Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31Odi/3/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Júliusom Tóthom v spore žalobcu: BENCONT INVESTMENTS, s.r.o., Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava - Nové Mesto, IČO: 36 432 105, práv. zast.: JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 018 201, proti žalovanej: C. Š., nar. XX.XX.XXXX, K. XXXX/XX, XXX XX D. L. E., práv. zast.: JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, Štefánikovo námestie 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 42 319 617, o zrušenie oddlženia takto

rozhodol:

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaná má voči žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 15.4.2019 domáhal, aby súd rozhodol tak, že sa zrušuje oddlženie žalovanej, na základe uznesenia sp. zn. , ktorým súd zbavil žalovanú všetkých záväzkov v rozsahu, v akom neboli uspokojené v konkurze. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania. V žalobe okrem iného uviedol tieto skutočnosti. Žalobca má za to, že žalovaná nemala pri oddlžení poctivý zámer. Žalovaná nebola v čase podania návrhu platobne neschopná, keď mala dostatočný príjem na postupnú úhradu svojich záväzkov. Žalovaná v čase pred vyhlásením konkurzu splácala pohľadávky žalobcu pravidelnými mesačnými splátkami v celkovej výške 7.649,73 EUR formou zrážok zo mzdy. Výška poslednej splátky bola 143,86 EUR. Zo správania sa dlžníka - žalovanej - pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh. U žalovanej sa nezmenili žiadne okolnosti. Naďalej bola zamestnaná a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezmenili. Žalovaná podala nepravdivé vyhlásenie o platobnej neschopnosti, čím vyvolala právne účinky spojené s týmto vyhlásením, čím sa akoby úmyselne priviedla do platobnej neschopnosti, aby mohla podať návrh na vyhlásenie konkurzu, čím splnila podmienku nepoctivého zámeru. Žalovaná nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach jej možností a schopností. Žalovaná po podaní návrhu žiadnym spôsobom nekontaktovala žalobcu, ani nevynaložila úprimnú snahu riešiť svoj dlh v rámci svojich možností, nemala poctivý zámer a teda nemôže požívať benefity spojené s inštitútom oddlženia. Žalovaná disponovala a disponuje finančnými prostriedkami na plnenie svojich záväzkov a v prípade riadneho plnenia svojich záväzkov by bola schopná splatiť všetky svoje záväzky. Ak by mala žalovaná so stabilným príjmom skutočne poctivý zámer a úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností, naďalej by riadne splácala svoje záväzky veriteľom, prípadne by využila inštitút splátkového kalendára ( a nasl. ), ktorý má na vymáhateľnosť pohľadávok rovnaký právny účinok ako konkurz, avšak pri tomto spôsobe oddlženia dochádza vždy aspoň k čiastočnému uspokojeniu veriteľov. Zákon definuje platobnú neschopnosť fyzickej osoby ako stav, kedy fyzická osoba nie je schopná plniť 180 dní po lehote aspoň jeden splatný záväzok. Platobná neschopnosť musí byť stavom objektívnym a

trvalým. Za takýto stav nie je možné považovať skutkový opis žalovanej v návrhu na konkurz. Formou plnenia záväzkov je v zmysle aj čiastočné plnenie záväzku a zákon aj v prípade čiastočného plnenia upravuje povinnosti veriteľa a dlžníka. Gramatickým výkladom , vo vzťahu k tretia veta , je možné dospieť k tvrdeniu, že platobne neschopnou je len fyzická osoba, ktorá nie je schopná, ani čiastočne, plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Žalovaná preto nenaplnila podmienku platobnej neschopnosti predpokladanú tretia veta , resp. . Žalobca ďalej uviedol, že oddlženie je určené (v zmysle a dôvodovej správy k ) pre špecifickú skupinu ľudí. Pre túto skupinu je oddlženie jedinou možnosťou, ako sa vymaniť z tzv. dlhovej pasce, do ktorej sa dostali či už vlastným pričinením, alebo pre okolnosti, ktoré nevedeli ovplyvniť. Oddlženie však nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Z konania žalovanej nevyplýva ani jej úprimná snaha riešiť, po podaní návrhu, svoj dlh v rámci svojich možností. Žalovaná navyše nespĺňa ani druhý predpoklad platobnej neschopnosti, a to nemožnosť peňažnú pohľadávku voči nej vymôcť exekúciou. Právna úprava oddlženia nie je pritom určená na ochranu dlžníkov, ktorí sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú. U žalovanej sa nezmenili žiadne okolnosti. Žalovaná bola naďalej zamestnaná a jej životné náklady sa nijakým spôsobom nezhoršili, práve naopak. Vyhlásenie konkurzu a oddlženie dlžníka je zákonným dôvodom na rozhodnutie o zastavení exekúcie, výsledkom čoho je zlepšenie finančnej situácie žalovanej. Oddlženie nemožno považovať za spôsob, ktorým sa ktorýkoľvek dlžník a najmä taký, ktorý má dostatočný príjem, môže zbaviť svojich záväzkov voči veriteľovi. Je preto úlohou súdu v konaní o zrušenie oddlženia posúdiť, či dlžník má poctivý zámer a teda či môže požívať výhody plynúce z oddlženia. Žalobca má za to, že v tomto prípade u žalovaného také podmienky nie sú splnené. Žalovaná pritom má a mala finančné prostriedky na riadne splnenie svojich záväzkov voči veriteľom.

