Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21P-265-2019.pdf
PDF · 103.47 KB
Case nature
Area
Subarea
21P/265/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Margarétou Milecovou, v právnej veci manželky (navrhovateľky): Z. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., a manžela: L. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu: R. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom K. XX, XXX XX K., zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina ako kolíznym opatrovníkom, na čas po rozvode, takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania Z. G., nar. XX. XX. XXXX a L. G., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa XX. XX. XXXX v K., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX, rozvádza.
II. Schvaľuje rodičovskú dohodu o úprave práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode nasledovného znenia:
Maloletá R. G., nar. XX. XX. XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky.
Obidvaja rodičia sú oprávnení maloletú R. G., nar. XX. XX. XXXX zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec L. G., nar. XX. XX. XXXX, sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej R. G. sumou 150,- eur mesačne, vždy do 15. dňa vopred k rukám matky maloletej.
Súd styk otca s maloletou neupravuje, ponecháva ho na dohode rodičov.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom podaným osobne na Okresnom súde Žilina dňa 30. 08. 2019 sa manželka domáhala, aby súd manželstvo účastníkov rozviedol a zároveň upravil výkon rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Vo svojom návrhu uviedla, že s manželom uzavreli manželstvo po dlhodobej známosti, kedy ich vzájomná citová náklonnosť prerástla do rozhodnutia uzavrieť manželstvo a založiť si rodinu. Spočiatku bolo ich manželstvo harmonické, založené na vzájomnej úcte a rešpektovaní osobnosti partnera. Konflikty medzi manželmi boli bežného charakteru, tieto sa vždy snažili riešiť zmiernou cestou, spoločne a v záujme zdravého rodinného prostredia. Postupom času sa začali ich citové väzby ochladzovať, vzájomne sa odcudzili. Aj napriek tomu, že sú ešte stále manželia, zdieľajú spoločnú domácnosť, nežijú ako dvaja navzájom milujúci sa ľudia, rovnocenní partneri, postupne sa z nich stali len dvaja ľudia bez vzájomných citov a emócií žijúci v spoločnej domácnosti. Krízu v ich manželstve považuje manželka za trvalú, medzi manželmi sú vzájomné neprekonateľné rozpory,
nezdieľajú spoločné názory na život, na trávenie voľného času, na rozdelenie úloh v manželstve i domácnosti, ich vzájomné citové vzťahy ochladli, vzájomne sa odcudzili, ich manželský zväzok je trvalo rozvrátený a manželstvo si neplní žiadnu zo svojich funkcií v zmysle Zákona o rodine. Uvedené skutočnosti manželku viedli k podaniu tohto návrhu na ukončenie manželstva, nemá snahu ani záujem na zotrvaní v manželstve, príp. vôľu manželské spolužitie obnoviť, pričom predpokladá, že s uvedeným súhlasí i manžel. Manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu tak, ako to predpokladá Zákon o rodine, spoločne netrávia voľný čas, spoločne sa prestali podieľať na výkone práv a povinností vyplývajúcich zo Zákona o rodine. Z hľadiska ekonomickej funkcie manželstva, spoločne nehospodária, každý samostatne zo svojho príjmu uspokojuje svoje sociálne a spoločenské potreby. Vzhľadom k tomu, že zdieľajú spoločnú domácnosť, z praktického hľadiska v rámci osobných možností, náklady na bývanie hradia každý v rovnakom pomere (tj. každý 1/2). Náklady na stravu hradia oddelene a ostatné náklady na domácnosť hradí manželka zo svojho príjmu. Manžel ako otec spoločnej maloletej dcéry dobrovoľne prispieva na jej výživu a potreby sumou vo výške 100,- EUR mesačne. Z hľadiska výchovnej funkcie manželstva je nesporné, že situáciu citlivo vníma i maloletá dcéra, ktorá však s ohľadom na svoj dospievajúci vek tento krok