Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43C-3-2019.pdf
PDF · 77.97 KB
Case nature
Area
Subarea
43C/3/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok, v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Uhríkom, v právnej veci žalobcu: Psychiatrická nemocnica Philippa Pinela, Malacká cesta 63, 902 18 Pezinok, IČO: 30 801 397, zastúpený JUDr. PaedDr. Jozefom Malichom, advokátom so sídlom: Záharadnícka 30, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: W. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX W., o udelenie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 01.02.2019 domáhal vydania poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom uzatvorili dňa 12.12.2013 Zmluvu o nájme nebytových priestorov, ktorej predmetom boli nebytové priestory vo vlastníctve žalobcu a to miestnosť /PNS/ malý bufet o výmere 17,5 m2 a miestnosť / č. A029/ sklad o výmere 11,5 m2. Žalovanému z nájomnej zmluvy, vyplývala povinnosť platiť nájomné vo výške 1.295,- € ročne a uhrádzať náklady za služby spojené s nájmom vo výške podľa výpočtového listu. Žalovaný si niektoré svoje záväzky vyplývajúce z Nájomnej zmluvy a dodatkov k nej neplnil riadne a včas. Neuhradil mesačné nájomné vo výške 357,24 € za mesiace máj až december 2016, t.j. spolu vo výške 2.857,92 €. Žalobca následne vykonal vyúčtovanie nákladov za služby spojené s nájmom, na základe ktorého mal žalovaný preplatok vo výške 240,65 €. Na základe uvedeného vznikol žalovanému voči žalobcovi dlh na nájomnom spolu vo výške 2.617,27 €. Nájomný vzťah medzi stranami bol ukončený dňa 31.12.2016. Žalobca niekoľko krát vyzval žalovaného na odovzdanie Predmetu nájmu a vypratanie predmetu nájmu, avšak bezúspešne. Žalobca týmto žiada súd o udelenie poverenia na vykonanie súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného, ktoré sa nachádzajú v Predmete nájmu, nakoľko hrozí, že hnuteľné veci budú z Predmetu nájmu odstránené skôr než budú spísané oprávnenou osobou, t.j. žiada o udelenie poverenia na vykonanie preventívneho súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného a zároveň navrhuje, aby vykonaním súpisu hnuteľných vecí vo vlastníctve žalovaného bol poverený súdny exekútor nachádzajúci sa v rámci svojho pôsobenia v Pezinku.
2. Súd výzvou zo dňa 18.03.2019 vyzval žalovaného na vyjadrenie. Výzva bola žalovanému doručená dňa 19.05.2019. Žalovaný na výzvu nereagoval, nevyužil svoje zákonné právo vyjadriť sa, vo veci zostal nečinný.
3. Podľa ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na zabezpečenie nájomného má prenajímateľ nehnuteľnosti záložné právo k hnuteľným veciam, ktoré sú na prenajatej veci a patria nájomcovi alebo osobám, ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti, s výnimkou vecí vylúčených z výkonu rozhodnutia.
4. Podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložné právo zanikne, ak sú veci odstránené skôr, než boli spísané osobou poverenou súdom, ibaže by boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do ôsmich dní po výkone. Ak sa nájomca sťahuje alebo ak sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené alebo zabezpečené, môže prenajímateľ zadržať veci na vlastné nebezpečenstvo, do ôsmich dní však musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom, alebo musí veci vydať. Osobou poverenou súdom môže byť aj súdny exekútor.
5. Podľa ust. § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
6. Podľa ust. § 185 CSP ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
7. Podľa ust. § 185 CSP ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Súd vykonal dokazovanie a to oboznámením sa s dôkazmi, preloženými žalobcom : výpisom zo živnostenského registra žalovaného, zmluvou o nájme budovy, nebytových priestorov a súvisiacich pozemkov zo dňa 12.12.2013 uzatvorená medzi stranami sporu, dodatkom k zmluve o nájme budovy, nebytových priestorov a súvisiacich pozemkov zo dňa 12.12.2013, výpisom z katastra nehnuteľností č. XXXX pre k.ú. B., faktúrami č. XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, XXXXXXXX, výzvou na úhradu dlhu, predžalobnou výzvou, výzvou na odovzdanie nebytového priestoru.
