Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Cob-15-2019.pdf
PDF · 106.46 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/15/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského v právnej veci žalobcu: DELUVIS s.r.o., Bratislava, Plynárenská 7/A, IČO: 35 798 998, zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, proti žalovanému: N.. P. B., W. XXX, o zaplatenie 13.368,90 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 18Cb/61/2015-258 zo dňa 18.12.2018, takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.
Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
„I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške tejto rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“
2. Výrok rozhodnutia odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou zo dňa 11.8.2014, doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 24.08.2015, podpísanou T.. T. Š. a N.. Ľ. W. - konateľmi domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 13.368,90 eur s príslušenstvom. Ako v žalobe uviedol žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 1.8.2014 zmluvu o finančnom sprostredkovaní - oblastný riaditeľ (ZFS), podľa ktorej mal žalovaný na pozícii oblastný riaditeľ vykonávať finančné sprostredkovanie a viesť tím, zložený z regionálnych riaditeľov a konzultantov. Podľa ods. 6.1. ZFS sa žalobca zaviazal platiť oblastnému riaditeľovi za vedenie tímu odmenu vo výške 2.500,- eur. V čase od 1.8.2014 do 31.10.2014, t.j. v čase trvania ZFS žalovaný nezískal žiadneho spolupracovníka, teda nevytvoril tím, za vedenie ktorého mal poberať Odmenu v zmysle ods. 6.1. ZFS a jeho celková tímová produkcia (= v tomto prípade iba produkcia žalovaného) spočívala v uzatvorení 2 zmlúv v celkovej hodnote 34,65 bodov. Napriek tomu bola žalovanému chybou ľudského faktora v mesiaci október 2014 a november 2014 vyplatená odmena, ako aj ďalšie sumy v období december 2014 a január 2015. Vtedy už medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiaden zmluvný vzťah, pretože ZFS zanikla podľa ods. 7.3. bod 7.3.3. ZFS k 31.10.2014, t.j. suma 5.000,- eur, vyplatená žalovanému v tomto období je bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 Občianskeho zákonníka.
3. Z dôvodu snahy o ďalšiu spoluprácu došlo následne medzi žalobcom a žalovaným dňa 10.1.2015 k podpisu novej zmluvy - zmluvy o realizácii vstupného školenia (ZRVŠ), v zmysle ktorej bol žalovaný
oprávnený na vykonávanie iba tipérskej činnosti v zmysle definície podľa bodu 1.3. ZRVŠ. V zmysle bodu 3.1.5 ZRVŠ si zmluvné strany pri podpise ZRVŠ zároveň dohodli stanovené ciele, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť ZRVŠ a v ktorých sú bližšie špecifikované konkrétne ciele a podmienky. V prípade, ak uchádzač nesplní stanovené ciele, môže DELUVIS prehodnotiť ďalšie trvanie ZRVŠ. V zmysle Stanovených cieľov sa za nového uchádzača alebo konzultanta považuje iba osoba, ktorá má s DELUVIS podpísanú platnú a účinnú zmluvu, ktorá je ku dňu vyhodnocovania stanovených cieľov riadne doručená DELUVIS spolu so všetkými požadovanými dokladmi v zmysle zákona a interných právnych predpisov. V zmysle stanovených cieľov sa za odovzdanú produkciu považuje len úplná a správne odovzdaná produkcia v zmysle zákona a interných právnych predpisov Napriek tomu, že žalovaný v období od januára do marca ani raz nesplnil stanovené ciele v zmysle ZRVŠ, bola mu odsúhlasená garantovaná odmena podľa bodu 4.1. ZRVŠ v celkovej výške 3.368,90 eur.
4. V zmysle bodu 3.1.6 ZRVŠ uchádzač/konzultant, je povinný najneskôr do 30.4.2015 predložiť DELUVIS doklady preukazujúce, že úspešne vykonal skúšky v NBS minimálne v sektore Poistenie a zaistenie, Poskytovanie úverov a Kapitálový trh. Nesplnením tejto podmienky stráca ZRVŠ platnosť a účinnosť. Keďže žalovaný v stanovenej lehote nepredložil požadované doklady, došlo k zániku ZRVŠ ku dňu 30.4.2015, čo mu žalobca oznámil v súlade s bodom 7.5. ZRVŠ mailom.
