Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/113/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu C. H. G., Z.. so sídlom R. XX, XXX XX F., V.: XX XXX XXX, právne zastúpeného G. &. C., G. so sídlom D. X, XXX XX H., V.: XX XXX XXX, proti žalovanej: J. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom U.. Q. XXXX/XX, F. - I., právne zastúpenej F. A. -B. F. so sídlom C. R. XXXXXXX-XX, XXX X,. S. T. D., V.: XXX XXX XXX, v konaní o zaplatenie 5.337,85 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. -232 zo dňa 19. 03. 2019, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaná j e p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.337,85 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.337,85 € od 29. 07. 2017 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia a zároveň uložil žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanej plnenia titulom zmluvy, ktorú uzavreli strany sporu dňa 05. 03. 2015, a to zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX (ďalej v texte „zmluva o úvere“), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 5.800,- € s dohodnutou fixovanou úrokovou sadzbou vo výške 9,90 % ročne. Nakoľko žalovaná porušila povinnosť splácať úver riadne a včas, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 28. 07. 2017 v zmysle článku 4 bod 3 zmluvy o úvere. Žalobca sa preto domáhal zaplatenia istiny spolu s dohodnutým úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, pričom výslovne si nárok na zaplatenie riadnych úrokov a úrokov z omeškania do vyhlásenia predčasnej splatnosti od žalovanej neuplatňoval. Istina pohľadávky zo zmluvy o úvere podľa žaloby žalobcu ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru predstavovala sumu 5.341,41 € (zosplatnená časť úveru vo výške 4.933,83 € + predtým nezaplatené a preúčtované splátky úveru spolu vo výške 407,76 € - čiastočná úhrada vo výške 3,74 € zo dňa 22. 02. 2017). Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru už žalovaná nerealizovala žiadnu úhradu.

3. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 04. 12. 2018 namietala doručenie listiny, obsahom ktorej malo byť vyhlásenie predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru ku dňu 27. 07. 2017. Už v uvedenom podaní namietala, že nebolo preukázané doručenie tejto predmetnej listiny a žalobca ani žiadnym spôsobom nepreukázal doručenie uvádzaného vyhlásenia, nakoľko ním predložený podací hárok ako dôkaz o doručovaní listu s obsahom vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalovanej nepostačuje. Naviac

zásielka nebola doručovaná do jej vlastných rúk, teda nebolo v konaní preukázané, že sa dostala uvedená listová zásielka do jej dispozičnej sféry.

4. Následne okresný súd spor prejednal na pojednávaní dňa 19. 03. 2019. Zo skutkových tvrdení sporových strán a z vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi okresný súd ustálil skutkový stav tak, že medzi stranami nebolo sporné uzavretie zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu G. G., Z. a žalovanou, pričom zo zmluvy vyplýva, že celková výška úveru je 5.800,- €, úroková sadza platná ku dňu schválenia: 9,9 %, druh úrokovej sadzby: fixná, úrok z omeškania 5,25 % ročne, spôsob čerpania - bezhotovostne, splátka vo výške 77,14 €, počet splátok istiny, úrokov a poplatkov: 120, platobný deň: k 20. dňu príslušného mesiaca, platobný deň prvej splátky: 20. apríla 2015, spôsob splácania: mesačne, konečná splatnosť úveru a doba trvania zmluvy: 20. 03. 2025, RPMN: 10,36 %, priemerná ročná miera nákladov: 11,58 % a celkové náklady spojené s úverom: 9.256,80 €. Ďalej nebolo medzi stranami sporné poukázanie sumy 5.800,- € na účet žalovanej, s tým, že žalovaná sa dostala do omeškania 21. 08. 2016, a to nezaplatením splátky pripadajúcej na deň 20. augusta 2016. Medzi stranami boli sporné tvrdenia ohľadom splnenia zákonných náležitostí spornej zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 05. 03. 2015, doručenie listiny o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru a inkorporačná doložka.

