Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoKR/4/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Viery Zoľákovej v spore žalobcu: JUDr. Michael Medviď, Wurmova 1131/4, 040 23 Košice, správca konkurznej podstaty úpadcu EKOINŠTAL s.r.o. v konkurze, Priemyselná štvrť 32, 083 01 Sabinov IČO: 36 486 213, proti žalovanému: Gepstav Michalovce, a.s., L. N. Tolstého 2273/1,071 01 Michalovce, IČO: 47 154 217, právne zastúpenému JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom so sídlom Plynárska 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35557192, o odporovanie právnych úkonov, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -183 zo 4. decembra 2018 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu predstavujúceho zmluvu o poukážke, na základe ktorej úpadca ako poukazca splnomocnil svojho dlžníka F. ako poukázanca na poukázanie finančných prostriedkov vo výške 156.570,96 eur svojmu veriteľovi - žalovanému ako poukazníkovi, ktoré mu boli týmto spôsobom uhradené 21.03.2016. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 11.05.2016 sp. zn. , publikovaným v Obchodnom vestníku č. 94/2016 dňa 17.05.2016 pod podaním K011533 bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL s.r.o.

3. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.06.2016, sp. zn. publikovaným v Obchodnom vestníku č. 110/2016 dňa 08.06.2016 pod podaním K013513 bola povolená reštrukturalizácia dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. a bol ustanovený správcu JUDr. Gábor Száraz, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa.

4. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 23.01.2017, sp. zn. bol potvrdený reštrukturalizačný plán dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 12.01.2017, ktorý tvorí prílohu daného uznesenia a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. Uznesenie súdu bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 20/2017 dňa 30.01.2017 pod podaním K002034. Reštrukturalizačné konanie dlžníka bolo právoplatne ukončené dňa 31.01.2017.

5. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2017, sp. zn. , zverejneným v Obchodnom vestníku č. 112/2017 dňa 13.06.2017 bolo na návrh dlžníka začaté konkurzné konanie voči dlžníkovi EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii.

6. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 14.06.2017, sp. zn. zverejneným v Obchodnom vestníku č. 117/2017 dňa 20.06.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka EKOINŠTAL s.r.o. v reštrukturalizácii a za správcu bol ustanovený JUDr. Gábor Száraz, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa (žalovaný).

7. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 09.10.2017, sp. zn. bol JUDr. Gábor Száraz odvolaný z funkcie správcu a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Michael Medviď, so sídlom kancelárie Wurmova 1131/4, 040 23 Košice (žalobca).