rešpektuje, výchovná funkcia sa realizuje oddelene, otec má s maloletou dcérou vytvorený pekný vzťah. S prihliadnutím na vek dcéry, jej citové väzby, vývinové potreby, stabilitu výchovného prostredia, zdravý sociálny vývoj vo vzťahu k úprave práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode matka navrhla, aby maloletá dcéra R. bola zverená do jej osobnej starostlivosti a otec bol zaviazaný na platenie výživného na maloletú dcéru R. vo výške 150,- EUR mesačne. Výška navrhovaného výživného odzrkadľuje možnosti a schopnosti otca a odôvodnené potreby maloletej dcéry, ktorá je žiačkou 9. ročníka na Základnej škole v K.- V., z hl'adiska zdravotného stavu nevyžaduje zvýšené náklady a v rámci záujmovej činnosti sa venuje spevu (ZUŠ). Styk otca s maloletou dcérou navrhla, aby tento bol ponechaný na vzájomnú dohodu oboch rodičov, rešpektujúc denný režim a potreby maloletej dcéry primerané jej veku, s prihliadnutím na vôľu maloletej dcéry. Z dôvodu vzájomného citového odcudzenia sa narušila aj intímna funkcia manželstva a intímne spolu nežijú už dlhší čas. V manželstve sú v súčasnosti hlboké a trvalé rozpory, nie je možné ich vyriešiť vzájomnou komunikáciou, ústretovosťou, či kompromisom. Manželia sa spoločne nestarajú o uspokojovanie potrieb rodiny, vzájomne si nepomáhajú, o veciach rodiny nerozhodujú spoločne a manželstvo dlhodobo neplní svoju spoločenskú úlohu. Manželka preto predpokladá, že žiaden z nich nemá záujem na ďalšom trvaní manželského spolužitia, manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a nie je ani perspektíva snahy zo strany oboch partnerov obnoviť funkcie manželstva. Rozvod nebude ani v rozpore so záujmami spoločnej maloletej dcéry.
2. Manžel sa vyjadril, že s podaným návrhom súhlasí.
3. Súd nariadil vo veci pojednávanie na 15. 05. 2020. Na pojednávanie sa dostavili manželka a manžel, nedostavil sa kolízny opatrovník, ktorý svoju neúčasť ospravedlnil okolnosťami, ktoré súvisia so šírením ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom. Pojednávanie nežiadal odročiť, súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Súd pojednával v zmysle ustanovenia § 31 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“) v spojení s § 180 CSP, podľa ktorého, ak sa predvolané osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. Súd rozhodol, že bude pojednávať v neprítomnosti kolízneho opatrovníka.
4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom manželky, manžela a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súdny spis.
5. Z výsluchu manželky zistil, že na podanom návrhu trvá. Hlavným dôvodom prečo podala návrh na rozvod bolo vzájomné odcudzenie manželov, ktoré trvá po dlhšiu dobu. S manželom v súčasnosti už ani nezdieľajú spoločnú domácnosť. V spoločnej domácnosti nežijú od decembra minulého roka. Ich vzájomné rozdielne názory a rozpory v spolužití sú natoľko vážne, že sú nezlučiteľné s tým, aby sme zostali žiť v spoločnej domácnosti. Po rozvode manželstva manželka plánuje zostať bývať spoločne s maloletou v rodinnom dome. Manželovi kúpila garsónku, kde sa odsťahoval. Maloletá R. v súčasnosti navštevuje posledný ročník ZŠ. Plánuje pokračovať v štúdiu na Strednej škole poľnohospodárskej v K.. Medzi jej pravidelné mesačné náklady patria bežné výdavky ako je strava a oblečenie. Nevenuje sa žiadnej mimoškolskej alebo záujmovej činnosti, ktorá by si vyžadovala zvýšené výdavky. V súčasnosti ešte navštevuje hudobnú školu - spev. Do budúcna sa neplánuje tomuto venovať. Zároveň ani zdravotný stav maloletej si nevyžaduje nejaké zvýšené výdavky. Výšku výživného určili po vzájomnej dohode. Manželka pracuje pre v spoločnosti M. na pozícii predavačky. Jej čistý mesačný príjem predstavuje
okolo 600,- eur. Výdavky v rodinnom dome predstavujú okolo 140,- eur. Spolu s matkou a maloletou R., býva aj plnoletá dcéra, ktorá finančne na platby a domácnosť prispieva.