Žalobca má za to, že žalovaná nie je tou osobou, ktorej je právna úprava oddlženia určená, nakoľko právna úprava oddlženia nie je určená tým osobám, ktoré sa úmyselne vyhýbajú úhrade svojich záväzkov aj za situácie, keď ich príjem a sociálne a rodinné podmienky splatenie týchto záväzkov umožňujú.

2. Žalovaná žiadala žalobu zamietnuť. Vo svojich vyjadreniach okrem iného uviedla, že predmetná žaloba nie je nič iné, iba špekulatívne správanie sa zo strany žalobcu a v celom rozsahu žalobcom uplatňovaný nárok neuznáva. Žalobca nebol jediný veriteľ žalovanej, voči ktorému mala dlh, ale veriteľov mala podstatne viac v sume, ktorú by nebola schopná splatiť ani do konca svojho života. Navyše manžel žalovanej, v čase podania žiadosti o poskytnutie právnej pomoci v konaní o oddlžení, nebol zamestnaný a príjem žalovanej bol t. č. jediným, z ktorého rodina musela vyžiť. Žalovaná odmieta tvrdenia žalobcu, že sa úmyselne priviedla do platobne neschopnosti, aby bola oprávnená podať návrh na súd. Žalovanej dlhy siahajú do obdobia dávno predtým, než nastala účinnosť umožňujúceho takéto oddlženie žalovanej. Ako už uviedla vyššie, dlh voči žalobcovi nebol jediný, ktorý žalovaná mala. Zvyšné dlhy žalovaná nesplácala. Skutočnosť, že žalovaná má pravidelný príjem nie je dôvodom na zrušenie oddlženia. Čistý príjem žalovanej je priemerne 608,20 EUR mesačne. Oddlžením môže žalovaná konečne voľnejšie dýchať, nakoľko tento stav bol pre ňu finančne a psychicky nezvládnuteľný - z dôvodu vykonávania zrážok zo mzdy žalovanej v prospech žalobcu - bola žalovaná čiastočne odkázaná na finančnú výpomoc od svojich najbližších. Žalovanej príjem sotva postačuje na základné potreby a nie na splácanie dlhov, ktorých ju súd zbavil. Žalovaná má za to, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach dlhy naďalej splácať. Žalovaná rovnako odmieta tvrdenie žalobcu o jej snahe poškodiť svojich veriteľov, alebo niektorého z nich zvýhodniť.

3. Žalobca na preukázanie odôvodnenosti žaloby a jeho tvrdení uvedených v žalobe predložil ako prostriedky procesného útoku tieto listinné dôkazy: Zmluva o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 4.12.2015, Zmluva o úvere .

4. Žalovaná predložila ako dôkazy ako prostriedky procesnej obrany tieto listinné dôkazy: potvrdenie príjmu žalovanej zo dňa 28.8.2019, listiny - Dekurz zo dňa 10.9.2019, Dekurz zo dňa 20.9.2019, rozhodnutie sociálnej poisťovne zo dňa 1.10.2019, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou zo dňa 14.2.2020, potvrdenie príjmu žalovanej zo dňa 12.2.2020, upomienka,

výplatné pásky, resp. potvrdenia o príjmoch žalovanej, mesačný zálohový predpis platieb a úhrad za plnenie súvisiace s výkonom správy 5/2019, faktúra č. 7224225372VSE.

5. Zhodným vyhlásením strán sporu na pojednávaní konanom dňa 14.5.2020 má súd nepochybne za ustálené tieto nesporné skutočnosti: existencia podaného návrhu na vyhlásenie konkurzu a posúdenie tohto návrhu v konaní s prílohami nachádzajúcimi sa v tomto spise, vyhlásenie konkurzu, zbavenie dlžníka dlhov, v rozsahu v akom nebudú uspokojené v konkurze a taktiež skutočnosť, že konkurz dosiaľ prebieha a žalovaná poskytuje správcovi dosiaľ ním požadovanú súčinnosť.

