Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1CoKR-3-2020.pdf
PDF · 89.82 KB
Case nature
Subarea
1CoKR/3/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Kúšovej a členiek senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra 1, 812 35 Bratislava, IČO: 42 181 810, zastúpeného Advokátska kancelária ECKER - KÁN & PARTNERS, s.r.o., Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, IČO: 35 886 625, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Matej Kán proti žalovanému: JUDr. Radoslav Hajdúch, Námestie Martina Benku 9, 811 07 Bratislava, značka správcu: S 1441, správca konkurznej podstaty úpadcu: PWR - Plastic waste recycling a. s., Dr. Vladimíra Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 36 058 645, o určenie popretej pohľadávky o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/24/2019-199 zo dňa 19.9.2019, v časti II. výroku, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava I č.k. 37Cbi/24/2019-199 zo dňa 19.9.2019 v časti výroku II. mení tak, že žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
II. Súd žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Bratislava I ako súd prvej inštancie napadnutým uznesením výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania, a to s odkazom na ustanovenia § 144, § 145 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 146 ods. 1, ods. 2, § 262 ods. 1, § 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 14.5.2019 domáhal vydať rozhodnutie, ktorým by súd určil, že jeho pohľadávka vo výške 16.201.948,86 eur uplatnená prihláškou v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 8K/51/2018 je nesporná a vymáhateľná. Podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.9.2019 zobral žalobca svoj návrh proti žalovanému späť v celom rozsahu po zistení, že správca dodatočne uznal pohľadávku žalobcu a zároveň si uplatnil trovy konania. Súd prvej inštancie na základe vyššie uvedených skutočností konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 CSP. Vo vzťahu k výroku II. súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že o náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa citovaných zákonných ustanovení (§ 262 ods. 1 a § 256 ods. 1 CSP) tak, že žiadna zo strán konania nemá právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že stranám sporu trovy konania nevznikli. V nadväznosti na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania, ktorým súd prvej inštancie žalobcovi a žalovanému náhradu trov konania nepriznal, súd prvej inštancie súčasne v napadnutom rozhodnutí uviedol, že následné rozhodnutie o výške trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP nie je potrebné, a preto o výške trov konania samostatným uznesením nebude rozhodovať.
3. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v časti výroku II. a navrhol, aby odvolací súd napadnutý II. výrok uznesenia súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia nároku žalobcu na náhradu trov konania. Žalobca, zastúpený právnym zástupcom na základe splnomocnenia zo dňa 5.2.2019, podal dňa 13.5.2019 na Okresný súd Bratislava I v rámci konkurzného konania vedeného Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 8K/51/2018 vo veci úpadcu - žalovaného žalobu o určenie popretej pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok vedenom správcom konkurznej podstaty žalovaného pod č. 18/1. Žalobca v žalobe podanej v súlade s § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. žiadal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu je, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu čo do istiny 13.785.196,24 eur a úrokov z omeškania 2.416.752,62 eur, zistená a zároveň si žalobca uplatnil náhradu trov konania v zmysle § 32 ods. 12 zákona č. 7/2005 Z.z.. Dňa 11.9.2019 doručil žalovaný žalobcovi písomné uznanie popretej pohľadávky v zmysle § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z., na základe ktorého odpadol dôvod na vedenie konania o určenie popretej pohľadávky a žalobca zobral z tohto dôvodu dňa 16.9.2019 žalobu späť v celom rozsahu s tým, že v späťvzatí žaloby žalobca uviedol, že s ohľadom na trovy konania nezavinil zastavenie tohto konania a opätovne si uplatnil nárok na náhradu trov konania. Žalobca ďalej v odvolaní uviedol, že má za to, že súd prvej inštancie neposúdil nárok žalobcu na náhradu trov konania správne, nakoľko na nárok žalobcu neaplikoval ustanovenie § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z. a rovnako nemôže obstáť odôvodnenie súdu prvej inštancie, že žiadnej zo strán trovy konania nevznikli, nakoľko obsahom spisu je splnomocnenie udelené žalobcom advokátskej kancelárii, samotná žaloba spracovaná advokátskou kanceláriou a v neposlednom rade späťvzatie spracované advokátskou kanceláriou, v nadväznosti na čo má žalobca za to, že priamo zo spisu vyplývajú 3 úkony právnej služby a súd prvej inštancie žiadnym spôsobom neodôvodnil, z akého dôvodu žalobcovi nepriznal náhradu trov konania. Ak by aj súd prvej inštancie poukazoval na § 100 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. - na čo súd nepoukazoval - žalobca má za to, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii práve v § 32 ods. 12 ustanovuje inak a žalobca má nárok na náhradu trov konania. Žalobca zároveň v odvolaní zdôraznil skutočnosť, že žalovaný uznal popretú pohľadávku žalobcu až po podaní žaloby, kedy žalobca zastavenie konania nezavinil a dosiahol reálny a skutkový úspech v tomto konaní. Práve naopak, zastavenie konania zavinil žalovaný, kedy súd prvej inštancie v bode 6 uznesenia správne uviedol ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, avšak toto pri svojom rozhodovaní v zmysle odôvodnenia podľa bodu 7 uznesenia zjavne neaplikoval, resp. aplikoval nesprávne.
4. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril, pričom rovnopis odvolania bol žalovanému súdom prvej inštancie doručený dňa 8.11.2019.
5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - CSP), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
6. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobou o určenie popretej pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok vedenom správcom konkurznej podstaty žalovaného pod č. 18/1, doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.5.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, sa žalobca právne zastúpený advokátskou kanceláriou na základe písomného splnomocnenia zo dňa 5.2.2019 proti žalovanému domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu je, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti v celom rozsahu čo do istiny 13.785.196,24 eur a úrokov z omeškania 2.416.752,62 eur, zistená a súčasne uplatňoval právo na náhradu trov konania.
7. Súčasťou spisu na č.l. 178-184 je list žalovaného zo dňa 6.9.2019 označený ako „Uznanie popretej pohľadávky v zmysle § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii“ adresovaný žalobcovi a jeho právnemu zástupcovi a súčasne zaslaný na vedomie súdu prvej inštancie, v ktorom žalovaný uviedol, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 21.12.2018, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 9/2019 dňa 14.1.2019, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu PWR - Plastic waste recycling a.s., so sídlom Dr. Vladimíra Clementisa 10 Bratislava, IČO: 36 058 645 (ďalej len „úpadca“) a zároveň súd týmto uznesením za správcu úpadcu ustanovil spoločnosť FARDOUS PARTNERS správcovská, k.s., so sídlom kancelárie Námestie SNP 14 Bratislava, IČO: 48 002 381, značka správcu: S 1752 (ďalej len „bývalý správca“). Ďalej súd uznesením zo dňa 20.5.2019, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 101/2019 dňa 28.5.2019, odvolal správcu z funkcie a do funkcie nového správcu súd týmto uznesením ustanovil JUDr. Radoslava Hajdúcha, so sídlom kancelárie Námestie Martina Benku 9 Bratislava, značka správcu: S 1441 (ďalej len „správca“). Bývalému
správcovi bola v základnej prihlasovacej lehote doručená prihláška nezabezpečenej pohľadávky veriteľa Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Ľudovíta Štúra 1 Bratislava, IČO: 42 181 810 (ďalej len „veriteľ“) v celkovej výške 16.201.948,86 eur, ktorá spĺňala zákonné náležitosti a z tohto dôvodu bola zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č.: 18/1. Bývalý správca preskúmal a poprel pohľadávku veriteľa vo výške 16.201.948,86 eur, a to z dôvodov, že bývalý správca nepovažoval veriteľa za subjekt oprávnený uplatniť si svoju pohľadávku v konkurznom konaní úpadcu, a teda nepovažoval veriteľa za aktívne vecne legitimovaný subjekt. Zároveň bývalý správca poprel časť prihlásených úrokov z omeškania vo výške 16.995,44 eur, a to pre prípad, ak by bol preukázaný právny dôvod vzniku pohľadávky, t.j. aktívna vecná legitimácia veriteľa. Veriteľ následne podal na Okresnom súde Bratislava I dňa 14.5.2019 žalobu o určenie popretej pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok vedenom správcom konkurznej podstaty žalovaného pod č. 18/1 (ďalej len „žaloba“) s tým, že súdne konanie o určenie popretej pohľadávky je vedené Okresným súdom Bratislava I pod sp. zn. 37Cbi/24/2019. Správca po preskúmaní argumentácie uvedenej veriteľom v žalobe, ako aj po analyzovaní právnej stránky dôvodov popretia pohľadávky veriteľa zo strany bývalého správcu dospel k záveru, že veriteľ bol legitimovaným subjektom na uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, ktorú uzatvoril s úpadcom dňa 12.3.2009 a zároveň aj na odstúpenie od zmluvy na základe podmienok špecifikovaných v tejto zmluve, z čoho vyplýva, že veriteľ bol zároveň aktívne vecne legitimovaným subjektom na podanie prihlášky nezabezpečenej pohľadávky, ktorá bola následne bývalým správcom zapísaná do zoznamu pohľadávok pod por. č.: 18/1, a teda veriteľ je veriteľom prihlásenej pohľadávky, pričom takýto právny názor týkajúci sa aktívnej vecnej legitimácie veriteľa navyše podporuje aj ustálená rozhodovacia prax slovenských súdov, ako aj prax konkurzných správcov. Správca zároveň preskúmal dôvod popretia výšky prihlásených úrokov z omeškania, nakoľko bývalý správca poprel úroky z omeškania v časti vo výške 16.995,44 eur, pričom po preskúmaní správca považuje výpočet výšky úrokov z omeškania prihlásených veriteľom do konkurzu za správny, a teda uznáva celú prihlásenú výšku úrokov z omeškania, a to vo výške 2.416.752,62 eur. Správca predmetným podaním v súlade s ustanovením § 32 ods. 17 ZKR uznal pohľadávku veriteľa v celom rozsahu vo výške 16.201.948,86 eur zapísanú v zozname pohľadávok pod por. č. 18/1 s tým, že táto pohľadávka je čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia považovaná za zistenú.
