Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Sa-15-2019.pdf
PDF · 119.19 KB
Case nature
Area
Subarea
47Sa/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v konaní pred sudkyňou Mgr. Monikou Kadlicovou v právnej veci žalobcu: S. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava 1, o žalobe v sociálnych veciach na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2019 podľa ustanovení § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení, príp. „ZSP“) zamietla žiadosť žalobcu o priznanie invalidného dôchodku zo dňa 15.01.2019, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava zo dňa 15.01.2019 nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Proti tomuto rozhodnutiu prvého stupňa podal žalobca odvolanie. 2. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, ako orgán príslušný na rozhodovanie o odvolaní podľa § 215 ods. 4 ZSP vydal v rámci odvolacieho konania podľa § 218 ods. 2 ZSP rozhodnutie č. 831 216 7457 0 zo dňa 22.07.2019, ktorým v celom rozsahu zamietol odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 09.02.2019 vo veci zamietnutia žiadosti o invalidný dôchodok a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk dňa 26.07.2019. 3. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava dňa 05.04.2019, ktorý zotrval na svojom pôvodnom posudku zo dňa 15.01.2019, a následne bol zdravotný stav žalobcu posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Bratislave, na vlastnú žiadosť žalobcu v jeho neprítomnosti, dňa 10.07.2019, pričom za účasti žalobcu bol zdravotný stav žalobcu posúdený na psychiatrickom vyšetrení konanom dňa 30.05.2019 prísediacim lekárom z medicínskeho odboru psychiatria. 4. V rámci posudzovania zdravotného stavu žalobcu posudkovým lekárom žalovanej boli dňa 10.07.2019 vyhodnotené žalobcom predložené lekárske nálezy z odborných vyšetrení zdravotného stavu žalobcu: prepúšťacia správa z hospitalizácie - Interná klinika FN Trnava od 23.09.2017 do 09.05.2017, prepúšťacia správa z hospitalizácie - neurologické oddelenie FN Trnava od 14.08.2018 do 20.08.2018
vrátane ortopedického vyšetrenia zo dňa 26.06.2017, rehabilitačné vyšetrenie zo dňa 19.07.2017, USG vyšetrenie abdomenu zo dňa 28.09.2017, psychologické vyšetrenie zo dňa 09.10.2017, CT vyšetrenie TH chrbtice zo dňa 15.11.2017 vrátane RTG vyšetrenia LS chrbtice zo dňa 22.11.2017, CT vyšetrenie chrbtice L2/4 zo dňa 01.02.2018, EMG vyšetrenie dolných končatín zo dňa 09.03.2018, urgentné vyšetrenie zo dňa 13.03.2018, psychiatrické vyšetrenia - MUDr. J. od 23.02.2018 do 06.03.2018 a od 11.04.2018 do 12.09.2018, neurologické vyšetrenia zo dňa 21.11.2017, zo dňa 24.11.2017 a zo dňa 12.03.2018, dňa 05.06.2019 elektronickou poštou doručená prepúšťacia správa z hospitalizácie - psychiatrické oddelenie FN v Trnave od 06.04.2019 do 10.04.2019, prepúšťacia správa z hospitalizácie
- psychiatrické oddelenie Psychiatrická nemocnica P. R., Pezinok od 16.05.2019 do 27.05.2019. 5. Ďalej odvolací správny orgán vyhodnotil priebeh a závery psychiatrického vyšetrenia žalobcu konaného dňa 30.05.2019 (toho dňa bolo ústne konanie odročené z dôvodu, že žalobca nepredložil prepúšťacie správy z hospitalizácie na psychiatrickom oddelení) v rámci odvolacieho konania prísediacim lekárom z medicínskeho odboru psychiatria. Zároveň žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia druhého stupňa uviedol závery z odborného lekárskeho posudku vypracovaného dňa 10.07.2019 posudkovým lekárom žalovanej MUDr. H. N. a prísediacim lekárom z odboru psychiatria MUDr. D. F., CSc. 6. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu (diagnostikovaná panická porucha - epizodická záchvatová úzkosť) posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej potvrdil duševné poruchy a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položky 4., písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % z percentuálneho rozpätia 15 % až 20 %. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu - syndróm závislosti na sedatívach a hypnotikách, mentálna subnorma, obojstranné opotrebovanie bedrových kĺbov minimálne, opotrebovanie sacroiliakálnych kĺbov I. stupňa obojstranne, stav po zlomenine tela stavca TH 5 staršieho dáta, posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP.
