Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_63Cb-81-2018.pdf
PDF · 93.44 KB
Case nature
Area
Subarea
63Cb/81/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci žalobcu POLLUX - PLUS, s. r. o., so sídlom Kynceľová 2012, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 011 924, právne zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA SZARSZOI, s. r. o.(v skrátenej forme AK SZARSZOI, s. r. o.), so sídlom Bakossova 14464/3C, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 254 491, proti žalovanému POLLUX BB, s.r.o., so sídlom Kynceľová 2012, 974 01 Kynceľová, IČO: 50 700 651, právne zast. ATTORNEYS GROUP s. r. o., so sídlom Kláry Jarunkovej 2, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 863 998, o zaplatenie 4.819,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd priznáva žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100% voči žalobcovi.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou na upomínací súd domáhal od žalovaného úhrady istiny 4.819,- Eur s príslušenstvom, a to z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Nárok odôvodňoval tým, že so žalovaným uzavrel Kúpnu zmluvu dňa 28. 02. 2017, na základe ktorej dodal hnuteľné veci žalovanému za dojednanú kúpnu cenu 9.838,20 Eur. Cenu fakturoval faktúrou č. 2017139 zo dňa 02. 03. 2018, splatnou dňa 22. 12. 2017. Z predmetnej faktúry žalobca v marci 2018 evidoval už len neuhradenú časť vo výške 1.517,70 Eur. V účtovníctve žalobcu figurovala aj faktúra žalovaného č. 111701 zo dňa 28. 02. 2017, splatná dňa 14. 03. 2017 v sume 4.819,- Eur za vykonané služby žalovaným pre žalobcu. Faktúra bola vystavená konateľkou žalovaného slečnou Z.. T. D., ktorá bola do 28. 02. 2017 zároveň aj zamestnancom žalobcu, a to s pracovným zaradením ,,administratívny zamestnanec“. Faktúra žalovaného vystavená v sume 4.819,- Eur, ako aj faktúra žalobcu č. 2017139, boli predmetom Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017, na základe ktorej si žalovaný ponížil svoj reálny záväzok voči žalobcovi z faktúry č. 2017139, vystavenej na kúpnu cenu 9.838,20 Eur. Žalobca tvrdil, že písomná dohoda o zápočte vzájomných pohľadávok a záväzkov medzi stranami sporu zo dňa 22. 03. 2017 bola realizovaná bez vedomia a súhlasu konateľa žalobcu. Za žalovaného bola podpísaná Z.. T. D. a za žalobcu ju podpísala C. F., ktorá podľa tvrdenia žalobcu nebola na to oprávnená. Žalobca pritom tvrdil, že zo služieb fakturovaných žalovaným v mesiaci február žalobcovi žiadne neobjednal, pričom Z.. T. D. bola vo februári 2017 zamestnankyňou žalobcu a mala na starosti výkon administratívnych prác. Za uvedenú prácu jej bola vyplatená žalobcom i čistá mzda vo výške 1.325,48 Eur. Z tohto dôvodu žalobca tvrdil, že ide o faktúru za fiktívne služby poskytnuté žalovaným, ktoré v skutočnosti nevykonal, žalovaný získal majetkový prospech na úkor žalobcu bez právneho dôvodu a preto žiadal uvedenú sumu žalobcovi vydať. K svojim tvrdeniam pripojil faktúru žalobcu, faktúru žalovaného, dohodu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017, výplatnú pásku Z.. T. D., vyjadrenie žalobcu zo dňa 29. 03. 2018.