8. Po citácii ustanovení , , , , , , , o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „“) súd prvej inštancie uviedol nasledovné : „ Ako vyplýva z podanej žaloby zo dňa 12.06.2018 žalobca sa domáhal vyslovenia právnych neúčinností predmetných zmlúv o poukážke spolu s nárokom na uloženie povinnosti plnenia v prospech všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, ako ukracujúcich právnych úkonov podľa ustanovenia a nasl. , alternatívne určenia, že napadnuté právne úkony sú zvýhodňujúcimi právnymi úkonmi podľa . V prípade alternatívneho petitu žaloby sa navrhuje viac nárokov s tým, že sa ponecháva na úvahe žalovaného, ktorý z nich splní. Podľa obsahu žaloby mal žalobca pravdepodobne na mysli eventuálny petit, kde sa navrhuje jeden nárok a pre prípad, že by mu nebolo vyhovené, tak sa navrhuje nárok náhradný. Ak teda správca odporuje právnemu úkonu v zmysle ustanovenia a nasl. je jeho povinnosťou špecifikovať konkrétnu skutkovú podstatu toho odporovacieho úkonu, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka a tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom osvedčiť. Právna teória pritom vyslovene nevylučuje kumuláciu skutkových podstát, v rámci ktorej ukracujúci, resp. zvýhodňujúci právny úkon subsumuje aj právny úkon bez primeraného protiplnenia. V prípade odporovania právneho úkonu podľa ustanovenia je podmienkou úspechu v konaní preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojich veriteľov ako aj vedomosť zmluvnej strany o tomto úmysle. Zo zisteného skutkového stavu, vychádzajúc z dôkaznej povinnosti žalobcu nevyplýva splnenie tejto zákonnej podmienky. Žalobca v konaní nepreukázal, že úpadca mal pri vykonaní napadnutých právnych úkonov úmysel ukrátiť svojich veriteľov a súčasne ani vedomosť žalovaného o takomto úmysle úpadcu, ako to vyplýva aj z výpovede jeho štatutárneho zástupcu a odpovedi spoločnosti F. na list žalovaného zo dňa 26.10.2018. Argumentáciu žalovaného o vykonaní právneho úkonu komplikovanou formou poukážok nie je možné bez ďalšieho považovať za preukázanie vedomosti druhej strany o takomto úmysle, pričom nie je relevantnou ani žalobcom tvrdená skutočnosť, že obchodnom styku sa poukážka nikdy nepoužíva, práve naopak vzhľadom na opakujúcu sa platobnú neschopnosť niektorých subjektov sa s cieľom dosiahnutia dokončenia diela takáto právna možnosť najmä v stavebníctve čoraz častejšie využíva. Zo strany žalobcu, na ktorého strane je dôkazné bremeno preto nebolo preukázané splnenie predpokladov úspešného odporovania ukracujúceho právneho úkonu a to preukázanie, že uskutočnením napadnutých právnych úkonov bolo v rozhodujúcom čase ukrátené uspokojenie pohľadávky konkrétneho veriteľa, najmä z hľadiska existencie ďalšieho majetku dlžníka v tom čase a súčasne aj kumulatívne splnenie podmienky preukázanej vedomosti žalovaného o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov. Obdobne v prípade odporovania zvýhodňujúcim právnym úkonom podľa sa predpokladá taký právny úkon, ktorým dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom, pričom zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho práva (čo žalobca označil v podanej žalobe), alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol urobený počas úpadku dlžníka, pričom im možno odporovať len ak boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Predmetné konkurzné konanie úpadcu bolo začaté Uznesením OS Prešov zo dňa 07.06.2017, ktoré nadobudlo právoplatnosť až 14.06.2017 (deň po jeho zverejnení v OV) a keďže napadnuté právne úkony boli uskutočnené dňa 03.03.2016 a 05.05.2016 nie je splnená zákonná jednoročná lehota na odporovanie zvýhodňujúcich právnych úkonov na súde (79 ods. 4 ). Rovnako je nedôvodná aj argumentácia žalobcu o uskutočnení takýchto úkonov počas reštrukturalizácie úpadcu, keďže jeho

reštrukturalizačné konanie bolo začaté Uznesením OS Prešov zo dňa 11.05.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť až dňa 18.05.2016 (deň po jeho zverejnení v OV). Okrem uplatnenia nároku po zákonnej lehote však žalobca súčasne nepreukázal svoje tvrdenie, že dlžník umožnil zánik svojho práva, čím nie je splnený zákonný predpoklad na úspešnú odporovateľnosť zvýhodňujúcemu právnemu úkonu, teda že práve napadnutými právnymi úkonmi vzhľadom na špecifický trojstranný právny vzťah došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky konkrétneho veriteľa a súčasne sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil v takom rozsahu, že mu v tom čase iný majetok nezostal na uspokojenie prihlásenej pohľadávky konkrétneho veriteľa a teda súd nezistil naplnenie predpokladov úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu.“

9. Súd prvej inštancie sa v rozhodnutí zároveň vysporiadal s návrhom na vykonanie dokazovania spočívajúceho vo výsluchu štatutárneho zástupcu úpadcu a zástupcu spoločnosti STRABAG z dôvodu hospodárnosti konania a s poukazom na prijatý záver na základe dovtedy vykonaných dôkazov.

10. O trovách konania rozhodol prvoinštančný súd podľa (ďalej len „“) a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.

11. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalobca. Namietal odvolacie dôvody uvedené v ustanovení . Porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol odvolateľ v tom, že deň pred pojednávaním konaným dňa 06.11.2018, na ktorom súd vyhlásil dokazovanie za skončené, mu bolo doručené písomné vyjadrenie žalovaného, v ktorom navrhol vykonať ďalšie listinné dôkazy (listiny preukazujúce riadne vykonanie stavebných prác) a stanovisko obchodnej spoločnosti F., ktoré však k vyjadreniu neboli pripojené. Na pojednávaní 06.11.2018 žalovaný predložil nové listinné dôkazy, a to vyjadrenie spoločnosti F. z 26.10.2018 a záznam o prevzatí staveniska z 23.10.2014 ako aj stavebný denník spoločnosti Gepstav. Súd prvej inštancie tieto listinné dôkazy na pojednávaní prečítal, doručil ich priamo na pojednávaní, preto žiadal odročiť pojednávanie za účelom možnosti relevantného vyjadrenia sa k týmto, čo však zo strany súdu nebolo umožnené. Poukazom na bod 42 rozsudku zdôraznil, že tento novopredložený dôkaz žalovaným na pojednávaní súd akceptoval ako jeden z rozhodujúcich dôkazov, keď uviedol, že z tohto listu štatutárneho orgánu spoločnosti F. mal preukázané, že žalobca nepreukázal úmysel ukrátiť veriteľov EKONINŠTAL s.r.o., ani vedomosť o tomto úmysle žalovaného a tiež spoločnosti F.. K samotnému listu spoločnosti F. z 26.10.2018 žalobca uviedol, že v mene spoločnosti sa vyjadrila osoba, ktorá nebola účastníkom zmlúv o poukážke a jedná sa o vopred pripravený list, ktorý nie je opatrený ani pečiatkou spoločnosti. Z Obchodného registra vyplýva, že pri písomných právnych úkonoch konajú dvaja konatelia spoločne, preto je vyjadrenie neplatným právnym úkonom pre nedodržanie formy a dôkaz je nezákonný. Vyslovil tiež názor, že spoločnosť F. sa nemá čo vyjadrovať k individuálnemu uspokojovaniu veriteľov svojho veriteľa. Trval na tom, že táto spoločnosť a aj žalovaný museli mať vedomosť o tom, že spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. neplatí svojim veriteľom, že je v platobnej neschopnosti a že zmluvami o poukážke budú ukrátení ostatní veritelia. Platobná neschopnosť dlžníka zakazuje individuálne uspokojovať veriteľov, ale títo musia byť uspokojovaní pomere. Druhá odporovaná zmluva o poukážke bola uzavretá 05.05.2016, teda deň po tom, čo spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. podala návrh na povolenie reštrukturalizácie. Ako vyplýva z reštrukturalizačného posudku, táto spoločnosť bola už dva roky v platobnej neschopnosti, teda k 31.12.2014 a 31.12.2015 a nikdy nedosiahla zisk. Z predloženého stavebného denníka na pojednávaní tiež vyplýva, že žalovaný pracoval na diele do konca roka 2015, teda v čase vykonaných napadnutých právnych úkonov v marci 2016 a máji 2016 žalovaný už žiadne práce pre túto spoločnosť nevykonával a preto aj tvrdenie spoločnosti F., že platila žalovanému, aby neodišiel zo stavby, je účelové tvrdenie. Namietal aj odmietnutie vykonania ním navrhovaného dôkazu na výsluch svedkov zo spoločnosti F.. Zdôraznil, že navrhovaným výsluchom svedkov F. Š., konateľa spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. a tiež konateľov spoločnosti F. - Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., chcel preukázať, že právny úkon bol vykonaný s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. Zo strany súdu to však nebolo umožnené. Takýto postup považoval za postup porušujúci jeho právo na spravodlivý súdny proces. Do pozornosti odvolacieho súdu dal tiež skutočnosť, že na pojednávaní navrhol oboznámiť reštrukturalizačný spis spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. na ozrejmenie majetkovej situácie v čase vykonaných napadnutých právnych úkonov. Z daného spisu je zistiteľná majetková situácia dlžníka, teda to, že dňa 04.05.2016 bol podaný návrh na povolenie reštrukturalizácie, pričom zo zoznamu majetku dlžníka vyplýva, že ku dňu 30.04.2016 mal hnuteľné veci v hodnote 82.671,42 eur, nehnuteľné veci v hodnote 205.840,- eur, pohľadávky v hodnote 585.353,38

