Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/64/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu : G. S., dátum narodenia : XX.XX.XXXX, bytom : R.. XXX, X T.. Z., T., Irán, posledný prechodný pobyt v SR : Z. P. XXXX/XX, XXX XX A. I., štátny občan Iránskej islamskej republiky, právne zastúpeného : Mgr. Peter Mešenec, advokát, so sídlom Prievozská 1314/39, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Bratislava, so sídlom Krížna 44, 812 72 Bratislava, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č : PPZ-HCP-BA2-2019/004969-013 z 27. marca 2019 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Dňa 04.04.2018 prijalo Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, pričom tento ako adresu zabezpečeného ubytovania uviedol Z. P. XXXX/XX, XXX XX A. I. a súčasne v žiadosti v bode 28 uviedol, že na uvedenej adrese je prihlásený od roku 2015. Žalobca žiadosť o obnovenie prechodného pobytu vlastnoručne podpísal.

2. Rozhodnutím Oddelenia cudzineckej polície PZ Dunajská Streda (ďalej aj ako „prvostupňový správny orgán“) č. PPZ-HCP-BA8-1977-004/2018-Ž zo dňa 18.04.2018 došlo postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) v spojení s správneho poriadku k prerušeniu konania o tejto žiadosti, nakoľko zo strany žalobcu neboli doložené potrebné doklady v zmysle , , a a o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“ alebo „“). Konkrétne bol žalobca vyzvaný, aby doložil doklady nie staršie ako 90 dní, ktoré potvrdzujú finančné zabezpečenie pobytu, zdravotné poistenie počas pobytu na území Slovenskej republiky a zabezpečenie ubytovania a potvrdenia, že má uhradené daňové záväzky, colné záväzky, poistné na zdravotné poistenie, poistné na sociálne poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie a ďalej doklad, ktorým účastník konania preukáže, že zisk po zdanení obchodnej spoločnosti alebo družstva, v mene ktorých koná za predchádzajúce zdaňovacie obdobie je minimálne vo výške šesťdesiatnásobku životného minima. Požadované doklady boli doručené v dňoch 16.07.2018 a 20.07.2018.

3. Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácii, oddelenie operatívnych činností a vyšetrovania Západ dňa 29.01.2018 vykonala kontrolu v objekte na adrese A. I., Z. P. XX a XX. Zo záznamu z vykonaného šetrenia zo dňa 05.02.2018 vyplýva, že na adrese Z. P. XX je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 13 občanov Iránu a na čísle XX je podľa evidencií nahlásených na prechodný pobyt 44 občanov Iránu, pričom obytná plocha domu je 234 m2. Nehnuteľnosť sprístupnila splnomocnená zástupkyňa cudzincov pani J. D.. V objekte bolo zistené, že objekt je toho času v štádiu dokončovania a neobývaný, v dome sa nachádzajú len prietokové ohrievače pre štyri kúpeľne, v izbách boli umiestnené prenosné skladacie lôžka, na ktorých boli len natiahnuté plachty, ani na jednom lôžku nebola perina ani vankúše na spanie, ani v jednej z izieb sa nenachádzali žiadne osobné veci cudzincov, ktoré tu majú nahlásený prechodný pobyt. Zo zápisnice o podaní vysvetlenia zo dňa 29.01.2018 vo veci plnenia účelu pobytu cudzincov vyplýva, že J. D. uviedla, že sa jedná o dvojdom o rozlohe cca 230 m2, súhlas na ubytovanie dali obaja majitelia O. D. a jeho brat U. D., cudzincov tam prihlasovali od roku 2016. Uviedla ďalej, že od začiatku zastupovala cudzincov v konaní o pobyt na cudzineckej polícii, s cudzincami bola v dome iba raz na začiatku vybavovania pobytu, nevedela uviesť, koľkokrát sa cudzinci na uvedenej adrese zdržiavali. Každému cudzincovi bol poskytnutý zo strany majiteľov kľúč.

4. Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda vydalo dňa 26.9.2018 rozhodnutie č. PPZ-HCP- BA8-1977-022/2018-Z (ďalej len ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým v zmysle § 34 ods. 12 z dôvodu podľa § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov zamietlo žiadosť žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území SR na účel podnikania, a to z dôvodu, že žalobca uviedol v žiadosti o udelenie prechodného pobytu nepravdivé a zavádzajúce údaje, keď na adrese uvedenej v žiadosti (Z. P. XXXX/XX, A. I.) sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, čím poskytol správnemu orgánu zavádzajúce a nepravdivé údaje. Súčasne Oddelenie cudzineckej polície PZ Dunajská Streda v odôvodnení svojho rozhodnutia okrem výsledku kontroly uskutočnenej dňa 29.01.2018 poukázalo na to, že skutočnosť, že sa účastník konania nezdržiaval na uvedenej adrese bolo potvrdené preverovaním jeho cestovného dokladu, keď po podrobnom opísaní jeho vstupov a výstupov zo schengenského priestoru bolo zistené, že účastník konania sa mal v schengenskom priestore zdržiavať v roku 2015 šesť dní, v roku 2016 tri dni a v roku 2017 desať dní, pričom prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania mal účastník konania udelený na 602 dní a iba 14 dní sa zdržiaval v schengenskom priestore s tým, že prechodný pobyt na území Slovenskej republiky na účel podnikania mal účastník konania obnovený na 365 dní a iba 22 dní sa zdržiaval v schengenskom priestore. Záverom prvostupňový správny orgán uviedol, že účastník konania nemá na území Slovenskej republiky rodinných príslušníkov, ktorým by zamietnutím prechodného pobytu účastníka konania bolo zasiahnuté do rodinného života.

5. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zastúpení splnomocnenou zástupkyňou odvolanie, v ktorom namietal, že rozhodnutie nevychádza z riadne zisteného skutkového stavu, opiera sa o skutkové zistenia, ktoré neboli preukázané riadne vykonaným dokazovaním, a že vec bola zo strany prvostupňového správneho orgánu nesprávne právne posúdená.

