Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-28-2023.pdf
PDF · 108.3 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/28/2023
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Polyákovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., 2/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXX/X, E., zast. žalobkyňou v 1. rade, proti žalovanej: C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., zastúpená Mgr. Marek Laktiš,, advokát, so sídlom Nitra, Mariánska 8, o zaplatenie sumy 3.694 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 18. novembra 2022 č.k. 18C/57/2021-154, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti o nároku na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
V zamietajúcej časti súd odvolanie žalovanej odmieta.
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 1/ a 2/ sumu 3.574 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z uvedenej sumy od 28.10.2021 do zaplatenia a to do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a súd priznal žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vo výške 93,50 %. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobcovia 1/ a 2/ sa podanou žalobou domáhali zaplatenia dlžného nájomného a náhrady škody. Žalovaná bola na základe zmluvy o prenájme bytu v osobnom vlastníctve zo dňa 1.1.2020 nájomcom bytu na adrese E. G. XX, E., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Výška mesačného nájomného bola dohodnutá na 420,- eur, z čoho 400,- eur predstavovalo nájomné a 20,- eur boli preddavky na energie. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú do 31.12.2020. Súčasťou splátky mesačného nájomného od 1.7.2020 bola aj zábezpeka vo výške 100,- eur mesačne, až do výšky 500,- eur. Žalovaná bývala v byte po skončení nájmu do 17.1.2021 bez podpísanej zmluvy. Predmetom žaloby tak bolo neuhradené nájomné za rok 2020 vo výške 2.260,- eur a okrem toho aj náhrada škody za rozbité dvere do obývacej izby v sume 150,- eur, poškodený zámok od vchodových dverí v sume 30,- eur, za poškodenú maľovku 200,- eur, poškodené žalúzie 50,- eur, odnesený nábytok nepatriaci do bytu 10,- eur a za upratovanie bytu sumu 60,- eur. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 685 ods. 1 OZ, ako i ust. § 415, § 420, § 442 ods. 1 a § 451 ods. 1,2 OZ a ust. § 456 OZ. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaná užívala byt žalobcov v období od 01.01.2020 do 17.01.2021. Nájomný pomer, ktorý vznikol na základe zmluvy, trval do uplynutia doby dojednanej Zmluvy o prenájme, t.j. do 31.12.2020 a pokiaľ žalovaná byt užívala aj naďalej do 17.01.2021 a za toto obdobie vznikol žalobcom nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko byt užívala bez právneho dôvodu. Preto považoval žalobu žalobcov za dôvodne podanú v časti neuhradeného nájomného za rok 2020. Na základe nájomnej zmluvy mala žalovaná platiť sumu 420 eur čo predstavuje sumu 5.040 eur a od tejto sumy bolo potrebné odpočítať platby žalovanej vo výške 2.660 eur, a preto titulom nájomného ju zaviazal zaplatiť na sumu 2.380 eur. Zároveň ju zaviazal zaplatiť aj alikvótnu časť za mesiac január 2021 z titulu bezdôvodného obohatenia, a to v sume 230 eur. Nepovažoval za sporný ani nárok uplatnený vo výške 584 eur, a to nedoplatok za spotrebované energie. Predmetom nároku žalobcov bola ďalej suma 500 eur, uplatnená titulom
