Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoZm/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: FINANCE PARTNER SOCIETY, s.r.o., so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 43 810 501, právne zastúpeného JUDr. Monikou Ilčišinovou, advokátkou so sídlom Herľanská 547, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 37870092, proti žalovanému: B.. B. I., G.. XX.XX.XXXX, K. U. XXXX/XX, XXX XX I., právne zastúpenému Zahoráková & Partners, s.r.o., so sídlom Krasovského 13, 851 01 Bratislava, pracovisko Ventúrska 1, 811 01 Bratislava, IČO: 47 232 412, o zaplatenie 15.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -89 zo dňa 11. októbra 2019, takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 15.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 16.03.2018 do zaplatenia zmenkovú odmenu vo výške 50,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 15.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 16.3.2018 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 50,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že zmenku nadobudol rubopisom od prvého majiteľa zmenky dňa 1.9.2015, pričom sa nejedná o zmenku zo spotrebiteľského sporu. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil originál prvopisu zmenky s vyznačeným rubopisom. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. Tvrdil, že trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou a psychiatra navštevuje od roku 2014, preto v čase, kedy mal podpísať zmenku, ktorá je predmetom žaloby, konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným. Navyše na podpis zmenky si ani nespomína a má dôvodné pochybnosti o tom, že podpis je jeho. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení označil znalecký posudok č. 34/2019 MUDr. Denisy Mészárosovej zo dňa 11.4.2019. Zistil tento skutkový stav:

3. Dňa 1.9.2015 v Humennom žalovaný vystavil zmenku na zmenkovú sumu 15 000 eur s dátumom splatnosti 10 dní po videní, miesto splatenia A., Q..A.., pobočka Vranov nad Topľou na rad B.. M. C.. Majiteľ zmenku postúpil rubopisom dňa 20.1.2017 na rad žalobcu. Žalovaný zmenkovú sumu žalobcovi nezaplatil. Podpis žalovaného na zmenke je totožný s podpisom žalovaného na plnomocenstve zo

dňa 21.5.2019 vystavenou jeho právnemu zástupcovi v tomto spore. V zmysle záverov znaleckého posudku č. 34/2019 vypracovaného znalkyňou MUDr. Denisou Mészárosovou, žalovaný v súčasnosti trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou a jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný.

4. Vec právne posúdil podľa Zbierky - Zákon zmenkový a šekový. Podľa čl. 1, teda I , čl. I , čl. I , čl. I , čl. I , čl. I Zbierky - Zákon zmenkový a šekový. Konštatoval, že pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom, než predložením prvopisu zmenky, ktorá, ak spĺňa formálne náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31. júla 2012, sp. zn. ). V predmetnej právnej veci bola sporná platnosť zmenky, nakoľko žalovaný tvrdil, že konal v duševnej poruche, ktorá ho robila na tento úkon neschopným, na podpis zmenky si nepamätal a spochybnil aj to, či je podpis na zmenke skutočne jeho. Žalovaný na preukázanie svojich tvrdení nepredložil žiadne relevantné dôkazy, znalecký posudok sa zaoberá jeho aktuálnym duševným stavom, rovnako nepredložil žiadne dôkazy ohľadom neplatnosti jeho podpisu. Je evidentné, že podpis žalovaného na zmenke je totožný s podpisom žalovaného na plnomocenstve zo dňa 21.5.2019. Predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v ustanovení v čl. I pre vlastnú zmenku. Predložením jej prvopisu žalobca zmenkové práva preukázal. Ako riadny majiteľ zmenky má právo postihom žiadať zmenkovú sumu, ak zmenka nebola zaplatená, šesťpercentné úroky odo dňa splatnosti a odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy (čl. I zmenkového zákona), úroky si žalobca uplatnil odo dňa podania žaloby, jedna tretina percenta zmenkovej sumy predstavuje 50,- eur. Nakoľko súd prvej inštancie nemal žiadne pochybnosti o pravosti zmenky a o spôsobilosti žalovaného sa v roku 2015 zmenečne zaväzovať, žalobe žalobcu vyhovel a zaviazal žalovaného zaplatiť mu 15.00,-0 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne od 16.3.2018 (teda odo dňa podania žaloby) do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 50,- eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol podľa .

