Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Cob-10-2020.pdf
PDF · 124.35 KB
Case nature
Subarea
2Cob/10/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Viery Zoľákovej a JUDr. Andreja Radomského v spore Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, so sídlom Mierová 19, Bratislava, IČO: 00686832, právne zastúpený: Advokátska kancelária ECKER-KÁN & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 9, Bratislava, IČO: 35 886 625, proti žalovanému: FLAMEshoes, s.r.o., so sídlom Kružlov 292, IČO: 47 071 290, právne zastúpený: GRABAN, TORMA & PARTNERS s.r.o., so sídlom Kováčska 53, Košice, IČO: 36 730 564, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb 71/2019-32 zo dňa 8.1.2020, takto jednohlasne
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie.
II. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením rozhodol, cit:
„I. Súd z r i a ď u j e záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného zapísaným na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom Bardejov, katastrálny odbor pre okres O., obec S., katastrálne územie S., a to:
- pozemok parcela CKN číslo 254/1 o výmere 3 027 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/3 o výmere 574 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/7 o výmere 4 977 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/9 o výmere 491 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/10 o výmere 3 220 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/17 o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 254/18 o výmere 9 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 255/1 o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 256/1 o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- pozemok parcela CKN číslo 258/1 o výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria,
- stavba so súpisným číslom XXX - garáž, vrátnica - stojaca na parcele CKN číslo 254/3,
- stavba so súpisným číslom XXX - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/9,
- stavba so súpisným číslom XXX - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/10,
v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 5/2019 zo dňa 13.06.2019 vo výške 1 710 756,05 Eur.
II. Súd z r i a ď u j e záložné právo k hnuteľným veciam vo vlastníctve žalovaného nachádzajúcim sa vo výrobnej hale so súpisným číslom XXX stojacej na pozemku parcele CKN číslo 254/10 a 254/9 zapísanej na LV číslo XXX vedenom Okresným úradom O., katastrálny odbor pre okres O., obec S., katastrálne územie S., a to:
- Shoe injektion - set Formy č. 1,
- Shoe injektion - set Formy č. 2,
- Shoe injektion - set Formy č. 3,
- Set formy výrobný stroj,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-62492 sériové číslo 1491,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 2237,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 2236,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 1609,
- Výrobná linka Plastic Injection Set - typ SC-906L2 sériové číslo 1771,
- Formy výrobný stroj model EK16-12P, sériové číslo K0064,
- Formy shoes moudls 24PCSx57,083,
v prospech žalobcu za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu z Rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky číslo 5/2019 zo dňa 13.06.2019 vo výške 1 710 756,05 Eur.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v rozsahu 100%.“
2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka je možné len ak sú splnené zákonné predpoklady, ktorými sú návrh žalobcu, spôsobilosť predmetu záložného práva, zabezpečenia peňažnej pohľadávky žalobcu a existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie. V uvedenom konaní mal za preukázané naplnenie všetky zákonných podmienok, keďže žalobca podal návrh na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý bol úplný a neobsahoval vady. Predmetom záložného práva boli nehnuteľnosti a veci vo výlučnom vlastníctve žalovaného, čo vyplývalo z LV č. XXX vedeného Okresným úradom Bardejov, okres O., obec S., katastrálne územie S., a taktiež z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv. Čo sa týka pohľadávky, ktorú má zabezpečovacie opatrenie zabezpečovať mal súd prvej inštancie za preukázané, že sa jedná o peňažnú pohľadávku žalobcu voči žalovanému vo výške 1.710.756,05 eur titulom rozhodnutia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 5/2019, č.03335/2019-4220-35490 zo dňa 13.6.2019. K podmienke existencie obavy z budúceho zmarenia exekúcie súd prvej inštancie uviedol, že pohľadávka žalobcu predstavuje pohľadávku vo vyššej hodnote, pričom žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil a taktiež bolo súdu prvej inštancie zrejmé, že na žalovaného je vedené exekučné konanie súdnym exekútorom Q.. Y. W., v ktorom sa vymáha pohľadávka vo výške 63.471,14 eur s príslušenstvom ako aj zriadenie záložného práva v konaní pod sp.zn. 1Cb/22/2019, teda súd mal aj preukázanú reálnu obavu, že zo strany žalobcu nedôjde k vymoženiu jeho pohľadávky v exekučnom konaní. Vo vzťahu k zásade proporcionality súd uviedol, že síce nedisponuje ohodnotením nehnuteľností a hnuteľného majetku žalovaného, avšak vzhľadom na vysokú hodnotu pohľadávky žalobcu, sa javí byť zabezpečenie primerané. Čo sa týka neprimeranej ujmy na strany žalovaného túto nemal preukázanú, a to s poukazom na nie nezanedbateľnú pohľadávku žalobcu, ako aj tú skutočnosť, že dispozícia žalovaného s predmetnými vecami bola už v minulosti obmedzená zriadením záložného práva na tie isté predmety a práva žalovaného v prospech veriteľa I. W. Y. U. V. D.., J.. na základe zabezpečovacieho opatrenia vydaného Okresným súdom Bardejov pod sp.zn. 1Cb/22/2019. Súd prvej inštancie taktiež dodal, že vzhľadom na charakter sudcovského záložného práva, uvedený inštitút neobmedzuje žalovaného vo výkone jeho podnikateľskej činnosti ani vo výkone vlastníckeho práva. Na základe uvedených skutočností vyhovel návrhu na zriadené záložného práva k veciach špecifikovaným vo výroku napadnutého rozhodnutia. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 v spojení s § 255 CSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenom zabezpečovacom opatrení voči neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.