náhrady škody, ktorá mala predstavovať náklady žalobcov na odstránenie škôd, spôsobených žalovanou v byte. V tejto časti považoval za dôvodne podanú žalobu v časti uplatneného nároku za rozbité dvere do obývacej izby, čo bolo preukázané fotografiami a to v sume 150 eur, za poškodený zámok na vchodových dverách v sume 30 eur. Ďalej priznal náhradu vo výške 200 eur za vymaľovanie bytu po ukončení nájmu, pretože táto povinnosť vyplynula žalovanej v zmysle čl. V. ods. 2 písm. d) zmluvy. Žalobcovia si ďalej uplatnili nárok na náhradu škody za poškodené žalúzie v sume 50 eur, pričom súd vyhodnotil, že žalobcovia nad všetky pochybnosti nepreukázali uplatnenú výšku. Ďalej im nepriznal ani náhradu v sume 10,- eur za vynesenie nábytku z bytu a za upratovanie v sume 60,- eur, a to z dôvodu, že túto skutočnú škodu nepreukázali. Z uvedených dôvodov preto zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 3.574 eur, ktorá pozostáva z nezaplateného nájomného vo výške 2.380 eur, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v sume 230 eur, nezaplatené energie vo výške 584 eur a škodu vo výške 380 eur. Zároveň priznal žalobcom aj úrok z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 1,2 OZ a vládneho nariadenia č. 87/95 Zb. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcom priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu, v rozsahu 93,50%. 2.Rozsudok súdu prvej inštancie napadla v zákonnej lehote odvolaním žalovaná a domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie. V dôvodoch svojho odvolania uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie napáda v celom rozsahu, v zmysle odvolacích dôvodov, podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b), f), g) a h) CSP. Podľa jej názoru, jej boli postupom súdu prvej inštancie v konaní odňaté základné procesné práva, a to právo vyjadriť sa k žalovanému nároku a v rámci uplatnenia prostriedkov procesnej obrany navrhnúť dôkazy, preukazujúce neoprávnenosť žalovaného nároku žalobcov, ako aj právo zúčastniť sa pojednávania a byť náležite vypočutá ako sporová strana. Namieta, že v súvislosti so začatím konania jej nebol riadne doručený žalobný návrh spolu so súvisiacimi dôkazmi, predloženými žalobcami. Predpokladala, že bude oboznámená s podstatou veci neskôr pred súdom na pojednávaní a bude jej umožnené sa k veci vyjadriť, nakoľko akékoľvek nároky žalobcov považuje za neoprávnené. Zo zdravotných dôvodov sa pojednávania nemohla zúčastniť a napriek tomu, že túto skutočnosť včas a riadne dala súdu na vedomie, súd pojednával v jej neprítomnosti a v jej neprítomnosti aj rozhodol. Z hľadiska naplnenie účelu a podstaty spravodlivého civilného sporového konania, zásady rovnosti sporových strán a možnosti výkonu ich procesných práv, ako aj požiadavke náležitého zistenia skutkového stavu, procesné právo sporovej strany byť súdom vypočutý a vyjadriť sa k veci na svoju obranu, predchádza snahe súdu o hospodárnosť konania. Je preto daný legitímny dôvod, aby rozsudok súdu prvej inštancie bol zrušený, čím by sa umožnil priestor na náležité zistenie skutkového stavu, bez akýchkoľvek pochybností. Ďalej uviedla, že rozporuje a namieta nárok žalobcov ako neoprávnený. Podľa jej vedomia je nárok na nájomné za rok 2020 v celom rozsahu vysporiadané a za tým účelom navrhla vykonať dôkazy výsluchom jej ako žalovanej, ako aj jej manžela. Taktiež namieta v celom rozsahu aj neoprávnenosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom nepopiera, že čiastočne užívala predmet nájmu aj po skončení nájmu a je ochotná sa so žalobcami na úhrade s tým spojeného nároku dohodnúť. Čo sa týka náhrady údajného nedoplatku na energiách uviedla, že nemá vedomosť o tom, že by jej mal vzniknúť nedoplatok na plneniach, spojených s užívaním predmetu nájmu, nakoľko jej nebolo doručené vyúčtovanie s náležitou a prehľadnou špecifikáciou spôsobu, ako k výške nedoplatku žalobcovia dospeli. Tiež popiera, že by svojím konaním spôsobila akúkoľvek škodu v uplatnenom rozsahu a výške. Z napadnutého rozsudku nie