Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_4Er-226-2011.pdf
PDF · 74.58 KB
Case nature
Subarea
4Er/226/2011
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: M. V., rod. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. M. XXXX/X, XXX XX B. C., proti povinnému: H. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX L., o vymoženie dlžného a bežného výživného, takto
rozhodol:
I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.
II. Povinnému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
III. Súd p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Dušanovi Kormaníkovi, Exekútorský úrad Stará Ľubovňa, Námestie gen. Štefánika 529/4, vo výške 64,73 eur a u k l a d á oprávnenému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Dňa 31.5.2011 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného do zápisnice súdneho exekútora dňa 18.5.2011 a exekučného titulu - uznesenia č. k. 2C/75/2010-29 zo dňa 15.6.2010, ktoré vydal Okresný súd Stará Ľubovňa, právoplatného dňa 28.6.2010 v I. výroku, dňa 14.7.2010 v II. a III výroku a vykonateľného dňa 2.7.2010. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia dlžného výživného vo výške 270,00 eur, bežného výživného a trov exekúcie.
2. Súd udelil súdnemu exekútorovi dňa 22.6.2011 poverenie pod číslom 5710 022031*. 3. Dňa 12.5.2015 doručil súdny exekútor súdu podnet na zastavenie exekučného konania s odôvodnením, že oprávnený listom zo dňa 15.5.2014 požiadal o zastavenie exekúcie, a teda sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Súčasne si súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie vo výške 702,34 eur. Oprávnený ako dôvod zastavenia exekúcie uviedol, že povinný uhrádza bežné výživné pravidelne, preto netrvá na pokračovaní exekúcie a navrhuje, aby bolo exekučné konanie zastavené. 4. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta zákona č. 233/1995 Z.z. (ďalej iba Exekučný poriadok“, resp. „EP“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
5. Podľa § 243b ods. 1 EP, exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.
6. Podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP (v znení účinnom do 31.10.2013), súd exekúciu zastaví, ak zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie.
7. Podľa § 58 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
8. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil. 9. Podľa § 9a ods. 1 a ods. 4 EP (v znení účinnom do 31.3.2017), ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. 10. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
11. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa citovaného ustanovenia § 256 ods. 1 CSP tak, že povinnému náhradu trov konania nepriznal. Oprávnený návrhom na zastavenie exekúcie procesne zavinil zastavenie konania, teda mal by nahradiť povinnému trovy konania. Povinný si však žiadne trovy konania neuplatnil, z obsahu spisu nevyplýva, že by mu nejaké trovy vznikli, a preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.
12. Podľa § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013), ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
13. Podľa § 196 EP (v znení účinnom do 31. 10. 2013), za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
14. Podľa § 30 vyhlášky č. 68/2017 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 patrí exekútorovi odmena a náhrady podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
15. Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom od 1.5.2008 (ďalej len ,,cit. vyhl.“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.
16. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
17. O trovách exekúcie rozhodol súd v súlade s citovanými ustanoveniami § 196 EP a § 200 ods. 2 EP (v znení účinnom do 31.10.2013). Pri určení výšky nevyhnutných trov exekúcie súd postupoval podľa §14, § 22, § 25 cit. vyhl.. Súd priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nasledovne:
1/ odmenu pri zastavení exekúcie podľa § 14 a § 15 cit. vyhl. vo výške 33,19 eur,
2/ náhradu hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhl.
- poštovné 20,55 eur
- poplatky 0,20 eur
Náhrada hotových výdavkov spolu 20,75 eur,
3/ 20% DPH zo sumy 53,94 eur (33,19 eur + 20,75 eur) vo výške 10,79 eur.
Trovy exekúcie celkom: 64,73 eur
18. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi poštovné vo výške 0,90 eur za vyúčtovanie spisu - povinný, oprávnený, nakoľko túto náhradu hotových výdavkov súd nemal za preukázanú.
19. Súdny exekútor si v rámci vyúčtovania trov exekúcie uplatnil aj výdavky na založenie a archiváciu spisu po dobu 20 rokov v sume 6,76 eur vrátane DPH, ktoré subsumoval pod hotové výdavky v zmysle ustanovenia § 22 cit. vyhl. Súd však túto náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože na výkon administratívnych prác sú jednoznačne potrebné aj vyššie uvedené výdavky a náhrada za administratívne práce je podľa § 25 cit. vyhl. zahrnutá už priamo v odmene súdneho exekútora. Uvedené výdavky nie je možné prenášať na účastníkov exekučného konania. Ide o prevádzkovú réžiu exekútorského úradu, ktorá je už zahrnutá v odmene podľa § 25 cit. vyhl. a sama o sebe nesmeruje k vymoženiu pohľadávky a ani s takýmito úkonmi priamo nesúvisí. Súd preto túto náhradu nákladov súdnemu exekútorovi osobitne nepriznal.
20. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi ním vyčíslenú odmenu vo výške 669,60 eur vrátane DPH pozostávajúcu z 20 % vymoženej sumy (podľa § 16 ods. 2 a § 5 ods. 1 cit. vyhl.), nakoľko v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. 3 M Cdo 16/2005 „ak dôjde k zastaveniu exekúcie, neprichádza do úvahy možnosť určenia odmeny exekútora iným spôsobom, než je určený v § 14 ods. 1 vyhlášky.“ Základom pre určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky len vtedy, ak v § 6, § 14 a § 16 vyhlášky nie je ustanovené inak (§ 4 ods. 1 vyhl.). V takom prípade mu podľa § 5 ods. 1 vyhl. patrí odmena vo výške 20 % zo základu na jej určenie, najmenej 33,19 eur a najviac 33 193,92 eur. Ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eur (§ 14 ods. 1 vyhl.), pričom paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eur. Z § 4 ods. 1 vyhl. teda vyplýva, že základom pre určenie odmeny súdneho exekútora pri exekúcii na peňažné plnenie je v zásade výška vymáhanej pohľadávky, čo ale neplatí v prípadoch upravených v § 6, 14 a 16 vyhlášky. Odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1 aj vtedy, ak súd zastaví exekúciu - odmena súdneho exekútora sa potom neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky ale paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej 33,19 eur. V zmysle cit. zák. ustanovení a interpretáciou rozsudku najvyššieho súdu SR, súd pri vyčíslení trov súdneho exekútora postupoval podľa § 14 ods. 1 cit. vyhl. a priznal mu odmenu v takej výške, ako je uvedená vo výrokovej časti tohto uznesenia.
21. Keďže súdny exekútor je daňovým subjektom registrovaným pre daň z pridanej hodnoty podľa osobitného predpisu, súd mu v zmysle ustanovenia § 196 EP (v znení účinnom do 31. 10. 2013) priznal DPH v sume 10,27 eur.
22. Podľa § 203 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31. 10. 2013), ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
23. O úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným ustanovením § 203 ods. 1 EP (v znení účinnom do 31. 10. 2013). Keďže oprávnený svojím návrhom na zastavenie exekúcie spôsobil, že exekúcia musela byť súdom zastavená, súd ho zaviazal, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi.
Poučenie:
Proti II. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti I. a III. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.