3. V zákonom stanovenej lehote podal odvolanie voči predmetnému uzneseniu žalovaný namietajúc inú vadu konania, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nesprávne skutkové zistenia, ku ktorým dospel súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, nedostatočne zistený skutkový stav, pretože existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené ako aj nesprávne právne
posúdenie veci. Žalovaný namietal splnenie zákonnej podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a to existenciu spôsobilého predmetu záložného práva, keďže žalobca podľa názoru žalovaného v návrhu nepredložil jediný dôkaz, ktorý by preukazoval, že hnuteľné a nehnuteľné veci sú spôsobilým predmetom záložného práva. Poukázal na to, že súd prvej inštancie konal nad rámec povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti žalobcu, keď sa vysporiadal so spôsobilosťou predmetu zálohu, avšak aj v tejto časti len vo vzťahu k nehnuteľnému majetku žalovaného. Žalovaný namietal, že vlastnícke právo k hnuteľným veciam v konaní preukázané nebolo, pričom súd prvej inštancie sa s týmto predpokladom nevysporiadal. Namietal, že výpis z Notárskeho centrálneho registra záložných práv nie je spôsobilým dôkazom na preukázanie vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam. Zároveň dal do pozornosti tú skutočnosť, že záložné právo k hnuteľným veciam bolo v Notárskom centrálnom registri zapísané k 23.7.2019, pričom odvolaním napadnuté uznesenie bolo vydané 8.1.2020, teda s časovým odstupom viac ako šesť mesiac súd zriadil záložné právo k hnuteľným veciam bez toho, aby zisťoval, či došlo k zmenám týkajúcim sa vlastníckych práv. Z uvedených dôvodov považuje žalovaný napadnuté uznesenie v uvedenej časti za arbitrárne a súd mal návrh žalobcu podľa názoru žalovaného zamietnuť. Čo sa týka existencie pohľadávky žalobcu žalovaný uviedol, že táto nemohla byť v konaní preukázaná, keďže existujú závažné okolnosti, ktoré existenciu žalobcovej pohľadávky vylučujú a to tá skutočnosť, že žalovaný podal dňa 29.7.2019 voči rozhodnutiu žalobcu č. 5/2019 správnu žalobu, ktorá je vedená pred Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S/162/2019, pretože je presvedčený, že podmienky vrátenia schválenej investičnej pomoci neboli splnené, a preto rozhodnutie žalobcu považuje za nezákonné a pohľadávku žalobcu za neexistujúcu. Žalovaný odmietol tvrdenia o spriaznenosti žalovaného so spoločnosťou I. W. Y. U. V. D.. J.., ako aj o snahe ukrátiť uspokojenie žalobcovej pohľadávky. Poukázal na fakt, že rozhodnutím Okresného súdu Bardejov pod sp.zn. 1Cb/22/2019 bola uvedenej spoločnosti priznaná pohľadávka voči žalovaného a žalovaný je povinný uvedené rozhodnutie rešpektovať. Záver súdu o preukázaní existencie pohľadávky žalobcu, žalovaný považoval za nesprávne skutkové zistenie, ku ktorému súd dospel na základe vykonaných dôkazov, keďže rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 považoval žalovaný za nezákonne a napadnuté správnou žalobou. Čo sa týka tvrdenia súdu o tom, že zriadením záložného práva nariadeným zabezpečovacím opatrením nebude žalovanému spôsobená neprimeraná ujma žalovaný uviedol, že sa s týmto tvrdením nestotožňuje, nakoľko v dôsledku uvedeného rozhodnutia sa mu zhorší rating voči bankám a zriadením v poradí druhého záložného práva k majetku žalovaného slúžiacemu priamo na výkon podnikania dôjde k strate schopnosti zabezpečiť prostriedky pre fungovanie výrobného procesu, keďže žalovaný sa stane