Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/125/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Prima banka Slovensko a.s., so sídlom Hodžová 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX P., o zaplatenie 299,76 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. -80 zo dňa 29.05.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku o zamietnutí žaloby vo zvyšku a súvisiacom výroku o trovách konania.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 299,76 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 09.11.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 299,76 eur s úrokom vo výške 17,9 % ročne od 09.11.2018 do zaplatenia a úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 09.11.2018 do zaplatenia. Nárok odvodzoval od rámcovej zmluvy o bežnom účte s programom služieb E., uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 07.10.2015. Na základe uvedenej Zmluvy bol zriadený a vedený pre žalovaného bežný účet IBAN č. J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a boli poskytované žalovanému služby v súvislosti s vedeným účtu. V zmysle bodu 1.1 Zmluvy bol účet vedený pre žalovaného za odplatu, ktorý bol účtovaný na ťarchu bežného účtu. Žalovaný napriek povinnosti udržiavať dostatok finančných prostriedkov na svojom účte sa dostal do debetu vo výške 299,76 eur, predstavujúci rozdiel medzi kreditnými operáciami vo výške 30.662,22 eur a debetnými operáciami vo výške 30.961,98 eur. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3. Súd prvej inštancie po oboznámení sa so spisovým materiálom a citujúc ust. , ; z. č. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, - 4; - 3, a ; a , ako aj s poukazom na body 1.1, 4.2, 5.3 VOP skonštatoval, že dňa 07.10.2015 uzavrel právny predchodca žalobcu Sberbank Slovensko, a.s., IČO: 17 321 123 so žalovaným rámcovú zmluvu o bežnom účte s programom služieb E. č. XXXXXXXXXX. Na základe zmluvy sa žalobca zaviazal žalovanému otvoriť a viesť bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX v mene Eur s programom služieb E.N a poskytoval platobné a bankové služby za odplatu v rozsahu podľa bodu 1.2. Zmluvy. Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX od 07.09.2015 do 31.01.2018 zistil, že ku dňu

31.01.2018 bol na uvedenom účte žalovaného zostatok vo výške - 299,76 eur. Od mesiaca október 2016 do januára 2018 žalobca žalovanému na účet pripisoval iba úroky a poplatok za vedenie účtu každý mesiac vo výške 5,99 eur. Uvedenú Zmluvu o bežnom účte súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, preto ju posúdil podľa ust. z. č. o spotrebiteľských úveroch a príslušných ustanovení .

4. Zo žalobcom predloženého výpisu z účtu žalovaného IBAN: J XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX súd prvej inštancie zistil, že žalovaný využíval službu poskytovanú právnym predchodcom žalobcu v zmysle zmluvy o bežnom účte, pričom bol povinný udržiavať na tomto účte dostatok finančných prostriedkov na zúčtovanie platobných príkazov, inkás, poplatkov a pod. Naposledy boli pripísané položky v prospech účtu v mesiaci august 2016 v celkovej výške 18.650,61 eur a na ťarchu účtu suma vo výške 18.657,19 eur. Stav účtu k 31.08.2016 bol vo výške - 147,57 eur. Následne od 01.09.2016 už v prospech účtu neboli pripisované žiadne položky, iba na ťarchu a to úroky a poplatok za vedenie účtu. Tak tomu bolo až do 31.12.2017, kedy bol na účte zostatok - 299,76 eur. Dňa 12.11.2018 podal žalobca žalobu na súd. Nie je zrejmé, či banka upomínala žalovaného na zaplatenie prekročenia, nakoľko takýto doklad nepredložila. Vzhľadom na pokles vkladov zo strany žalovaného na bežnom účte mohla banka v zmysle bodu 3.16 písm. a) VOP pristúpiť k rozhodnutiu o zrušení bežného účtu. Ani to banka nezrealizovala.