6. Z výsluchu manžela zistil, že ich spolužitie s manželkou nemožno napraviť. Manželka sa rozhodla podať návrh o rozvod. On už na tom nič nezmení. Snaha o nejakú nápravu už nie je možná, nakoľko ich vzťahy sú už tak trvalo a vážne rozvrátené, že spoločná budúcnosť je nepredstaviteľná. V súčasnosti už nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Manželka ostáva bývať spolu s maloletou a s prostrednou dcérou v ich rodinnom dome. On sa odsťahoval do garsónky v K. na X.. V predmetnom byte uhrádza nájomné 89,11 eur a zároveň platí energie elektrika 20,- eur, plyn 10,- eur a voda 10,- eur. Na výške výživného sa dohodli spoločne. Pracuje v spoločnosti X. na pozícii robotníka. Čistým priemerný mesačný príjem predstavuje okolo 700 až 800,- eur.
7. Účastníci uzavreli manželstvo dňa XX. XX. XXXX v K., zapísané je v knihe manželstiev matričného úradu K., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Z ich manželstva sa narodila maloletá R., nar. XX. XX. XXXX.
8. Maloletá R. navštevuje 9. ročník na Základnej škole v V..
9. Manželka pracuje v spoločnosti M., s.r.o., so sídlom V. XXX/XXX, XXX XX K. od XX. XX. XXXX. Podľa potvrdenia o príjme jej priemerný čistý mesačný príjem v období od 10/2018 do 09/2019 bol 504,05 eur.
10. Manžel pracuje v spoločnosti X.-F. a.s., so sídlom P. X, XXX XX V.. Podľa potvrdenia o príjme jeho čistý priemerný mesačný príjem bol 1.028,90 eur.
11. Zo správy z prešetrenia pomerov v rodine zo dňa 29. 11. 2019 súd zistil, že rodičia maloletej R. aktuálne žijú v spoločnej domácnosti, ale údajne by sa mal otec dieťaťa v krátkom čase sťahovať do garzónky v K.. Rodinný dom, v ktorom v súčasnosti bývajú, je v BSM oboch manželov. Priestory sú uspôsobené tak, že tri miestnosti sú zariadené ako obývačka, spálňa, kuchyňa s príslušenstvom a detská izba, ktorú užíva maloletá R. spolu s dospelou sestrou E. (počas pobytu u rodičov dva týždne v mesiaci, nakoľko pracuje turnusovo v zahraničí). V detskej izbe má vytvorené podmienky na oddych, záujmovú činnosť i prípravu do školy. Navštevuje 9.ročník ZŠ V., pričom dosahuje dobré výsledky. Vo voľnom čase navštevuje ZUŠ, odbor hudobný - spev. Chcela by pokračovať v štúdiu na Konzervatóriu v K.. Zdravotný stav maloletej je dobrý, nie je v evidencii odborných lekárov. Navrhovateľka trvá na podanom návrhu a odporca s návrhom súhlasí. Nemajú záujem o intervenciu psychológa na RPPS. Rodičia dieťaťa sú na úprave rodičovských práv a povinností voči maloletej R. dohodnutí, tak ako je uvedené v predloženej dohode. Maloletá R. pozná situáciu v rodine, vie o rozvode rodičov, pričom sa vyjadrila, že si praje zostať v starostlivosti matky a s otcom sa chce stretávať 1x v týždni, bez prespania.