5. Okresný súd aplikujúc ust. , , v spojení s , ako aj ust. a nasl. , a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov ( ďalej v texte „“ ) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že strany uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, vo veci išlo o spotrebiteľský spor ( a nasl. ). Uzavretie uvedenej zmluvy o úvere medzi stranami sporu nebolo sporné a žalobca k žalobe pripojil aj písomné vyhotovenie spolu s amortizačnou tabuľkou, obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov. Okresný súd následne podrobil zmluvu o úvere súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne podľa názoru súdu sporná zmluva o úvere netrpí absenciou . Okresný súd konkretizoval, že zmluva o úvere netrpí absenciou údaja o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, ktorý je v zmluve riadne uvedený. Ďalej súd posudzoval údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, keď argumentácia žalovanej mala svoj základ v tvrdení, že RPMN vo výške 10,36 % je nesprávnym údajom, nakoľko podľa internetových výpočtov je tento údaj vo výške 10,45 % alebo vo výške 10,64 %, a teda je uvedený v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd vzhľadom na uvedené tvrdenie porovnal rôzne internetové kalkulačky s tým, že nie je možné povedať, ktorá z nich poskytuje správny výpočet, pričom súd zohľadňuje možný mierny rozptyl údaja o RPMN práve s ohľadom na rôzne výpočty, keď každá kalkulačka zverejnená na jednotlivých internetových stránkach počíta RPMN v rozdielnej výške v závislosti od toho, s akými parametrami pracuje, a teda nie je možné určiť presnú a jedine správnu výšku RPMN. Okresný súd zdôraznil v tejto súvislosti, že je potrebné zohľadniť ďalšie parametre úveru: dátum prvej a poslednej splátky, ako aj výšku poslednej splátky, ktorá je vždy v inej výške, než výška dohodnutej splátky (ak aj z amortizačnej tabuľky je zrejmé, že posledná splátka úveru už nemala byť 77,14 €, ale vo výške 75,26 € ), čo taktiež môže spôsobovať isté skreslenie tohto výpočtu. Okresný súd doplnil aj skutočnosť, že žiadna interaktívna kalkulačka na výpočet RPMN na internete neprodukuje úplne presné výpočty, keď podporne tento názor prezentoval na odborných školeniach aj pracovník Národnej banky Slovenska.

7. Okresný súd ďalej v konaní posudzoval aj údaj o priemernej hodnote ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 (č. l. 145 spisu) zistil, že ostatné spotrebiteľské úvery sa poskytovali v rámci splatnosti nad 5 do 10 rokov pri RPMN vo výške 11,58 %, a teda aj tento údaj uvedený v zmluve o úvere v takejto výške je uvedený správne (s prihliadnutím aj na ust. nariadenia vlády č. ).

8. Žalovaná v rámci svojej obrany ďalej namietala, že predmetný úver mal súd považovať za bezúročný a bez poplatkov, pretože zmluva o úvere neobsahuje „výšku, počet a termíny splátok istiny a oddelene výšku, počet a termíny splátok úrokov v zmysle “. Okresný

súd v tomto smere konštatoval, že údaje uvedené v zmluve o úvere sú v súlade s ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, nakoľko k záveru, že zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a oddelene výšku, počet a termíny splátok úroku a poplatkov, t. j. presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok v podobe určenia, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na splátku bežného úroku a poplatkov, dospela aj súdna prax, keď okresný súd poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. sp. zn. , , , a pod..

9. Pokiaľ išlo o požiadavku žalovanej, aby okresný súd posúdil, či oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 27. 07. 2017 doručil dodávateľ do jej dispozičnej sféry, okresný súd uviedol, že v prípade uvedeného oznámenia ide o hmotnoprávny úkon, na nastúpenie účinkov ktorého sa vzťahuje ustanovenie . Žalobca podľa okresného súdu preukázal odoslanie oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do dispozičnej sféry žalovanej prostredníctvom pošty na adresu, ktorú uviedla žalovaná v zmluve, a na ktorej žalovaná stále býva a preberá písomnosti aj v priebehu prejednávaného sporu. Žalovaná výslovne neprodukovala skutkové tvrdenia, že predmetné oznámenie jej nebolo doručené, len uviedla, že túto skutočnosť má posúdiť súd. Keďže žalobca preukázal odovzdanie predmetného oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť a to na adresu, na ktorej sa žalovaná v čase doručovania zdržovala, dospel okresný súd k záveru, že doručenie oznámenia do dispozičnej sféry žalovanej žalobca preukázal. Pre záver o doručení hmotnoprávneho úkonu do dispozičnej sféry adresáta nie je podľa okresného súdu nevyhnutné preukázanie doručenia do vlastných rúk, ale postačuje preukázanie takých skutkových okolností, z ktorých vyplýva skutočná možnosť adresáta sa s obsahom doručovanej písomnosti oboznámiť, čo bolo podľa názoru okresného súdu v prejednávanom spore splnené.