6. Žalovaný rozhodnutím č.: PPZ-HCP-BA2-2019/004969-013 zo dňa 27.03.2019 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“) po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia toto potvrdil a odvolanie žalobcu (účastníka konania) zamietol.

7. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný po opise priebehu administratívneho konania s poukazom na ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov skonštatoval, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu uvedeného ustanovenia, keď tento uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje ohľadne nehnuteľnosti, v ktorej sa mal zdržiavať a v ktorej mal zabezpečené ubytovanie, keď na základe vykonania opakovaných kontrol bolo preukázané, že sa na uvedenej adrese nezdržiava. Uviedol, že po preštudovaní spisu účastníka konania a vzhľadom na námietky splnomocneného zástupcu účastníka konania uvedené v odvolaní rozhodol o opätovnom preverení adresy, na ktorej má účastník konania zabezpečené ubytovanie. Dňa 09.01.2019 bola doručená informácia, z obsahu ktorej vyplývalo, že na uvedenej adrese sa nachádza dvojpodlažný dvojdom, podpivničený, ktorý je v súčasnej dobe nedostavaný a neobývaný, dom má dva samostatné vchody, pričom podľa informácií susedov nepozorujú na mieste pohyb cudzincov ani ubytovaných osôb, občas sa tam pohybujú stavební robotníci. Žalovaný ďalej poukázal na to, že účastník konania bol prostredníctvom splnomocneného zástupcu vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených odvolacím orgánom pred vydaním rozhodnutia, pričom splnomocnený zástupca po nahliadnutí do spisu dňa 26.02.2019 doručil žalovanému dňa

07.03.2019 vyjadrenie. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca ani jeho splnomocnený zástupca žiadnym spôsobom nepreukázali a ani nedoložili dôkazy, ktoré by preukazovali tvrdenia, že žalobca sa na uvedenej adrese v čase, keď je na území SR, aj zdržiava. V tejto súvislosti poukázal nato, že v spise cudzinca sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že dom je neobývaný, neoznačený, bez popisných a orientačných čísiel, bez schránok, pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie a preto skonštatoval, že tvrdenie splnomocneného zástupcu o tom, že účastník konania sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.

8. K zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že k povinnostiam účastníka konania podľa taktiež patrí, oznámiť policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, pričom v spise účastníka konania sa žiadne takéto oznámenie nenachádza a to napriek tomu, že sa účastník konania preukázateľne v čase od 15.10.2015 do 09.12.2015, od 11.12.2015 do 21.09.2016, od 23.09.2016 do 18.01.2018, od 20.01.2017 do 01.03.2017, od 02.03.2017 do 22.06.2017 a od 23.06.2017 do 21.12.2017 zdržiaval nielen mimo územia Slovenskej republiky, ale aj mimo schengenský priestor.

9. Záverom svojho odôvodnenia žalovaný skonštatoval, že preskúmaním rozhodnutia a predloženého spisového materiálu mal preukázané, že správny orgán pri svojom rozhodovaní vychádzal z dostatočne zisteného skutočného stavu veci a zabezpečil si dostatočné podklady pre rozhodnutie dodajúc, že v spisovom materiáli sú ako podklady pre rozhodnutie založené listinné dôkazy, preskúmaním ktorých dospel k názoru, že zamietnutie žiadosti účastníka konania o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania je dôvodné a skutočnosti zistené úradnou činnosťou prvostupňového správneho orgánu považoval za nepochybné. Preto žalovaný uzavrel, že nevyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by odôvodňovali zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

10. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc jeho zrušenie vrátanie zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci Oddeleniu cudzineckej polície PZ Dunajská Streda na ďalšie konanie. Súčasne si uplatnil nárok na náhradu trov konania.

11. Namietal nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z dôvodu, že toto vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu, a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy spočívajúceho v neumožnení vyjadriť sa v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom k podkladom rozhodnutia, ďalej v postupe pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a v založení rozhodnutia na nových dôvodoch, ktoré neboli predmetom konania pred prvostupňovým správnym orgánom a ku ktorým preto nemal možnosť sa pred vydaním rozhodnutia vyjadriť.

12. Uvádzal, že postupom prvostupňového správneho orgánu bolo porušené jeho právo podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie, nakoľko k takémuto vyjadreniu nebol správnym orgánom vyzvaný.

13. Poukazoval na to, že jedinými dôkazmi, z ktorých správne orgány vychádzali, boli výsledky operatívneho šetrenia a kontroly a úradné záznamy spísané príslušníkmi Policajného zboru o týchto úkonoch, pričom osoby, ktoré sa mali údajne pri týchto úkonoch vyjadrovať k otázke, či sa na predmetnej adrese zdržiaval, nie sú označené žiadnym identifikačným údajom, iba všeobecným označením (susedia, svedkovia). Preto zastal názor, že nie je možné žiadnym spôsobom overiť, o aké osoby išlo a či skutočne išlo o osoby, ktoré mali možnosť sa k tejto otázke hodnoverne vyjadriť a za aké obdobie a

rovnako nie je možné overiť, či išlo naozaj o osoby, ktoré môžu mať dostatočné informácie o položenej otázke.

14. Žalobca mal za to, že údajné vyjadrenia neznámych osôb a vykonanie ohliadky nehnuteľnosti príslušníkmi Policajného zboru nemôžu slúžiť ako dôkazy v predmetnej veci, nakoľko vyjadrenia osôb neboli vykonané ako výsluch svedka podľa § 35 správneho poriadku, pri ktorom by účastník konania alebo jeho zástupca bol prítomný a mal možnosť klásť svedkom otázky zopakujúc, že vyjadrujúce sa osoby naviac neboli v úradnom zázname identifikované, neboli poučené o povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčovať a neboli poučené ani o právnych následkoch nepravdivej alebo neúplnej výpovede.

