Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22CoCsp/7/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobcu: OTP Banka Slovensko, a.s., IČO: 31 318 916, so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, proti žalovaným: 1/ Z. Y.Á., T.. X.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., 2/ M. Y., T.. XX.X.XXXX, H. N. XXX, XXX XX R., o zaplatenie 74.098,30 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 12.12.2019 č. k. -90 takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok okrem výroku I.

II. Odmieta sa odvolanie voči výroku I.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Žalovaní 1. a 2. s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1352,83 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy

- 21,94 € od 26.03.2019 do zaplatenia,

- 164,21 € od 26.04.2019 do zaplatenia,

- 164,54 € od 26.05.2019 do zaplatenia,

- 164,89 € od 26.06.2019 do zaplatenia,

- 165,23 € od 26.07.2019 do zaplatenia,

- 165,58 € od 26.08.2019 do zaplatenia,

- 165,92 € od 26.09.2019 do zaplatenia,

- 166,27 € od 26.10.2019 do zaplatenia,

- 166,61 € od 26.11.2019 do zaplatenia,

a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 25.02.2014 Článku V. ods.2 písm. a) v znení „Dlžník je ďalej povinný zaplatiť banke poplatok za I. upomienku vo výške 25,00 € a za každú ďalšiu upomienku 25,00 € v prípade nedodržania podmienok zmluvy, ktoré sú splatné v deň odoslania upomienky.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

IV. U r č u j e, že zmluvná podmienka uvedená v Zmluve o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XXSU zo dňa 25.02.2014 Článku IX. Záverečné ustanovenia v ods.8 v znení „Zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z tejto zmluvy (alebo po odstúpení od tejto zmluvy) najmä z dôvodu neplnenia zmluvných povinností a náhrady škody, budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní na Stálom rozhodcovskom súde Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave.“ je pre svoju neprijateľnosť neplatná.

V. Žalobca n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovaným nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.“