5. Prvoinštančný súd tak priznal žalobcovi žalovanú istinu 299,76 eur s 5 % úrokom ročne od 19.11.2018 do zaplatenia. Pokiaľ ide o uplatnený úrok 17,09 % ročne, súd ho považoval za neprijateľný. Z obsahu nie je zrejmé, že by sa žalobca so žalovaným na takomto úroku dohodli, pričom pre platnosť takéhoto zmluvného dojednania nepostačuje odkaz na VOP a cenník, ktorý je jednostranne stanovený žalobcom. V prvom rade je potrebné rozlišovať medzi pojmami „ úrok“ a „úrok z omeškania“. Kým pod pojmom „úrok“ je možné chápať príjem (dôchodok) z kapitálu alebo tiež cenu za poskytnutie finančných prostriedkov, „úrok z omeškania“ je peňažná sankcia za omeškanie dlžníka. Žalobca nepreukázal, že by žalovanému poskytol finančné plnenie, za ktoré by mohol od žalovaného požadovať platenie úrokov (ako odplaty za takéto finančné plnenie). Vychádzajúc z charakteru uplatňovaného nároku (nakoľko žalobca uviedol, že úrok je uplatňovaný pri Prekročení) má ísť o sankciu uloženú žalovanému za to, že v rozpore so zmluvou prečerpal finančné prostriedky nad rámec aktuálneho zostatku a dostal sa do nepovoleného prečerpania a toto prečerpanie neuhradil. 6. Pri omeškaní dlžníka má ale veriteľ zákonný nárok na úroky z omeškania, pričom tento nárok je v prípade, že dlžníkom je spotrebiteľ zákonom ( ) limitovaný na úroveň stanovenú podľa predpisov práva t.j. v spojení s § Nariadenia vlády č. Žalobca, vzhľadom na skutočnosť, že záväzkový vzťah vznikol po 31.01.2013 a k omeškaniu malo dôjsť od 09.11.2018, kedy bol aktuálny úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, má nárok na tento úrok, ktorý mu bol priznaný. Nakoniec neušlo pozornosti súdu ani to, že uplatneným úrokom sa má úročiť aj debet, ktorý vznikol pripísaním úrokov (z výpisu z bežného účtu je zrejmé, že od 01.09.2016 boli na ťarchu účtu žalovaného pripísané úroky, ktoré následne tvoria súčasť istiny (čím si žalobca uplatňuje úroky z úrokov)). Z uvedených dôvodov súd uplatnený nárok na úrok vo výške 17,9 % ročne vyhodnotil ako neprijateľný, spôsobujúci hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (žalovaného) a preto v tejto časti súd žalobu zamietol.

7. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. v spojení s a rozhodol podľa pomeru úspechu strán. Žalobca bol v konaní neúspešný len v nepatrnej časti, preto mu priznal nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o ich výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku v zmysle .

8. Proti uvedenému rozsudku, a to čo do výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Vyslovil svoj nesúhlas s argumentáciou súdu prvej inštancie čo do uvedenej časti, ktorá podľa odvolateľa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnych skutkových zistení s tým, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Poukázal na ust. , podľa ktorého bolo potrebné jeho skutkové tvrdenia považovať za nesporné pre ich nepopretie protistranou. Ak súd prvej inštancie považoval tvrdenia žalobcu za nedostatočné, mal nariadiť pojednávanie a nebolo možné žalobcu sankcionovať čiastočným zamietnutím žaloby bez nariadenia pojednávania. Prvoinštančný súd tak nepostupoval, preto jeho rozsudok je nepredvídateľný a prekvapivý. V odvolaní ďalej poukázal na konkrétne rozhodnutia Krajských súdov v Trnave, Žiline, Banskej Bystrici, Nitre, Bratislave a Košiciach podporujúci jeho názor. K úroku z prekročenia poukázal na a z. č. o spotrebiteľských úveroch. Úrok pre prípad prekročenia

bol upravený aj priamo v Zmluve v bode 4.2, a to v sadzbe 17,90 % p. a. + 5,05 % p. a. Žalovaný ako spotrebiteľ bol o svojom prekročení a úrokovej sadzbe úročenia informovaný aj na jeho webovej stránke zverejnených VOP a Sadzobníka poplatkov, pritom všetky dokumenty sú dostupné na každej pobočke banky a tiež formou výpisov z účtu. S oprávnením banky požadovať úroky za prečerpanie účtu počíta ako , tak aj zákon o spotrebiteľských úveroch v ust. . Na podporu svojho názoru poukázal na konkrétne rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici. Navrhol preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplateného súdneho poplatku za odvolanie.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 07.05.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. ).

12. V zmysle ust. , keďže proti I. výroku rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie nebolo podané, toto sa stalo právoplatným.

13. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, pre ktorý bola žaloba v prevyšujúcej zamietavej časti týkajúcej sa úroku vo výške 17,9 % ročne od 09.11.2018 zo sumy 299,76 eur zamietnutá, a to v zmysle ust. , na ktoré poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj odvolacím dôvodom uvádza, že aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné žalobe v uvedenej zamietavej časti vyhovieť.