2. Upomínací súd vydal platobný rozkaz pod č. k. 9Up 271/2018 zo dňa 27. 04. 2018, voči ktorému žalovaný podal odpor. V ňom tvrdil, že nejde o faktúru za fiktívne služby, tieto vykonal na základe jeho pokynov a objednávky a to z dôvodu vzniku väčšieho rozsahu potreby týchto služieb zo strany žalobcu v danom mesiaci, pričom s týmto postupom boli preukázateľne oboznámení obaja konatelia a spoločníci žalobcu, ktorí v tom čase mohli v mene žalobcu konať. Aktuálne už koná len konateľ Q. X., keďže druhý konateľ P.. S. D. sa funkcie konateľa musel vzdať z vážnych zdravotných dôvodov. Tvrdenie žalobcu o faktúre žalovaného vystavenej v sume 4.819,- Eur žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu o jeho nevedomosti o vystavení tejto faktúry je účelové a nepravdivé, keďže sám p. X. dal pokyn na vypracovanie dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 22. 03. 2017. Rovnako nepreukázal, že žalobca vedie tento nárok z titulu bezdôvodného obohatenia vo svojom účtovníctve, resp. kontrolnom výkaze, ako pohľadávku, čo preukazuje i účelovosť konania žalobcu. Rovnako doklad - Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 22. 03. 2017 sa už viac ako rok nachádzal v účtovníctve žalobcu pred podaním predmetnej žaloby. Z predmetného zápočtu žalobca len účelovo napáda pohľadávku žalovaného voči žalobcovi, nenapáda ďalšiu pohľadávku žalovaného vo výške 460,- Eur, ktorá je rovnako predmetom zápočtu, o ktorom tvrdil, že o ňom nemal vedomosť. Pani F., ako dlhoročná účtovníčka žalobcu, vykonávala obdobné úkony pravidelne na základe pokynov konateľa, resp. konateľov žalobcu. Pán X., ako konateľ žalobcu, údajný nárok od žalovaného nevymáhal a k podaniu žaloby pristúpil, keď žalovaný vymáhal od neho svoje pohľadávky. Poskytnutá mzda Z.. D. za obdobie február 2017 nemá súvis s poskytnutými službami žalobcovi. Nárok poprel v celom rozsahu a žiadal žalobu zamietnuť.
3. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním, v ktorom zotrval na tom, že žalovaný predmetné fakturované služby žalobcovi neposkytol a nedal ani pokyn pani F. na vypracovanie a podpísanie Dohody o zápočte zo dňa 22. 03. 2017, ktorej súčasťou bola i fiktívna faktúra žalovaného. Kontrolou účtovníctva žalobca zistil, že pohľadávka žalovaného uplatnená v zápočte voči pohľadávke žalobcu vo výške 460,- Eur je dôvodná, z ktorého dôvodu túto nepopiera. Mal za to, že žalovaný musí v konaní preukázať existenciu svojej pohľadávky, resp. či tieto služby vykonala Z.. T. D.E. osobne alebo niekto iný. V závere poukázal, že predmetná faktúra žalovaného voči žalobcovi bola vystavená bez DPH. Súčasne dal i súhlas na pokračovanie v konaní pred tunajším súdom.
4. Žalovaný sa k podaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 27. 07. 2018, pričom návrh považoval za nedôvodný a neoprávnený v celom rozsahu. Zotrval na tom, že uhradenie faktúry žalovaného formou zápočtu viac ako rok žalobca nerozporoval žiadnym spôsobom. Pohľadávku začal voči žalovanému uplatňovať až po narušení vzťahov medzi stranami a pôvodným druhým konateľom žalobcu. Spôsob vysporiadania vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zápočtom bol štandardný a vzájomne odsúhlasený postup strán, pričom tieto zo strany žalobcu podpisovala pani F. mnohokrát a oprávnenosť tejto osoby tak učiniť p. X. nikdy nerozporoval. V závere poukázal, že v čase poskytnutých služieb dochádzalo na základe dohody spoločníkov a konateľov žalobcu k prevzatiu podnikateľských aktivít žalobcu žalovaným a spoločnosťou POLLUX STEEL, s. r. o., so sídlom Kynceľová 2012, a nastala príprava krokov k ukončeniu podnikania žalobcu, ktorý aktuálne už žiadnu reálnu činnosť nevykonáva. Práve toto spôsobilo zvýšenú potrebu prác na strane žalobcu, ktoré vzhľadom na fakt, že iné spôsobilé osoby, ktoré by boli schopné a ochotné ich zabezpečiť, žalobca nemal k dispozícií, vykonal ich preto žalovaný a nad rámec svojej pracovnej náplne Z.. D., čo bolo na základe vzájomnej dohody strán následne i fakturované.
5. Vo vyjadrení žalobcu k tomuto podaniu žalobca navrhol výsluch Z.. T. D., ktorá sa mala vyjadriť k okolnostiam uzavretia údajného zmluvného vzťahu a k jednotlivým položkám vo faktúre žalovaného č. 111701 v sume 4.819,- Eur.
6. Nedôvodnosť podanej žaloby žalovaný potvrdil i vyjadrením zo dňa 08. 11. 2018. V tomto poukázal i na začaté konkurzné konanie na majetok žalobcu v zmysle uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 25. 10. 2018 v konaní 2K 12/2018. Z tohto dôvodu považoval zatiaľ za nehospodárne ďalej pokračovať v konaní, a to i pre potrebu výsluchu svedkov ohľadne jeho pohľadávky.
7. Žalobca prerušenie konania vzhľadom na túto skutočnosť rozporoval. Súd preto pokračoval v konaní ohľadne uplatnenej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému.