pre banky nedôveryhodným a vysoko rizikovým klientom. Žalovaný poukázal na fakt, že podnikateľskú činnosť vykonáva v okrese, ktorý je od 20.10.2017 podľa zákona č. 336/2015 Z.z. o podpore najmenej rozvinutých okresov zaradený medzi jeden z týchto okresov, preto sa snaží o udržanie existencie svojej podnikateľskej činnosti. Čo sa týka existencie ďalších prostriedkov procesnej obrany žalovaný namietal, že žalobca súdu prvej inštancie neoznámil tú skutočnosť, že voči rozhodnutiu žalovaného č. 5/2019 bola podaná všeobecná správna žaloba, z ktorej vyplýva neexistencia žalobcovej pohľadávky. Uvedená všeobecná správna žaloba tvorila prílohu žalovaného odvolania. Na základe uvedeného navrhol žalovaný napadnuté uznesenie zmeniť tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 25.2.2020 uviedol, že čo sa týka spôsobilosti predmetu záložného práva súd prvej inštancie v zmysle § 185 ods. 2 CSP je oprávnený vykonať dôkazy z verejných registrov, pričom takýmto registrom je aj katastrálny portál, preto súd namietaným postupom iba osvedčil tvrdenie žalobcu preukázané výpisom z inej evidencie verejných listín, že žalovaný je vlastníkom zabezpečovaných nehnuteľností, a teda nedošlo ku konaniu v rozpore s právnymi predpismi. Zároveň žalobca uviedol, že nepredloženie listu vlastníctva nespôsobuje nespôsobilosť veci byť predmetom záložného práva. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že žalovaný je vlastníkom zabezpečovaných nehnuteľností, čo ani v odvolaní nespochybnil. Čo sa týka hnuteľného majetku žalobca uviedol, že jediným spôsobom ako môže zistiť majetok žalovaného, keďže tento sa nezverejňuje v žiadnych registroch, je práve výpis z Centrálneho registra notárskych záložných práva, čím žalobca osvedčil existenciu vlastníckeho práva žalovaného k zabezpečeným hnuteľným veciam. Žalobca uviedol, že ak by žalovaný nebol vlastníkom hnuteľných veci, bol povinný uvedenú skutočnosť preukázať v rámci odvolacieho konania. Žalovaný však v odvolacom konaní ani len netvrdil, že nie je vlastníkom týchto hnuteľných vecí a tobôž túto skutočnosť nepreukázal. Žalobca uviedol, že súd nemá žiaden dôkazný prostriedok na skúmanie vlastníckych práv k hnuteľným veciam, a preto musí vychádzať z predložených dôkazov z verejných registrov, ktoré je potrebné v zmysle § 205 CSP považovať za verejné listiny. Čo sa týka existencie pohľadávky žalobcu, tento
poukázal na ustanovenie § 52 Správneho poriadku, v zmysle ktorého je rozhodnutie vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať alebo ak odvolanie nemá odkladný účinok. Na základe uvedeného rozhodnutie žalobcu č. 5/2019, voči ktorému nie je prípustný opravný prostriedok, je rozhodnutím právoplatným a zároveň aj vykonateľným, preto momentom právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia o zrušení investičnej pomoci vznikla žalobcovi pohľadávka vo výške poskytnutej investičnej pomoci, t.j. 1.710.756,05 eur. Žalobca poukázal na tom, že správnej žalobe nebol priznaný odkladný účinok, preto rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 je rozhodnutím na základe ktorého je možné viesť exekučné konanie o vymoženie pohľadávky. Žalobca poukázal aj na diametrálne odlišné správanie žalovaného voči žalobcovi v porovnaní so správaním sa voči inému veriteľovi žalovaného, z čoho vyvodzoval záver o spriaznenosti žalovaného so spoločnosťou I.. Uvedeným tvrdeniam zodpovedalo aj konanie žalovaného, ktorý nepoužil žiadne prostriedky obrany voči nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia v prospech spoločnosti I., napriek tomu, že takéto rozhodnutie podľa názoru žalovaného mu spôsobuje ujmu vo vzťahu k bankovým subjektom. Vzhľadom k uvedenému žalobca uviedol, že zabezpečenie pohľadávky žalobcu nepredstavuje pre žalovaného žiadne ďalšie značné zhoršenie pozície žalovaného vo vzťahu k bankovým subjektom, keďže vzhľadom na celkovú hodnotu zabezpečeného majetku je otázne, či žalobca ako 2. v poradí bude vôbec vo väčšom rozsahu z majetku žalovaného uspokojený. Čo sa týka podania správnej žaloby žalovaným, žalobca uviedol, že táto skutočnosť nemá vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia o zrušení investičnej pomoci, existenciu pohľadávky vyplývajúcej z predmetného rozhodnutia ani na vymáhateľnosť pohľadávky vyplývajúcej z rozhodnutia o zrušení investičnej pomoci. Na základe uvedeného informácia o podaní správnej žaloby nemá vplyv na konanie o vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočností žalobca mal za to, že dostatočným spôsobom preukázal splnenie všetkých podmienok na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom odvolanie žalovaného považoval za obštrukčné a tendenčné. Taktiež v prípade zrušenia napadnutého rozhodnutia mal za to, že na strane žalobcu by došlo k porušeniu princípu právnej istoty, keďže voči žalovanému už bolo vydané obdobné zabezpečovacie opatrenie v prospech spoločnosti I.. Na základe uvedeného navrhol napadnuté rozhodnutia ako vecne správne potvrdiť.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 19.3.2020 uviedol, že zotrváva na dôvodoch, ktoré uviedol v odvolaní. Taktiež zotrval na námietke týkajúcej sa spôsobilosti hnuteľných vecí byť predmetom záložného práva. Mal za to, že nebolo preukázané ani osvedčené, že hnuteľné veci zapísané v Notárskom centrálnom registri záložných práv sú vlastníctvom žalovaného, keďže od zápisu hnuteľných vecí do Notárskeho centrálneho registra prešlo viac ako šesť mesiacov, teda mohlo dôjsť k zmenám týkajúcim sa vlastníctva týchto vecí. V uvedenej časti preto považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za arbitrárne. Poukázal na ustanovenie § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že podmienkou zriadenia záložného práva je tá skutočnosť, že predmet zálohu musí byť prevoditeľný, pričom súd prvej inštancie sa uvedenou skutočnosťou nezaoberal. K existencii pohľadávky žalobcu žalovaný uviedol, že trvá na tom, že táto nebola preukázaná. Napriek tomu, že rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 je právoplatné, nie je konečným rozhodnutím, keďže žalovaný podal voči rozhodnutiu správnu žalobu, ktorá je vedená Krajským súdom v Bratislave pod sp.zn. 1S/162/2019. Na základe uvedeného mal za to, že pohľadávka žalobcu, ktorá mala vzniknúť v napadnutého rozhodnutia nie je pohľadávkou, ktorá môže byť zabezpečená, keďže reálne pre nezákonnosť rozhodnutia neexistuje. Žalovaný taktiež poukázal na znenie ustanovenia § 343 ods. 3 CSP, v zmysle ktorého výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, preto mal za to, že zabezpečovacie opatrenie môže byť zriadené len na pohľadávku, ktorá sa priznáva súdnym rozhodnutím. S poukazom na to, že uvedená pohľadávka vznikla na základe rozhodnutia žalobcu a žalobca teda nebude viesť súdne konanie o jej zaplatenie, žalovaný mal za to, že táto nie je spôsobilá byť zabezpečená záložným právom podľa § 343 CSP. V ostatnom rozsahu vyjadrenia zotrval na skutočnostiach uvedených v odvolaní.