10. Okresný súd ďalej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že pokiaľ žalovaná namietala, že obchodné podmienky, všeobecné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov nepodpísala, z článku 9 bod 6 zmluvy o úvere vyplýva, že vzájomné práva a záväzky, ktoré výslovne neupravuje táto zmluva, sa riadia obchodnými podmienkami, všeobecnými obchodnými podmienkami a sadzobníkom poplatkov, a teda je možné ich považovať za neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, preto nebolo potrebné, aby ich žalovaná osobitne podpisovala.

11. Okresný súd teda podrobil uvedenú zmluvu o úvere súdnej kontrole s dôrazom na obranu žalovanej, pričom dospel k záveru, že zmluva má požadované náležitosti v zmysle všeobecných ustanovení podľa , ako aj v zmysle v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere.

12. Na záver okresný súd zdôraznil, že žalovaná nespochybnila výšku dlžnej sumy, ani tvrdenie žalobcu, že úver riadne a včas nesplácala a teda, že boli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru (argumentovala len ohľadne doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru). Vzhľadom na uvedené okresný súd zaviazal žalovanú na zaplatenie celej dlžnej sumy vo výške 5.337,85 € a okrem dlžnej istiny priznal žalobcovi i úrok z omeškania v súlade s ust. a .

13. O nároku na náhrade trov konania rozhodol okresný súd podľa (ďalej v texte „CSP“).

14. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote včas odvolanie žalovaná. Prioritne žalovaná namietala, že písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahuje podpis sudcu, ktorý vec prejednal napriek tomu, že uvedená povinnosť mu vyplýva z ust. a nasl. vyhlášky č. , v dôsledku čoho má rozsudok vady, čo bráni jeho právoplatnosti a vykonateľnosti.

15. Ďalším odvolacím dôvodom žalovanej bolo ňou tvrdené odňatie práva na spravodlivý proces s poukazom na ust. článku 48 ods. 2 . Po opise uvedeného článku sa žalovaná zamerala konkrétne na nesprávny procesný postup súdu, ktorý prejednal spor v jej neprítomnosti ako aj v neprítomnosti jej právneho zástupcu. Žalovaná sa totiž so záverom okresného súdu, že bola na pojednávanie predvolaná riadne a včas nestotožňuje, nakoľko jej právny zástupca doručil okresnému súdu žiadosť o odročenie pojednávania s odôvodnením, že sa musel zúčastniť osobne iného konania na Okresnom súde Bratislava V. Okresnému súdu vytýkala, že súd neoznámil dôvod, na základe ktorého k odročeniu nepristúpil bezodkladne. Naďalej považuje kolíziu

pojednávaní jej právneho zástupcu s iným pojednávaním za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, pretože od nej nebolo možné spravodlivo požadovať, aby si zvolila iného zástupcu. Išlo o postup okresného súdu, ktorý nebol v súlade s ust. a v tejto súvislosti poukázala i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky .

16. Odvolacím dôvodom zo strany žalovanej bola aj tá skutočnosť, že okresný súd dospel na základe dôkazov v konaní vykonaných k nesprávnym skutkovým zisteniam ako aj, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V tomto smere namietala, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazoval na ustanovenia napriek tomu, že žalobca sa domáhal plnenia titulom spotrebiteľskej zmluvy. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spočívajúce v tom, že zmluva o úvere bola uzavretá podľa , preto nemá opodstatnenie, nakoľko z právneho hľadiska je obchodná zmluva uvedená v , ale pridržiava sa všeobecného stĺpca zo zmlúv občianskoprávnych, pretože nemá všetky ustanovenia, ktoré by dopĺňali všeobecnú úpravu záväzkových vzťahov, ktoré sú uvedené v . Zdôraznila preto, že konala ako spotrebiteľka.

17. Ak zmluva obsahuje údaj o RPMN a aj údaj o priemernej RPMN, ktorá je v zmluve uvedená v neprospech spotrebiteľa, potom je podľa žalovanej spotrebiteľ pri takomto porovnaní zavádzaný v tom smere, že v dôsledku tohto nesprávneho údaju môže nadobudnúť presvedčenie, že obdobné úvery sú na trhu poskytované v priemere s vyššou RPMN, a teda že úveru, ktorý mu má byť poskytnutý na základe navrhovanej zmluvy o spotrebiteľskom úvere, je v porovnaní s konkurenciou na trhu výhodnejší, ako v skutočnosti je.