je preukázané, že túto škodu spôsobila bez akýchkoľvek pochybností. Má dôvodnú pochybnosť, že uvedený nárok na náhradu škody je vykonštruovanou snahou žalobcov o kompenzáciu nákladov, resp. výpadku spojeného so skončením nájmu žalovanej. K jednotlivým škodovým položkám uviedla, že zámok na vchodových dverách vykazoval závady prakticky počas celého trvania nájmu, o čom svedčí fakt, že sama žalovaná dvakrát na vlastné náklady zabezpečila jeho opravu. Ďalej vzhľadom na kvalitu pôvodne inštalovaných bežných interiérových dverí údajne poškodených, považuje sumu 150 eur za absolútne premrštenú a neprimeranú. Základné vymaľovanie bytu ako k predmetu dlhodobého nájmu po jeho skončení sa považuje vo všeobecnosti bezpochyby hygienický štandard prípravy pre budúce užívanie bytu, takže je absurdné, aby sa na tomto druhu vedľajšieho nákladu musela žalovaná podieľať z titulu fiktívnej náhrady škody. 3.K odvolaniu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí navrhli rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Vo svojom vyjadrení uviedli, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné a správne a rozhodnutie súdu nebolo vôbec predčasné, a nie je splnený ani jeden odvolací dôvod. To, že žalovaná absolútne ignoruje súdy, ako občianka si nepreberá poštu, a neplní si svoje povinnosti, je jej vina. Žalovaná tvrdí, že nájomné za rok 2020 má v celom rozsahu vysporiadané, avšak v odvolaní uvedené žiadnym spôsobom nezdokladovala. Jej jediná obrana spočíva v tom, že prečo ju nechali naďalej bývať v byte, keď neplatila. Priznala svoju chybu, že žalovaná jej klamala a sľubovala, pričom jej bolo ľúto
bezodkladne jej dať výpoveď z nájmu a sama ľutuje, že sa nechala takto oklamať. Poukázala na email, ktorý jej písala 8.1.2021, keď sľúbila, že dokonca mesiaca zaplatí 1.000 eur. Prečo by tak písala, ak by mala v roku 2020 všetko uhradené, ako tvrdí. Dáva do pozornosti, že k neplateniu prišlo počas krízového stavu pre Covid 19, kde sa zakazuje dať nájomcovi výpoveď kvôli neplateniu nájomného, ak platobná neschopnosť vznikla v dôsledku týchto okolností, a preto jej výpoveď nedala aj z dôvodu, že nechcela porušiť zákona. K úhrade nedoplatkov za nájomné uviedla, že vyúčtovanie bolo žalovanej zaslané na email, kde boli zaslané aj doklady, z ktorých sa pri výpočte vychádzalo a výpočet nedoplatkov nie je problém zopakovať kedykoľvek a zo zaslaných dokladov si ho môže sama žalovaná preveriť. K náhrade spôsobenej škody uviedla, že dňa 19.1.2021 prišla na to, že žalovaná z bytu odišla, v byte bol s ňou aj pán G. sused, ktorý osobne videl ako byt zanechala. Polícia zdokumentovala tento stav neskôr, nakoľko sa chcela so žalovanou najskôr dohodnúť bez súdov a polície, a preto fotografie vyhotovené manželom, sa presne zhodujú s fotografiami urobenými policajnou hliadkou. K poškodenému zámku uviedla, že v byte bývalo niekoľko nájomcov aj pred žalovanou, nikto zámok nepokazil, stalo sa to len počas prenájmu žalovanou. K interiérovým dverám uviedla, že tieto boli úmyselne doslova rozbité, zrejme nárazom nejakým predmetom. Uvedený typ dverí sa už nevyrába, a preto bolo potrebné hľadať podobné aspoň odtieň farby. Spôsob ako žili v predmetnom byte dokazuje aj to, že okrem dverí rozbili aj televízor, ktorý nahradili úplne starým menším a bez podstavca, prilepený niečím o stenu, aby nespadol. Povinnosť vymaľovať byt vyplýva priamo z nájomnej zmluvy, pričom maľovka a stierky boli jednoznačne nadmerne poškodené. V závere vyjadrila ľútosť, že žalovanej verila, dôverovala a snažila sa jej pomôcť. Tá ju len využila, klamala a dokonca sa jej aj vyhrážala. 