6. Žalobca v duplike zo dňa 6.4.2020 uviedol, že súd prvej inštancie lustráciou v katastri nehnuteľností neprekročil rámec svojich zákonných povinností a právomoci, ak overoval skutočnosti tvrdené žalobcom. Čo sa týka osvedčenia vlastníckeho práva k hnuteľným veciam má za to, že výpisom z Notárskeho centrálneho registra záložných práv dostatočným spôsobom osvedčil vlastníckeho právo žalovaného k týmto veciam. Opätovne uviedol, že žalovaný, ak nie je vlastníkom týchto vecí, je povinný uvedenú skutočnosť preukázať, inak je potrebné vychádzať z vlastníctva žalovaného k predmetným veciam. Žalobca zotrval na tvrdeniach týkajúcich sa právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia č. 5/2019 a s tým spojený záver o existencii pohľadávky. K ustanoveniu § 343 ods. 3 CSP žalobca uviedol, že žalovaný svojvoľne interpretuje uvedené ustanovenie, keďže toto sa nezoberá zriadením zabezpečovacieho opatrenia ale jeho výkonom. Výkladom a contrario predmetného ustanovenia dospel žalobca k záveru,
že pokiaľ výkon záložného práva zriadeného zabezpečovacím opatrením môže nastať až po súdnom rozhodnutí o priznaní tohto práva, samotné zriadenie musí evidentne nastať pred takýmto rozhodnutím priznávajúcim dané právo. Žalobca taktiež mal za to, že pojem súdne rozhodnutie je potrebné vykladať extenzívne, pretože zabezpečovacie opatrenie môže byť zriadené aj na základe iných právnych titulov ako je súdne rozhodnutie, napr. v prípade notárskej zápisnice o uznaní dlhu, rozhodnutia správneho orgánu atď. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 8Co/113/2017 zo dňa 21.4.2017, kde súd nariadil zabezpečovacie opatrenie na základe notárskej zápisnice, teda taktiež sa nejednalo o súdne rozhodnutie. Žalobca opätovne čo sa týka zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach, kde žalobca by bol až tretím v poradí po banke a čínskej spoločnosti, uviedol, že táto skutočnosť nemôže mať vplyv na dôveryhodnosť žalovaného, keďže pohľadávky týchto veriteľov, ktorí už majú zriadené záložné právo zjavne prevyšujú majetok žalovaného, teda postavenie žalovaného po vydaní zabezpečovacieho opatrenia sa nezmenilo. Záverom uviedol, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov dospel k správnym skutkovým a právnym záverom a v konaní boli preukázané a splnené všetky podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, pričom žalovaný ani v odvolacom konaní nepreukázal dôvody na zrušenie vydaného zabezpečovacieho opatrenia.
7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 357 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z ustanovení z § 379 a nasl. CSP (pri viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania) a bez nariadenia ústneho pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 387 ods.1 CSP ako vecne správne potvrdil.
8. Žalovaný v odvolaní namietal spôsobilosť predmetu záložného práva s dôrazom na to, že čo sa týka hnuteľných vecí súd nezisťoval, či v období 6 mesiacov, t.j. odo dňa zápisu záložných práv do Notárskeho centrálneho registra do momentu vydania napadnutého rozhodnutia nedošlo k zmene vlastníckeho práva žalovaného k predmetným veciam. Taktiež namietal, že súd prvej inštancie nad zákonom stanovený rozsah povinností zisťoval lustráciou v katastri nehnuteľností vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam. Mal za to, že nebol splnený ani ďalší zákonný predpoklad, a to existencia pohľadávky, keďže rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 považoval žalovaný za nezákonné a z uvedeného dôvodu ho napadol správnou žalobou. Taktiež nariadenie zabezpečovacieho opatrenia považoval za neprimeraný zásah do jeho práv, keďže v dôsledku uvedeného došlo k zhoršeniu jeho ratingu voči bankám a tieto mu neposkytnú ďalšie prostriedky na jeho činnosť. V replike k vyjadreniu žalobcu namietal aj tú skutočnosť, že zabezpečovacie opatrenie je možné vydať iba za predpokladu, že uvedené bude zabezpečovať vymoženie peňažnej pohľadávky priznanej súdnym rozhodnutím, pričom v predmetnom prípade sa jedná o pohľadávku, ktorá vznikla na základe rozhodnutia žalobcu a súd o jej priznaní nebude viac rozhodovať.
9. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
10. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.
11. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.
12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktoré sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
13. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
14. Odvolací súd poukazuje na to, že zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má tak posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Taktiež je povinný vymedziť predmet, vo vzťahu ku ktorému žiada zriadiť záložné právo. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie teda znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočností, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný.