18. Žalovaná sa v odvolaní nestotožnila ani s právnym posúdením záveru okresného súdu ohľadne absencie ust. , keď v tomto zmysle okresný súd nezohľadnil ustanovenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES, preto okresný súd svoje rozhodnutie odvodzuje len od formalistického znenia strohých zákonných noriem bez eurokonformného výkladu práva ako aj v rozpore s rozsudkom Súdneho dvora z 28. 01. 2010 vo veci C-406/08 bod 45.

19. Na záver žalovaná v odvolaní namieta, že okresný súd sa nevysporiadal s aplikáciou ust. , nakoľko v prejednávanej veci predčasnému zosplatneniu úveru, a teda k strate výhody splátok u žalovanej nedošlo, nakoľko nebol preukázaný postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia . Súčasne poukázala na ust. a , v zmysle ktorého je veriteľ pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať. Keďže žalobca konaním hrubo odporujúcim odbornej starostlivosti neskúmal jej schopnosť splácať spotrebiteľský úver, je nevyhnutné tiež dospieť k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a bez poplatkov v zmysle , nakoľko zo strany žalobcu došlo k hrubému porušeniu povinnosti podľa .

20. Na základe všetkých vyššie uvedených tvrdení žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vrátil na doplnenie na súd prvej inštancie, príp. aby rozsudok zamietol v plnom rozsahu.

21. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

22. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovanej a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ust. a a bez nariadenia pojednávania v súlade s (a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie podľa ako vecne správny potvrdil.

23. Okresný súd podrobil zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalobca domáhal plnenia od žalovanej, súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne zmluva o úvere netrpí absenciou tvrdených v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Odvolací súd sa s uvedeným právnym záverom okresného súdu stotožňuje, na dôvody uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia v celom kontexte odkazuje v zmysle ust. ( body 30. až 34. odôvodnenia )

24. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia vzhľadom na odvolacie námietky žalovanej odvolací súd uvádza nasledovné:

25. Odvolací dôvod podľa ust. je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv.

26. Odvolací dôvod podľa ust. je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov.

27. K odvolaciemu dôvodu v zmysle odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval.

28. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolacie dôvody uvádzané žalovanou nie sú naplnené.

29. Okresný súd totiž vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil v zmysle ust. , z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver.

30. Z obsahu spisu nevyplýva, že by okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že okresný súd prejednal spor na pojednávaní dňa 19. 03. 2019 aj na základe písomných podaní zo strany žalovanej. K prejednaniu sporu na pojednávaní dňa 19. 03. 2019 v neprítomnosti žalovanej aj jej zástupcu došlo v súlade s ustanoveniami . Zástupca žalovanej dňa 18. 03. 2019, teda deň pred pojednávaním o 14.37 hod. doručil okresnému súdu podanie ( e-mail ) - žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko splnomocnený zástupca má v uvedený deň pojednávanie na Okresnom súde Bratislava V. o 10.00 hod.. Okresný súd trval na tom, že žalovaná a jej právny zástupca boli na pojednávanie predvolaní riadne a včas a žiadosť o odročenie pojednávania s poukazom na vyššie uvedenú kolíziu s iným pojednávaním nepovažoval za dôvodnú. Okresný súd sa s uvedenou skutočnosťou zaoberal i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď poukázal na to, že dôvodom pre neodročenie pojednávania bolo nepreukázanie okamihu doručenia predvolania na kolidujúce pojednávanie, keď podľa ustálenej súdnej praxe žiadateľ o odročenie pojednávania je dôvodnosť žiadosti a existenciu tvrdených skutočností povinný preukázať najneskôr ku dňu pojednávania, a nemohol opomenúť, že žiadosť o odročenie pojednávania splnomocnený zástupca žalovaného zaslal viac ako mesiac po doručení predvolania na termín pojednávania, teda deň pred pojednávaním, t. j. nie bezodkladne. Aj vzhľadom na uvedené nebolo v možnostiach okresného súdu vyrozumieť splnomocneného zástupcu žalovanej skôr, než pred pojednávaním. Okresný súd zachoval primerane okolnostiam postup v zmysle .