15. Podľa názoru žalobcu kontrolu priestorov, kde má zabezpečené ubytovanie, bolo možné v správnom konaní vykonať jedine formou ohliadky a za podmienky dodržania príslušných procesných postupov podľa správneho poriadku. Na vykonanie týchto kontrol, ktoré svojou podstatou boli ohliadkou v zmysle ustanovení § 34 ods. 2 a § 38 správneho poriadku nebol ako účastník konania prizvaný resp. nebola prizvaná jeho splnomocnená zástupkyňa, ani o nich neboli informovaní, čím došlo k porušeniu ustanovenia § 38 ods. 3 správneho poriadku, podľa ktorého má na miestnu ohliadku správny orgán prizvať účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

16. Vzhľadom na to, že zisťovanie skutkového stavu formou „operatívneho šetrenia“, „kontroly“ a „úradných záznamov“ bolo jediným spôsobom dokazovania, z ktorého správne orgány vychádzali, pričom vo všetkých prípadoch boli vykonávané spôsobom nerešpektujúcim zákonom stanovené procesné postupy mal žalobca za to, že tieto porušenia správneho poriadku je potrebné považovať za podstatné, nakoľko išlo o rozhodujúci podklad, na základe ktorého boli vydané napadnuté rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov.

17. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný ako odvolací orgán založil svoje rozhodnutie o zamietnutí odvolania a potvrdení prvostupňového rozhodnutia okrem dôvodov uvádzaných prvostupňovým správnym orgánom aj na ďalších dôvodoch, a to na tom, že údajne nevykonáva na území Slovenskej republiky žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju Slovenskej republiky a ďalej, že je údajne nedôveryhodná osoba. V tejto súvislosti poukázal na to, že predmetom posudzovania odvolacím orgánom bola otázka zabezpečenia ubytovania, keď dôvod zamietnutia bol výslovne vymedzený vo výroku prvostupňového rozhodnutia, a preto sa aj v rámci odvolacieho konania vyjadroval iba k tejto otázke dodajúc, že k novým dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie pobytu, ktoré prvý krát uviedol žalovaný až v napadnutom rozhodnutí, sa nemal možnosť pred vydaním napadnutého rozhodnutia vyjadriť.

18. Dôvodil ďalej, že pokiaľ prvostupňový správny orgán a žalovaný tvrdia, že uviedol nepravdivé alebo zavádzajúce údaje o zabezpečení ubytovania, dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje orgány verejnej správy, pričom žalovaný bez pochybností nepreukázal, že by sa na adrese prechodného pobytu nezdržiaval v čase, keď bol na Slovensku alebo, že by nemal ubytovanie na tejto adrese zabezpečené, pričom zabezpečenie ubytovania na adrese uvedenej v žiadosti a možnosť jeho využívania bez obmedzení potvrdil aj vlastník predmetnej nehnuteľnosti.

19. V súvislosti s ďalším dôvodom pre zamietnutie žiadosti doplneným žalovaným, podľa ktorého nevykonáva na území SR žiadnu podnikateľskú činnosť a neprispieva k hospodárskemu rozvoju SR, žalobca namietal, že tieto závery nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti tiež uviedol, že bol z hľadiska prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky povinný preukázať skutočnosti podľa § 34 ods. 7 zákona o pobyte cudzincov, čo aj splnil a splnenie tejto podmienky ani nebolo správnymi orgánmi spochybnené. Mal za to, že žalovaný, ktorý takto vymedzený nový dôvod zamietnutia žiadosti doplnil až v napadnutom rozhodnutí, nevykonal k otázke posúdenia prínosu pre hospodárstvo Slovenskej republiky žiadne iné dokazovanie a jeho závery sú založené iba na subjektívnych úvahách a domnienkach.

20. Z vyššie uvedených dôvodov mal za to, že zistenie skutkového stavu prvostupňovým správnym orgánom je nesprávne a vychádza z nezákonných dôkazov, keď údajné uvedenie nepravdivých skutočností nebolo relevantným dôkazom preukázané, je založené iba na domnienke správneho orgánu a nemá oporu v administratívnom spise, pričom na takto nesprávne zistenom skutkovom stave nie je

možné založiť rozhodnutie o zamietnutí žiadosti podľa ustanovenia § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov.

21. Bez ohľadu na námietky proti procesnému postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie žalobca ďalej poukázal na to, že žalovaný vec nesprávne právne posúdil, keď na ním uvádzaný skutkový stav aplikoval ustanovenie § 33 ods. 6 písm. e) zákona o pobyte cudzincov. V súvislosti s takto vymedzeným dôvodom zamietnutia žiadosti argumentoval, že žiadateľ o obnovenie prechodného pobytu je povinný preukazovať, či má ubytovanie zabezpečené, ale nemá povinnosť sa na danom mieste nepretržite zdržiavať. Uviedol, že na danej adrese bude mať ubytovanie zabezpečené a táto ním uvedená skutočnosť zodpovedá skutočnému stavu v zmysle predložených dokladov dodajúc, že v žiadosti neuvádzal, či sa na danej adrese zdržiava nepretržite alebo v akom rozsahu a preto skutočnosti uvádzané správnymi orgánmi, či v určitom čase bol na adrese zastihnutý alebo nie, nemôžu mať žiadny vplyv na posúdenie a rozhodnutie o jeho žiadosti, pretože žiadne z ustanovení zákona o pobyte cudzincov neoprávňuje policajný útvar na zamietnutie žiadosti na základe takýchto dôvodov.

22. Žalobca ďalej poukázal na to, že uviedol v žiadosti, že ubytovanie bude mať zabezpečené na vyššie uvedenej adrese a predložil o tom doklad v zmysle § 122 zákona o pobyte cudzincov (čestné vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti), pričom správny orgán nespochybnil, že by tento doklad nemal potrebné náležitosti, alebo že by bol falošný alebo pozmenený a teda neuviedol žiadny nepravdivý údaj, pretože na adrese, ktorú uviedol, má skutočne zabezpečené ubytovanie, čo mu vlastník nehnuteľnosti aj potvrdil zákonom stanoveným spôsobom zopakujúc, že toto čestné vyhlásenie ani vlastnícke právo k nehnuteľnosti nebolo žiadnym spôsobom spochybnené.