6. Súd vykonal dokazovanie a z vykonania dokazovania a skutočností známych z rozhodovacej činnosti tunajšieho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. zistil tento skutkový stav:

7. Zo spisu vyplývajú tieto skutočnosti: Návrh na vyhlásenie konkurzu navrhovateľa - žalovanej bol tunajšiemu súdu doručený 17.12.2018. Zo životopisu dlžníka vyplýva tvrdenie žalovanej, že od júla 1980 dosiaľ bola v pracovnoprávnom vzťahu u rôznych zamestnávateľov, aj dosiaľ je v pracovnom pomere. Rovnako označila aj existenciu jej dlhov voči viacerým veriteľom. Zo Zoznamu veriteľov zo dňa 12.12.2018 nepochybne vyplýva, že žalobca bol žalovanou uvedený ako jej veriteľ. Zároveň z daného zoznamu nepochybne vyplýva označenie ďalších veriteľov, celkovo v počte 13. Zo Zoznamu majetku dlžníka vyplýva vyhlásenie žalovanej týkajúce sa dvoch nehnuteľností. Zo Zoznamu majetku väčšej hodnoty, ktorý dlžník vlastnil v posledných troch rokoch vyplýva, že žalovaná

- dlžník vyhlásila, že posledné tri roky nevlastnila majetok väčšej hodnoty. Z informatívnej informácie z Centrálneho registra exekúcií nepochybne vyplýva vedenie viacerých exekúcií týkajúcich sa vymáhania pohľadávok žalovanej a jej manžela. Uznesením Okresného súdu Košice I, zo dňa 21.12.2018 pod sp.zn.: bol najmä vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - žalovanej, žalovaná bola zbavená dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a ustanovený správca podstaty úpadcu. Uznesenie vyhlásení konkurzu a o oddlžení dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 1/2019 dňa 2.1.2019. Z jednotlivých správ správcu podstaty úpadcu nepochybne vyplýva jednak speňažovanie majetku žalovanej - dvoch nehnuteľností v celkovej súpisovej hodnote 505,- EUR, následné speňaženie majetku spadajúceho do všeobecnej konkurznej podstaty, ako aj neustála súčinnosť žalovanej poskytovaná správcovi.

8. Keďže v spore nebola výslovne namietaná aktívna legitimácia žalobcu, ani jeho tvrdenie týkajúce sa existencie Zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2015 zo dňa 4.12.2015 a Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou a z nej vyplývajúci záväzok žalovanej voči svojmu veriteľovi, súd uvedené skutočnosti považuje za nesporné bez toho, aby hodnotil dôkazy predložené žalobcom preukazujúce uvedené skutočnosti.

9. Z Potvrdenia príjmu žalovanej zo dňa 28.8.2019 nepochybne vyplýva jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 9/2018 - 7/2019 vo výške 608,20 EUR, jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 9/2018 - 7/2019 vo výške 608,20 EUR.

10. Z Potvrdenia príjmu žalovanej zo dňa 12.2.2020 nepochybne vyplýva jej čistá priemerná mesačná mzda za obdobie 8/2019 - 12/2019 vo výške 398,42 EUR, jej čistý priemerný mesačný príjem za obdobie 8/2019 - 12/2019 vo výške 421,89 EUR.

11. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočky D. L. E. zo dňa 1.10.2019 vyplýva priznanie nároku žalovanej na nemocenské vo výške 14,03358 EUR za deň.

12. Z Potvrdenia o nemocenských dávkach vyplatených sociálnou poisťovňou zo dňa 14.2.2020 vyplýva suma vyplatených dávok za obdobie 09/2019, 10/2019 a 11/2019 celkovo vo výške 631,70 EUR, z Potvrdenia o dočasnej práceneschopnosti (PNS) vyplýva práceneschopnosť žalovanej od 10.9.2019 do 4.11.2019.

13. Žalovaná vo svojom výsluchu okrem iného uviedla, že jej ťažká finančná situácia, sa doteraz nezmenila, nemá ani byt, ani nejaký majetok veľkej hodnoty, má prácu, ktorú vykonáva poctivo 40 rokov a keďže sa do tejto nelichotivej situácie dostala, vždy sa snažila, aby jednotlivých veriteľov mohla z každej jednej výplaty, čo i len z posledného uspokojiť. Aj napriek tomu, že jej a manželovi pomáhala aj rodina, v roku 2013 dražbou prišli aj o byt. Táto situácia ju viedla k tomu, že šla do centra právnej pomoci a spolu

s centrom podala návrh na vyhlásenie konkurzu. Nie si je teda vedomá vôbec, žeby svojím konaním mohla naplniť znak nejakého nepoctivého zámeru s úmyslom ukrátiť mojich veriteľov práve podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu. Jedine čo po rodičoch mala, boli pozemky, tie boli taktiež vydražené.