15. Odvolací súd mal zo spisového materiálu preukázané, že žalobca sa návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 10.12.2019 domáhal zriadiť záložné právo na nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, okres O., obec S., katastrálne územie S., bližšie špecifikované vo výroku napadnutého uznesenia, a zároveň zriadenia záložného práva na hnuteľných veciach, zoznam ktorých vychádzal z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv z 9.12.2019. Z LV č. XXX, okres O., obec S., katastrálne územie S., je zrejmé, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností a to pozemku parcela CKN číslo 254/1 o výmere 3.027 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/3 o výmere 574 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/7 o výmere 4.977 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/9 o výmere 491 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/10 o výmere 3.220 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/17 o výmere 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 254/18 o výmere 9 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 255/1 o výmere 52 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 256/1 o výmere 145 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, pozemku parcela CKN číslo 258/1 o výmere 225 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, stavby so súpisným číslom 222 - garáž, vrátnica - stojaca na parcele CKN číslo 254/3, stavby so súpisným číslom 292 - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/9, stavby so súpisným číslom 292 - výrobná hala - stojaca na parcele CKN číslo 254/10. Z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv bolo zrejmé, že záložné právo na konkrétne špecifikované hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného bolo zriadené v prospech záložného veriteľa I. W. Y. U. V. D.., J.. na základe uznesenia Okresného súdu Bardejov sp.zn. 1Cb/22/2019-400 zo dňa 28.6.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.7.2019.
16. Osvedčenie skutočností nevyhnutných pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nemožno teda stotožňovať s pojmom dokazovania v civilnom konaní vo veci samej. Rozdiel spočíva v miere, akou sa zisťuje skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia. Na základe osvedčenia je súd oprávnený vydať rozhodnutie po tom, čo zistí najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie, avšak pri ich zisťovaní nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Na základe uvedeného v prípade, ak žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností na LV č. XXX vedeného Okresným úradom O., okres O., obec S., katastrálne územie S., súdu prvej inštancie nebránilo nič v tom, aby si uvedenú skutočnosť zistil lustráciou v katastri nehnuteľností ako verejnom registri. Kataster nehnuteľností, ale i Register záložných práv sú verejnými registrami v zmysle ust. § 185 ods. 2 CSP a aj za situácie, keď by sporové strany dôkaz oboznámením obsahu príslušnej časti tohto registra nenavrhli, súd je oprávnený vykonať takýto dôkaz v záujme „zosúladenia“ tvrdení strán so skutočnosťou, ktorá z týchto registrov vyplýva. V opačnom prípade by mohlo byť rozhodnutie nevykonateľné. Preto aj iniciatívu súdu prvej inštancie v predmetnej veci pri zabezpečení potrebných podkladov z uvedených registrov sa žiada vnímať aj ako prevencia pred zmarením účinkov súdneho rozhodnutia. Výhrady odvolateľa tohto obsahu sú preto neopodstatnené.
17. Čo sa týka vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam, aj v uvedenom prípade sa jedná o potrebu osvedčenia existencie vlastníckeho práva žalovaného k hnuteľným veciam. Predložením výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv odvolací súd má za to, že žalobca uvedené skutočnosti osvedčil. Je potrebné poukázať na to, že ustanovenie § 73d ods. 1 písm. d) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) ukladá povinnosť viesť register záložných práv tak, že tento obsahuje určenie zálohu takým spôsobom, aby kedykoľvek počas trvania
záložného práva bolo možné určiť vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu, na ktorú sa záložné právo vzťahuje. Každú zmenu údajov je v zmysle predmetného zákona potrebné hlásiť predmetnému registru a túto zmenu je potrebné registru aj preukázať, aby došlo k zmene údajov v ňom zapísaných, preto na osvedčenie vlastníckeho práva žalovaného k veciam označeným vo výpise z tohto registra ako predmet zálohu je postačujúce predloženie uvedeného výpisu a údaje, ktoré sa v ňom nachádzajú, súd pokladá za osvedčené až do momentu, kým sa nepreukáže opak. V prejednávanom prípade však žalovaný netvrdil, že by hnuteľné veci, na ktoré súd prvej inštancie zriadil zabezpečovacie právo nevlastnil. Tento namietal iba to, že žalobca jeho vlastníckeho právo dostatočne nepreukázal. S uvedeným sa odvolací súd nestotožňuje, nakoľko ako vyššie uviedol na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postačuje osvedčenie žalobcom tvrdených skutočností, pričom z výpisu z Notárskeho centrálneho registra záložných práv uvedené skutočnosti vyplývajú a ani odvolací súd nemal za preukázané, že by v časovom intervale od zápisu uznesenia Okresného súdu Bardejov č.k. 1Cb/22/2019-400 zo dňa 28.6.2019 došlo k zmene údajov uvedených v tomto zápise, preto mal vlastnícke právo žalovaného k predmetným hnuteľným veciam osvedčené. Vo vzťahu k oboznámeniu sa s výpisom z Registra záložných práv platí to, čo už je v bode 16 vyššie uvedené k oboznamovaniu údajov z katastra nehnuteľností.