23. Mal za to, že zabezpečenie ubytovania, ktoré je podmienkou stanovenou pre žiadateľov o prechodný pobyt, nemožno vykladať spôsobom uskutočneným správnymi orgánmi na úkor účastníka konania tak, že osoba s udeleným prechodným pobytom má povinnosť zdržiavať sa v mieste prechodného pobytu nepretržite, nakoľko nie je možné účastníkovi konania brániť, aby sa v rámci pobytu na území Slovenska krátkodobo zdržiaval aj na iných miestach (napr. v rámci pracovnej cesty, najmä pokiaľ účelom pobytu je podnikanie).

24. S poukazom na uvedené mal žalobca za to, že správny orgán vec nesprávne právne posúdil, keď preskúmaval otázku zabezpečenia ubytovania nad rámec zákona o pobyte cudzincov dodajúc, že správny orgán môže požiadavky na ubytovanie skúmať jedine z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom, a to podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia. Teda jedine v prípade, ak by ubytovanie takéto minimálne požiadavky nespĺňalo, je správny orgán oprávnený žiadosť o udelenie alebo obnovenie prechodného pobytu zamietnuť podľa ustanovenia zákona o pobyte cudzincov: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak je zjavné, že zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky nespĺňa minimálne požiadavky podľa osobitného predpisu.“ O takýto prípad však v posudzovanej veci nešlo. Minimálne požiadavky stanovené uvedeným osobitným predpisom posudzované ubytovanie spĺňa, správne orgány vo svojich rozhodnutiach ani nerozporujú, že by niektoré z týchto požiadaviek ubytovanie nespĺňalo.

25. Podľa žalobcu žalovaný nesprávne aplikoval možnosť správnej úvahy pri posudzovaní jeho žiadosti, nakoľko takáto správna úvaha nemôže byť svojvoľná, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, môže byť vykonaná iba v medziach stanovených zákonom o pobyte cudzincov a musí byť riadne zdôvodnená. Správna úvaha v posudzovanom prípade je možná len v rámci dôvodov zamietnutia vymedzených v ustanovení § 34 ods. 12 v spojení s § 33 ods. 6 zákona o pobyte cudzincov. Rovnako mal za to, že žalovaný okrem toho, že nesprávne postupoval pri zisťovaní a vyhodnotení skutkového stavu, prekročil tiež prípustné hranice správnej úvahy nad rámec uvedených zákonných ustanovení.

26. Žalobca v správnej žalobe nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania [ v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „“ alebo „SSP“).

III. Vyjadrenie žalovaného, replika žalobcu, duplika žalovaného

27. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

28. Poukázal na to, že žalobcovi bol dňa 07.08.2015 správnym orgánom udelený prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky s platnosťou do 31.03.2017 s tým, že dňa 24.04.2017 mu bol prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou do 24.04.2018 obnovený. Žalobcovi bol vyhotovený doklad vo forme identifikačnej karty č. W s dátumom ukončenia platnosti 24.04.2018. Žalobca dňa 04.04.2018 na správnom orgáne podal žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom vo vyplnenom úradnom tlačive v bode 27 ako bydlisko v Slovenskej republike uviedol adresu A. I., Z. P. XXXX/XX s tým, že úplnosť a pravdivosť uvedených údajov potvrdil svojím podpisom.

29. Splnomocnený zástupca žalobcu k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podľa ako doklad potvrdzujúci zabezpečenie ubytovania doložil dňa 16.07.2018 čestné vyhlásenie o zabezpečení ubytovania na adrese A. I., Z. P. XXXX/XX, podpísané majiteľom nehnuteľnosti dňa 09.07.2018 spolu s výpisom listu vlastníctva č. XXXX.

30. Lustráciou v informačnom systéme Policajného zboru bolo zistené, že na uvedenej adrese je nahlásených na prechodný pobyt 34 občanov Iránskej islamskej republiky. Na uvedenej adrese bola vykonaná kontrola, kedy bolo zistené, že sa jedná dvojdom, ktorý je nedostavaný, interiér je nezariadený, okolie domu je neupravené. Podľa zistení od susedov v dome nikto nebýva a ani sa tam dlhodobo nikto nezdržiava, ďalej susedia uviedli, že nikdy tam nevideli pohybovať sa nejakých cudzincov, okrem dovolenkárov, ale nešlo o občanov z arabských krajín. Šetrením u spoločnosti Západoslovenská distribučná a.s., Bratislava bolo zistené, že na odbernom mieste 24ZZS131966000F, A. I., P. Z. XXXX na meracom zariadení 334206 namerali za obdobie od 08.04.2015 do 25.08.2016 spotrebu elektriny 831 kWh a za obdobie od 26.08.2016 do 02.04.2017 na meracom zariadení 21163386 namerali spotrebu 113 kWh, pričom od pracovníka tejto spoločnosti bolo zistené, že priemerná spotreba 4-člennej domácnosti, ktorá má ohrev teplej vody na elektrinu je zhruba 2500kWh ročne. Tento údaj slúžil na porovnanie spotreby so spotrebou na kontrolovanom mieste, kde je nahlásených 34 cudzincov.

31. Ďalej žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobca sa nezdržiaval na uvedenej adrese bolo potvrdené aj preverovaním cestovného dokladu (bližšie bod 8 tohto rozsudku).

32. Na základe týchto skutočností je zrejmé, že žalobca dňa 16.07.2018 doložením dokladu o ubytovaní k žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania na adrese A. I., Z. P. XXXX/XX uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko sa na uvedenej adrese sa nezdržiaval ani pred podaním žiadosti, uvedené ubytovanie slúžilo žalobcovi iba čisto k udeleniu prechodného pobytu s tým, že adresu ubytovania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, pričom svojím podpisom žalobca potvrdil úplnosť a pravdivosť uvedených údajov. Na základe týchto skutočností a po zhodnotení predložených a zadovážených dokladov správny orgán rozhodnutím zo dňa 26.09.2018 zamietol žalobcovi žiadosť o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky podľa z dôvodu podľa , ktoré bolo doručené splnomocnenej osobe menom J. D. prostredníctvom Slovenskej pošty dňa 26.10.2018.

33. Odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu bolo podané v zákonom stanovenej lehote. Nakoľko správny orgán odvolaniu v plnom rozsahu nevyhovel a o odvolaní nerozhodol, podľa ustanovenia § 57 ods. 2 správneho poriadku ho dňa 28.12.2018 predložil žalovanému na rozhodnutie.

34. Žalovaný ďalej poukázal na to, že v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky správny orgán zisťoval podmienky jeho obnovenia, a teda zisťoval, či žalobca bude mať počas obdobia prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky zabezpečené ubytovanie. V žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky žalobca uviedol ako svoje bydlisko v Slovenskej republike adresu Z. P. XXXX/XX, XXX XX A. I.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca na tejto adrese nebýva, ani sa na uvedenej adrese nezdržiava.

35. Pri výkone kontroly ubytovania je policajt oprávnený vstupovať do priestorov ubytovacích zariadení podľa a podľa vykonávať kontrolu plnenia podmienok pobytu a dodržiavanie povinností cudzincov. Žalovaný dal do pozornosti, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava. Bez tejto znalosti, nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle , pričom nezdržiavanie sa na adrese v čase kontroly, kde má cudzinec zabezpečené ubytovanie, môže mat' za následok, že predkladanie potvrdenia o ubytovaní je zo strany správneho orgánu považované za poskytovanie nepravdivých alebo zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu.

36. Dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nebola otázka zabezpečenia ubytovania, resp. či ubytovanie spĺňa požiadavky z hľadiska podmienok stanovených osobitným predpisom a to vyhlášky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. o podrobnostiach a požiadavkách na vnútorné prostredie budov a o minimálnych požiadavkách na byty nižšieho štandardu a na ubytovacie zariadenia ale to, či sa na uvedenej adrese, ktorú uviedol žalobca v žiadosti o udelenie resp. o obnovenie prechodného pobytu vôbec zdržiaval počas pobytu.

37. Priebeh samotného konania je v rukách správneho orgánu a v zásade by mal smerovať k jednému - k nazbieraniu dostatočného množstva použiteľných podkladov, na základe ktorých môže správny orgán dokázať objektívne a správne rozhodnúť. K tomuto účelu má správny orgán viacero prostriedkov, ktoré môže v priebehu konania využiť v súlade so správnym poriadkom, pričom je na úvahe správneho orgánu, aké prostriedky na zabezpečenie dostatočného získania podkladov na rozhodnutie zvolí.

38. K námietke žalobcu týkajúcej sa nemožnosti vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia žalovaný uviedol, že dňa 14.01.2019 bol žalobca prostredníctvom splnomocnenej osoby v konaní menom J. D. vyzvaný na vyjadrenie sa k podkladom zabezpečených žalovaným pred vydaním rozhodnutia a stanovil mu lehotu 5 dní. Výzvu na vyjadrenie prevzala J. D., ktorá následne dňa 07.03.2019 doručila žalovanému svoje vyjadrenie.

39. K zisťovaniu skutkového stavu žalovaný poukázal na to, že v administratívnom spise žalobcu sa nachádza niekoľko záznamov z previerok, ktoré boli vykonané na uvedenej adrese, avšak záver zo všetkých vykonaných kontrol z rokov 2017 až 2019 je, že dom je neobývaný, neoznačený, bez popisných a orientačných čísel, bez schránok, pričom žalovaný zdôraznil, že dom je napriek tomu, že v ňom má byť ubytovaných 34 cudzincov, neobývaný. Pri žiadnej z vykonaných kontrol sa v dome nezdržiaval cudzinec, ktorý má na danej adrese zabezpečené ubytovanie. Preto žalovaný skonštatoval, že tvrdenia splnomocneného zástupcu o tom, že žalobca sa na uvedenej adrese zdržiava, nie je ničím podložené.

40. Žalovaný poukázal na to, že pri podávaní žiadosti sa zabezpečenie ubytovania vyžaduje z dôvodu, aby mal policajný útvar možnosť kontroly pobytu cudzincov a vedel, kde sa cudzinec na území Slovenskej republiky v prevažnej miere zdržiava, pričom bez tejto znalosti nie je možné zo strany policajného útvaru vykonávať kontroly v zmysle Preto v prípade, ak žalobca uvedie adresu, na ktorej sa nezdržiava, vzniká podozrenie o tom, že žalobca neplní účel pobytu. Opätovné doloženie potvrdenia o zabezpečení ubytovania na adrese, na ktorej sa žalobca nezdržiaval bolo preto vyhodnotené za poskytovanie nepravdivých a zavádzajúcich údajov zo strany žalobcu a to len za účelom splnenia formálnych podmienok k obnoveniu pobytu.

41. Podľa žalovaného doloženie zákonom predpísaných dokladov je jednou, nie však jedinou podmienkou pre obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky, keď zo žiadneho ustanovenia zákona o pobyte cudzincov nevyplýva povinnosť správneho orgánu, aby pri splnení zákonných podmienok obnovil prechodný pobyt na účel podnikania na území Slovenskej republiky bez priestoru na správnu úvahu. Žalovaný mal za to, že doloženie dokladu o zabezpečení ubytovania bolo zo strany žalobcu len účelové, a to za účelom splnenia zákonných podmienok bez snahy reálneho zdržiavania sa na uvedenej adrese počas obnovenia prechodného pobytu na území Slovenskej republiky dodajúc, že žalobca nijakým spôsobom pri obnovovaní pobytu nepreukázal, že sa na danej adrese zdržiaval počas udeleného pobytu, keď správny orgán v rámci konania o obnovení pobytu využil podklady, ktoré sú mu známe z jeho služobnej činnosti a ktorými má (z úradného záznamu a z fotografií)

za preukázané, že na uvedenej adrese žalobca nebýval počas udelenia pobytu aj napriek tomu, že mal na uvedenej adrese zabezpečené ubytovanie.