4.K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že trvá na svojom odvolacom petite. Vo svojom vyjadrení uviedla, že v rámci odvolacieho konania je primárnou úlohou zo strany odvolacieho súdu, posúdenie procesnoprávnej stránky vydania napadnutého rozsudku, to znamená, či bol postup prvostupňového súdu do takej miery správny a v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami a zásadami, a či je možné bez akýchkoľvek pochybností vylúčiť nesprávny procesný postup, ktorý znemožnil strane žalovanej, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobkyňa 1/ nie je spôsobilá posúdiť, či bol procesný postup prvostupňového súdu správny alebo nie, alebo posúdiť, či bol alebo nebol daný odvolací dôvod. Z priloženého výňatku z komunikácie vyplýva minimálna skutočnosť, že žalovaná bola ochotná a pripravená konfrontovať neoprávnený nárok žalobcov na súde a je tiež výlučne jej voľba, či a v ktorej fáze konania si zvolí právneho zástupcu. Uznáva, že rok 2020 bol pre ňu existenčne mimoriadne náročný, avšak popiera, že by žalobcovia na ňu v uvedenej situácii brali zvláštny ohľad. Uznáva, že v danom prípade je jej dôkazná situácia mimoriadne sťažená, nakoľko zo strany žalobcov ako prenajímateľov neboli vystavované doklady o úhrade akýchkoľvek čiastok nájomného. V tejto súvislosti navrhla, aby prvostupňový súd zaviazal žalobcov preukázať, že príjmy plynúce z nájomného za rozhodujúce obdobie boli žalobcami riadne priznané v súlade s platnou právnou úpravou, za účelom odvedenia dane z príjmu a odvodov zdravotného poistenia. Čo sa týka údajného vyúčtovania nedoplatku, uviedla, že pokiaľ majú žalobcovia na mysli nimi vyhotovené, rukou písané, necertifikované výpočty, tak ako to bolo v predchádzajúcom roku 2019, tieto nie je povinná akceptovať z dôvodu absencie ich hodnovernosti a záväznosti. 5.K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrili žalobcovia, ktorí uviedli, že podaním žaloby na súd im ide hlavne o dokázanie pravdy, dokonca sú ochotní odpustiť jej aj úroky, ak žalovaná uhradí nájomné a nedoplatok na energiách, škodu a náklady spojené s vymáhaním. Ak poukázala na správanie a povahu žalovanej, nie je to na základe jej domnienok, ale na základe faktov. Žalovaná neprejavila vôbec žiadny záujem riešiť situáciu mimosúdne, na výzvy reagovala tak, že sa jej dokonca vyhrážala a zaslanú poštu si vôbec nepreberala. Rok 2020 bol ťažký pre pandémie pre každého, nielen pre žalovanú. K dokladom o platení v hotovosti uviedla, že doklady o prijatí peňazí boli vyhotovené a riadne uvedené v daňovej evidencii, priznané v daňovom priznaní. Nie je si vedomá, že by porušila nejaký zákon. Nájomné si dávajú platiť v hotovosti z dôvodov, že peniaze si chodia osobne preberať, čím zároveň skontrolujú stav bytu, odpíšu stav energií a presvedčia sa, či sa byť užíva podľa zmluvy. Čo sa týka vyúčtovania nedoplatkov, nevidí dôvod, prečo žalovaná uvádza rok 2019, nie je si vedomá toho, že má k vyúčtovaniu doložiť certifikovaný výpočet. 6.Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie žalovanej bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že jej odvolanie je dôvodné, a preto rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj v časti o nároku na náhradu trov konania