II. Žaloba a jej dôvody
7. Žalobca podal proti rozhodnutiu žalovanej včas správnu žalobu zo dňa 05.08.2019, ktorou sa domáhal, aby správny súd zrušil rozhodnutie žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 22.07.2019 a priznal žalobcovi čiastočný invalidný dôchodok. 8. Žalobca vyjadril nesúhlas s rozhodnutím žalovanej, pretože posudková lekárka žalobcu dostatočne neohodnotila, pretože vedela z lekárskych správ z roku 1999, že žalobca má mentálnu retardáciu. Žalobca namietal, že si posudková lekárka vybrala len jednu diagnózu na neschválenie invalidity a neprihliadla na ostatných päť, pričom si vybrala najnižšie ohodnotenie 20 % poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 9. Žalobca uviedol, že pred piatimi rokmi mal pracovný úraz, následkom ktorého sa uňho vyskytli zdravotné problémy psychického charakteru, ktoré diagnostikovali po prvom mesiaci pracovnej neschopnosti (PN) a na základe rôznych vyšetrení od neurologického, ortopedického, pľúcneho až po psychiatrické. Žalobca podotkol, že dosiaľ nemal zdravotné problémy tohto charakteru. Ďalej žalobca uviedol, že ho liečili na tetániu, z ktorej vzišla úzkostno-depresívna porucha následkom pracovného úrazu, pričom žalobcovi pribudli ďalšie zdravotné problémy neurologického a ortopedického charakteru, následkom čoho mal žalobca niekoľko záchvatov a bol v roku 2017 hospitalizovaný na internej klinike FN Trnava, na ktorej odporučili prehodnotiť liečbu psychiatrom, pretože žalobcu liečili dlhodobo: XANAX a NEUROL. Žalobca dodal, že PN trvala 1 rok. Po zmene psychiatra bola žalobcovi diagnostikovaná F41 - Panická porucha - epizodická záchvatová úzkosť následkom pracovného úrazu a F13 syndróm závislosti od BZP. 10. Žalobca mal za to, že posudková lekárka nesprávne stanovila percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, pretože nezohľadnila odporúčanie psychiatra a obvodného lekára, že žalobca nie je spôsobilý na vykonávanie profesie vodiča z povolania, ktorú dosiaľ vykonával. Žalobca vyjadril názor, že spadá do skupiny 6 a) alebo 7 b) podľa tabuliek v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a plus ešte jedna z piatich diagnóz, ktorá žalobcovi nebola zohľadnená v posudku, ktorá je najmenej 10 % k hlavnej diagnóze. III. Vyjadrenia žalovanej a žalobcu
11. Žalovaná v písomnom vyjadrení k obsahu žaloby, pridržiavajúc sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v preskúmavanom rozhodnutí druhého stupňa, zotrvala na jeho správnosti a zákonnosti, a preto navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
12. Zopakovala priebeh administratívneho postupu správnych orgánov oboch stupňov, skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu a lekárskych posudkov k zdravotnému stavu žalobcu a s poukazom na § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení uviedla, že žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a preto bola žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zamietnutá správne v súlade s právnymi predpismi o sociálnom poistení. 13. Žalovaná dôvodila, že žalobca k správnej žalobe nepredložil dôkazy, ktorými by spochybnil správnosť posúdenia jeho zdravotného stavu a následného rozhodnutia o jeho nároku na invalidný dôchodok. 14. K námietke žalobcu, že spadá do skupiny 6 a) alebo 7 b) podľa tabuliek v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a plus ešte jedna z piatich diagnóz, ktorá mu vôbec nebola zohľadnená v posudku, ktorá má byť najmenej 10 % k hlavnej diagnóze, žalovaná uviedla, že subjektívne presvedčenie žalobcu, že jeho zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce, pretože posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, ktoré je vo veciach sociálnych zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná dodala, že medzi závermi lekárskeho posudku a odborných lekárov neboli zistené rozpory. 15. V súvislosti s tvrdením žalobcu, že má nárok na invalidný dôchodok, ktorý mu má byť schválený na základe prepúšťacích správ z nemocníc, kde bol hospitalizovaný a opätovne zasadne posudkový lekár sociálneho poistenia, žalovaná uviedla, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu má žalobca možnosť opätovne požiadať o posúdenie zdravotného stavu a priznanie invalidného dôchodku novou žiadosťou padanou na príslušnej pobočke žalovanej, podľa miesta trvalého bydliska. 16. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovanej vyjadril nesúhlas s jeho obsahom, pretože jeho zdravotné ťažkosti pretrvávajú od roku 2014 - pracovný úraz a keďže žalovaná nechce žalobcu uznať invalidným, žiadal správny súd o priznanie invalidity minimálne 41 % (čiastočná invalidita). 17. Žalovaná duplikou na vyjadrenie žalobcu v lehote stanovenej správnym súdom nereagovala. IV. Relevantná právna úprava
18. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 20. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 21. Podľa § 120 písm. a) až c) SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192. 22. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 24. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 25. Podľa § 203 ods. 1 SSP rozsah správnej žaloby fyzickej osoby a jej dôvody možno zmeniť alebo doplniť až do rozhodnutia správneho súdu. 26. Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi. 27. Podľa § 71 ods. 1 ZSP poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 28. Podľa § 71 ods. 2 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 29. Podľa § 71 ods. 3 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým
zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 30. Podľa § 71 ods. 4 ZSP pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 31. Podľa § 71 ods. 5 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 32. Podľa § 71 ods. 6 ZSP miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 33. Podľa § 71 ods. 7 ZSP jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 34. Podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 35. Podľa § 71 ods. 10 ZSP dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav na účely invalidity sa posúdi opätovne, ak sa predpokladá zmena vo vývoji zdravotného stavu a zmena schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 36. Podľa § 184 ods. 5 ZSP Žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti. 37. Podľa § 209 ods. 1 ZSP rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 38. Podľa § 209 ods. 4 ZSP v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. 39. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá upravuje percentuálnu mieru poklesu zárobkovej činnosti podľa druhu zdravotného postihnutia orgánov a systémov, Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 4. - Neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, podľa písm. a) stredne ťažké formy, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 15 % do 20 % a podľa písm. b) ťažké formy (napr. ťažké obsedantné neurózy), je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 60 % do 70 %. 40. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 6. - Mentálna retardácia, podľa písm. a) ľahká mentálna retardácia (horné, stredné a dolné pásmo, IQ v pásme 50 - 69, s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť), je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 40 % do 60 %. 41. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 7. - Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), podľa písm. a) stredne ťažká forma (do dvoch rokov od vzniku), je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 20 % do 35 %. 42. Podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 7. - Duševné poruchy a poruchy správania spôsobené užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus, toxikománia), podľa písm. b) ťažká forma, je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť stanovená v rozmedzí od 50 % do 60 %.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
43. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej, priebeh administratívneho konania predchádzajúci jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti preskúmavaného rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby (§ 134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), za splnenia procesných podmienok (§ 107 ods. 2 SSP a § 137 ods. 4 SSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. 44. Správny súd posúdil obsah žaloby neformálne a z jej obsahu zistil, že žalobca požaduje preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodu nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu vo vzťahu k zdravotnému stavu žalobcu. Predovšetkým žalobca namieta, že posudková lekárka nesprávne stanovila percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu, pretože nezohľadnila odporúčanie psychiatra a obvodného lekára, že žalobca nie je spôsobilý na vykonávanie profesie vodiča z povolania, ktorú dosiaľ vykonával. Zároveň má žalobca za to, že mu mala byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to podľa položky 6. písm. a) alebo podľa položky 7. písm. b), Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a súčasne mala byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalobcovi zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 10 % s prihliadnutím na ďalšie zdravotné postihnutia (podľa vyjadrenia žalobcu - jedna z piatich diagnóz, ktorá nebola zohľadnená v posudku). 45. V nadväznosti na dôvody žaloby a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy podľa § 209 zákona o sociálnom poistení, správny súd súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený. 46. V predmetnej veci bolo podstatným podkladom na vydanie preskúmavaného rozhodnutia o vzniku invalidity žalobcu zistenie zdravotného stavu žalobcu pre potreby určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. Od miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, stanovenej na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu, závisí i výška invalidného dôchodku, pokiaľ by bol nárok naň priznaný. Pre určenie vzniku invalidity podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je potrebné, aby mal žalobca pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 47. Správny súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že pre účely zistenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou bol na základe odborných lekárskych správ a záznamov obsiahnutých v administratívnom spise, predložených žalobcom a na základe lekárskeho vyšetrenia posudkovými lekármi sociálneho poistenia posúdený zdravotný stav žalobcu celkom tri krát v priebehu preskúmavaného administratívneho konania - dňa 15.01.2019, 05.04.2019 a dňa 10.07.2019 na vlastnú žiadosť žalobcu v jeho neprítomnosti, avšak aj na podklade psychiatrického vyšetrenia žalobcu dňa 30.05.2019 prizvaným prísediacim lekárom z medicínskeho odboru psychiatria. 48. Na základe posúdenia zdravotného stavu žalobcu bola posudkovými lekármi sociálneho poistenia zhodne stanovená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na 20 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej určil duševné poruchy a poruchy správania, neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy podľa kapitoly V, položky 4, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 20 % z percentuálneho rozpätia 15 % až 20 %. Za iné zdravotné postihnutia žalobcu, syndróm závislosti na sedatívach a hypnotikách, mentálna subnorma, obojstranné opotrebovanie bedrových kĺbov minimálne, opotrebovanie sacroiliakálnych kĺbov I. stupňa obojstranne, stav po zlomenine tela stavca TH 5 staršieho dáta, posudkový lekár sociálneho poistenia neurčil zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP. 49. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že posudkoví lekári sociálneho poistenia posudzovali dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu na základe zdravotnej dokumentácie, odborných lekárskych záznamov a nálezov predložených žalobcom (§ 184 ods. 5 ZSP), ako aj na základe vlastného vyšetrenia a pohovoru so žalobcom (§ 71 ods. 4 ZSP). 50. Vo vzťahu k rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobcu správny súd prijal záver, že určenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu na hornej hranici percentuálneho vyjadrenia (20 %) pre rozhodujúce zdravotné postihnutie neurotické, stresové a somatomorfné poruchy, stredne ťažké formy, korešponduje s predloženými lekárskymi správami a prepúšťacími správami z hospitalizácií žalobcu na psychiatrickom oddelení FN Trnava (apríl 2019) a na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice P. Pinela Pezinok (máj 2019). Z oboch prepúšťacích správ vyplýva, že liečba