5. Žalovaný so žalobou nesúhlasil, vo svojich prednesoch poukázal na to, že uplatnený nárok je zavádzajúci, nezakladajúci sa na pravdivých skutočnostiach, právne ani skutkovo nepodložený a spísaný v snahe jednoznačne očierniť jeho osobu. Taktiež mal za to, že vzhľadom na výrazné právne zmeny v spoločnosti žalobcu, v postavení konateľov spoločnosti (p. W. už v čase vydania platobného rozkazu vôbec nebol v spoločnosti a už vôbec nie na pozícii konateľa) osoby podpísané na žalobe nie sú oprávnené zastupovať spoločnosť. Tvrdenia žalobu o nevytvorení tímu, za ktorý mal poberať odmenu označil ako nedôvodné, nakoľko z mailovej komunikácie predloženej žalobcom vyplýva, že ešte len dňa 4.9.2014 špecialista administratívy žalobcu p. Š. od neho žiadala doklady k príprave zmluvy, čo je v rozpore s argumentáciou žalobcu. Rovnako aj z mailovej komunikácie s jeho nadriadeným p. W. vyplývajú jasne skutočnosti, ktoré sú v rozpore s tvrdením žalobcu. Zároveň podľa kariérneho plánu, ktorý tvorí súčasť zmluvy o finančnom sprostredkovaní, strany 2 mal oblastný riaditeľ mať do 14 mesiacov v tíme 8 regionálnych riaditeľov (RR) plniacich plány, čo bolo aj takto dohodnuté s nadriadeným p. W., a teda to bol plán žalovaného. Do mesiaca žalovaný november vytvoril sieť spolupracovníkov, o čom bol vyhotovený dokument, ktorý bol prezentovaný na porade riaditeľov, kde bol dokonca vedením pred ostatnými kolegami pochválený za výsledok v nábore. Tvrdenie žalobcu o plnení chybou ľudského faktora považuje za nerelevantné, nakoľko výplata odmien prechádzala schválením min 3 ľudí, a to p. Š., ktorá podklady k výplate pripravovala následne p. W., resp. p. W. , ktorí to odsúhlasovali a v neposlednom rade najvyššieho nadriadeného p. J., ktorý bol ako jediný v spoločnosti oprávnený uvoľniť prostriedky z jej účtu. Nie je pritom pravdou, že jeho produkcia pozostávala iba z dvoch zmlúv, nakoľko žalovaný žalobcovi zabezpečil obchod za bezmála 250.000,- eur, za čo mu žalobca doposiaľ dlží nevyplatené provízie. Rovnako je nepravdivé aj tvrdenie žalobcu týkajúce sa neplatného vzťahu so spoločnosťou žalobcu, nakoľko zmluva z 1.8.2014 bola konateľmi spoločnosti aj po 31.10.2014, či už osobne, resp. mailom akceptovaná, nič sa na nej nezmenilo, a teda bola aj naďalej v platnosti, keďže bola uzatvorená na dobu neurčitú, v čom si žalobca v podanej žalobe odporuje. Ak by nemal žalovaný platný zmluvný vzťah, nemal by ponechaný firemný mail, cez ktorý pravidelne komunikoval a riešil obchodne a náborové otázky a súčasne bol žalobcom pozývaný na porady riaditeľov, školenia, osobné stretnutia a pod. Keďže zmluva mala písomnú formu nemôže sa jednostranne ukončiť zaslaním mailu, a preto takéto ukončenie zmluvy nepovažuje za relevantné a má za to, že táto zmluva by mala byť stále v platnosti.
6. Z výpisu z obchodného registra spoločnosti DELUVIS s.r.o. (žalobcu) vyplýva, že T.. T. Š. je konateľom spoločnosti od 11.12.2014 až doposiaľ a N.. Ľ. W. bol konateľom spoločnosti od 20.5.2014 do 26.10.2015. V mene spoločnosti konajú vždy dvaja konatelia spoločne. Podľa stavu zapísanému od 20.6.2014 do 3.11.2015 konatelia konajú tak, že k vytlačenému alebo napísanému obchodnému menu spoločnosti pripoja svoj podpis. Od 4.11.2015 v mene spoločnosti koná a podpisuje konateľ samostatne. Za spoločnosť podpisuje tak, že k obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj podpis uvedený na podpisovom vzore. Námietku žalovaného o neoprávnenosti konania osôb v mene žalobcu pri podaní žaloby preto súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
7. Vec právne posúdil podľa § 262, § 269 ods. 1, § 642, § 644, § 263, § 652 ods. 1, § 659 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka.