31. Námietka žalovanej z tohto pohľadu ani podľa odvolacieho súdu neobstojí, naopak, žiadosť o odročenie pojednávania zaslal splnomocnený zástupca viac ako mesiac po doručení predvolania na termín pojednávania, deň pred pojednávaním o 14.37 hod., preto pokiaľ okresný súd vyrozumel v zmysle právneho zástupcu žalovanej nasledujúci deň, a to dňa 19. 03. 2019 o 8.57 hod., išlo o postup súladný s ustanoveniami . Právo strany sporu, aby jej vec bola prejednávaná verejne a v jej prítomnosti, ktoré právo je zaručené , nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti strany, ale tak, že súd je povinný umožniť strane sporu uplatnenie tohto práva. Podľa názoru odvolacieho súdu posúdenie žiadosti o odročenie pojednávania a kvalifikovanie dôvodu pre odročenie dôvodu pojednávania tvrdeného stranou z hľadiska, či ide o dôležitý dôvod, je v kompetencii konajúceho súdu, ktorý tento dôvod musí vyhodnotiť

so zreteľom na všetky okolnosti prejednávanej veci. Aj prípadná kolízia pojednávaní právneho zástupcu môže predstavovať dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania, avšak nie každá kolízia pojednávaní právneho zástupcu dôvod pre odročenie pojednávania vytvára. Vychádzajúc z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky o taký prípad podľa odvolacieho súdu ide len vtedy, ak právny zástupca účelne využil všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci, ktoré mu právna úprava priznáva a napriek tomu zastúpenie klienta na pojednávaní zabezpečiť nemožno. Takéto okolnosti žalovaná a ani jej právny zástupca netvrdili a ani nepreukázali, že právny zástupca účelne využil všetky zákonom pripustené prostriedky a spôsoby poskytovania právnej pomoci, ktoré mu právna úprava priznáva. Od začiatku konania až do vyhlásenia napadnutého rozsudku žalovaná mala dostatočný priestor, aby realizovala svoje práva vyplývajúce z voči súdu. Preto aj v danej veci, existujúca kolízia pojednávaní právneho zástupcu sama osebe nie je dôvodom pre odročenie pojednávania. Zo strany okresného súdu nebolo žalovanej odňaté právo na spravodlivý proces.

32. Súčasne rozhodnutie okresného súdu spĺňa i podmienky upravené a nasl. vyhlášky č. o spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdu, špecializovaný trestný súd a vojenské súdy, pokiaľ z obsahu spisu vyplýva, že rovnopis rozhodnutia bol zákonnou sudkyňou podpísaný osobne (č. l. 247 spisu) a následne došlo i k autorizácii elektronického prvopisu zákonným sudcom N.. Y. I., ktorú skutočnosť preukazuje doložka o autorizácii z č. l. 248 spisu.

33. Ďalšia odvolacia námietka zo strany žalovanej spočívajúca v tom, že v odôvodnení napadnutého rozhodnutia okresný súd argumentuje aplikáciu ustanovení , taktiež nie je dôvodnou. Okolnosť, že zmluva o úvere bola uzavretá i v súlade s ustanoveniami nič nemení na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia, ak okresný súd posudzoval zmluvu o úvere ako zmluvu spotrebiteľskú. Úvahy žalovanej uvedené v odvolaní, že okresný súd sa nezaoberal tým, že ide o zmluvu spotrebiteľskú, sú preto nesprávne. Uvedené je v úplnom rozpore s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, ak okresný súd výslovne konštatoval, že podrobil uvedenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere súdnej kontrole, pričom dospel k záveru, že neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a súčasne skúmal i absenciu tvrdených . Okresný súd považoval zmluvu za spotrebiteľskú a aj predmet konania identifikoval ako spotrebiteľský spor aplikujúc ust. a nasl. ).

34. Okresný súd sa vecne správne vysporiadal i s námietkou žalovanej, že RPMN a priemerná hodnota RPMN sú v zmluve o úvere uvedené nesprávne. Žalovaná totiž svoje tvrdenia opierala len o internetové výpočty, teda nepreukázala, že ňou tvrdený údaj je údajom nesprávnym. Okresný súd porovnal rôzne internetové kalkulačky, na ktoré žalovaná poukazovala s tým, že nie je možné povedať, ktorá internetová kalkulačka poskytuje správny výpočet, pričom súd zohľadnil možný mierny rozptyl údaja o RPMN vzhľadom aj na rôzne výpočty, keď každá kalkulačka zverejnená na jednotlivých internetových stránkach počíta RPMN v rozdielnej výške a v závislosti od toho, s akými parametrami pracuje a teda nie je možné určiť presnú správnu výšku RPMN týmto spôsobom, teda získaním z internetovej kalkulačky. Nebolo možné preto dospieť k záveru, že uvedený údaj je uvedený v neprospech spotrebiteľa, naviac okresný súd výslovne konštatoval aj to, že pokiaľ ide o priemernú RPMN, táto bola uvedená v zmluve o úvere správne, vychádzajúc aj zo súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk za 4. štvrťrok 2014 (č. l. 145 spisu). Uvedený údaj bol uvedený správne aj s prihliadnutím na nariadenia vlády č. , preto tvrdenie žalovanej o nesprávnom právnom posúdení absencie údaja o výške RPMN a priemernej RPMN neobstojí.