5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov podľa písmeno b), , . Namietal, že dňa 09.10.2019 bola súdu doručená žiadosť jeho právneho zástupcu o ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní z dôvodu operácie jeho trojročného syna so žiadosťou odročenia pojednávania nariadeného na 11.10.2019. S touto skutočnosťou sa súd vysporiadal až v rozsudku, a to tak, že túto odmietol z dôvodu, že svoju neprítomnosť právny zástupca žalovaného riadne, včas a vážnymi dôvodmi. V tejto časti považuje rozsudok súdu za arbitrárny a nepreskúmateľný. Operáciu syna právneho zástupcu považuje za náhlu okolnosť, ktorú právny zástupca nemohol predvídať ani predpokladať s ohľadom na vek maloletého a jeho blízku citovú väzbu právnemu zástupcovi žalovaného ako otcovi. Účasť zástupcu na tomto operačnom zákroku bola nevyhnutná. Postup súdu prvej inštancie po doručení ospravedlnenia z neúčasti na pojednávaní právnym zástupcom žalovaného bol nezákonný, keďže tento nekonal podľa ustanovenia a neupovedomil právnemu zástupcovi o tom, že nepovažuje dôvod na odročené pojednávania za dôležitý. O tom, že dôvod odročenia nepovažuje za dôležitý, oboznámil až priamo na pojednávaní dňa 11.10.2019. To znamená, že súd nekonal bezodkladne, keď právnemu zástupcovi žalovaného oznámil neakceptáciu jeho ospravedlnenia až doručením rozsudku vo veci samej, a to dňa 17.10.2019. Postupom súdu bolo porušené právo žalovaného na prístup k súdu ako aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V dôsledku porušenia citovaných práv žalovaného zo strán súdu považuje celé konanie súdu za nespravodlivé, keďže mu znemožnil realizáciu jeho práv. Tento záver umožnil aj skutočnosť, že žalovaný v priebehu sporového konania nebol vypočutý, hoci mal byť priamym účastníkom zmenkového vzťahu a ktorý úkon je nevyhnutný pre objektívne posúdenie predmetu sporu. Ďalej namietal, že považuje za nesprávny záver súdu prvej inštancie, ak tento konštatoval, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o tom, že zmenku nepodpísal, keďže súdu nepodal žiadne relevantné dôkazy. A súd si okolo pravosti podpisu na zmenke vyriešil tak, že sám porovnal podpis žalovaného na zmenke s jeho podpisom na plnomocenstve. Ak žalovaný tvrdí, že zmenku nepodpísal on, potom nie je v zmysle negatívnej dôkaznej teórie možné od neho požadovať, aby osobitne preukazoval reálnu existenciu určitej skutočnosti (negatívnu skutočnosť - niečo čo sa nestalo, čo neexistuje sa objektívne nepreukazuje) v tomto prípade dochádza k presunu dôkazného bremena na protistranu. Bolo povinnosťou žalobcu navrhnúť dokazovanie v tom smere, aby vyvrátil tvrdenie žalovaného, že zmenku skutočne podpísal. Vysporiadanie sa s otázkou pravosti zmenky zo strany súdu tým spôsobom, že laicky a neodborne