eur, pohľadávky z účtu prevažne so záporným zostatkom a v pokladni 192,58 eur. Nehnuteľný majetok bol zabezpečený záložným veriteľom OTP banka, a.s. a tento predaný v marci 2017 za sumu 72.570,- eur, čiže z uvedeného majetku sa uspokojil len záložný veriteľ. Hodnota majetku v čase uzatvorenia napadnutých poukážok bola vo výške 668.000,- eur. Zo zoznamu záväzkov podľa stavu k 30.04.2016 vyplýva, že spoločnosť EKOINŠTAL s.r.o. má splatné záväzky v celkovej výške 1.033.826,90 eur a príslušenstvo vo výške 151.147,23 eur. Znamená to, že majetok dlžníka vo výške 668.000,- eur nepostačoval v danom čase na uspokojenie všetkých splatných záväzkov dlžníka, preto napadnutými právnymi úkonmi boli ukrátení všetci veritelia tejto spoločnosti uvedení v zozname záväzkov, ktorý bol priložený k návrhu na povolenie reštrukturalizácie. Pokiaľ súd žalobcovi neumožnil vykonať ním navrhované dôkazy, tak mu nedal možnosť preukázať majetkovú situáciu spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. v čase vykonania napadnutých právnych úkonov a rozhodol tak predčasne. Vyslovil názor, že z jeho strany boli splnené všetky podmienky pre odporovanie napadnutých právnych úkonov podľa . Trval na tom, že žalovaný a aj spoločnosť STRABAG vedeli o platobnej neschopnosti spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o., teda úmysel spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. ukrátiť veriteľov im musel byť známy. Namietal, že nevykonaním navrhovaných dôkazov mu nebolo umožnené, aby boli zistené rozhodujúce skutočnosti pre rozhodnutie vo veci. Za kľúčové považoval výsluchy F. Š. ako konateľa spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. a tiež svedka JUDr. Gábora Száraza reštrukturalizačného správcu.

12. Žalobca v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nesprávne pochopil jeho v žalobe sa domáhajúceho alternatívneho nároku, teda určenia, že právny úkon splnenie dlhu 70.209,47 eur je voči konkurzným veriteľom právne neúčinný a žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi sumu 70.2019,47 eur. Znamená to, že daným alternatívnym petitom neodporoval právnemu úkonu - zmluve o poukážke z 05.05.2016, ale právnemu úkonu splnenia dlhu z 01.08.2016, keďže aj samotné splnenie dlhu je právnym úkonom smerujúcim k zániku tých práv a povinností, ktoré právne predpisy s týmto právnym úkonom spájajú, t.j. so zánikom záväzku. Splnenie dlhu bolo vykonané jeden rok pred vyhlásením konkurzu, preto nebolo potrebné preukázať úmysel žalovaného a spoločnosti F..