8. Dňa 26. 09. 2019 súd predbežne prejednal žalobu, na ktorom žalovaný žiadal, aby sa žalobca jednoznačne vyjadril k otázke platnosti, resp. neplatnosti zápočtu zo dňa 22. 03. 2018. V prípade jeho neplatnosti, ktorá vyplýva z tvrdenia žalobcu o neoprávnenosti pani F. podpísať Dohodu o zápočte, žalovaný potom považuje žalobu za nedôvodnú, keďže k žiadnemu zápočtu uvedených súm nedošlo a preto nie je dôvod vydať bezdôvodné obohatenie v sume 4.819,- Eur. Právny zástupca žalobcu sa k tejto otázke žiadal vyjadriť písomne. Súd za tým účelom v zmysle ust. § 171 ods. 1 CSP poskytol žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa k tejto otázke.
9. Žalobca tak učinil podaním zo dňa 03. 10. 2019, v ktorom poukázal, že i žalovaný sa na predbežnom prejednaní žaloby jednoznačne k platnosti, resp. neplatnosti zápočtu nevyjadril. Túto skutočnosť žalobca považuje za spornú a žiadal žalovaného, aby sa rovnako k tejto otázke, t. j. k platnosti zápočtu zo dňa 22. 03. 2017 vyjadril. Zotrval na návrhoch na vykonanie dôkazov, a to výsluchom štatutárneho zástupcu žalobcu p. Q.C. X., štatutárneho zástupcu žalovaného Z.. T. D. a rovnako navrhol výsluch svedkyne pani C. F.. Súdu v tomto podaní zaslal i listiny dokladujúce uplatňovaný nárok žalobcu na zaplatenie sumy 4.819,- Eur s príslušenstvom, ako časti istiny z faktúry č. 2017139 zo dňa 02. 03. 2018, splatnej dňa 12. 12. 2017 faktúrovanej v sume 9.838,20 Eur. Súčasne poukázal, že časť nezaplatenej istiny z faktúry žalobcu 2017139 vo výške 1.471,90 Eur je predmetom samostatného konania na tunajšom súde pod sp. zn. 64Cb 94/2018. Zo zvyšnej istiny 5.279,03 Eur je predmetom tohto súdneho konania len neuhradená časť v sume 4.819,- Eur s príslušenstvom, ktorú žiadal zaplatiť i s úrokom z omeškania za dodaný tovar žalobcom žalovanému.
10. Z dôvodu zachovania zásady rovnosti súd umožnil sa k predmetnému vyjadreniu vyjadriť i žalovanému, ktorý tak učinil v podaní zo dňa 21. 10. 2019. V ňom poukázal, že žalobca právne kvalifikoval svoj nárok, ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorým sa mal podľa žalobcu žalovaný na úkor žalobcu obohatiť a ktorý nárok žalovaný od začiatku popiera. Poukázal, že žalobca namieta zápočet vzájomných pohľadávok žalobcu a žalovaného zo dňa 22. 03. 2017, minimálne v časti, ktorá sa týka istiny 4.819,- Eur. Žalovaný v uvedenom podaní nepoprel túto skutočnosť a žiadal súd, aby ju považoval za nespornú a pri vyhodnocovaní logických súvislostí z tohto tvrdenia žalobcu aj ďalej vychádzal. To znamená, ak uvedený zápočet vzájomných pohľadávok je neplatný, potom sa žalovaný nemohol žiadnym spôsobom, ani teoreticky bezdôvodne obohatiť, pretože v takom prípade by bola faktúra žalovaného č. 111701 vo výške 4.819,- Eur dodnes z dôvodu neplatnosti predmetného zápočtu neuhradená. Rovnako poukázal na tvrdenia žalobcu o neexistencií skutkového a právneho titulu vystavenej faktúry žalovaným č. 111701 v sume 4.819,- Eur a i v tomto prípade by predmetný zápočet nemohol byť platný, keďže jeho predmetom by bola neexistentná pohľadávka, ktorá nie je spôsobilá na započítanie s pohľadávkou žalobcu. Žalovaný mal rovnako za to, že výsledkom rozsiahleho dokazovania na tunajšom súde by mohol byť i ustálený záver, že zápočet zo dňa 22. 03. 2017 je platný, a to z dôvodu oprávnenej pohľadávky žalovaného, ktorá bola tiež jeho predmetom. I v tomto prípade by do úvahy nemohlo prichádzať vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi. Z tohto dôvodu žiadal žalobu zamietnuť. V závere poukázal i na zásadu koncentrácie konania, hospodárnosti konania a neprípustnosti zmeny žaloby, keďže v podaní žalobcu zo dňa 03. 10. 2019 žalobca poukazoval na skutočnosti týkajúce sa nim vystavenej faktúry č. 2017139 a predložil listinné dôkazy ohľadne úhrad časti tejto istiny faktúrovanej žalovanému. Žiadal preto súd, aby prípadnú zmenu žaloby nepripustil. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 05. 