochrany finančných záujmov únie, vrátane predchádzania nezrovnalostiam a podvodom, ich zistenia a nápravy, pričom povolenie reštrukturalizácie žalovaného je práve takýmto opatrením. Navrhol zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
19. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.
20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).
23. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s výstižným a vyčerpávajúcim odôvodnením prvoinštančného súdu, na ktoré poukazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu sa žiada uviesť, že výklad čl. VII bodu 13 v nadväznosti na bod 21 predložený žalobcom nesie znaky výrazného formalizmu. V teoretickej rovine je možné súhlasiť s tým, že žalovaný porušil zmluvnú povinnosť spočívajúcu v neoznámení vstupu do reštrukturalizácie, ku ktorej sa zaviazal v čl. VII bod 13 písm. c) zmluvy, teda že ide o povinnosť, ktorá so sebou nesie dôsledok vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov. Výklad uvedeného článku zmluvy musí byť súladný s vnútroštátnou, ako aj európskou legislatívou. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje aj na zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v zmysle ktorého § 1 je účelom reštrukturalizačného konania postupné uspokojovanie veriteľov dlžníka spôsobom dohodnutým v reštrukturalizačnom pláne. Samotné povolenie reštrukturalizácie preto neznamená zastavenie predmetu činnosti dlžníka, teda v danom prípade prevádzkovanie bioplynovej stanice, v dôsledku čoho je možné konštatovať, že účel poskytnutia nenávratného finančného prostriedku bol splnený v celom rozsahu, aj keď účinnosť zmluvy v čase vyhlásenia reštrukturalizácie žalovaného nezanikla. Je preto potrebné stotožniť sa so záverom súdu prvej inštancie, že nezrovnalosť uvádzaná v správe o zistenej nezrovnalosti č. N3185910008 a N2184910005 nie je nezrovnalosťou s dopadom na zaťaženie všeobecného rozpočtu Európskej únie neoprávnenou výdavkovou položkou. Bolo by preto zjavne nespravodlivé vrátenie žiadaného príspevku za situácie, keď tento bol v celom rozsahu použitý na určený
účel a k nedodržaniu formálnej povinnosti žalovaným došlo tesne pred zánikom zmluvného vzťahu, z ktorého žalobca svoj nárok odvodzuje.
24. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda žalovanému úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na trovy odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
26. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).