posudzoval podpisy žalovaného na dvoch dokumentoch, nemá oporu ustanovenia a nasledujúcich . Z toho dôvodu súd nezistil správne skutkový stav veci, ak konštatoval pravosť podpisu na zmenke na základe „dôkazného prostriedku“ spočívajúceho v skúmaní pravosti podpisu laickým spôsobom samotné súdom. Ďalej namietal nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie, ak tento dospel k záveru, že žalovanému vznikla povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu žalobcovi. Z obsahu predloženej listiny - zmenky vyplýva, že má ísť o vlastnú zmenku na videnie v časti „miesto splatenia zmenky“ uvedené: Vranov nad Topľou. V časti domicil: „splatné v: A. Q.. A.., - Vranov: . „Vranov nad Topľou“ nie je verifikovaný údajný podpisom žalovaného, nakoľko tento text sa nachádza nad týmto podpisom ( z ustanovenej judikatúre vyplýva, že podpis vystaviteľa na vlastnej zmenke musí byť pod textom základnej zmenky, nesmie byť pod kontextom alebo po stranách kontextu, alebo naprieč kontextu, alebo v kontexte (viď váž. 9273); inak ide o neplatnú zmenku). Z porovnania textu platobného miesta domicilu je zjavné, že tieto sú vo vzájomnom rozpore, tento záver umocňuje skutočnosť, že „A., Q..A..“ je neexistujúce miesto (pokiaľ žalobca mal na mysli pobočku A. - A. A., Q..A..) žalovaný poukazuje na to, že skratka „A., Q..A..“ pre identifikáciu tejto sporiteľne bola z Obchodného registra vymazaná ku dňu 04.11.2014, teda približne rok pred údajným vystavením zmenky). Podľa rozhodnutia Op11/1999 str. 31: „ak je na zmenke rozpor medzi platobným miestom a domicilom, jedná sa o neplatnú zmenku.“ Keďže absolútnu neplatnosť právneho úkonu súd posudzuje aj bez námietky sporovej strany, súd nesprávne posúdil zmenku ako platnú bez ohľadu na pravosť podpisu vystaviteľa, nakoľko zmenka nespĺňala náležitosti ustanovenia čl. II Zbierky - zákon zmenkový a šekový v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zmenkový zákon“). Ďalej vytýka súd prvej inštancie, že nijako neskúmal splatnosť údajnej zmenky v kontexte zákonom ustanovení Zmenkového zákona. Táto síce mala byť splatná 10 dní po videní, avšak súd vôbec neodôvodnil, ktorý deň považuje za splatný a kedy teda mala vzniknúť žalovanému povinnosť zaplatiť zmenkovú sumu majiteľovi zmenky. V tejto časti považuje rozsudok súdu prvej inštancie za neodôvodnený a arbitrárny. Aj keď zmenka mala byť vystavená „bez protestu“, neznamená to, že majiteľ zmenky nemal povinnosť zmenku predložiť na platenie vystaviteľovi, dovetok „bez protestu“ zbavuje majiteľa zmenky len povinnosti urobiť protest nie pre neplatenie aj pri zmenkách „ bez protestu“ majiteľ zmenky je povinný včas zmenku predložiť a dať o tomto úkone potrebné správy. Z obsahu zmenky ani zo žaloby a vyjadrenia žalobcu a rozsudku súdu prvej inštancie nevyplýva, kedy bola zmenka predložená žalovanému na videnie, či žalovaný odoprel prijať zmenku, či žalovaný sa vyjadril, že zmenku nezaplatil v lehote do 10 dní po jeho videní ani iné súvisiace okolnosti. Absencia skúmania týchto podstatných náležitostí zmenkového vzťahu súdom mal za následok arbitrárnosť rozsudku. Tvrdí, že žiadna zmenka mu žalobcom ani pôvodným majiteľom zmenky na videnie nikdy nebola predložená. Ak splatnosť zmenky bola určená určitým dňom alebo konkrétnym dátumom, potom nie je potrebná osobitne predložiť zmenku vystaviteľovi, avšak v prípade k dátumu splatnosti sa určuje od videnia, teda povinnosť splatiť zmenku vzniká práve predloženie v danom prípade by bolo 10 dní po videní po tom čase podania žaloby nie je zrejmé, či zmenka sa vôbec stala splatnou a či žaloba sama o sebe nebola podaná predčasne. Ak by aj teoreticky sa zmenka stala splatnou do jedného roka od jej vystavenia, teda do 31.08.2016 (t.j. dokedy mala byť zmenka predložená na videnie v kontexte ust. čl. I Zmenkového zákona). Potom by nárok voči žalovanému ako vystaviteľovi musel byť uplatnený v jednom roku odo dňa splatnosti zmenky t. j. najneskôr do 31.08.2017 k čomu však nedošlo. Z toho dôvodu z opatrnosti predkladá aj námietku premlčania proti zaplateniu žalovanej sumy. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. K námietke žalovaného, že súd prejednal vec v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu uviedol, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené riadne, dňa 31.07.2019, teda bol dostatok času aj na podanie relevantného vyjadrenia k žalobe žalobcu, keďže obsah bol v konaní zastúpený advokátom a tento požiadal odročenie pojednávania z prekážky na jeho strane. Je možno od neho spravodlivo požadovať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom, čo sa týka osobnej účasti žalovaného na pojednávaní, ten z jeho strany v priebehu konania nebola súdu táto žiadosť, ak by sa obrátil na konajúci súd, že dohľad na osobnej účasti na pojednávaní, tak vzhľadom k tomu, že toho času sa nachádzal vo výkone odňatia trestu slobody zabezpečil by jeho účasť žiadosťou o eskortu. Žalovaný v priebehu pol roka zmenil dvoch advokátov na právne zastupovanie v tejto právnej veci a B.. M.. N. podal v jeho mene vyjadrenie dňa 03.06.2019 v žalobe žalobcu doručenia súdu dňa 16.03.2018, dňa 03.06.2019 už podával žiadosť odročenia pojednávania iný advokát, teda advokátka, ktorá aj dňa 09.10.2019 požiadala odročenie pojednávania a zároveň podala aj odvolanie dňa 31.10.2019 proti rozsudku Okresného súdu v Prešove zo dňa 11.10.2019 podľa . Poukázal na to, že žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 03.06.2019