8. Podľa § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
9. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi stranami sporu bol uzatvorený zmluvný vzťah, v zmysle ustanovenia § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, takzvaná nepomenovaná zmluva, ktorá je však podľa obsahu zmluvou o sprostredkovaní, v zmysle § 642 a nasl. Obchodného zákonníka s prvkami zmluvy o obchodnom zastúpení v zmysle § 652 a nasl. Obchodného zákonníka, na základe ktorej bol žalovaný oprávnený, na pozícii oblastný riaditeľ pre žalobcu, v jeho mene a na jeho účet vykonávať finančné sprostredkovanie pre zmluvy o poskytovaní finančnej služby, viesť tým a vyvíjať činnosť s cieľom získavania nových konzultantov a uchádzačov za dohodnutú odmenu za vedenie tímu vo výške 2.500,- eur za mesiac a províziu za finančné sprostredkovanie, podľa tejto zmluvy. Zo znenia čl. 6 bod 6.1 ZFS pritom vyplýva nárok na odmenu oblastného riaditeľa iba za vedenie tímu, na rozdiel od nároku na províziu a to v prípade kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v zmluve. Tvrdenie žalobcu o zániku ZFS podľa ods. 7.3. bod 7.3.3. ZFS k 31.10.2014 nemal pritom súd preukázané, nakoľko aj po tomto termíne žalovaný pokračoval v pôvodnom zmluvnom vzťahu, používal firemný mail a súčasne bol žalobcom pozývaný na porady riaditeľov, školenia, osobné stretnutia a pod. Žalobca pritom skutkové tvrdenia žalovaného týkajúce sa sporu (§ 150 CSP), teda na popretie tvrdení protistrany žiadne dôkazy neoznačil a ani tvrdenia žalovaného výslovne nepoprel, preto sa tieto považujú za nesporné (§ 151 CSP), a preto neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o neoprávnenom vyplatení odmeny žalovanému a následnom vzniku bezdôvodného obohatenia.
10. Obdobný nepomenovaný typ zmluvy bol medzi stranami uzavretý dňa 1.1.2015, ako Zmluva o realizácii vstupného školenia (ZRVŠ), ktorej neoddeliteľnou súčasť bola dohoda o Stanovených cieľoch. Povinnosťou žalovaného podľa bodu 3.1.6 ZRVŠ bolo najneskôr do 30.4.2015 predložiť DELUVIS doklady preukazujúce úspešne vykonanie nevyhnutných skúšok v NBS pod sankciou straty platnosti a účinnosti tejto zmluvy, čo žalovaný nesplnil preto došlo k zániku ZRVŠ ku dňu 30.4.2015, čo mu žalobca oznámil v súlade s bodom 7.5. ZRVŠ mailom. Obranu žalovaného o nesprávnom postupe pri ukončení písomnej zmluvy súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko sa zmluvne strany na takomto postupe zmluvne dohodli, a teda nedošlo k jednostrannému ukončeniu zmluvy, ale k jej zániku dohodnutým spôsobom, vrátane spôsobu doručovania písomností elektronickou formou.
11. Žalobca si vo vzťahu k tomuto právnemu vzťahu uplatnil nárok na vrátenie tzv. nezaslúžených provízii, nakoľko žalovaný v období od januára do marca ani raz nesplnil stanovené ciele v zmysle ZRVŠ a preto mu bola neoprávnene vyplatená garantovaná odmena (provízia) v celkovej výške 3.368,90 eur. Povinnosťou strán sporu je pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 CSP), čoho neoddeliteľnou súčasťou je okrem opísania rozhodujúcich skutočností o veci samej aj označenie dôkazov na preukázanie svojich tvrdení. Žalobca pri výpočte dlžnej sumy vychádzal z produkcie tímu žalovaného v období 1.8.2014 - 31.10.2014, bankového výpisu žalobcu a histórie transakcií, nevysporiadal sa však s dôkazmi produkovanými žalovaným najmä tvrdením, doplnením listinnými dôkazmi o tom, že v tomto období dostatočným spôsobom zabezpečil príjem žalobcu, tak aby bol naplnený plán, keďže podľa vyhlásenia zo dňa 23.3.2015 sa mal žalovaný vzdať časti svojho nároku na províziu, ktorý mu zjavne v tomto období vznikol, preto súd tvrdenia žalovaného považoval za nesporné.