2. Citoval ustanovenia , , až 4, , , , o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o bankách.

3. V odôvodnení uviedol, že dňa 25.2.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o OTP refinanc úvere č. XXX/XXXX/XX G., na základe ktorej žalobca poskytol žalovaným úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 76.160,10 eura. Medzi stranami sporu došlo k uzavretiu úverovej zmluvy, pričom nešlo o spotrebiteľský úver podľa , ale išlo o spotrebiteľský právny vzťah podľa . Ja toho názoru, že aj keď povinnosť skúmať bonitu spotrebiteľa pri inom ako spotrebiteľskom úvere podľa zákon neukladá, uvedené považoval za samozrejmosť. Podľa neho cieľom poskytnutia úveru zabezpečeného záložným právom nemá byť uspokojenie sa veriteľa so zabezpečením v zmysle, že pri nesplácaní úveru sa uspokojí s tým, že spotrebiteľovi „vezme strechu nad hlavou“ za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, ale poskytnutie takéhoto úveru (často v značnej výške a na dlhý čas) iba osobe, ktorá v čase jeho poskytnutia bez pochybností preukáže, že je schopná ho riadne splácať. Na základe výzvy súdu prvej inštancie žalobca predložil doklady a to čestné prehlásenie o príjme žalovaného 1. - 750 eur a čestné prehlásenie o príjme žalovaného 2. - 1150 eur. Tu konštatoval, že reálnosť oznámených príjmov žalobca nijako nepreveroval, čo umožnilo žalovanému 1. poskytnúť nepravdivú informáciu. Ďalej žalobca predložil Credit report týkajúci sa iba žalovaného 1., z ktorého vyplýva, že okrem splátky refinancovaného úveru bude ďalej splácať úvery mesačnými splátkami 107 eura a 146 eura. Z uvedeného reportu ďalej vyplýva odmietnutie iných 2 úverov žalovanému. Dospel k záveru, že ani z týchto informácií žalobca nevyvodil príslušné závery. Podľa názoru súdu poskytnutie úveru zabezpečeného záložným právo k obydliu spotrebiteľovi, nie je primárne investíciou, kde vyššiemu riziku má zodpovedať vyšší zisk, ale vysoko zodpovedným bankovým obchodom. Ak teda banka nepreverovala zodpovedne bonitu žalovaných, čím ich vystavila možnosti straty obydlia pre neschopnosť splácania svojich záväzkov, bolo by v rozpore s dobrými mravmi, ak by banka mala mať z takéhoto bankového obchodu výnos vo forme úroku alebo poplatkov. Žalovanými poskytnuté plnenie vo výške 7.215,36 eura, súd prvej inštancie započítal na úhradu istiny úveru. Konštatoval, že k zosplatneniu úveru došlo z dôvodu omeškania splátok splatných v čase od 03/2016 do 10/2016, pričom dlžná suma k 6.10.2016 mala byť 2.628,50 eura. K 6.10.2016 mala byť podľa amortizačnej tabuľky (po zohľadnení odkladu splátok) zaplatená istina 1.593,59 eura + 1197,46 eura. Táto istina podľa prehľadu zaplatených súm poskytnutého žalobcom zaplatená bola a preto dospel k záveru, že vykonané predčasné zosplatnenie úveru je neplatné. Žalovaní teda majú povinnosť splácať úver v splátkach, pričom splátka je predstavovaná iba časťou pôvodne pripadajúcou na istinu. Žalobcovi tak mohla byť priznaná iba nezaplatená istina splatná ku dňu rozhodnutia súdu., t.j. vo výške 8.568,19 eura. Keďže zaplatená bola suma 7.215,36 eura, dlžná istina má výšku 1.352,83 eura. V prejednávanej veci mal súd prvej inštancie za to, že výška vedľajšieho plnenia (poplatku za upomienku) môže byť preskúmavaná z hľadiska primeranosti a výšku 25 eur považoval vzhľadom na náklady (papier, toner, poštovné s pod.) za zjavne neprimeranú a ako takú za skrytú zmluvnú pokutu. Neprijateľnosť rozhodcovskej doložky videl súd prvej inštancie v jej zakotvení pod marginálnu rubriku „Záverečné ustanovenia“, čo považuje za nekalú obchodnú praktiku z hľadiska jej „nenápadného umiestnenia“ a nepreukázania vysvetlenia podstaty jej prijatia ako aj nepreukázania skutočnej možnosti výberu, pričom v zmluve vopred pripravené vyhlásenie spotrebiteľa za preukazné nepovažuje.

4. O trovách konania rozhodol podľa a (ďalej len „“). V konaní prevažne neúspešný žalobca nárok na náhradu trov konania nemá

a prevažne úspešným žalovaným žiadne preukazné trovy nevznikli, preto im súd nárok na ich úhradu nepriznal.

5. Proti tomuto rozsudku, a to voči všetkým jeho výrokom podal odvolanie žalobca v zákonnej lehote z dôvodov uvedených v , , a . Nesúhlasil s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v bode 7.5 napadnutého rozsudku. Rovnako sa nestotožnil s výpočtom súdu, ktorý je uvedený v bode 7.6 napadnutého rozsudku. Nie je pravdou, že by dlh predstavoval iba sumu vo výške 1.352,83 eura. Poukázal na to, že predložil súdu stav pohľadávok - delikventnej sumy k 27.8.2016, (kedy zasielal výzvu pred zosplatením), 6.10.2016 (kedy zasielal vyhlásenie úveru za predčasne splatný) a 21.10.2016 (kedy nastala účinnosť vyhlásenia úveru za splatný). Je toho názoru, že v danom prípade nie je jednoznačné, ako súd určoval a postupoval pri výpočte dlžnej sumy žalovaných a v tomto rozsahu je súdne rozhodnutie nepreskúmateľné. Žalobca ďalej namietal určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky tykajúcej sa poplatku za upomienky. Podľa jeho názoru, sú poplatky určito, zrozumiteľne a jasne resp. transparentne upravené v texte úverovej zmluvy a to navyše v samostatnej časti - článku pod č. V, označeného nadpisom „Poplatky“. Žalovaní sa vopred s týmito poplatkami oboznámili a vedeli aj dôvod uplatnenia zo strany žalobcu. Z uvedeného dôvodu poplatky uvedené v zmluve nemôžu byť neprijateľnými podmienkami. Poukázal na skutočnosť, že ani samotná rozhodcovská doložka nie je neprijateľná a teda neplatná. Poukázal na to, čo žalovaní vyhlásili čl. IX bodu 8 Zmluvy o úvere a ustanovenie o bankách. Žalovaným aj napriek prijatiu rozhodcovskej doložky nič nebránilo, aby sa so svojim sporom obrátili na všeobecný súd, a preto v danom prípade nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol zmeniť rozsudok tak, že vyhovie žalobe v plnom rozsahu a zaviaže žalovaných na náhradu trov konania.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v plnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

8. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd po preskúmaní odvolacích námietok dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedali vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Vo vzťahu k odvolacím námietkam uvádza nasledovne.

10. Odvolací súd sa najprv vyporiadal s odvolacou námietkou žalobcu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že požiadavka na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim (Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 9.12.1994, séria A, č. 303-B).

11. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a preskúmateľný. Súd prvej inštancie jasne a zreteľne vysvetlil, z akých dôvodov žalobe vyhovel len v časti nezaplatenej istiny splatnej ku dňu rozhodnutiu súdu prvej inštancie a prečo vo zvyšku žalobu zamietol. Odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v . Nie je možné konštatovať, že by rozhodovacím procesom došlo k odňatiu možnosti žalobcu konať pred súdom a k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces.

13. Z vykonaného dokazovania súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, že dňa 25.2.2014 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi uzatvorená zmluva o OTP refinanc úvere č. XXX/ XXXX/XX SU. Na základe tejto zmluvy žalobca poskytol žalovaným úver zabezpečený nehnuteľnosťou vo výške 76.160,10 eura.

14. Súd prvej inštancie síce vylúčil použitie o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách na daný zmluvný vzťah vzhľadom na ustanovenie uvedeného zákona, avšak aplikoval ustanovenia . V posudzovanej veci bola nesporne zmluva uzatvorená medzi žalobcom ako dodávateľom, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti ( ) a žalovanými, fyzickými osobami, ako spotrebiteľmi, ktorí pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonali v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti ( ).

15. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

16. Pojem dobré mravy nedefinuje. Je tomu tak preto, lebo dobré mravy podliehajú spoločenskému vývoju, ale tiež preto, že vo všetkých jednotlivostiach by bolo ťažké ich vystihnúť. Vo všeobecnosti však možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú proti uvedeným pravidlám možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

17. Ustanovenie patrí k právnym normám s relatívne neurčitou hypotézou, t. j. k právnym normám ktorých hypotéza nie je stanovená priamo právnym predpisom a ktoré tak prenechávajú súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jedinom prípade sám vymedzil hypotézu právnej normy zo širokého dopredu vymedzeného okruhu okolností. Pri posudzovaní, či konanie účastníka občianskoprávneho vzťahu je v súlade či v rozpore s dobrými mravmi, zákon výslovne neurčuje, z akých hľadísk má súd vychádzať. Rozhodnutie o tom, či sú splnené podmienky pre použitie ustanovenia je vždy potrebné urobiť po starostlivej úvahe, v rámci ktorej musia byť zvážené všetky rozhodujúce skutočnosti.

18. Banka k poskytovaniu úveru nemôže pristupovať nezodpovedne a vždy musí zvažovať komu úver poskytne a komu nie. Malo by byť preto bežnou obchodnou praxou a zvyklosťou zamerať sa pri poskytovaní úverov nielen na príjmové pomery žiadateľa o úver, ale aj na jeho bonitu, teda na schopnosť dlžníka úver splácať.