žiadne rozhodujúce skutočnosti na svoju procesnú obranu neuviedol, žiadne relevantné dôkazy súdu nepredložil okrem súkromno-znaleckého posudku 34/2019 z 11.04.2019, ku ktorému sa žalobca vyjadril v podaní z 23.07.2019 a na tomto vyjadrení zotrváva. Žalovaný v čase podpísania zmenky nebol liečený ambulantne na psychiatrii ako to aj vyplýva z predmetného posudku, a teda bol plne spôsobilý na právne úkony, a teda aj na podpísanie predmetnej zmenky. Odporca celú svoju obranu postavil na neplatnosti zmenky z dôvodu jeho duševného stavu, ktorý ho robí nespôsobilým na tento úkon, také si nespomína na podpisovanie zmenky uvádza, že sa takto nepodpisuje teda zmenku v celom rozsahu neuznáva a popiera, teda bez akýchkoľvek relevantných dôkazov, ktoré by preukazovali absolútnu neplatnosť zmenky, ktorou sa v tomto konaní od začiatku domáha. Žalovaný predložil do spisu znalecký posudok týkajúci sa jeho zdravotného stavu, nie však znalecký posudok z odboru grafológie na skúmanie pravosti podpisu ani takýto návrh na vykonanie dokazovania súdu neuviedol. Už v tomto štádiu konania mohol súd prvej inštancie rozhodnúť kontumačným rozsudkom nie v prospech žalovaného s poukazom na zásadu konfritácie konania. Tvrdenie žalovaného, že dochádza k posunu dôkazného bremena na proti stranu, teda na žalobcu, ktorý mal podať návrh na znalecké dokazovanie nesprávny a neudržateľný a zvlášť v zmenkových vzťahoch, ktoré sa vyznačujú abstraktnosťou. Do pozornosti dal odôvodnenie rozhodnutia NsSr43/2010: , podľa ktorého: „z povahy zmenky ako abstraktného a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne vymáhaniu preukazovať, že mu odporca (povinný) aj zmenkovú sumu skutočne dlhuje. Z ustanovenia síce vyplýva, že kto je žalovaný (povinný) zo zmenky môže znášať proti zmenkovému nároku určité námietky. Je však na ňom, aby oprávnenosť týchto námietok preukázal. Dôkazné bremeno teda spočíva na odporcovi (povinnom) a nie na navrhovateľovi (oprávnenom) ako nesprávne v prejednávanej veci ustanovili súdy. Pokiaľ povinný dôkazné bremeno neunesie, bude nútený podľa zmenky plniť, aby dôkazné bremeno unesie bude v konaní úspešný. V tejto súvislosti treba poukazovať aj na to, že pri kauzálnych námietkach nie je možné preniesť dôkazné bremeno z odporcu (povinného) na navrhovateľa (oprávneného) z dôvodu, že by sa tým poprel celý zmysel a účel zmenkového a šekového zákona z 20.12.1950 č. 191/1950 Zbierky.