18. Čo sa týka existencie pohľadávky rozhodnutím Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č.5/2019 (č. 03335/2019-4220-35490) zo dňa 13.6.2019 správny orgán zrušil rozhodnutie Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 9/2014 (č. 15695/2014-1000-18824) zo dňa 25.4.2014 o schválení investičnej pomoci pre žalovaného, na realizáciu investičného zámeru „Vybudovanie nového závodu na výrobu gumovej obuvi“ v lokalite S., okres O. podľa § 23 ods. 6 zákona o regionálnej pomoci a zaviazal žalovaného vrátiť investičnú pomoc vo forme úľavy na dani z príjmu uplatnenú v celkovej výške 110.756,05 eur, ako aj investičnú pomoc vo forme dotácie na obstaraný dlhodobý hmotný majetok čerpanú v celkovej výške 1.600.000,- eur. Voči uvedenému rozhodnutiu nebol prípustný žiadny riadny opravný prostriedok, preto jeho doručením uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalobca v návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tvrdil, že žalovaný uvedenú pohľadávku neuhradil. Žalovaný v odvolaní uvedenú skutočnosť nespochybňoval a namietal iba to, že uvedené rozhodnutie nie je konečným rozhodnutím vo veci, nakoľko z dôvodu nezákonnosti rozhodnutia, podal voči nemu správnu žalobu, o ktorej rozhoduje správny súd, t.j. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp.zn. 1S/162/2019. K uvedenému odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie žalobcu č. 5/2019 nadobudlo právoplatnosť, t.j. vlastnosť rozhodnutia spočívajúcu v relatívnej nezmeniteľnosti a zároveň vzhľadom na fakt, že voči rozhodnutiu nebolo možné podať odvolanie, resp. rozklad, toto nadobudlo vykonateľnosť. Čo sa týka námietky spočívajúcej v podanej správnej žalobe, odvolací súd konštatuje, že právoplatnosťou rozhodnutia uvedené rozhodnutie spôsobuje právne účinky spojené s jeho existenciou a obsahom uvedeného rozhodnutia. Podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nespôsobuje odkladný účinok. Žalobca v konaní o všeobecnej správnej žalobe je oprávnený podať návrh na priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 184 Správneho súdneho poriadku, priznaním ktorého sa zo zákona pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy a následne takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Aj z uvedeného vyplýva, že právoplatnosťou a vykonateľnosťou rozhodnutia správneho orgánu o povinnosti peňažného plnenia, vzniká takémuto správnemu orgánu peňažná pohľadávka voči subjektu zaviazanému na zaplatenie. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že voči rozhodnutiu bola podaná správna žaloba. Napriek podaniu všeobecnej správnej žaloby rozhodnutie žalobcu o zrušení investičnej pomoci a vrátení v rozhodnutí špecifikovaných finančných prostriedkov naďalej existuje a vyvoláva právne účinky. Ak žalovaný mal za to, že výkonom napadnutého rozhodnutia mu hrozí nenapraviteľná ujma, mohol sa návrhom domáhať priznania odkladného účinku správnej žaloby a za predpokladu, že by správny súd jeho návrhu vyhovel, účinky napadnutého rozhodnutia by boli pozastavené. Žiadna zo strán sporu však neosvedčila, že by tejto správnej žalobe bol priznaný odkladný účinok, a teda z predložených dokladov má odvolací súd za osvedčenú existenciu pohľadávky žalobcu na základe rozhodnutia č. 5/2019, ktoré naďalej vyvoláva právne účinky.