v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a v napadnutej zamietajúcej časti, odvolanie žalovanej podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol. 7.V zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, zákonným dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je existencia vady, ktorá sa prejavila v takom nesprávnom procesnom postupe, ktorým súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok možno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8.Základný rámec na spravodlivé súdne konanie, použiteľný pre civilné konanie je obsiahnutý v čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Toto právo je podľa judikatúry Ústavného súdu SR, implikované v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP, treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu, spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie ústavou zaručených procesných práv, spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu, za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu, spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti). Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci, to ako súd viedol spor, znemožňujúca strane sporu realizáciu procesných oprávnení a mariac sa možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj napríklad 1Cdo/217/2018, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011, 6Cdo/90/2012). Tento pojem nie je možno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť. 9.Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky, poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu, zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I.ÚS/46/05). 10.V danom prípade sa v odvolaní namieta, že súd prvej inštancie rozhodol spor bez toho, aby žalovanej bola vôbec doručená žaloba. Z obsahu spisu je nesporne preukázané, že pri podaní žaloby žalobcovia označili žalobkyňu s bydliskom Nitra. Na dotaz súdu prvej inštancie Mesto Nitra odpovedalo, že žalovaná má bydlisko Nitra a na prechodný pobyt nie je nikde prihlásená. Súd prvej inštancie následne na to vydal oznam na úradnej tabuli Okresného súdu Nitra dňa 15.2.2022 ako Oznámenie o podanej žalobe a v ten istý deň aj oznámenie o doručovaní písomností, ktoré boli vyvesené na úradnú tabuľu dňa 21.2.2022. Následne súd prvej inštancie robil opätovne dopyt na Mestský úrad Nitra, na oznámenie, z akého dôvodu bol predchádzajúci trvalý pobyt žalovanej zrušený. Na dožiadanie súdu Mesto Nitra odpovedalo, že predchádzajúci trvalý pobyt na adrese H. XXX/XX, E., bol dňom 25.2.2014 zrušený vlastníkom, v zmysle § 7 ods. 1 písm. f) zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR a Registri obyvateľov SR v znení neskorších predpisov a miesto trvalého pobytu je obec Nitra. Následne súd prvej inštancie bez toho, aby sa s touto informáciou vysporiadal, opätovne zverejnil na úradnej tabuli okresného súdu oznámenie o termíne pojednávania na deň 10.5.2022. V ten istý deň súd prvej inštancie aj uskutočnil pojednávanie, bez prítomnosti žalovanej a bez toho, aby jej žaloba, ako aj termín pojednávania bol riadne doručený. V súvislosti s doručovaním, bolo potrebné vychádzať z nižšie citovaných zákonných ustanovení. 11.Podľa § 106 ods. 3 CSP, len ak fyzická osoba nemá adresu, evidovanú v Registri obyvateľov SR, doručí súd písomnosti tejto fyzickej osobe, oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dní od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. 12.Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 253/1998 Z.z. o hlásení pobytu občanov SR v Registri obyvateľov SR (ďalej „zákon o hlásení pobytu občanov“) sa pobytom na účely evidencie pobytu občanov rozumie trvalý pobyt alebo prechodný pobyt. 13.Podľa § 3 ods. 1,2 a 7 zákona o hlásení pobytu občanov: (1) Trvalý pobyt je pobyt občana, spravidla v mieste jeho stáleho bydliska na území SR. Občan má v tom istom čase iba jeden trvalý pobyt. (2) Trvalý pobyt má občan len v budove, alebo v jej časti, ktorá je označená súpisným číslom, alebo súpisným a orientačným číslom a je určená na bývanie, ubytovanie alebo na individuálnu rekreáciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Za časť budovy sa považuje aj byt. (7) Trvalý pobyt je povinný hlásiť každý občan, ak sa trvalo nezdržiava v zahraničí; pritom hlási údaje, uvedené v § 11 písm. a) až c), e) až i) a k) pri hlásení trvalého pobytu, môže občan uviesť aj svoju národnosť a akademický titul. 14.Podľa § 7 ods. 1,3 zákona o hlásení pobytu občanov, ohlasovňa záznam o trvalom pobyte zruší: a) na základe oznámenia podľa § 10 písm. d); b) ak občan zomrel, alebo bol vyhlásený za mŕtveho; c) na