19. Poskytovanie úverov je veľmi vážnym predmetom podnikateľskej činnosti, pretože pri tomto nejde o odplatu platenú v hotovosti, ale o odloženú platbu bez toho, aby bolo zrejmé, čo postretne dlžníka po uzavretí zmluvy. Ak je takáto agenda obzvlášť sledovaná z dôvodu neistých pomerov, ktoré môžu nastať po poskytnutí úveru, potom musia existovať prísne nároky na vyžadovanie povinnosti konať

s odbornou starostlivosťou a vyhodnotiť bonitu spotrebiteľa, keďže na rozdiel od neistých okolností po uzatvorení zmluvy je stav spotrebiteľa z pohľadu jeho osobných majetkových pomerov v čase kontraktácie spoznateľný. Je nelogické, až hazardné, poskytovať úver osobe za podmienok, ktoré neprivodia nič iné, len následný súdny spor, exekúciu, navyšovanie zadlženia. Ak Súdny dvor uznal ako odradzujúcu sankciu nepriznanie úrokov pri nezodpovednom prístupe dodávateľa na finančnom trhu pre porušenie konať s odbornou starostlivosťou, potom je podľa názoru odvolacieho súdu úplne eurokonformné aplikovať a porušenie závažnej povinnosti veriteľa považovať za odporujúce morálke. Zmyslom a cieľom úverovania nemôže byť sledovanie exekúcie obyvateľstva, najmä u subjektov personálne vybavených v oblasti právnej ako aj ekonomickej.

20. Odvolací súd sa stotožňuje zo záverom súdu prvej inštancie, že žalobca ako banka pri uzatváraní úverovej zmluvy nepostupoval s náležitou odbornou starostlivosťou pri skúmaní bonity žalovaných s poukazom na ustanovenie o bankách. Nenáležité skúmanie bonity klienta, resp. podcenenie jeho bonity zo strany dodávateľa správne posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi s dopadom na nárok žalobcu ako veriteľa na úroky a poplatky. Uvedené znamenalo, že doteraz uhradenú sumu 7.215,26 eura, ako vyplýva zo žalobcom predloženého rozpisu všetkých zaplatených súm žalovanými (č.l. 50-51 spisu), započítal na úhradu istiny úveru. Odvolací súd podotýka, že žalobca v odvolaní nevzniesol konkrétne odvolacie námietky k právnemu záveru súdu prvej inštancie o jeho pochybení pri posudzovaní bonity.

21. Podľa , platného a účinného v čase uzavretia zmluvy, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

22. Žalobca tvrdil a preukazoval Listom zo dňa 6.10.2016 s názvom „Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva“, že oznámil obom žalovaným, že predčasne zosplatňuje úver, a to v 10. deň odo dňa doručenia tejto výzvy, pričom v tento deň sú žalovaní povinní zaplatiť celý ich záväzok vyplývajúci zo zmluvy, ktorý predstavuje k 5.10.2016 sumu vo výške 76. 074,95 eura. V danom liste taktiež žalobca uviedol, že ku dňu 5.10.2016 je dlžná suma z úverovej zmluvy vo výške 2.628,43 eura. Vyhláseniu predčasného zosplatnenia úveru predchádzalo doručenie poslednej výzvy pred zosplatnením“ zo dňa 27.8.2016 obom žalovaným, ktorou sú títo upozornení na omeškanie s viac ako troma splátkami.