13. Žalobca nesúhlasil ani s právnym názorom vysloveným prvoinštančným súdom v bode 41 rozsudku, podľa ktorého bolo jeho povinnosťou označiť, podľa akého ustanovenia odporuje právnemu úkonu. Zo žiadneho ustanovenia totižto nevyplýva žalobcovi vec právne kvalifikovať. Právne posúdenie je vecou súdu. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 01.02.2019. K namietanému spôsobu vykonania listinných dôkazov predložených žalovaným na pojednávaní dňa 06.11.2018 žalovaný uviedol, že dôkaz predloženými listinami bol vykonaný v súlade s , a to ich prečítaním. Právnemu zástupcovi žalobcu bola daná možnosť k týmto sa vyjadriť. Rovnako bol zamietnutý návrh žalobcu na vypočutie štatutárneho zástupcu úpadcu a zástupcu spoločnosti F., čo bolo náležitým spôsobom odôvodnené na pojednávaní a v rozsudku súdu prvej inštancie. Poukazom na ustanovenie , žalovaný zdôraznil, že návrh žalobcu na vykonanie tohto dôkazu nespĺňa náležitosti v zmysle citovaných ustanovení, keďže žalobca nezabezpečil ich účasť na pojednávaní, neoznámil ich účasť a neuviedol ani skutočnosti, ku ktorým by sa mali vyjadriť. Poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že rozsudok zodpovedal všetky otázky podstatného a významného charakteru, ktoré mali pre spravodlivé a zákonné rozhodnutie sporu rozhodujúci význam. Z vykonaných dôkazov bolo jednoznačne preukázané, že nárok žalobcu nie je dôvodný a že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že úkon, ktorému sa v konaní odporuje bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť veriteľov a že tento úmysel bol alebo musel byť žalovanému známy. Naopak, žalovaný nad rámec svojej procesnej povinnosti sám navrhol vykonať listinné dôkazy predstavujúce stanovisko spoločnosti F. Pozemné a inžinierske staviteľstvo s.r.o., stavebnými denníkmi a protokolom o prevzatí prác, ktoré dôkazy jednoznačne vylúčili existenciu nároku žalobcu z dôvodu nesplnenia súčasne obidvoch zákonných predpokladov pre úspešnosť takéhoto nároku, a to úmysel ukrátiť svojich veriteľov na strane úpadcu a vedomosť o tomto úmysle na strane žalovaného. Žalovaný zároveň poukazom na ustanovenie zdôraznil, že odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania, čo žalovaný opakovane v konaní pred súdom prvej inštancie zdôrazňoval a jeho tvrdenie žalobca výslovne nepoprel. Alternatívnu požiadavku žalobcu na zaplatenie sumy 70.209,47 eur považoval žalovaný za zmätočnú. Vyslovil názor, že podľa príslušných ustanovení nemožno odporovať úkonu, ktorým samotný dlžník niečo plnil osobe, proti ktorej smeruje odporovací návrh, teda

predmetom odporovania nemôže byť úkon, ktorým takéto plnenie poskytla žalovanému iná osoba, než samotný dlžník. Rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za vecne správne a navrhol ho potvrdiť.

15. K vyjadreniu žalovaného predložil repliku žalobca podaním doručeným súdu 06.03.2019. Tvrdenia žalovaného, že návrhy žalobcu na vykonanie dokazovania neboli v súlade s považoval žalobca za nedôvodné. Zopakoval tvrdenia uvádzané v odvolaní.

16. V duplike z 09.04.2019 žalovaný zopakoval, že žalobcovi nebolo odopreté právo sa riadne vyjadriť k dôkazom predloženým žalovaným a naviac, že formou emailovej komunikácie žalovaný zaslal žalobcovi vyjadrenie s označenými dôkazmi, čo žalobca prijal 31.10.2018. Mal tak dostatok času oboznámiť sa s vyjadrením žalovaného a s tam označenými dôkazmi. Nedošlo preto k porušeniu procesných práv žalobcu. Opakovane navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

17. K duplike žalovaného predložil svoje stanovisko žalobca podaním doručeným súdu 18.04.2019. Poukázal na návrh na doplnenie dokazovania pripojením reštrukturalizačného spisu a tiež vykonanie dôkazu zoznamom pohľadávok vyhotovených správcom JUDr. Gáborom Szárazom, z ktorého je zistiteľné, že veritelia ako R. F..E..D.. a U. F..E..D.. mali v čase vykonania napadnutého právneho úkonu splatné pohľadávky. Napadnutým právnym úkonom tak došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok týchto veriteľov. Poprel, že by emailom dostal vyjadrenie s prílohami, ktoré bolo doručené súdu, pričom na pojednávaní žalovaný predložil aj nové podstatné dôkazy, s ktorými nemal čas sa oboznámiť a k týmto sa vyjadriť.

18. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávneným subjektom ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ) preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).Odvolací súd podrobil prieskumu rozhodnutie súdu prvej inštancie aj z pohľadu namietaného porušenia práva na spravodlivý proces.

21. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie prvoinštančného rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu je potrebné poukázať na ustanovenie , v zmysle ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela sa považujú za nesporné.

22. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

23. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania vo vzťahu k odvolacej námietke žalobcu týkajúcej sa porušenia práva na spravodlivý súdny proces, spočívajúceho v neposkytnutí časového priestoru na vyjadrenie sa k listinným dôkazom predloženým žalovaným na pojednávaní dňa 06.11.2018 je

podstatné uviesť, že žalovaným predložené listinné dôkazy preukazovali pravdivosť tvrdenia žalovaného o skutkových okolnostiach, ktorými žalovaný poprel skutkové tvrdenia žalobcu. Žalobca svoje tvrdenia súčasne s podanou žalobou podporil tiež dôkazmi, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie mal k dispozícii dostatok listinných dôkazov, z ktorých mohol vyhodnotiť správnosť skutkového tvrdenia, či už žalobcu alebo žalovaného. K takémuto vyhodnoteniu aj súd prvej inštancie pristúpil a pokiaľ tieto považoval za postačujúce pre vyvodenie skutkového a právneho záveru, jeho procesnému postupu zo strany odvolacieho súdu nie je možné nič vytknúť. Navyše, žalobcovi nič nebránilo na pojednávaní dňa 06.11.2018 vyjadriť sa k predloženým listinným dôkazom zo strany žalovaného bez prípravy. V priebehu celého konania sa totižto dokazovala skutočnosť významná pre rozhodnutie vo veci samej spočívajúca vo vedomosti, či nevedomosti žalovaného o úmysle úpadcu - spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o. ukrátiť veriteľov. Tento úmysel mal byť podľa tvrdenia žalobcu známy žalovanému, čo žalovaný vyvrátil práve predloženými listinnými dôkazmi. Preto napriek novému dôkazu nešlo o preukazovanie novej skutočnosti, ku ktorej by žalobca nevedel zaujať stanovisko.

24. Pokiaľ súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania pripojením reštrukturalizačného spisu, či výsluchom štatutárneho zástupcu spoločnosti F. a spoločnosti EKOINŠTAL s.r.o., tak aj túto odvolaciu námietku považoval odvolací súd za nedôvodnú. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že výsluch štatutárnych zástupcov by len predĺžil konanie, teda bol by nehospodárny. Je potrebné prisvedčiť žalovanému, že pokiaľ žalobca konkrétnejšie nešpecifikoval, na aké okolnosti majú byť títo zástupcovia vypočutí, tak vychádzajúc z logických súvislosti súdeného prípadu by to znamenalo len to, že predvolaní štatutárni zástupcovia by potvrdili obsah listín tvoriacich súčasť súdneho spisu.

25. S poukazom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

26. Odvolací súd sa stotožnil v celom rozsahu aj s právnym posúdením predmetu sporu. Neboli naplnené podmienky ustanovenia a tiež ustanovenia , ktorá dôkazná povinnosť bola na žalobcovi. Neunesenie dôkazného bremena tak má za následok neúspech žalobcu.

27. Podľa odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom, ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

28. Odvolací súd sa stotožnil s konštatovaním súdu, že nie je splnená zákonná jednoročná lehota na odporovanie zvýhodňujúcich právnych úkonov na súde odkazom na ustanovenie (súdom prvej inštancie nesprávne uvedené ust. , poznámka odvolacieho súdu), teda že ide o uplatnenie nároku v rozpore s citovaným ustanovením. Odporovateľné právne úkony boli uskutočnené 03.03.2016 a 05.05.2016, pričom konkurzné konanie bolo začaté uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 07.06.2017 s právoplatnosťou dňa 14.06.2017.

29. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

30. V súlade s citovaným ustanovením za právny úkon nie je možné považovať až splnenie dlhu, ako to prezentoval žalobca v odvolaní, pokiaľ k takémuto plneniu došlo na základe zmluvy o poukážke. Samotné splnenie dlhu je tak splnením povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy, ktorá bola právnym úkonom.

31. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením , .

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s , teda úspešnému žalovanému bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

33. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).