2020 súd nepripustil zmenu žaloby v súlade s ust. § 140 CSP, keďže predmetom doručenej žaloby žalobcom bol nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu neuznania faktúry žalovaného č. 111701 vystavenej v sume 4.819,- Eur, ktorá bola súčasťou zápočtu o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017 medzi stranami sporu a nie nárok žalobcu na úhradu svojej faktúry vystavenej pod č. 2017139 v sume 9.838,20 Eur a ktorej neuhradenie časti zdôvodňoval práve v tomto podaní. Súd preto zmenu žalobu nepripustil. Súd vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti stranami sporu žiadal strany na pojednávaní dňa 14. 05. 2020, aby sa vyjadrili k otázke uzavretej dohody o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017. Právny zástupca žalobcu považoval uvedený zápočet za neplatný, minimálne v časti úhrady istiny 4.819,- Eur a totožne sa k neplatnosti tohto prejavu vyjadril i žalovaný, Súd v zmysle ust. § 186 ods. 2 CSP preto vychádzal zo zhodných tvrdení strán, keďže nemal za to, že existuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Súd preto vychádzal zo zhodného tvrdenia strán o neplatnosti predmetného úkonu učineného stranami sporu dňa 22. 03. 2017. Keďže strany sporu zotrvali i naďalej na svojich vyjadreniach a žalobca mal za to, že i napriek tejto skutočnosti je potrebné výsluch svedkov nim navrhnutých vykonať, súd tak neučinil, keďže uvedené osoby mali byť predovšetkým vypočuté k otázke oprávnenosti pani F. vykonať úkon, a to podpísať Dohodu o vzájomnom
zápočte záväzkov a pohľadávok medzi stranami sporu, ku ktorej sa následne mala vyjadriť i konateľka žalovaného Z.. T. D. a rovnako súd nevykonal ani dôkaz výsluch konateľa žalobcu pána X., keďže z tohto nesporného tvrdenia vyplýva, že záväzky obsiahnuté v predmetom úkone - Dohoda o zápočte vzájomných záväzkov a pohľadávok strán zo dňa 22. 03. 2017 je neplatná. Potom záväzky a pohľadávky strán obsiahnuté v zápočte zostali neuhradené. Predmetom žalobného návrhu však bolo vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného z titulu nim vystavenej a žalobcom tvrdenej fiktívnej faktúry č. 111701 v sume 4.819,- Eur, ktorá vzhľadom na neplatnosť tohto právneho úkonu zostala rovnako neuhradená tak, ako aj pohľadávka žalobcu z faktúry č. 2017139 v rovnakej výške istiny. Súd preto následne vo veci rozhodol.
11. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
(2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
12. Podľa § 458 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
(2) S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.
(3) Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
13. Podľa § 186 ods. 2 CSP, súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
14. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že strany na pojednávaní uskutočnenom dňa 14. 05. 2020 zhodne tvrdili, že Dohoda o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017 je neplatný právny úkon. V zmysle uvedeného neplatného právneho úkonu potom pohľadávky žalobcu, ako i žalovaného obsiahnuté v uvedenej dohode zostali v dôsledku tohto tvrdenia neuhradené. Zostala tak neuhradená časť pohľadávky žalobcu z faktúry č. 2017139, splatná dňa 22. 12. 2017, ako aj neuhradená časť pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v zmysle faktúry č. 111701, splatná dňa 14. 03. 2017, obe vo výške 4.819,- Eur. Po zamietnutí zmeny žaloby v zmysle podania žalobcu zo dňa 03. 10. 2019 súd vyhodnotil žalobu žalobcu ohľadne vydania bezdôvodného obohatenia žalovaným žalobcovi v sume 4.819,- Eur s príslušenstvom za nedôvodný nárok žalobcu a žalobu zamietol. Súd dospel k uvedenému rozhodnutiu tak, že vzhľadom na zhodný prejav strán o neplatnosti Dohody o vzájomnom započítaní záväzkov a pohľadávok zo dňa 22. 03. 2017 zostali jednotlivé pohľadávky strán uvedených v predmetom započítacom prejave neuhradené a žalovaný sa preto nemohol žiadnym spôsobom na úkor žalobcu obohatiť v ním tvrdenej výške.
15. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania, voči žalobcovi vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.