žalobcu bola predčasne ukončená na vlastnú žiadosť žalobcu, napriek tomu, že bol ošetrujúcimi lekármi poučený o rizikách predčasného ukončenia liečby a bol lekárom upovedomený o potrebe pokračovania v liečbe, čo žalobca opakovane odmietol. Zároveň bol žalobca poučený o nutnosti trvalej abstinencie a vhodnosti doliečovania, pričom do ambulantnej liečby bol žalobca prepustený v stave charakterizovanom ako nepsychotický, bez prejavov suicidálnych úvah alebo aktivity, somaticky stabilizovaný. 51. Posudkový lekár sociálneho poistenia dospel vyhodnotením zisteného skutočného stavu k záveru, že doložené prepúšťacie správy nezdokladovali zmenu v posúdení zdravotného stavu, resp. zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, čo bolo taktiež dôvodom stanovenia celkovej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 20 %, pre rozhodujúce zdravotné postihnutie stredne ťažkej formy neurotických, stresových a somatomorfných porúch. 52. Správny súd konštatuje, že tieto závery nie sú v žiadnom rozpore s obsahom žalobcom predkladaných odborných lekárskych nálezov a prepúšťacích správ. Možno prisvedčiť záveru posudkového lekára ako aj žalovanej, že predmetné podklady k posúdeniu zdravotného stavu pre účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu nepreukázali také zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, na základe ktorého by bolo možné dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav žalobcu kvalifikovať ako ťažké formy rozhodujúceho ochorenia podľa písmena b) 4. položky, Kapitoly V, prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, ktorá by odôvodňovala určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu. 53. Z hľadiska psychiatrického, konštatovanie o nevhodnosti výkonu profesie vodiča kamiónu žalobcom je s prihliadnutím na závislosť žalobcu od BZD logickým záverom. Avšak toto samotné konštatovanie nie je dôvodom na priznanie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže na základe odborných lekárskych vyšetrení neboli diagnostikované žiadne ťažké formy neuróz, ktoré by podmieňovali podradiť zdravotný stav žalobcu pod položku č. 4 písm. b) Kapitoly V, príslušnej prílohy ZSP. V zmysle prepúšťacích správ z hospitalizácie žalobcu v apríli 2019 a v máji 2019 bola žalobcovi doporučená liečba predmetnej závislosti, to však nie je prekážkou, aby sa žalobca po absolvovaní liečby alebo v priebehu ambulantnej liečby snažil zamestnať na trhu práce podľa svojich schopností na inom pracovnom zaradení. 54. Rovnako nemožno prisvedčiť požiadavke, resp. tvrdeniu žalobcu, že mu mala byť posudkovým lekárom sociálneho poistenia stanovená vyššia miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, a to podľa položky 6. písm. a) alebo podľa položky 7. písm. b), Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, uvedenej v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Z obsahu administratívneho spisu a z podkladov pre vydanie preskúmavaného rozhodnutia nevyplýva, že by boli žalobcovi diagnostikované duševné poruchy spadajúce pod žalobcom uvádzané položky č. 6 alebo č. 7 Kapitoly V prílohy č. 4 k ZSP. Vzhľadom k tomu, že žalobcovi nebola diagnostikovaná ľahká mentálna retardácia s IQ v pásme od 59 do 69 (podľa psychologického vyšetrenia zo dňa 09.10.2017 ide u žalobcu o IQ 73 s poklesom do stupňa ľahkej duševnej zaostalosti v oblasti pamäti a vizuálnej pozornosti) a ani mu nebola diagnostikovaná ťažká forma duševnej poruchy alebo poruchy správania spôsobenej užívaním psychoaktívnych látok (alkoholizmus alebo toxikománia), nebolo možné určiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu podľa položky č. 6 písm. a) alebo podľa položky č. 7 písm. b) Kapitoly V prílohy č. 4 k ZSP. 55. Pokiaľ ide o námietku napádajúcu skutočnosť, že žalobcovi za iné zdravotné postihnutia - syndróm závislosti na sedatívach a hypnotikách, mentálna subnorma, obojstranné opotrebovanie bedrových kĺbov minimálne, opotrebovanie sacroiliakálnych kĺbov I. stupňa obojstranne, stav po zlomenine tela stavca TH 5 staršieho dáta, nebolo určené zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71 ods. 8 ZSP o 10 %, túto správny súd s prihliadnutím na závery lekárskych nálezov z odborných vyšetrení, predložených k posúdeniu zdravotného stavu žalobcom, vyhodnotil ako bezdôvodnú. 