42. Vo vzťahu k previerkam žalovaný uviedol, že v zákone o pobyte cudzincov sa uvádza, že kontroly sú vykonávané policajným orgánom. V zákone sa neuvádza, že kontroly adries a ubytovania je oprávnené vykonávať len oddelenie cudzineckej polície, ale že ich vykonáva policajný útvar. V danom prípade sa jednalo o Národnú jednotku boja proti nelegálnej migrácii úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, ktorá je policajným útvarom a ktorá má vykonávanie previerok v popise služobnej činnosti. Previerky takýto policajný útvar vykonáva buď na základe informácií, ktoré mu boli poskytnuté z iných súčastí Policajného zboru alebo na základe vlastných zistení. Informácie z takejto previerky poskytol správnemu orgánu, ktorý je miestne príslušný, nakoľko boli vykonávané v jeho služobnom obvode. Správny orgán takto poskytnuté informácie použil v rámci konania ako informácie mu známe zo služobnej činnosti. Nakoľko sa v danom prípade jednalo o preverovanie skutočností, nie je potrebné, aby boli k takýmto previerkam vyhotovované zápisnice o vypočutí a keďže v danom prípade policajný útvar neviedol vyšetrovanie v trestnej veci, nebolo potrebné vyťažované osoby vypočuť do zápisnice.

43. K zdržiavaniu sa na území Slovenskej republiky žalovaný uviedol, že k povinnostiam žalobcu podľa taktiež patrí oznámiť Policajnému útvaru, že sa bude zdržiavať v rámci územia Slovenskej republiky mimo miesta udeleného pobytu nepretržite viac ako 30 dní, pričom v administratívnom spise žalobcu sa žiadne takéto oznámenie nenachádza a to napriek tomu, že je preukázané, že žalobca sa v schengenskom priestore zdržiaval počas udeleného prechodného pobytu za obdobie 602 dní, iba 14 dní a po obnovení prechodného pobytu na 365 dní iba 22 dní. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na to, že žalobca sa zdržiaval nielen mimo územia Slovenskej republiky, ale aj mimo schengenský priestor. Preto uzavrel, že zo zistení správneho orgánu je dokázané, že z udeleného pobytu má prospech výlučne žalobca dodajúc, že sa nejedná o záujem podnikať na území Slovenskej republiky, ale ide len o vybavenie pobytu v schengenskom priestore prostredníctvom Slovenskej republiky. Poukázal na to, že žalobca je konateľom spoločnosti STANBERG s.r.o. spolu s ďalšími štátnymi príslušníkmi Iránskej islamskej republiky, spoločnosť bola založená dňa 01.03.2014. Uvedená spoločnosť podľa názoru žalovaného a správneho orgánu bola zriadená iba pre účely zlegalizovania pobytov občanov z Iránskej islamskej republiky, pričom nevykonáva reálnu podnikateľskú aktivitu na území Slovenskej republiky a to s poukazom na ustanovenie (z daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2017 bolo preukázané, že spoločnosť STANBERG s.r.o. dosiahla len zákonom určený minimálny zisk).

44. Podľa žalovaného je žalobca ten, na kom leží dôkazné bremeno a povinnosť preukázať svoje tvrdenie, že sa zdržiava na adrese, na ktorej má zabezpečené ubytovanie dodajúc, že podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku je žalobca povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. Z povinnej súčinnosti správneho orgánu a žalobcu vyplýva, že správnemu orgánu nemožno vytýkať ako chybu konania, ak neprihliadol na dôkazy, ktoré mohol navrhnúť len žalobca, ak ich nenavrhol. Správny orgán pri zamietnutí žiadosti žalobcovi o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky nesleduje svoj prospech, ale sa rozhoduje na základe informácií, ktoré získa počas konania, alebo ktoré sú mu známe zo služobnej činnosti a ktoré mu žalobca v konaní o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky poskytne.

45. Mal za to, že v konaní boli zaobstarané dostatočné podklady a dôkazy, na základe ktorých sa rozhodlo, postupovalo sa aj v úzkej súčinnosti so žalobcom, nakoľko bola žalobcovi poskytnutá možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a rovnako mu bola daná možnosť, aby svoje práva uplatnil a účinne obhajoval.

46. Žalovaný záverom uviedol, že preskúmal a prehodnotil všetky listinné dôkazy, ktoré sú uložené v administratívnom spise žalobcu týkajúce sa zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania na území Slovenskej republiky, pričom s uvedenými sa stotožnil, čo viedlo k záveru o vecnej správnosti prvostupňového správneho rozhodnutia. Preto bolo rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdené tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o odvolaní a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 2 správneho poriadku.

47. Žalovaný v písomnom vyjadrení nepožiadal správny súd o nariadenie pojednávania, hoci bol poučený podľa (č.l. 33).

48. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (okrem iného) poukazoval na to, že jediným dôvodom, na základe ktorého bola žiadosť zamietnutá, bol dôvod podľa ustanovenia o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), podľa ktorého: „Policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.“ Naplnenie tohto dôvodu spočíva podľa prvostupňového správneho rozhodnutia v tom, že údajne doložením dokladu o ubytovaní uviedol nepravdivé a zavádzajúce údaje, nakoľko na uvedenej adrese sa nezdržiaval, a preto adresu ubytovania účastník konania nepravdivo uviedol vo vyplnenej žiadosti. Uvedený dôvod bol jediným dôvodom zamietnutia žiadosti, a preto predmetom preskúmania v tomto konaní môže byť správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho rozhodnutia iba z hľadiska splnenia zákonných podmienok pre zamietnutie žiadosti na základe tohto dôvodu. Nie je prípustné, aby žalovaný až vo svojom druhostupňovom rozhodnutí alebo dokonca až vo vyjadrení v rámci súdneho prieskumu jeho rozhodnutia uvádzal ďalšie dôvody, ktoré neboli predmetom prvostupňového ani odvolacieho konania a teda nemal možnosť sa s nimi oboznámiť a vyjadriť sa k nim. Konkrétne ide o skutočnosti týkajúce sa nevykonávania podnikateľskej činnosti, sídla spoločnosti, ktorej je štatutárnym orgánom, plnenia povinnosti oznamovať, že sa bude mimo miesta pobytu zdržiavať viac ako 30 dní alebo viac ako 180 dní, mimo územia Slovenskej republiky. V súvislosti s nevykonaním výsluchu svedkov podľa správneho poriadku a nevykonaním ohliadky podľa žalobca namietal, že konanie o žiadosti o obnovenie prechodného pobytu je správnym konaním, na ktoré sa vzťahuje správny poriadok, vrátane procesného postupu pri získavaní podkladov pre rozhodnutie a pri dokazovaní, na čom nič nemení to, že vecne príslušným na rozhodovanie je policajný útvar. V ostatnom sa jeho vyjadrenie zhoduje so žalobnými bodmi.