23. Žalobca si v prejednávanej veci uplatnil nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Aby žalobca mohol pristúpiť k zosplatneniu nesplácanej pôžičky, musia byť splnené podmienky jednak v zmysle ust. , ale i , inak tento úkon nemožno považovať za platný. Vychádzajúc z amortizačnej tabuľky (č.l. 73 -75 spisu), ktorú predložil žalobca na základe výzvy súdu prvej inštancie, ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru (06. 10. 2016) mali žalovaní pri zohľadnení odkladu splátok zaplatiť istinu 2.628,50 eura, čo podľa prehľadu zaplatených súm splnené bolo (zaplatili 7.215,36 eura). Odvolací súd sa tak stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že neboli splnené podmienky vyhlásenia predčasnej splatnosti podľa , keďže v čase zosplatnenia neboli žalovaní v omeškaní so splácaním úveru. Žalobcovi tak mohla byť priznaná iba nezaplatená istina splatná ku dňu rozhodnutia súdu, ktorú vyčíslil súdu prvej inštancie vychádzajúc z amortizačnej tabuľky vo výške 8.568,19 eura. Keďže žalovaní zaplatili doteraz sumu 7.215,36 eura, dospel súd prvej inštancie k správnemu záveru, že dlžná istina má výšku 1.352,83 eura. Vo vzťahu k priznanej istine preto považuje odvolací súd námietky žalobcu za nedôvodné.

24. Za nedôvodné považoval odvolací súd aj námietky týkajúce sa posúdenia neprimeranosti dojednaného poplatku za upomienku vo výške 25 eur. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že sa jedná o poplatok, ktoré nie je primeraný, predstavuje skrytú sankciu vo vzťahu k žalovaným ako spotrebiteľom a spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Súd prvej inštancie vzhľadom na spotrebiteľskú zmluvu správne ex offo skúmal dojednané zmluvné podmienky vo vzťahu k uplatneným nárokom po zosplatnení pohľadávky. Z titulu uplatneného poplatku za upomienku v neprimeranej výške, jeho náhradu vzhľadom na jeho neprimeranosť, ktorého výšku si spotrebiteľ nedojednal a na uzatvorenú štandardnú formulárovú zmluvu, ho nepriznal. Pri posúdení obsahu spotrebiteľskej zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( ).

25. Žalobca namieta, že poplatky uvedené v bode V. bode 2, písm. a/ Zmluvy o OTP refinanc úvere boli medzi žalobcom a žalovanými dohodnuté určito, jasne a zrozumiteľne. Odvolací súd zastáva názor, že kým úrok vyjadruje cenu (odplatu) za úver, poplatky sú cenou za tzv. vedľajšie plnenie. Ak však má poplatok obstáť z hľadiska súdnej kontroly podľa , musí ísť o plnenie, ktoré je pre spotrebiteľa skutočné, ktoré znamená preňho význam, alebo inými slovami povedané, má pre spotrebiteľa pridanú hodnotu. A contrario plnenie, ktoré prevažne nie je v záujme spotrebiteľa, je plnením, za ktoré môže ísť o poplatok neprijateľný.

26. Odvolací súd nevidí dôvod na odklon od definície neprijateľnej zmluvnej podmienky vyjadrenej v rozsudku tunajšieho súdu vo veci , cit.: ,,Odvolací súd zastáva názor, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. ). Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie,, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

27. Poplatok za upomienku vo výške 25 eur mesačne nie je v záujme spotrebiteľa. Poplatky za služby spojené s administratívnou agendou (ako sú poplatky za výzvy a poplatky za upomienky), predstavujú plnenia, ktoré nie sú v záujme spotrebiteľa a konanie banky spočívajúce v účtovaní takýchto poplatkov možno hodnotiť vo vzťahu k spotrebiteľovi ako poškodzujúce. Preto s poplatkami za takéto plnenia sa spája záver o ich neprijateľnosti. Pre spotrebiteľa je vždy neprijateľné spoplatňovanie akýchkoľvek úkonov a služieb dodávateľa, ktorými spotrebiteľovi neposkytuje skutočné protiplnenie, ale naopak tieto sú poskytované (vykonávané) vo vlastnom záujme dodávateľa.

28. Podľa ustanovenia , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa ustanovenia , ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Zo Zmluvy o OTP refinanc úvere uzavretej medzi stranami sporu vyplýva, že rozhodcovská doložka bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom zmluvy.