14. Keďže žalobca v odvolacom konaní namietal aj nesprávne právne posúdenie veci čo do zamietavej časti nároku, odvolací súd v uvedenom rozsahu podrobil prieskumu rozsudok so zameraním, či súd prvej inštancie aplikoval na zistený skutkový stav príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie týmto smerom riadne odôvodnil s tým, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny, t.j. náležitý právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. O nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie v predmetnom konaní čo do zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti však nejde. Súd prvej inštancie správne aplikoval príslušné právne predpisy na zistený skutkový stav.

15. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie správne uvedenú podmienku, a to nárok na úrok vo výške 17,6 % ročne vyhodnotil ako neprijateľnú, spôsobujúcu hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Zo Zmluvy totiž vôbec nevyplýva, aby žalobca bol oprávnený dlhodobo pripisovať na účet žalovaného iba úroky a poplatky za vedenie účtu, čo sa dialo v období od mesiaca október 2016 do januára 2018, a tak z takejto sumy (právoplatne priznanej súdom prvej inštancie vo výške 299,76 eur) ešte požadovať aj úroky vo výške 17,9 % ročne. Z obsahu spisu jednoznačne vyplýva, že Rámcová zmluva o bežnom účte uzavretá medzi právnym predchodcom

žalobcu a žalovaným je zmluvou formulárovou a žalobca nepreukázal, aby podmienky povoleného prečerpania čo do ich úročenia vo výške 17,90 % p. a. boli individuálne dojednané. Keďže žalobca nepreukázal opak, je v zmysle ust. nutné ich nepovažovať za individuálne dojednané. Odvolací súd zdôrazňuje, že prvoradým úmyslom žalovaného bolo určite zriadiť si bežný účet, nie poskytovanie spotrebiteľského úveru. Je možné tiež pripustiť, že spotrebiteľský úver formou povoleného prečerpania mohol byť žalovanému nanútený.

16. K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že súd nebol oprávnený bez námietky žalovaného vyhodnocovať ako sporné, odvolací súd poukazuje na a nasl. , upravujúce spory s ochranou slabšej strany, ktoré oprávňujú poskytnúť strane sporu, ktorou je spotrebiteľ náležitú ochranu.

17. Odvolací súd ešte dodáva, že z obsahu spisu, a to ani z Rámcovej zmluvy nevyplýva, aby žalobca bol oprávnený rôzne poplatky účtovať na účte žalovaného, čím aj tak by vzniklo nepovolené prečerpanie. O uvedenom spotrebiteľ nebol priamo v zmluve upozornený, a to aj na to, že sa aj takýmto spôsobom môže dostať do nepovoleného prečerpania. Pri transparentnej zmluve by mala táto skutočnosť byť osobitne zvýraznené priamo v zmluve. Nie je preto možné súhlasiť so žalobcom, že aj takýmto spôsobom sa vytvára hoci aj povolený debet, ktorý by mal byť úročený sumou 17,90 % p. a. Prípadná takáto zmluvná podmienka je v neprospech spotrebiteľa a hrubo nerovnovážna a tým pádom neplatná. Je možné rovnako skonštatovať, že za účtované poplatky na upomienkach a iné poplatky spotrebiteľovi nebola poskytnutá žiadna služba, teda mu nebolo poskytnuté žiadne protiplnenie. Bez významu nie je ani to, že pripisovanie poplatkov a vytváranie tak väčšieho debetného zostatku sú aj v rozpore s dobrými mravmi. Takéto poplatky majú mať sankčnú povahu čo je neprípustné, lebo ich hlavným cieľom je zvyšovanie zisku žalobcu na úkor žalovaného ako spotrebiteľa.

18. Na veci nemôže zmeniť ani poukazovanie žalobcu na iné rozhodnutia krajských súdov, nakoľko judikatúra tunajšieho súdu je taká, ktorá podporuje odôvodnenie tohto rozsudku.

19. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd postupom vyplývajúcim z rozsudok v jeho napadnutej zamietavej časti a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s tak, že stranám sporu nebola priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V spore neúspešný žalobca nemohol mať nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v spore úspešný žalovaný si žiadne trovy neuplatnil, ani mu žiaden trovy v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).