35. Odvolací súd sa stotožňuje i s právnym záverom okresného súdu spočívajúcim v tom, že zmluva o úvere obsahuje výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, príp. poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účet jeho splatenia ( ). V tomto smere okresný súd dôvodne poukázal na ustálenú súdnu prax, viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorých údaje v zmluve o úvere sú uvedené v súlade s ust. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Zmluva o úvere nemusí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny a oddelene výšku, počet a termíny splátok úroku a poplatkov, teda presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok v podobe určenia, aká jej časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na splátku bežného

úroku a poplatkov. V tomto smere i odvolací súd poukazuje na svoju rozhodovaciu činnosť, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. , v ktorom odvolací súd vyslovil svoj právny záver, v zmysle ktorého je súd povinný vnútroštátny predpis vykladať v súlade s účelom smernice Európskeho parlamentu a rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere (ďalej v texte „smernica“) a eurokonformný výklad je možný aj v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015 práve v tom zmysle, že slovné spojenie „výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov...“ možno vnímať tak, že sa tým myslí jedna splátka, ktorá obsahuje istinu, aj úroky, aj poplatky, pri ktorej má byť uvedená jej výška, dátum a ich počet. V zákone, na ktorý poukazovala žalovaná, sa nehovorí expressis verbis o tom, že by mala byť uvedená oddelene istina, oddelene úroky a oddelene poplatky. Takýto výklad poskytla len žalovaná. Poradie, v akom sa majú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, má byť v zmluve uvedený len prípadne. Uvedenému preto plne zodpovedá, ak dané poradie je obsahom obchodných podmienok, ktoré tvoria súčasť zmluvy. Samotné znenie výslovne neupravuje, že dlžník je povinný zaplatiť splátku istiny, úrokov a poplatkov oddelene, teda zvlášť istinu, zvlášť úroky a zvlášť poplatky, naopak eurokonformným výkladom je možné dospieť k tomu, že dlžník je povinný zaplatiť splátku, či už splátku istiny, úrokov, poplatkov, všetko v jeden deň, teda pod pojmom splátka je nutné rozumieť splátku, ktorá obsahuje aj istinu, aj úroky, aj poplatky a zo samotného znenia zákona nevyplýva, že by tento išiel nad rámec smernice. Súdny dvor sa zhodol s generálnou advokátkou, ktorá vo veci C-42/15 predniesla návrhy k identifikácii cieľa článku 10 ods. 2 písm. h), ktorým je snaha zaručiť, aby spotrebiteľ poznal deň splatnosti každej splátky úveru. Tento cieľ bude splnený, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožní spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátum jednotlivých splátok. Z uvedeného vyplýva, že nie je nevyhnutné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere uvádzala splatnosť každej splátky odkazom na konkrétny dátum.