8. Následne žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu písomným podaním zo dňa 16.9.2019, doručeným súdu prvej inštancie dňa 16.9.2019 elektronicky s autorizáciou podľa osobitného predpisu, vzal žalobu späť celkom s tým, že žaloba bola podaná z dôvodu, že pohľadávka žalobcu bola popretá zo strany správcu konkurznej podstaty úpadcu, a dňa 11.9.2019 doručil žalovaný žalobcovi písomné uznanie popretej pohľadávky v zmysle § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z., v dôsledku čoho odpadol dôvod na vedenie konania o určenie popretej pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok vedenom správcom konkurznej podstaty žalovaného pod č. 18/1. Zo spisu je zrejmé, že ku späťvzatiu žaloby došlo zo strany žalobcu pred začatím predbežného prejednania sporu a pred začatím pojednávania.
9. Podľa § 32 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
10. Podľa § 32 ods. 12 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov za právne zastupovanie v konaní podľa odseku 9 patrí úspešnej strane, ktorá je právne zastúpená, náhrada tarifnej odmeny podľa osobitného predpisu ako pri zastupovaní v exekúcii. Základom na určenie odmeny je suma prihlásenej pohľadávky a ak ide o popretie pohľadávky len čo do výšky, suma, v akej je pohľadávka sporná. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania o určení popretej pohľadávky, ak bolo konanie zastavené preto, že konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku.
11. Podľa § 32 ods. 17 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov pohľadávku popretú len správcom a pohľadávku popretú veriteľom so súhlasom tohto veriteľa môže správca písomne uznať, ak o jej určení ešte nerozhodol súd. Uznaním sa popretá pohľadávka v uznanom rozsahu považuje za zistenú.
12. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
13. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
14. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
15. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania pri zastavení konania v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 CSP je zavinenie zastavenia konania potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska, a nie podľa hmotného práva z dôvodu, že v opačnom prípade by išlo o posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku vo veci samej. Zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu a dôsledkom je vznik trov protistrany. Pokiaľ jedna strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, vzniká zásadne povinnosť nahradiť druhej strane trovy konania. Podľa súdnej judikatúry za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je považovaný aj žalovaný, ktorý svoj dlh splnil, resp. odstránil závadný stav po začatí sporu a vyvolal tým u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby.
16. V danom prípade je nesporné, že podanou žalobou sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky žalobcu zapísanej v zozname pohľadávok vedenom správcom konkurznej podstaty úpadcu pod č. 18/1, pričom zo spisu je zrejmé, že po začatí sporu došlo zo strany žalovaného k uznaniu predmetnej popretej pohľadávky v celom rozsahu, v dôsledku čoho došlo k odpadnutiu predmetu daného sporu a uvedená skutočnosť na strane žalobcu založila nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, čo korešponduje s dôvodom späťvzatia žaloby uvádzaným žalobcom v písomnom podaní zo dňa 16.9.2019.
17. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom uznania popretej pohľadávky správcom konkurznej podstaty úpadcu zo dňa 6.9.2019, s obsahom späťvzatia žaloby žalobcom a s obsahom odvolania žalobcu dospel odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení k jednoznačnému záveru o procesnom zavinení žalovaného za zastavenie konania, keďže odpadnutie predmetu sporu bolo v danom prípade dôsledkom úkonu žalovaného realizovaného po začatí sporu a predstavujúceho uznanie popretej pohľadávky po začatí predmetného sporu.
18. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
19. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd konštatuje, že v danom prípade nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie a ani na zrušenie odvolaním dotknutého výroku II. uznesenia súdu prvej inštancie a z toho dôvodu napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti výroku II. v súlade s ustanovením § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, t.j. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie procesným postupom v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
20. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
21. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
22. V danom prípade mal v odvolacom konaní plný úspech žalobca, v dôsledku čoho súd žalobcovi zastúpenému advokátom priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
23. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť v podpísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).