49. Žalovaný dupliku nepodal.

IV. Relevantná právna úprava

50. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

52. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o udelenie prechodného pobytu, ak štátny príslušník tretej krajiny uvedie nepravdivé alebo zavádzajúce údaje alebo predloží falošné alebo pozmenené doklady alebo doklad inej osoby.

53. Podľa policajný útvar zamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu z dôvodov podľa ; policajný útvar však nezamietne žiadosť o obnovenie prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny z dôvodu podľa a) v prípade ohrozenia verejného zdravia, ak ide o prechodný pobyt podľa , b) a , ak ide o prechodný pobyt podľa .

54. Podľa policajný útvar je oprávnený vykonávať kontrolu a) oprávnenosti pobytu, plnenia podmienok pobytu a dodržiavania povinností cudzinca podľa tohto zákona, b) dodržiavania povinností inými fyzickými osobami a právnickými osobami v súvislosti s pobytom podľa tohto zákona.

55. Podľa , pri výkone kontroly podľa odseku 1 je policajt oprávnený

a) vstupovať na miesta určené na podnikanie, zamestnanie alebo štúdium a do priestorov ubytovacích zariadení; to neplatí, ak je nedotknuteľnosť miesta zaručená osobitným predpisom, b) požadovať preukázanie totožnosti a vyžadovať vysvetlenie ku skutočnostiam, ktoré sú predmetom kontroly.

56. Podľa vety prvej , ak nie je v tomto zákone alebo osobitnom predpise ustanovené inak, vzťahuje sa na konanie podľa tohto zákona všeobecný predpis o správnom konaní.

57. Podľa § 3 ods. 2 správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.

58. Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

59. Podľa § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.

60. Podľa § 33 ods. 1 správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.

61. Podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

62. Podľa § 34 ods. 3 správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.

63. Podľa § 34 ods. 4 správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.

64. Podľa § 34 ods. 5 správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

65. Podľa § 34 ods. 6 správneho poriadku skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.

66. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

V. Konanie na správnom súde, rozhodnutie správneho súdu

67. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy a orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov ( ) napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti

rozhodnutia ( ), postupom podľa v spojení s vec prejednal bez nariadenia pojednávania, keď deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná.

68. Správny súd mal z výroku prvostupňového rozhodnutia preukázané, že dôvodom zamietnutia žiadosti žalobcu o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania bol dôvod uvedený v ustanovení , keď prvostupňový správny orgán na základe vykonaného dokazovania uzavrel, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania uviedol nepravdivý a zavádzajúci údaj týkajúci sa adresy, na ktorej mal mať zabezpečené ubytovanie na území Slovenskej republiky.

69. Zo žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na účel podnikania podanej dňa 04.04.2018 mal správny súd preukázané, že žalobca v tejto uviedol adresu ubytovania v Slovenskej republike Z. P. XXXX/XX, XXX XX A. I.. V administratívnom spise sa rovnako nachádza čestné vyhlásenie O. D., vlastníka nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX, katastrálne územie A. I., že žalobcovi poskytne ubytovanie na uvedenej adrese. Obsahom administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že Národná jednotka boja proti nelegálnej migrácií okrem iného v dňoch 12.10.2017, 29.01.2018 a 12.02.2018 vykonala podľa § 75 ods. 1 zákona o cudzincov šetrenie na adrese A. I., Z. P. XX, na ktorej sa mal žalobca zdržiavať v prípade, ak bol na území Slovenskej republiky na základe udeleného prechodného pobytu za účelom podnikania (tento mu bol udelený do 24.04.2018), pričom bolo zistené, že v dome ani v okolí susedia cudzincov nevideli, títo nemali vedomosť o tom, že na tejto adrese sú cudzinci ubytovaní. Operatívne šetrenia s rovnakým výsledkom boli tiež vykonané v dňoch 04.06.2018 a 14.12.2018.

70. Rovnako mal správny súd z dôvodov uvedených v odvolaní preukázané, že žalobca napriek skutočnosti, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia mu muselo byť zrejmé na základe akých skutočností prvostupňový správny orgán zamietol jeho žiadosť o obnovenie prechodného pobytu, neoznačil konkrétne dôkazy, ktoré mali preukázať, že sa na uvedenej adrese počas udeleného prechodného pobytu (do 24.04.2018) skutočne zdržiaval, pričom v tomto smere bol zaťažený dôkazným bremenom.

71. Vo vzťahu k námietke žalobcu, že prvostupňový správny orgán porušil jeho právo vyjadriť sa k podkladu jeho rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia a navrhnúť jeho doplnenie (§ 33 ods. 2 správneho poriadku), keď na uplatnenie týchto práv nebol prvostupňovým správnym orgánom vyzvaný správny súd, vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu, uvádza, že toto procesné pochybenie bolo zhojené žalovaným, ktorý splnomocnenú zástupkyňu preukázateľne vyzval na vyjadrenie sa v zmysle § 33 ods. 2 správneho poriadku, pričom ju súčasne oboznámil, že dňa 14.12.2018 vykonal s rovnakým výsledkom ďalšiu previerku ubytovania na adrese A. I., Z. P. XX a XX. Splnomocnená zástupkyňa právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia využila, keď 7. marca 2019, potom ako dňa 26.02.2019 nahliadla do administratívneho spisu, doručila žalovanému svoje vyjadrenie.