19. K žalovaným formulovanej námietke spočívajúcej v spôsobilosti pohľadávky s poukazom na nevyhnutnosť jej judikovania súdom, odvolací súd uvádza, že spôsobilosť pohľadávky spočíva v tom, že sa jedná o peňažnú pohľadávku a pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je relevantné, na základe akého právneho titulu táto pohľadávka vznikla, resp. kto o jej existencii rozhodol. Ustanovenie § 343 ods. 1 CSP umožňuje súdu zriadiť zabezpečovacie opatrenie na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa. Zákon žiadne ďalšie podmienky na zabezpečenú pohľadávku nekladie. V súvislosti s uvedeným je nevyhnutné si uvedomiť zmenu charakteru zabezpečovacieho opatrenia oproti predchádzajúcemu inštitútu predbežného opatrenia zakotvenom v Občianskom súdnom poriadku. „Po vydaní zabezpečovacieho opatrenia nemusí obligatórne nasledovať konanie vo veci samej. Jedná sa totiž o osobitný druh konania so špecifickým procesným postupom, ktorý sám osebe nie je naviazaný na osobitné konane vo veci samej ako to bolo pri predbežných opatreniach, ale samotné uznesenie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia alebo neodkladného opatrenia môže byť rozhodnutím, ktorým sa konanie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia skončí. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§344 v spojení s § 337 CSP), v priebehu konania ako aj po jeho skončení (§344 v spojení s § 338 CSP).“ (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajanková, J.., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, str.1154)
20. Zriadiť sudcovské záložné právo je možné aj na zabezpečenie iných pohľadávok ako tých, ktoré budú v konečnom dôsledku priznané súdmi. Uvedený záver vyplýva zo samotného cieľa zriadenia zabezpečovacieho opatrenia, keďže práve jeho zriadením vzniká záložné právo v prospech záložného veriteľa podľa ustanovení § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré má odlišný charakter ako záložné právo zriadené v rámci exekúcie, keďže napr. v prípade vyhlásenia konkurzu v dôsledku zastavenia exekúcie, exekučné záložné právo zaniká a teda aj postavenie záložného veriteľa ako oddeleného veriteľa. V prípade zriadenia sudcovského záložného práva má pohľadávka záložného veriteľa naďalej charakter zabezpečenej pohľadávky. S poukazom na uvedené a za predpokladu, ak by súd pripustil výklad žalovaného, že sudcovské záložné právo je možné zriadiť len na pohľadávky, ktoré budú judikované súdom, uvedeným by došlo k poškodeniu tých veriteľov, ktorých pohľadávky vznikli na základe iných titulov, a to aj napriek tomu, že v ostatnom rozsahu by boli podmienky na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia naplnené. Odvolací súd sa s uvedeným výkladom nestotožňuje a má za to, že tento nevyplýva ani zo samotného znenia zákona.
21. Čo sa týka princípu proporcionality, a teda či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah, odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením žalobcu, ktorý poukázal na to, že čo sa týka nehnuteľností poradie záložného práva v prospech žalobcu predstavuje až tretie miesto a to po banke a veriteľovi I. W. Y. U. V. D.., J.., preto uvedená skutočnosť nie je spôsobilá reálne ovplyvniť bonitu klienta ako aj podmienky pri poskytovaní úverov od tretích osôb, keďže majetok žalovaného je už zaťažený skorším záložným právom ako je právo žalovaného. Obdobne je to aj v prípade hnuteľných vecí, ktoré sú taktiež zabezpečené skorším záložným právo spoločnosti I. W. Y. U. V. D.., J... K primeranosti zásahu do majetkových práv dlžníka vo vzťahu k zabezpečovanej pohľadávke, odvolací súd konštatuje, že ani čo sa týka rozsahu zabezpečenia v prejednávanej veci nevznikol zjavný nepomer a to s poukazom na výšku zabezpečenej pohľadávky ako aj s poukazom na už existujúce záložné práva viaznuce k majetku žalovaného.
22. Na základe uvedeného je nevyhnutné dospieť k záveru, že súd prvej inštancie v konaní o predmetnom návrhu správne procesne postupoval, dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto následne správne právne posúdil. Odvolacieho námietky žalovaného odvolací súd posúdil ako nedôvodné, a preto napadnuté rozhodnutie o vyhovení návrhu, ako aj súvisiacom výroku o náhrade trov (zodpovedajúcemu procesnému úspechu žalobcu v konaní) ako vecne správne postupom podľa 387 ods. 1 CSP potvrdil. O výške týchto trov rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
23. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu.
24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).