12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich súhrnne preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
13. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
14. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Poukázal na jeho vyjadrenie k odporu zo dňa 17.1.2016, na jeho prednesy počas konania vo veci a v tejto súvislosti navrhol súdu, aby si vyžiadal zvukové nahrávky jednotlivých pojednávaní pred súdom prvej inštancie, predovšetkým z pojednávania dňa 22.11.2018, z ktorých jednoznačne vyplýva, že právny zástupca žalobcu opakovane spochybnil skutkové tvrdenia žalovaného. V súvislosti s konštatovaním súdu prvej inštancie, že neuniesol dôkazné bremeno, poukázal na ústavnú judikatúru najvyšších súdnych inštancií Slovenskej republiky týkajúcu sa tzv. negatívnej dôkaznej teórie. Žalobca tvrdil a konkrétnymi listinnými dôkazmi predložil spolu so žalobou reálnu produkciu žalovaného, z ktorej
vyplýva, že žalovaný si riadne nesplnil svoje zmluvné povinnosti definované v zmluve o finančnom sprostredkovaní, ani zmluvy o realizácii vstupného školenia, čoho následkom došlo na jeho strane k vzniku nároku na vyplatenie odmeny/provízie podľa ZFS a/alebo ZRVŠ. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie nebolo v možnostiach žalobcu a nie je ani možné od žalobcu požadovať v súdnom konaní, aby preukazoval neexistenciu reálnej produkcie na strane žalovaného, resp. neexistenciu relevantnej činnosti žalovaného, ktorá by ho oprávňovala k vyplateniu odmeny/provízie. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22.11.2018 sa vyjadril k dôkazom predloženým žalovaným, ktorými žalovaný preukazoval existenciu svojej údajnej produkcie, resp. svoj údajný nárok na vyplatenie odmeny/provízie podľa ZFS, resp. ZRVŠ. Dôkazy predložené žalovaným neboli dokumentmi vyhotovenými žalobcom, či oficiálnymi výstupmi z evidencie žalobcu. Tieto dokumenty neobsahovali žiadne podpisy štatutárov žalobcu, či iných osôb oprávnených konať v mene žalobcu, ani žiadnu pečiatku žalobcu, nebola možná identifikácia pôvodu týchto dokumentov. Žalovaný nevedel relevantným spôsobom preukázať, že mu tieto dokumenty mali byť doručené, či odovzdané zo strany žalobcu. Žalovaný nepreukázal doručenie relevantných poistných zmlúv do dispozície žalobcu, aj keď tvrdil, že tieto posielal žalobcovi osobne poštou, resp. že bolo bežnou praxou, že sa doručenie zmlúv zo strany žalobcu potvrdzovalo. Žalobca preukázal konkrétnymi dôkazmi, že žalovaný plnil plán produkcie, resp. podmienky ZFS a ZRVŠ neuspokojivo, čoho následkom nedošlo na strane žalovaného k vzniku nároku na vyplatenie provízie. Zdôraznil, že vyhlásenie zo dňa 23.3.2015, na základe ktorého súd prvej inštancie v spojitosti s tvrdeniami žalovaného ustálil nedôvodnosť podanej žaloby v časti uplatneného nároku na províziu podľa ZVRŠ, že žalobca uznal nárok žalovaného na vyplatenie provízie. Nie je možné ustáliť, že ak by žalobca aj tento nárok uznal, v akom rozsahu ho uznal. Predmetný dokument bol podľa obsahu dohodou strán o spôsobe vysporiadania vzájomných nárokov, pričom táto dohoda nebola nikdy uzavretá. Na dokumente absentuje práve podpis žalovaného, preto tento listinný dôkaz nemá žiadnu relevanciu pre toto konanie. Keďže zápisnice súdu prvej inštancie z jednotlivých pojednávaní nezachytávajú presný obsah prednesov. Navrhol vyžiadať si od súdu prvej inštancie zvukové nahrávky z jednotlivých pojednávaní, predovšetkým z pojednávania dňa 22.11.2018. Tvrdil, že pre toto konanie nemajú žiadnu relevanciu skutkové tvrdenia žalovaného, že po ukončení ZFS s ním žalobca naďalej pokračoval v zmluvnom vzťahu, že používal firemný e-mail, žalovaný bol pozývaný na porady riaditeľov, školenia, osobné stretnutia a podobne. Žalobca po ukončení ZFS uzavrel so žalovaným ZRVŠ, pričom na základe ZRVŠ umožnil žalovanému napríklad používanie e-mailu v rámci domény žalobcu, zúčastňoval sa školení, atď. To však neznamená, že so žalovaným pokračoval v pôvodnom zmluvnom vzťahu založenom ZFS, resp. že žalovaný si mal riadne plniť svoj plán produkcie a vznikol mu nárok na vyplatenie provízie/ odmeny v rámci ZFS, či ZRVŠ. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne a nedostatočne právne posúdil, a toto svoje skutkové a právne posúdenie veci nedostatočne odôvodnil. Zdôraznil, že odôvodnenie súdu prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku náležitým spôsobom nevysporiadalo s podstatnými skutkovými tvrdeniami a právnymi argumentmi strán sporu, ako aj s dôkazmi predloženými, tieto neposúdil vo vzájomnej súvislosti, náležite nevysvetlil, ktoré tvrdenia strán sporu považuje za preukázané a na akom základe, a ktoré naopak za preukázané nepovažuje a na akom základe neobjasnil, ktoré konkrétne dôkazy vykonal, z ktorých konkrétnych dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil a tiež, ktoré tvrdenia strán považoval za irelevantné a z akého dôvodu a prečo nevykonal, resp. nezohľadňoval ďalšie dôkazy predložené žalobcom a v neposlednom rade, ako vec právne posúdil. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie sa javí ako nepresvedčivé a samotné rozhodnutie súdu ako nepreskúmateľné a arbitrárne. Navrhol, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie zo dňa 18.12.2018 č.k. 18Cb/61/2015-258 a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
15. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.
16. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP) Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP) dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť.
17. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
18. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
19. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd konštatuje, že sa podľa § 387 ods. 2 CSP v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.
20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným správnym právnym posúdením, to či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd SR II.ÚS 78/05).
21. Žalobca namietal, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva v nesprávnom právnom posúdení. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorých zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny náležitý právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a zo zistených skutkových zistení správne vyvodil právny záver. Na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušný právny predpis. Ak súd prvej inštancie nerozhodol podľa predstáv žalobcu, neznamená ešte, že vec nesprávne právne posúdil. Žalobca ani v odvolaní konkrétne neuviedol, v čom vidí nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
22. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo skutkových zistení správne vyvodil správny právny záver.
23. Odvolací súd preskúmal všetky odvolacie námietky žalobcu a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaní dôkazov a na vec aplikoval správne právne predpisy, ktoré i správne vyložil. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne poúdil. Prijaté závery vysvetlil spôsobom, z ktorého je zrejmé akými úvahami sa riadil. V odôvodnení rozsudku súdu prvej inštancie zrozumiteľne a podrobne (§ 220 ods. 2 až 4 CSP) opísal skutkový a právny základ rozhodnutia a rozhodnutie plne rešpektuje základne právo účastníkov na spravodlivý súdny proces (pozri III. ÚS 115/2003). V tomto smere bola potom odvolacia námietka žalobcu nedôvodná.
24. Vyššie uvedené odvolacie námietky žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako neopodstatnené, bez opory v zistenom skutkovom stave a v následnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie z dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny a svoje rozhodnutie podrobne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami uvedenými v ust. § 220 ods. 2 CSP. Odvolací súd nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre jeho potvrdenie. Súčasne sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov a v podrobnostiach naň odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP), aby nadbytočne neopakoval pre strany známe fakty posudzovanej veci spolu s právnymi závermi súdu prvej inštancie. Ani v odvolacom konaní neboli žalobcom tvrdené ani preukázané také skutočnosti, ktoré by mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.
25. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 potvrdil.
26. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1, § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému proti žalobcovi a nerozdielne nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
27. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovaného rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).