základe ohlásenia podľa § 6 ods. 1 a 3; d) ak prihlásenie bolo vykonané na základe nepravdivých alebo nesprávne uvedených skutočností, alebo na základe neplatného, falšovaného, vedome pozmeneného alebo cudzieho dokladu; e) na návrh občana, oprávneného užívať budovu alebo jej časť na základe právoplatného súdneho rozhodnutia, o obmedzení alebo zrušení užívacieho práva; f) na návrh vlastníka alebo všetkých spoluvlastníkov budovy alebo jej časti občanovi, ktorý nemá k budove alebo jej časti žiadne užívacie právo; návrh nemožno podať voči vlastníkovi alebo spoluvlastníkovi budovy alebo jej časti manželovi alebo nezaopatrenému dieťaťu vlastníka alebo spoluvlastníka budovy alebo jej časti; g) ak budova zanikla. 15.Podľa § 7 ods. 3 zákona o hlásení pobytu občanov: (3) Ak dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa odseku písmena d) až g) je miestom trvalého pobytu občana obec, na ktorej území bol občanovi trvalý pobyt zrušený. Túto skutočnosť, že je ohlasovňa povinná oznámiť občanovi, vyvesením oznámenia na úradnej tabuli v obci, pobytu po dobu 15 dní. V oznámení ohlasovňa uvedie aj meno, priezvisko a dátum narodenia občana. 16.Podľa § 5 zákona o hlásení pobytu občanov, občan, ktorému bol trvalý pobyt zrušený podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g), a ktorý sa nemôže prihlásiť na trvalý pobyt podľa § 3 alebo § 4, sa môže prihlásiť na trvalý pobyt v ohlasovni, v mieste, kde sa zdržiava. V takom prípade občan predkladá iba doklad podľa § 3 ods. 8 písm. a), ak nemá doklad podľa § 3 ods. 8 písm. b) a ako miesto trvalého pobytu sa uvedie iba obec pobytu. Adresa sídla obecného úradu tejto obce je adresou takého občana, na účely doručovania písomnosti od orgánov verejnej správy a iných štátnych orgánov a na účely zápisu do zoznamu voličov. Obec je povinná spôsobom v mieste obvyklým, najmä oznámením na úradnej tabuli, upozorniť prihláseného občana, že mu bola, alebo že mu má byť doručená písomnosť. 17.Na základe citovaných ustanovení zákona je v prípade zrušenia trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. d) až g) miestom trvalého pobytu občana obec výnimkou, aj dôjde k zrušeniu trvalého pobytu podľa § 7 ods. 1 písm. a) až c). 18.V danom prípade preto pri doručovaní zásielok súdu bolo potrebné vychádzať z toho, že v minulosti došlo k zrušeniu pobytu, podľa niektorého z dôvodov, zakotvených v § 7 ods. 1 písm. d) až g) zákona, čo znamená, že miestom trvalého pobytu žalovanej je obec. 19.Za danej situácie bolo potrebné, aby súd doručoval písomnosti žalovanej na adresu evidovanú v registri obyvateľov, t. j. na adresu sídla Mestského úradu Nitra. Takéto doručovanie je v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP a § 5 zákona o hlásení pobytu občanov. Ak je žalovanej známe, že jeho trvalým pobytom je obec bez uvedenia ulice a čísla. Takáto osoba vie, že si môže vyzdvihovať zásielky na obecnom úrade a v prípade, ak sa správa čo i len trochu zodpovedne, je aj väčšia pravdepodobnosť, že sa skôr dozvie o zásielke, ktorá jej je doručená na sídlo obecného úradu, ako o zásielke, ktorá je doručená na úradnej tabuli súdu, alebo na webovej stránke súdu. 20.S ohľadom na uvedené je zrejmé, že žalovanej doposiaľ neboli v súlade s ust. § 106 ods. 3 CSP, doručené písomnosti v predmetnom spore (§ 111, § 116 CSP). Keďže jej písomnosti takto doručené neboli, nemohol súd ani uskutočniť pojednávanie dňa 10.4.2022, bez prítomnosti žalovanej. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovanej bolo doručované predvolanie na termín pojednávanie na deň 18.10.2022, na adresu I. J. XX/XX, E., na ktorej adrese si aj zásielku dňa 11.8.2022 prevzala. Na toto pojednávanie sa žalovaná dňa 13.10.2022 ospravedlnila, žiadala aby súd odročil pojednávanie z dôvodu jej dlhodobej PN a zároveň predložila aj potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Na tomto pojednávaní dňa 18.10.2022, súd prvej inštancie konštatoval, že sa nedostavila žalovaná, ktorá sa na pojednávanie ospravedlnila dňom 13.10. 2022 a zároveň podľa § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalovanej a vo veci vyhlásil aj rozsudok. 21.Podľa § 180 CSP, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti a otvorí pojednávanie. 22.Ak bolo zistené, že sa nedostavila strana, ktorá nie je pre celé konanie alebo na pojednávanie zastúpená a strana má včas doručené predvolanie na pojednávanie, pričom o odročenie pojednávania nepožiadala, alebo sú ňou uvádzané dôvody odročenia, nepovažoval za dôležité, súd uznesenim o vedení konania, ktoré vyhlási a poznamená, v zápisnici o pojednávaní rozhodne, že pojednávanie sa bude konať v neprítomnosti tejto osoby. 23.Z obsahu zápisnice z pojednávania dňa 18.10.2022 však nie je možné zistiť, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal so žiadosťou žalovanej o odročenie pojednávania, keď v zápisnici je len stroho poznamenané ust. § 180 CSP, podľa ktorého bude súd pojednávať v neprítomnosti žalovanej. 24.Podľa § 183 ods. 1 CSP, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. 25.V zmysle ust. § 183 ods. 1 CSP je zrejmé, že pojednávanie sa môže odročiť aj na návrh strany sporu alebo jeho zástupcu. Aj v tomto prípade platí, že odročenie pojednávania prichádza do úvahy len z dôležitého dôvodu, t. j. ak strana sporu alebo jej zástupca, z dôležitého dôvodu nemôžu sa dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Súd prvej inštancie bez toho, aby pristúpil k skúmaniu, či v danom prípade bol naplnený dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, otvoril vo veci pojednávanie a následne aj meritórne rozhodol. Takýmto postup súdu prvej inštancie nebol správny, pretože v prípade, ak dospel k záveru, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania (§ 183 ods. 4 CSP). Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že súd prvej inštancie nemal splnené podmienky dňa 18.10.2022 na to, aby mohol konať v neprítomnosti žalovanej, pretože táto sa na pojednávanie nemohla dostaviť z dôvodu práceneschopnosti, pričom tento dôvod odvolací súd považoval za dôležitý dôvod pre odročenie pojednávania. Naviac, na uvedený termín jej bolo doručené len predvolanie na pojednávanie bez toho, aby žalovanej bola doručená i samotná žaloba spolu s prílohami. Napriek tomu, že v priebehu konania došlo k zisteniu pobytu a adresy, na ktorej sa žalovaná zdržuje, čo nesporne svedčí o tom, že na uvedenej adrese si zásielky preberá. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dopustil tak závažného procesného pochybenia (nedoručenie žaloby žalovanej), ako aj porušenie ust. § 180 CSP, pre ktoré musel rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. V ďalšom konaní súd prvej inštancie bude postupovať vo vyššie naznačenom smere, doručí žalobu právnemu zástupcovi žalovanej, vykoná vo veci riadne pojednávanie, v súlade s ust. § 177 až 184 CSP a opätovne vo veci rozhodne, pričom v novom rozhodnutí sa vysporiada i s námietkami žalovanou uvádzanými v odvolaní. 26.Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).