30. Spôsob, akým bola rozhodcovská doložka v Zmluve o OTP refinanc úvere v prejednávanom prípade koncipovaná, nesvedčí o individuálnom dojednaní rozhodcovskej doložky, ale skôr o zámernom predkladaní zmluvných podmienok, ktorými žalobca sledoval vylúčenie tohto dojednania spod režimu súdnej kontroly. Žalobca nepreukázal osobitné vyjednanie rozhodcovskej doložky, resp., že by si žalovaní osobitne vymienili jej dojednanie, naopak ide o formulárovú zmluvu, ktorú žalovaní nemohli nijako ovplyvniť a mohol len rozhodcovskú doložku ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým obchodným podmienkam. Rozhodcovská doložka, ktorá sa nachádza v závere Zmluvy o OTP refinanc úvere, je teda súčasťou formulárovej zmluvy a z jej predtlače nevyplýva, že sa mohla dať individuálne ovplyvniť.

31. Rozhodcovská doložka (rozhodcovská zmluva) je zmluvnou podmienkou, u ktorej je význam posudzovania kritérií, či sa jedná o neprijateľnú podmienku zvýraznený tým, že na jej základe sa deleguje právomoc prejednať spor rozhodcom. Spotrebiteľ sa tým vzdáva ústavného práva na prejednanie veci pred súdom. Preto je dôležité, aby nad všetky pochybnosti bolo preukázané, že spotrebiteľ skutočne mal vôľu uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, že takéto osobitné vyjednanie má preňho nejaký význam, a že z hľadiska ochrany spotrebiteľ si túto zmluvnú podmienku osobitne vyjednal.

32. So žalobcom nie je možné súhlasiť, že išlo o naplnenie o bankách, lebo nedošlo k individuálnemu dojednaniu rozhodcovskej doložky, ktorá bola vopred pripravená na formulárovom tlačive žalobcu. Možnosť voľby žalovaných neprijať návrh na uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy je len iluzórna, keďže rozhodcovská doložka bola vopred pripravená pre neurčitý počet klientov.

Pokiaľ žalovaní chceli uzatvoriť zmluvu o prefinancovaní úveru, museli bezpodmienečne súhlasiť aj so záverečnými ustanoveniami tejto zmluvy, ktoré obsahovali rozhodcovskú doložku. Odvolacia námietka, ktorou žalobca poukazoval na plnenie si zákonnej povinnosti v zmysle o bankách, nebola preto dôvodná.

33. Odvolacia námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka bola v tomto prípade individuálne dojednaná a nepredstavuje neprijateľnú podmienku v zmluve a je preto platná, je na základe uvedených skutočností nedôvodná.

34. Za toho stavu odvolací súd napadnutý rozsudok okrem výroku I. ako vecne správny potvrdil ( a ).

35. Odvolací súd odmietol odvolanie žalobcu proti I. výroku rozsudku v zmysle ako odvolanie podané neoprávnenou osobou, keďže týmto výrokom bolo žalobe čiastočne vyhovené. Oprávnenie k podaniu odvolania chýba strane, ktorej výrokom rozhodnutia nebola spôsobená určitá, hoci i málo významná ujma na jej právach. Subjektívnym predpokladom na podanie odvolania je to, aby napadnuté rozhodnutie vyznelo v neprospech odvolateľa. Výrokom, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, žalobcovi žiadna ujma spôsobená nebola, a preto žalobca vo vzťahu k tomuto výroku právo podať odvolanie nemá.

36. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že žalovaní boli úspešní, no v priebehu odvolacieho konania im žiadne preukázateľné trovy nevznikli a žalobcovi ako procesne neúspešnej strane nárok na náhradu trov odvolacieho konania nevznikol. Odvolací súd vychádza z Základných princípov zakotvujúceho procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa v spojení s ust. o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy konania nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

37. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).