“ Ďalej poukázal aj na rozhodnutie NsSr4ObO21/2020 z 31.07.2012 2. veta: „s citovaným ustanovením zákona je zvýraznená abstraktná povaha zmenkových záväzkov aj nezávislosť od kauzálnych vzťahov tak, ako to správne konštatoval aj súd 1. stupňa. Platobný príkaz (pri cudzej zmenke) resp. platobný sľub (pri vlastnej zmenke) neudáva ani nesmie udávať materiálny dôvod vzniku zmenkovej obligácie tzv. kauzu. Pohľadávka majiteľa zmenky a povinnosť dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu sú právne nezávislé od základného právneho pomeru, majú samostatnú právnu povahu a existenciu. Záväzok zo zmenky je teda záväzkom nesporným a žalobca ako majiteľ zmenky nemá povinnosť svoj nárok preukazovať iným spôsobom predlžený prvopisu zmenky, ktorá ak spĺňa náležitosti, zabezpečuje svojmu majiteľovi právo na jej zaplatenie.“ Zdôraznil, že predložená zmenka má všetky predpísané zákonné náležitosti podľa čl. I Zbierky pre vlastnú platnú zmenku. Majiteľ zmenky postúpil rukopisom, ktorý spĺňa všetky zákonné náležitosti dňa 21.01.2017 na rad žalobcu zmenku uplatnenú v tomto konaní a zmenková suma žalobcovi do dnešného dňa žalobcovi zaplatená nebola. Ďalej uviedol, že zmenka nemusí byť splatná v mieste bydliska zmenečníka (vystaviteľa zmenky) ide o domicilovanú zmenku, v tomto prípade vystaviteľ označí iné platobné miesto (domicio) pritom môže označiť aj 3. osobu (domiciláta), u ktorej sa má zmenka zaplatiť, ak domiciláta neoznačil, ale označil domicil, t.j. iné miesto než je bydlisko zmenečníka, túto osobu môže označiť sám zmenečník pri prijatí zmenky. Pokiaľ zmenečník pri prijatí zmenky domiciláta neoznačí, platí, že sa zaviazal zaplatiť sám v platobnom mieste, v domicile). Miesto platenia (domicio) nie je osoba, u ktorej sa má platiť (domicilát), musí byť v zmenke uvedené už pri jej vystavení. Oprávnenie určiť domicil má vystaviteľ zmenky, ktorý má právo určiť aj domiciliáta. Ak domiciliáta neurčil vystaviteľ zmenky, má právo určiť ho zmenečník pri akcepte. V prípade, že domicil určil zmenečník, môže dôjsť k odopretiu prijatia zmenky podľa zákona. Zmyslom domicilu nie je, akoby sa z uvedeného zdalo, určiť len miesto zaplatenia zmenky, ale najmä určiť domiciliáta t.j. osobu, ktorá zabezpečí splatenie zmenky. Spravidla ním bude banka a akceptant musí k dátumu splatnosti zmenky zabezpečiť krytie zmenky a dať príkaz na jej zaplatenie. Domiciliát nikdy nie je zmenkovým dlžníkom, pretože zmenku nepodpisuje. Aj v tomto prípade to bol peňažný ústav Slovenská sporiteľňa, a.s., čo je všeobecne známa inštitúcia a námietky žalovaného ohľadne zmeny obchodného mena banky považuje za špekulatívne. V tvrdeniu žalovaného ohľadom protestovania zmenky uviedol, že z povinnosti protestovať zmenky existujú výnimky ( Z. z. a. š.), ktoré zbavujú majiteľa zmenky povinnosti protestovať zmenky, a to pripojenie doložky „bez protestu“ resp. „bez útrat“, zákon upravuje celkom 7 zmenkových protestov predloženia zmenky na platenie (prijatie) a zmenkový protest sú rôzne právne inštitúcie zmenkového práva, pretože zmenku na prijatie (akceptovanie) je zásadne oprávnený každý, kto má zmenku k dispozícii tak majiteľ zmenky, ako aj ten, kto ju má fakticky v ruke. Na akceptovanie zmenky stačí, ak