72. V súvislosti s postupom žalovaného správny súd uvádza, že žalovaný bol, vzhľadom na vykonanú opakovanú previerku ubytovania, za účelom čistoty procesu povinný s touto skutočnosťou oboznámiť žalobcu, pričom tým, že splnomocnená zástupkyňa žalobcu bola následne oboznámená s jednotlivými podkladmi rozhodnutia, ku ktorým sa aj vyjadrila, došlo k odstráneniu vady konania pred prvostupňovým správnym orgánom a to s poukazom na ustanovenie § 59 ods. 1 správneho poriadku. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na ustálenú judikatúru uplatňujúcu sa v rámci správneho súdnictva, z ktorej vyplýva, že rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka [rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. (R 122/2003)]. S poukazom na uvedené preto správny súd nepriznal relevanciu tejto procesnej námietke.

73. Pokiaľ ide o samotný dôvod zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky za účelom podnikania, správny súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s prijatým záverom konajúcich orgánov verejnej správy, že žalobca uvedením adresy A. I., Z. P. XX uviedol v žiadosti nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť má, v prípade žalobcu, bez ďalšieho za následok zamietnutie žiadosti podľa . Tento záver je

podložený vykonanými šetreniami, pričom z pohľadu námietok žalobcu, je pre správny súd zásadné šetrenie vykonané najmä v dňoch 12.10.2017, 29.01.2018 a 12.02.2018, teda ešte počas udeleného prechodného pobytu, ktorým je preukázané, že žalobca sa na uvedenej adrese nezdržiaval. Uvedenie tejto adresy bolo preto dôvodne vyhodnotené ako formálne, a to výlučne za účelom získania obnovenia prechodného pobytu. V tomto smere, podľa názoru správneho súdu, konajúce orgány verejnej správy vykonali dostatočné dokazovanie, pričom žalobca nepreukázal, že by sa na adrese, ktorú uviedol vo svojej žiadosti skutočne zdržiaval.

74. Vo vzťahu k postupu príslušného policajného útvaru, ktorý vykonal viaceré šetrenia v súvislosti s tým, či sa žalobca zdržiaval na adrese, ktorú uviedol v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu správny súd uvádza, že tieto nemali povahu ohliadky alebo výsluchov svedkov, tak ako to v žalobe namietal žalobca, ale išlo o postup podľa , keď účelom týchto šetrení bolo preveriť, či žalobcom uvádzané údaje vo svojej žiadosti o obnovenie prechodného pobytu korešpondujú so skutočnosťou. Výlučne takýmito operatívnymi šetreniami a kontrolou bolo možné preveriť, resp. zistiť, či osoba, ktorá požiadala o obnovenie prechodného pobytu sa na uvedenej adrese zdržiava. Tento zákonný postup preto nemá charakter ohliadky, na ktorú je účastník konania podľa správneho poriadku prizvaný. Na tomto mieste považuje správny súd za potrebné zdôrazniť, že skutočnosť, že žalobca nebol o vykonaní operatívneho šetrenia vopred informovaný, ako je tomu v prípade výkonu výsluchu svedka alebo výkonu ohliadky, je na účely daného konania logická a predpokladaná a to v záujme zabezpečenia objektívnosti šetrenia a hodnovernosť takto získaného dôkazu nijak neznižuje.

75. V súvislosti s námietkou, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia, ako aj vo vyjadrení k správnej žalobe uvádza aj iné dôvody, pre ktoré došlo k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky na účel podnikania, správny súd uvádza, že v prípade žalobcu bol relevantným dôvodom zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu dôvod ustanovený v , teda uvedenie nepravdivého a zavádzajúceho údaja. Tiež je potrebné upriamiť pozornosť žalobcu, že už prvostupňový správny orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosti, ktoré boli preukázané jeho cestovným dokladom a z ktorých vyplývalo, že žalobca sa v schengenskom priestore zdržiaval v presne špecifikovanom období len sporadicky, v roku 2015 šesť dní, v roku 2016 tri dni, v roku 2017 desať dní, čo nezodpovedalo účelu prechodného pobytu, ktorým bolo podnikanie žalobcu na území Slovenskej republiky. Už z uvedeného preto jasne vyplýva, že účel prechodného pobytu žalobcu bol formálny. Z pohľadu správneho súdu žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia len doplnil určité aspekty podnikateľskej činnosti žalobcu, konkrétne vo vzťahu k dosiahnutému príjmu, ktorý bol obsahom administratívneho spisu preukázaný a preto správny súd toto konštatovanie žalovaného nevyhodnotil ako doplnenie dôvodov smerujúcich k zamietnutiu žiadosti o obnovenie prechodného pobytu. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného založenú na neplnení povinnosti ustanovenej v , tak túto správny súd vyhodnotil ako podporný argument k hlavnému dôvodu zamietnutia žiadosti o obnovenie prechodného pobytu, nakoľko aj bez pridania tejto argumentácie, by dôvod - uvedenie nepravdivého a zavádzajúce údaju podloženého čestným vyhlásením, bol pre zamietnutie žiadosti o obnovenie prechodného pobytu na základe vykonaného dokazovania, postačujúci. Z uvedeného dôvodu preto doplnenie argumentácie ustanovením do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, nemá z pohľadu správneho súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

76. S poukazom na uvedené, správny súd dospel k záveru, že žalobca v žiadosti o obnovenie prechodného pobytu podanej dňa 04.04.2018 uviedol vo vzťahu k adrese ubytovania na území Slovenskej republiky nepravdivý a zavádzajúci údaj, ktorá skutočnosť mala oprávnene za následok zamietnutie jeho žiadosti a to s odkazom na ustanovenie v spojení s . Preto správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa zamietol.

77. O trovách konania rozhodol správny súd podľa a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko v správnom súdnom konaní orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.

78. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.