56. V prípade existencie viacerých zdravotných postihnutí, resp. dlhodobých ochorení poistenca sa jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nesčítavajú (§ 71 ods. 7 ZSP), ale v prípade ich závažnosti, ovplyvňujúcej pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je možné podľa § 71 ods. 8 ZSP mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, určenú podľa § 71 ods. 6 citovaného zákona, zvýšiť najviac o 10%. Uvedený postup nebol u žalobcu aplikovaný vzhľadom na skutočnosť, že diagnostikované iné zdravotné postihnutia z dlhodobého hľadiska v čase posudzovania zdravotného stavu žalobcu pre účely miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nedosahovali takej intenzity na zhoršenie zdravotného stavu žalobcu, aby boli posudkovo významné (napr. v oblasti lumbálnej chrbtice nebol diagnostikovaný zúžený spinálny kanál s dotykom na miechový nerv v tejto oblasti chrbtice, nebol konštatovaný posun diskov ani koreňová kompresia - žiaden útlak na miechový nerv v tejto oblasti chrbtice).
57. S prihliadnutím na vyššie uvedené okolnosti prípadu správny súd prijal záver, že žalovaná mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu posúdila v súlade s kritériami stanovenými v § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Vychádzala z predložených lekárskych správ (vrátane prepúšťacích správ z hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení vo FN v Trnave a na psychiatrickom oddelení Psychiatrickej nemocnice P. Pinela - Pezinok z apríla 2019 a z mája 2019), z údajov zo zdravotnej dokumentácie žalobcu, z lekárskych nálezov z odborného lekárskych vyšetrení, z vlastného vyšetrenia zdravotného stavu žalobcu, ako aj zo zhodnotenia liečby a stabilizácie rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu (§ 71 ods. 6 citovaného zákona). 58. Vo vzťahu k podkladom preskúmavaného rozhodnutia žalovanej správny súd uvádza, že o objektívnosti, o odbornej úrovni a o úplnosti záverov lekárskych posudkov, vypracovaných posudkovými orgánmi žalovanej, správny súd nemá dôvod pochybovať. Samotné tvrdenie žalobcu o jeho subjektívnom vnímaní zdravotných ťažkostí a o jeho určení za rozhodujúce ochorenie duševné poruchy spadajúce pod položku č. 6 písm. a) alebo pod položku č. 7 písm. b), Kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, nepostačujú k prijatiu záveru o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave žalobcu, na základe ktorého by bolo odôvodnené bez ďalších podkladov z odborných lekárskych vyšetrení konštatovať splnenie zákonných podmienok na určenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu o viac ako určených 20 %. Rovnako žalovaná správne vyhodnotila zistený skutočný stav veci a určenú celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu 20 % správne aplikovala pri posúdení zákonných podmienok potrebných na priznanie invalidity podľa § 71 ods. 1 ZSP, ktoré v danom prípade neboli splnené. 59. Zároveň správny súd dodáva, že preskúmavané právoplatné rozhodnutie žalovanej nevylučuje možnosť, aby žalobca opätovne požiadal o prehodnotenie jeho zdravotného stavu a o nové preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ak by v budúcnosti došlo k významnému zhoršeniu jeho zdravotného stavu. 60. Správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu, nezistil závažné porušenie zákona, ani porušenie práv a právom chránených záujmov žalobcu, na základe ktorých by bolo potrebné preskúmavané rozhodnutie zrušiť, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol (§ 190 SSP). 61. Právo na úplnú náhradu trov konania správny súd úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko si žiadne neuplatnila a ani jej žiadne nevznikli, pričom žalovanému orgánu štátnej správy možno priznať trovy konania iba výnimočne (§168 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu nemá odkladný účinok (§ 446 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).