9. Dôvodom pre zamietnutie tohto návrhu je neunesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu ku skutočnosti, že bol splnený predpoklad pre zadržanie vecí podľa ust. § 672 ods. 2 CSP, v zmysle ktorého musí ísť o nájomné, ktoré nie je zabezpečené, pretože nájomné je zabezpečené zákonným záložným právom v zmysle ust. § 672 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré stále trvá, a zaniklo by podľa ust. § 672 ods. 2, prvej vety Občianskeho zákonníka až vtedy, keby by boli veci odstránené z nehnuteľnosti skôr, ako dôjde k ich spísaniu osobou poverenou súdom.
10. Záložné právo (vrátane zákonného záložného práva) patrí medzi zákonom upravené zabezpečovacie prostriedky v zmysle Občianskeho zákonníka. Uvedený návrh na začatie konania (o vydanie poverenia) na vykonanie súpisu vecí je podaním, ktoré spĺňa všetky všeobecné náležitosti podania podľa ust. § 127 CSP, pričom pre absenciu osobitnej zákonnej procesnej úpravy tohto konania, tu do úvahy neprichádzajú žiadne ďalšie osobitné obsahové náležitosti tohto podania (nejde tu ani o žalobu podľa ust. § 131 a nasl. CSP), preto tu ani neprichádzal do úvahy postup podľa ust. § 129 CSP (výzva súdu na odstraňovanie vád podania).
11. Neunesenie dôkazného bremena k vyššie uvedenej skutočnosti tak má za následok jedine zamietnutie návrhu.
12. Z citovaného ust. § 672 ods. 2, druhej vety Občianskeho zákonníka vyplýva, že základným predpokladom pre vyhovenie návrhu žalobcu ako prenajímateľa (o vydanie poverenia) na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí je skutočnosť, že žalovaný ako nájomca sa sťahuje alebo že sa z nehnuteľného predmetu nájmu odstraňujú veci. V samotnom návrhu žalobca uvádza len to, že žiada vykonanie preventívneho súpisu zadržaných hnuteľných vecí, nakoľko žalovaný bol žalobcom niekoľko krát vyzvaný na odovzdanie predmetu nájmu a vypratanie, avšak bezúspešne, teda samotný žalobca (prenajímateľ) vo svojom návrhu potvrdil tú skutočnosť, že zo strany žalovaného nedochádza k jeho sťahovaniu alebo vypratávaniu (odstraňovaniu) hnuteľných vecí z predmetu nájmu. Navyše žalobca súdu ani nepredložil zoznam zadržaného hnuteľného majetku, ohľadom ktorých vecí žalovaného žalobca navrhuje vykonať súpis hnuteľných vecí. V ďalšom žalobca iba stroho odkázal na zákonné ustanovenia Občianskeho zákonníka a označil súdneho exekútora, ktorého navrhuje poveriť súpisom hnuteľných vecí, teda vo vzťahu k tejto skutočnosti vôbec neuniesol dôkazné bremeno. Neunesenie dôkazného bremena k vyššie uvedenej skutočnosti má za následok zamietnutie návrhu.
13. V neposlednom rade predpokladom pre vyhovenie návrhu (o vydanie poverenia) na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí je dodržanie zákonnej osemdňovej lehoty, v ktorej má prenajímateľ podľa ust. § 672 ods. 2 Občianskeho zákonníka podať návrh na súd, pričom jej márnym uplynutím bez podania návrhu na súd zádržné právo zaniká. Žalobca v tomto prípade nepreukázal, že nájomca sa sťahuje alebo sa odstraňujú veci, napriek tomu, že nájomné nie je zaplatené, dokonca sám vyzval žalovaného na vysťahovanie sa, čomu žalovaný nevyhovel a teda zákonná osemdňová lehota v ktorej žalobca musí žiadať o súpis osobou poverenou súdom ani nezačala plynúť.
14. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalobca nepreukázal splnenie podmienok pre vyhovenie návrhu (o vydanie poverenia) na vykonanie súpisu zadržaných hnuteľných vecí a preto súd návrh zamietol.
15. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
16. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
17. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
18. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol v tomto konaní v celom rozsahu neúspešný, keďže súd jeho návrh zamietol, žalovanému v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP patrí nárok na náhradu trov konania v plnej výške. Nakoľko mu však žiadne trovy nevznikli, súd podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení rozhodol tak, že mu náhradu trov konania žalovanému nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava II, písomne v 2 vyhotoveniach.
V odôvodnení sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh ). Odvolanie musí byť podpísané. 1/ Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a/ neboli splnené procesné podmienky b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci 2/ Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. 3/ Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.