zmenečník vyjadrí svoj akcept na prednej strane zmenky. Tvrdenia žalovaného, že žiadna zmenka mu nebola predložená na videnie ani prvým majiteľom zmenky B.. C.Á. ani žalobcom a že ani nebolo z ich strany spomenuté, žeby vlastnili voči žalovanému zmenky je nepravdivé a zavádzajúce. Prvý majiteľ zmenky opakovane žiadal a vyzýval žalovaného o zaplatenie zmenkovej sumy, kontaktoval sa s ním telefonicky ako aj osobne v mieste jeho bydliska a pracoviska osobne, ale žalovaný ho neprijal a odmietol sa s ním ďalej kontaktovať so slovami, že žiadnu zmenku mu nepreplatí. Žalovaný ani raz v priebehu konania sa nevyjadril, či skutočne prijal zmenkovú sumu od jej prvého majiteľa a celú svoju procesnú obranu založil na preukázanie absolútnej neplatnosti zmenky, čo považuje za účelové a tendenčné. Totiž je nesprávne tvrdenie žalovaného, že podpis vystaviteľ zmenky nekryje svoj text zmenky. Zmenka bola vystavená a vlastnoručne podpísaná žalovaným a podpis je umiestnený tak, že kryje celý text zmenky. Zároveň nesúhlasil s námietkou premlčania zmenky uvedenej v odvolaní žalovaného alebo zmenečné nároky proti prijímateľovi sa premlčujú v priebehu 3 rokoch odo dňa z ročnosti zmenky v zmysle § 70 (ZzaŠ).

7. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( prejednal vec v medziach ustanovení , bez nariadenia pojednávania a za rešpektovania ust. a nariadeným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. a podľa v spojení s odvolací súd rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd posudzoval v rozsahu a v zmysle odvolacích dôvodov žalovaného obsiahnutých v písomne podanom odvolaní. S aplikáciou ustanovenia posudzoval krajský súd napadnutý rozsudok súd prvej inštancie len v medziach odvolacích dôvodov žalovaného vymedzených v podanom odvolaní zaviazanosti skutkovým stavom tak ako ho zistil súd prvej inštancie, keďže nebola preukázaná žiadna z výnimiek ustanovení .

8. V súvislosti s odvolacími dôvodmi žalovaného, krajský súd poukazuje na ustanovenie , ktorého je základom rozhodnutia odvolacieho súdu. Ním sa stotožňuje zo skutkovými a právnymi závermi obsiahnutý v odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie a v podrobnostiach na ne odkazuje.

9. Zmenka je v právnej teórii obvykle definovaná ako dlžnícky dokonalý, celý papier, ktorým za predpokladu splnenia prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný nesporný a abstraktný záväzok určitej osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase určenú peňažnú čiastku. Aj keď sa vystavenie zmenky spravidla opiera o určitý dôvod (kauzu), vzniká zo zmenky špecifický zmenkový vzťah, ktorého abstraktný charakter tkvie v tom, že právny dôvod (kauza) nie je pre jeho existenciu významný a zo zmenky nevyplýva. Zmenkový záväzok je pritom celkom samostatný a oddelený od prípadného záväzku, ktorý bol pôvodom jeho vzniku (rozhodnutie NSČR sp. zn. , sp. zn:. ). To, ako funkciu prípadne plní prípadne zmenka o vzťahu základnému právnemu pomeru účastníkov, ktorý bol hospodárskym základom vystavenia zmenky určuje dohoda účastníkov zmenkového vzťahu tzv. zmenková zmluva. Dohodnutý účel zmenky, teda to, v akom funkčnom vzťahu ku kauzálnemu pomeru zmenka podľa dohody účastníkov zmenkového vzťahu vystupuje, je potom určujúci pre vymedzenie okruhu kauzálnych námietok, ktoré môže dlžník použiť na svoju obranu proti povinnosti zmenku zaplatiť. Ak dlžník zo zmenky popiera existenciu záväzku plynúceho zo zmenky, nesie v tomto smere dôkazné bremeno (NSČR sp. zn.: ). Súd preto na základe zistenia, že zmenka je platná a že žalobca je jej majiteľom môže skúmať existenciu záväzkov z nej plynúcich len na námietku žalovaných. Pre vymedzenie okruhu kauzálnych námietok, ktoré môže dlžník použiť na svoju obranu proti povinnosti zaplatiť zmenku je určujúca dohoda účastníkov zmenkového vzťahu vymedzujúca funkčný vzťah zmenky ku kauzálnemu pomeru, čo je teda obsah uzatvorenej zmenkovej zmluvy. To, aké kauzálne námietky môže dlžník proti uplatnenému zmenkovému nároku v konkrétnej veci použiť, nie je závislé od obsahu samotnej zmenky, ale na podmienkach, ktoré boli v zmenkovej zmluve dohodnuté pre uplatnenie zmenky voči dlžníkovi. Ak majú námietky dlžníka dôvod v mimozmenkových vzťahoch účastníkov so zmenkou súvisiacich, je požiadavka na riadne odôvodnenie námietok naplnená zásadne vtedy, ak žalovaní uvedú obsah tzv. zmenkovej zmluvy, ktorá bola bezprostredným dôvodom vzniku zmenky, prípadne záväzku konkrétneho zmenkového dlžníka a ďalej vymedzia skutočnosť v dôsledku ktorej by mali byť zbavení povinnosti zmenku zaplatiť.

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení v žalobe doručená elektronicky súdu prvej inštancie dňa 03.06.2019 uviedol, že v súčasnej dobe trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou - chronickou depresívnou poruchou a zmiešanou vaskulárnou demenciou (viď znalecký posudok). Táto nevyliečiteľná duševná choroba

uňho neprepukla len v nedávnej dobe, naopak duševnou poruchou trpí a psychiatriu navštevuje už dlhodobo najmenej od roku 2014, preto v čase kedy mal podpísať zmenku, ktorá je predmetom žaloby konal v duševnej poruche, ktorého robila na tento právny úkon neschopným podľa . Na podpis predmetnej zmenky si nespomína a má dôvodné pochybnosti o tom, že podpis na predmetnej zmenke je jeho, lebo tak sa nepodpisuje. Znalec, ktorý vyhotovil znalecký posudok, ktorý pripojil v prílohe sa môže aj spätne na výzvu vyjadriť k jeho duševnému stavu v čase podpisu predmetnej zmenky. Zmenku teda v celom rozsahu neuznáva a popiera ju. K vyjadreniu pripojil znalecký posudok č. 34/2019 MUDr. Denisy Meszározsovej k vyšetreniu duševného stavu B.. B. I.. Úlohou znalca bolo zodpovedať na otázky: či B.. B. I. v súčasnosti trpí nevyliečiteľnou duševnou chorobou, ak áno akou, ako sa to ochorenie prejavuje a aká je jeho prognóza jeho vývoja, či v prípade zisteného duševného ochorenia môže omenovaného toto ochorenie ohroziť jeho život alebo zdravie v prípade nástupu do výkonu trestu odňatia slobody, či je schopný v prípade zistenia duševnej poruchy absolvovať výkon odňatia slobody, či je jeho pobyt na slobode pre spoločnosť nebezpečný, či z hľadiska duševnej choroby je možné u neho dosiahnuť účel trestu, či je jeho stav stabilizovaný alebo došlo od absolvovania jednotlivých vyšetrení k zmene zdravotného a psychického stavu a či je možné vo VTOS poskytnúť pacientovi adekvátnu liečbu. Znalkyňa odpovedala, že obvinený B. I. trpí chronickou depresívnou poruchou a zmiešanou vaskulárnou demenciou (kortikálna a subkortikálna demencia) v ostatnom zodpovedala na otázky, ktoré však nesúvisia s jeho duševným stavom žalovaného v čase podpísania zmenky.