36. Žalovaná v odvolaní následne namietala, že okresný súd sa nevysporiadal so situáciou v zmysle ust. , nakoľko nebol preukázaný postup vyplývajúci z citovaného ustanovenia. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že až do rozhodnutia vo veci samej žalovaní nespochybnila výšku dlžnej sumy, ani tvrdenie žalobcu, že úver riadne a včas nesplácala a ani to, že boli splnené podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Argumentovala len ohľadne doručenia vyhlásenia o predčasnej splatnosti úveru. K tvrdeniu žalobcu, že vyhlásil predčasnú mimoriadnu splatnosť úveru zo dňa 27. 07. 2017 sa žalovaná vyjadrila v podaní zo dňa 04. 12. 2018, kedy len konštatovala, že doručenie predmetnej listiny o predčasnej mimoriadnej splatnosti úveru jej nebolo doručené, resp. nebolo preukázané doručenie tejto listiny, pričom nebolo ani sporné tak, ako to konštatoval okresný súd v bode 7 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, poukázanie sumy 5.800,- € na účet žalovanej s tým, že žalovaná sa dostala do omeškania. Uvedené skutkové tvrdenia žalovaná nepoprela v žiadnom písomnom podaní, preto ich okresný súd správne považoval za nesporné a z uvedeného dôvodu neobstojí ani námietka žalovanej v odvolaní, že sa okresný súd s uvedeným postupom v zmysle nevysporiadal. Strany majú totiž v zmysle ust. povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné ( ), a uvedené sa vzťahuje aj na spor spotrebiteľský. Ak by totiž žalovaná poprela skutkové tvrdenia vo vzťahu k splneniu podmienok v zmysle ust. , bolo jej povinnosťou v zmysle v priebehu konania uviesť vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je totiž popretie neúčinné. Žalovaná až v odvolaní poukazuje na nesplnenie povinnosti dodávateľa - veriteľa v súvislosti so splnením podmienok predčasného vyhlásenia splatnosti úveru, pričom strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku ale aj prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesnej obrany ako i útoku možno všeobecne uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí v zmysle ust. . V prejednávanej veci ide o spotrebiteľský spor, ako na to správne poukázal i okresný súd, preto v tomto prípade má uvedené právo žalovaná v zmysle až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. V zmysle totiž môže spotrebiteľ predložiť alebo označiť všetky skutočnosti, teda i skutkové tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Žalovaná nepoukázala na nesplnenie podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti dodávateľom a na nesplnenie povinnosti veriteľom konať s odbornou starostlivosťou podľa do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, napriek tomu, že bola právne zastúpená a napriek tomu, že sa k žalobe vyjadrila a mala možnosť procesnej obrany. Tieto skutkové tvrdenia uviedla žalovaná až v odvolaní. Odvolací súd preto skúmal aplikujúc ust. , či sa skutkové tvrdenia žalovanej uvedené až v odvolaní ako prostriedky procesnej obrany týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu

alebo nesprávneho obsadenia súdu, či je nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo či ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

37. Skutkové tvrdenia žalovanej vzťahujúce sa na nesplnenie povinnosti žalobcu postupom podľa ust. , resp. v súvislosti s plnením si povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou podľa nemožno považovať za prostriedok procesnej obrany, ktorý by sa týkal procesných podmienok vylúčenia sudcu, či nesprávneho obsadenia súdu a zároveň nimi nebolo preukázané, že by v konaní došlo k vadám, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalovaná žiadnym spôsobom ani netvrdila, že by uvedené skutkové tvrdenia nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie bez svojej viny. Nemožno opomenúť ani to, že žalovaná napriek uvedeným skutkovým tvrdeniam vo vzťahu k aplikácii ust. ako aj ust. nenavrhla vykonať za účelom preukázania týchto skutkových tvrdení žiadny dôkaz, príp. neuvádza, ktorý dôkaz vykonaný nebol, ktorá okolnosť by mohla byť posúdená v zmysle . Odvolací súd uznáva, že spotrebiteľský spor je sporom s ochranou slabšej strany, Jedným zo základných nosných princípov rekodifikácie civilného procesného práva je aj princíp procesnej zodpovednosti strán sporu. Podľa všeobecných ustanovení o konaní sa súd prísne spravuje dispozičným princípom, čo sa ďalej odzrkadľuje v princípe formálnej pravdy. Najprísnejšou sankciou za pasivitu strán v konaní, najmä za neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena je strata sporu. Takéto nastavenie civilného procesu je len veľmi ťažko zlučiteľné s jeho sociálnou funkciou v sporoch s ochranou slabšej strany. Ust. tak predstavuje jedno z kľúčových ustanovení prelamujúcich dispozičný princíp v civilnom procese s cieľom poskytnúť spotrebiteľovi čo najväčšiu mieru ochrany jeho práv garantovaných hmotným právom. Zaobstarávanie a vykonávanie dôkazov v prospech spotrebiteľa ex officio nie je novou myšlienkou, ktorú by prinášala rekodifikácia, táto idea vyplýva i z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Uvedené sa vzťahuje najmä vo vzťahu k neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, keď v tejto súvislosti aj Súdny dvor Európskej únie rozhodol, že vnútroštátny súd musí ex offo nariadiť vykonávanie dôkazov s cieľom zistiť, či ustanovenie nachádzajúce sa v zmluve, ktorá bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, patrí do pôsobnosti smernice a v prípade, že to tak je, posúdiť ex offo prípadnú nekalú povahu tohto ustanovenia. Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná preto, aby bola pre spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento spotrebiteľ o svojich právach nevie alebo má ťažkosti s ich uplatnením. V tejto súvislosti preto odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd si vyššie uvedenú povinnosť splnil, ak konštatoval, že uvedenú spotrebiteľskú zmluvu posúdil v zmysle prizmy ustanovení spotrebiteľského práva a konštatoval, že zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Tento právny záver žalovaná nespochybnila.

38. Cieľom ust. je teda umožniť súdu posúdiť nekalú povahu ustanovení spotrebiteľskej zmluvy. V tejto súvislosti však musí odvolací súd dodať, že z citovanej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Vnútroštátny súd totiž musí prihliadnuť na nekalú povahu spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu spotrebiteľa. Otázkou zostáva a to je otázkou i v tomto prejednávanom prípade, do akej miery ust. vylučuje inú povinnosť tvrdenia spotrebiteľa, ako je tvrdenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Povinnosť skutkových tvrdení spotrebiteľa je v zostávajúcom rozsahu podľa odvolacieho súdu zachovaná a uvedené sa teda okrem neprijateľných zmluvných podmienok nevzťahuje na povinnosť skutkových tvrdení vo vzťahu k postupu veriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, či splnení jeho povinnosti konať s odbornou starostlivosťou. Opačný výklad by totiž mohol viesť až k absurdným záverom, že v prípade spotrebiteľa by obsahom jeho podaní nemuselo byť ani len to, voči čomu sa spotrebiteľ bráni, resp. na základe čoho uplatnený nárok popiera.

39. Prísna koncentrácia konania typická pre konanie podľa kladie na procesné strany zvýšené nároky z hľadiska dôkaznej povinnosti. Táto záťaž je plne odôvodnená v sporoch, v ktorých majú obe strany rovné postavenie. V spotrebiteľských sporoch by však povinnosti podľa a v spojitosti s postavením spotrebiteľa ako objektívne slabšej strany v konaní pred súdom pôsobili kontraproduktívne, na úkor schopnosti spotrebiteľa účinne sa brániť proti nároku dodávateľa, resp. účinne presadiť jeho vlastný nárok. Aj v spotrebiteľských sporoch vyhlási súd uznesenie, ktorým sa dokazovanie končí. Toto uznesenie však bude zaväzovať len dodávateľa.

Spotrebiteľ môže predložiť alebo označiť všetky skutočnosti a dôkazy na preukázanie svojich tvrdení najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej. Žalovaná v súvislosti s vyššie uvedeným však označila skutočnosti týkajúce sa predčasnej splatnosti úveru ako aj povinnosti dodávateľa konať s odbornou starostlivosťou až v odvolaní, teda po vyhlásení rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej, pričom ustanovenia o dokazovaní v odvolacom konaní nie sú ustanovením dotknuté. Len do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej môže spotrebiteľ uplatniť aj iné prostriedky procesnej obrany, najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

40. Z vyššie uvedeného je tak zrejmé, že ani v dôsledku aplikácie ust. a neuplatnila žalovaná ako spotrebiteľka prostriedky procesnej obrany týkajúce sa splnenia podmienok pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, ktoré až do rozhodnutia vo veci samej nespochybnila, včas, a súčasne nejde o novoty v zmysle . Inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, dopadá na akékoľvek pochybenie v procesnom postupe súdu, napr. nesprávne realizovaná manudukčná povinnosť súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní, napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu bez splnenia predpokladu uvedeného v článku 16 ods. 2 , porušenie viazanosti súdu inými rozhodnutiami alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu. K takejto vade v konaní nedošlo, nie je ani žalovanou tvrdená, pričom súdne rozhodnutie netrpí ani skutkovými vadami, na základe ktorých by bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Nedošlo totiž zo strany okresného súdu k chybnému vyhodnoteniu návrhov na vykonanie dôkazov, či k nesprávnemu vyhodnoteniu vykonaných dôkazov, alebo k tzv. „dotvoreniu“ skutkového stavu ďalšími prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

41. Keďže odvolací súd považuje všetky vyššie uvedené odvolacie námietky žalovanej za nedôvodné, rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne, rozsudok okresného súdu, ktorým žalovanú zaviazal na zaplatenie sumy 5.337,85 € s príslušenstvom potvrdil v celom rozsahu.

42. Odvolací súd zároveň konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie je vecne správne v súlade s ustanoveniami , ktorú skutočnosť odvolací súd konštatuje napriek tomu, že odvolaním nebolo rozhodnutie o náhrade trov konania napadnuté konkrétnymi odvolacími dôvodmi, avšak výrok o náhrade trov konania je výrokom závislým v zmysle .

43. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle v spojení s , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná v odvolacom konaní nebola úspešná, preto jej nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, t. j. v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).