12. Podľa § 18 zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 zákona o rodine O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 23 ods. 1 zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 100 CMP s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
Podľa § 24 ods. 1 zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine, rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 63 ods. 1 zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
Podľa § 63 ods. 2 zákona o rodine u rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Podľa § 63 ods. 3 zákona o rodine ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 54 CMP ak účastník, jeho zástupca alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
13. Základným predpokladom rozvodu manželstva je existencia vážneho narušenia a trvalého rozvrátenia vzťahov medzi manželmi; toto narušenie nastáva predovšetkým vtedy, ak sa manželia neriadia, resp. nemôžu riadiť vo vzájomnom správaní pravidlami vyplývajúcimi z cit. ust. § 18 až 20 Zákona o rodine. Zrušenie manželstva rozvodom však odôvodňuje len kvalifikované rozvrátenie vzťahov medzi manželmi, ktoré má za následok, že manželstvo prestalo plniť svoj účel. Manželstvo nie je totiž len právny stav či právny pomer, ale je aj životným spoločenstvom, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou, a pomocou; má vytvárať zdravé rodinné prostredie, kde sa manželia vzájomne správajú ohľaduplne, majú porozumenie pre vzájomné potreby a osobitné záujmy a prípadné rozpory vzniknuté pod vplyvom rôznych okolností sa snažia preklenúť vzájomnou dohodou, resp. odpustením, t. j. aby sa vo všeobecnosti vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny vrátane maloletých detí.
14. Súd mal za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno kvalifikovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. Manželstvo prestalo plniť svoj spoločenský účel. Manželka za hlavný dôvod rozvratu manželstva uviedla rozdielnosť ich pováh, názorov na spoločný život, citové odcudzenie. V súčasnosti sa spoločne nepodieľajú na napĺňaní úloh manželstva, spoločne sa nepodieľajú ani na uspokojovaní potrieb rodiny, spoločne nehospodária, vzájomne si nepomáhajú, o veciach rodine nerozhodujú spoločne. Manželka požiadala o rozvod a manžel s rozvodom súhlasil. Manželia neprejavili záujem o intervenciu psychológa. Za vyššie uvedených skutočností súd musel konštatovať, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu zo svojich funkcií a keďže nie je predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, boli splnené podmienky v zmysle § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby súd vyhovel návrhu a manželstvo účastníkov rozviedol. Rozvod manželstva nebude ani v rozpore so záujmami maloletej R., nakoľko spolužitie manželov nevytváralo vhodné prostredie pre jej zdravý vývin.
15. S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva na čas po rozvode. Z manželstva účastníkov pochádza mal. R., nar. XX. XX. XXXX.
16. Rodičia pre prípad rozvodu manželstva navrhli schváliť rodičovskú dohodu, ktorú súdu predložili písomne. Na schválení rodičovskej dohody trvali aj na pojednávaní. Dohodli sa na zverení maloletej R. do osobnej starostlivosti matky. V starostlivosti matky neboli zistené nedostatky, so zverením maloletého dieťaťa matke, otec súhlasil. Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok patrí obom rodičom. Nakoľko neboli zistené žiadne okolnosti, ktoré by niektorému z rodičov bránili vo výkone tohto práva (ako je obmedzenie či pozbavenie rodičovských práv, či obmedzenie spôsobilosti na právne úkony), toto právo zostáva zachované obom rodičom maloletého dieťaťa. Úprava výživného,
tak ako bola navrhnutá v dohode, zodpovedá pomerom otca, ako aj súčasným potrebám maloletej R.. Stretávanie otca a maloletej navrhli upraviť neobmedzene, po vzájomnej dohode rodičov, resp. otca a maloletej. Súd nezistil okolnosti, ktoré by bránili schváleniu predloženej dohody a rodičovskú dohodu schválil.
17. Súd rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 52 CMP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
Rodičia nie sú oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda rodičov o úprave práv a povinností k maloletým deťom schválená, odvolanie (§ 122 CMP).
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.