11. K odvolacej námietke žalovaného, že súd pojednával vo veci napriek ospravedlneniu sa právneho zástupcu žalovaného a bez toho, aby mu oznámil, že dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý vo veci konal a rozhodol, odvolací súd uvádza podľa pojednávanie sa môže odročiť z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročený len vtedy, ak sa strana alebo jeden zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemôže spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávania nechali zastúpiť.

12. Podľa od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali krátko pred pojednávaním okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje odôvodnenie trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

13. Podľa § 183 odsek 3 strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o tom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

14. Podľa § 183 odsek 4, ak súd zistí, že strana uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

15. Odvolací súd konštatuje, že ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená súdu prvej inštancie 09.10.2019 o 15:17 hod. Termín pojednávania bol nariadený na 11.10.2019. Z ospravedlnenia vyplýva, že dôvod na odročenie pojednávania bol na strane advokáta - právneho zástupcu žalovaného. To znamená, že tento sa mohol dať na pojednávaní zastúpiť iným advokátom. Z ospravedlnenia právneho zástupcu žalovaného možno predpokladať, že dôvody pre ospravedlnenie nastali krátko pred pojednávaním, čo však právny zástupca žiadnym spôsobom nepreukázal a nepreukázal ani nemožnosť dať sa v konaní zastúpiť iným advokátom a ani to, že žalovaný trval na zastúpení práve ním. Možno vytknúť súdu prvej inštancie, že napriek tomu, že právny zástupca žalovaného vo svojom odročení uviedol aj telefónne číslo, teda kontakt na neho, súd ho neupovedomil, že dôvod pre odročenie pojednávania nepovažuje za vážny, a teda konal v rozpore s ustanovením . Možno však vytknúť aj právnemu zástupcovi žalovaného, že svoju neúčasť na pojednávaní a žiadosť o odročenie riadne a podľa ustanovenia 1,2 a 3 neodôvodnil. Možno dôvodne očakávať od osoby znalej práva, že mohol predpokladať, že súd vyhovie jeho žiadosti len vtedy, ak budú splnené zákonné náležitosti. Napriek uvedenému, aj keď súd prvej inštancie nepostupoval podľa , nepovažuje súd postup súdu prvej inštancie za takú vadu konania, ktorá by mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci.

16. Čo sa týka ďalších odvolacích námietok v súvislosti so zmenkou samou a jej platnosťou, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný nepreukázal počas konania, že zmenku nepodpísal a že podpis na zmenke nie je jeho. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, došlo k presunu dôkazného bremena na žalobcu a že postačovalo tvrdenie žalovaného, že zmenku nepodpísal a že podpis nie je jeho. Takéto tvrdenie odvolateľa nemá oporu v zákone. Nedôvodné sú aj ďalšie odvolacie námietky, v ktorých žalovaný poukazuje na vady zmenky. Odvolací súd považuje tieto námietky za účelové, nemajúce vplyv na posúdenie platnosti zmenky.

17. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie rozhodol súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.

18. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § v spojení s ustanovením a , keďže v odvolacom konaní bol žalobca úspešný má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).