14. Podľa ust. (1) Každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

15. Podľa ust. (1) Veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.

16. Podľa ust. - 5 (1) Dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť, vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky, alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. (2) Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada, b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada, c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu, d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať, e ) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom, h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť svojho veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa, i) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní súdom určený splátkový kalendár, j) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní výživné pre dieťa, na ktoré vznikol nárok po rozhodujúcom dni; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba dieťa alebo zákonný zástupca dieťaťa, k) bez vážneho dôvodu riadne a včas neplní povinnosť vrátiť Centru právnej pomoci hodnotu poskytnutého preddavku na úhradu paušálnej odmeny správcu; tohto dôvodu sa môže dovolávať iba Centrum právnej pomoci, l) dlžník sa domáhal zbavenia dlhov napriek tomu, že na území Slovenskej republiky nemal v čase podania návrhu centrum hlavných záujmov. (3) Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. (4) Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. (5) Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. V konkurznom konaní ani v konaní o určení splátkového kalendára súd poctivý zámer dlžníka neskúma.

17. Vykonaným dokazovaním má súd nepochybne za to, že žalobca v tomto konaní relevantnými dôkazmi nepreukázal nepoctivý zámer žalovanej pri oddlžení. Žalobca nepoctivý zámer žalovanej

- poukazujúc na konanie žalovanej - nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom. V konaní bolo nepochybne preukázané, a to dôkazmi predloženými žalovanou a špecifikovanými v odsekoch 9 až 13 i dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a skutočnosťami z nich vyplývajúcimi, že žalovaná podala návrh na vyhlásenie konkurzu a oddlženia z dôvodu jej zlej finančnej situácie, využívajúc zákonné možnosti uvedené v . V záujme spravodlivého rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu aj s ohľadom na skutočnosť, že ide o osobitné konanie na základe o konkurze a reštrukturalizácii, týkajúce sa oddĺženia formou osobného bankrotu. Ustanovenia o poctivom zámere nabádajú súd, aby poctivý zámer neposudzoval len mechanicky, ale bol vedený pomocnými kritériami úvah jeho prísnejšieho a miernejšieho posudzovania od prípadu k prípadu, a to najmä s ohľadom na osobu dlžníka a jeho životné skúsenosti.

18. V prvom rade súd skúmal splnenie procesných podmienok - žalobca, ako veriteľ žalovanej má oprávnenie na podanie návrhu za zrušenie oddlženia na základe ust. . Ide pritom o spor medzi stranami konania vyvolaný osobitnou povahou konkurzného konania podľa . Konkurz vyhlásený na majetok žalovanej bol vedený na Okresnom súde Košice I, sp.zn. .

19. Následne súd vykonaným dokazovaním má nepochybne za to, že žalobca nepreukázal v konaní, že žalovaná nemala poctivý zámer podľa ust. a . Žalobcom tvrdená skutočnosť, že žalovaná je mu dlžná finančné prostriedky a má pravidelný mesačný príjem ešte neznamená, že žalovaná mala nepoctivý zámer podľa a s poukazom na to nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že žalovaná nebola platobne neschopná. Žalobca poukazuje na ustanovenia , v spojitosti s ust. , kedy je fyzická osoba platobne neschopná. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že na majetok žalovanej bolo vedených viacero exekučných konaní, žalovaná v návrhu na konkurz uviedla svojich veriteľov v počte 14 (medzi inými aj splátkové spoločnosti), ktorým je dlžná financie, čo preukazuje, že bola v dlhovej pasci, ktorá je naopak modelovým príkladom na to, aby bola oddlžená. Žalovaná zároveň dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 7, 9 a 10 preukázala, že od júla 1980 dosiaľ bola v pracovnoprávnom vzťahu u rôznych zamestnávateľov. Zároveň dôkazmi špecifikovanými v odsekoch 11 a 12 tohto rozsudku preukázala, že v danom období poberala nemocenskú dávku. Zo správ správcu podstaty i z výsluchu žalovanej rovnako vyplynulo, že došlo k speňaženiu majetku žalovanej a zároveň žalovaná neustále poskytovala správcovi ním požadovanú súčinnosť. Súd zároveň prihliadol aj na skutočnosť, že kritérium poctivého zámeru do právneho poriadku SR priniesla novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii dňa 1.3.2017, dovtedy právny poriadok pojem poctivý zámer nepoznal a nedefinoval. Podľa samotnej právnej úpravy, , „dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností..“

20. Na základe vyššie uvedeného, s poukazom na vykonané dokazovanie, upustiac od vykonania, resp. hodnotenia ďalších - stranami sporu predložených dôkazov - súd má nepochybne za to, že žalobca v tomto spore nepreukázal dôvodnosť podanej žaloby, preto ju zamietol.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný, priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške.

22. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

24. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde. ( , )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. ( )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. ( )

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. ( )

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ).