Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-16-2023.pdf
PDF · 97.4 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/16/2023
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom C. XX, XXX XX C., 2/ D. B., E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., žalobkyňa 2/ zastúpená: Peter Farkaš, advokátska kancelária spol. s r. o., so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, IČO: 36 855 928, proti žalovanej: F. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C., zastúpená: JUDr. Martin Tobiaš, advokát, so sídlom Protifašistických bojovníkov 4, 080 01 Prešov, o usporiadanie vzťahov medzi stavebníkom a vlastníkom pozemku, o odvolaní žalobkyne 2/ proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24C/14/2022 – 66 zo dňa 19.12.2022 takto
rozhodol:
I. P o k r a č u j e v konaní na strane žalobcu po poručiteľovi A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom XXXX XX C. XX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, s jeho dedičom a to: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX (syn poručiteľa).
II. Z r u š u j e rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Prešov (ďalej len ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 24C/14/2022 – 66 zo dňa 19.12.2022 v I. výroku konanie voči žalobcovi 1/ zastavil, v II. výroku žalobu zamietol a v II. výroku priznal žalovanej voči žalobkyni 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali, aby súd zriadil za náhradu vecné bremeno v prospech žalobcov, prípadne aby prikázal do vlastníctva žalobcov za náhradu parcelu reg. „C“ parc. č. XXX/X v kat. úz. C., pretože na pozemku vo vlastníctve žalovanej majú postavenú garáž a zriadenie vecného bremena je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila, žiadala ju zamietnuť, pretože podľa jej názoru žalobcovia nie sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby, nakoľko nie sú vlastníkmi pozemku.
4. Keďže v priebehu konania došlo k úmrtiu žalobcu 1/, súd prvej inštancie podľa ust. § 63 odsek 1 až 3 CSP s ohľadom na povahu sporu konanie voči žalobcovi 1/ zastavil.
5. Súd prvej inštancie zistil, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku parc. č. XXX o výmere 425 m2 - ostatná plocha, nachádzajúceho sa v katastrálnom území C., okres Prešov, na ktorom pozemku sa nachádza garáž postavená bez stavebného povolenia, bez súhlasu vlastníka pozemku, ktorého podielovou spoluvlastníčkou je žalobkyňa 2/.
6. S poukazom na ust.§ 135c ods. 1 až ods. 3 Občianskeho zákonníka a rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/44/2012 a sp. zn. 2Cdo/122/2010 súd prvej inštancie žalobu zamietol, keďže dospel k záveru, že na strane žalobcov, resp. žalobkyne 2/ je nedostatok aktívnej legitimácie, pretože
podmienkou je návrh zo strany vlastníka pozemku a žalobkyňa 2/ je podielovou spoluvlastníčkou stavby postavenej bez stavebného povolenia.
7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP a keďže bola žaloba zamietnutá, v spore bola plne úspešná žalovaná, preto jej súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, nezistiac dôvody pre aplikáciu § 257 CSP.
8. V zákonom stanovenej lehote voči rozsudku podala odvolanie žalobkyňa 2/, a to proti všetkým jeho výrokom z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ CSP.
V prvom rade žalobkyňa 2/ poukázala na to, že súd prvej inštancie mal preukázanú smrť žalobcu 1/, ktorá nastala počas súdneho konania a zároveň, že ide o majetkový spor. Podľa žalobkyne 2/ mal preto súd prvej inštancie postupovať podľa § 63 ods. 2 CSP a rozhodnúť, že v konaní bude pokračovať s dedičom strany sporu na strane žalobcu 1/. Preto je žalobkyňa 2/ toho názoru, že dedičia po žalobcovi 1/ mali procesným postupom súdu prvej inštancie zastavením konania a zamietnutím žaloby odňatú možnosť konať pred súdom. Uvedené nadobúda na význame najmä v spojení so skutočnosťou, že súd prvej inštancie po smrti žalobcu 1/ zastavil konanie v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnou aplikáciou práva na zistené skutkové zistenia, a teda konal v kontexte nesprávneho právneho posúdenia veci konštatovaním, že na strane žalobcov ako vlastníkov stavby nie je daná aktívna legitimácia.
Žalobkyňa 2/ ďalej poukázala, že ako jediný zdroj právnej a argumentačnej podpory súdu prvej inštancie je citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/122/2010, ktorý však na danú vec nedopadá, keďže v rámci dovolacieho prieskumu sa riešili úplne iné skutkové predpoklady a východiská. Iné odôvodnenie pre zaniknutie žaloby a zastavenie konania súd prvej inštancie neuviedol, preto podľa žalobkyne 2/ rozsudok trpí aj nepreskúmateľnosťou, ktorá zakladá inú vadu konania. Podľa žalobkyne 2/ v zmysle ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka aj vlastník stavby je oprávnený podať žalobu, v zmysle ktorej súd upraví pomery tak, že zriadi za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, pričom je zrejmé, že toto ustanovenie neurčuje, ktorý z vlastníkov môže takýto návrh podať, či vlastník pozemku alebo vlastník stavby. Podľa aktuálnej dovolacej súdnej praxe je názor taký, že žalobu podľa tohto odseku môže podať aj vlastník stavby.
Vzhľadom na uvedené žalobkyňa 2/ navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
9. K odvolaniu žalobkyne 2/ sa vyjadrila žalovaná, ktorá napadnutý rozsudok považuje za vecne správny a zákonný. Žalovaná poukázala, že súd prvej inštancie rozhodol správne, ak žalobu považoval za podanú aktívne nelegitimovanými osobami v zmysle citovaného ustanovenia, ako aj ustálenej judikatúry súdov, keďže podľa § 137 CSP v spojení s ust. § 135c Občianskeho zákonníka môže podať žalobu len vlastník pozemku, na ktorom neoprávnená stavby stojí a nie samotný vlastník stavby. Vo vzťahu k odôvodneniu odvolania týkajúceho sa úmrtia žalobcu 1/, a teda aj k výroku I. rozsudku žalovaná uviedla, že súd prvej inštancie správne rozhodol o zastavení jeho účasti v konaní, a to s poukazom na skutočnosť, že v konaní mohol pokračovať so žalobkyňou 2/ ako spolustavebníčkou tejto neoprávnenej a nepovolenej stavby. Zároveň žalovaná vyslovila pochybnosť, či vôbec žalobkyňa 2/ môže odvolaním napadnúť I. výrok rozsudku o zastavení konania, keďže tento sa týka už nežijúcej osoby bez spôsobilosti na práva a povinnosti. Žalovaná preto navrhla odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
10. V ďalších vyjadreniach žalobkyňa 2/ a žalovaná zotrvali na svojich vyjadreniach v predošlých podaniach.
11. Iné vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepredložili.
12. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne 2/ je dôvodné.
13. Žalobkyňa 2/ podala odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/, f/, a h/ CSP, teda že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobkyňa 2/ namieta nesprávny postup súdu v časti zastavenia konania voči žalobcovi 1/ čím došlo poľa jej názoru k odňatiu možnosti konať dedičom po žalobcovi 1/ a zároveň namieta nesprávne právne posúdenie súdu prvej inštancie v časti, kedy dospel k záveru, že žalobkyňa 2/ nie je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie takej žaloby.
14. Podľa § 63 ods. 1 CSP ak strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu, či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.
15. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne, že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.
16. Podľa § 63 ods. 3 CSP ak to povaha sporu pripúšťa, môže sa v konaní pokračovať aj pred skončením konania o dedičstve.
17. Podľa § 65 CSP právny nástupca podľa § 63 a 64 prijíma stav konania ku dňu zániku procesnej subjektivity svojho predchodcu. Procesné lehoty sa zánikom procesnej subjektivity prerušujú. Právnemu nástupcovi podľa odseku 1 začne plynúť nová procesná lehota doručením uznesenia podľa § 63 alebo § 64.
18. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom žalobkyne 2/, že v danom prípade súd prvej inštancie v časti, v ktorej zastavil konanie voči žalobcovi 1/ postupoval nesprávne, keď aplikoval ust. § 63 ods. 1 CSP namiesto ust. § 63 ods. 2 CSP. Ak podľa žalovanej žalobkyňa 2/ nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania voči výroku rozsudku, ktorým súd konanie voči žalobcovi 1/ zastavil, odvolací súd poukazuje, že tak v rámci konania pred súdom prvej inštancie, tak v rámci odvolacieho konania je súd prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť.
19. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Procesné podmienky môžeme rozdeliť do štyroch základných skupín, a to na a) procesné podmienky na strane súdu, b) procesné podmienky na strane strán (strany) sporu, c) vecné procesné podmienky a d) negatívne procesné podmienky. V danom prípade je potrebné skúmať procesné podmienky na strane strán sporu, resp. len žalobcu 1/.
20. Medzi procesné podmienky na strane sporu sa zaraďuje aj procesná subjektivita definovaná v ust. § 62 CSP, ktorá vyjadruje spôsobilosť byť sporovou stranou. Z hľadiska začlenenia procesnej subjektivity medzi odstrániteľné alebo neodstrániteľné podmienky konania je rozhodujúci okamih, keď prišlo k strane procesnej subjektivity. V danom prípade došlo k strate procesnej subjektivity v začatom konaní, kedy v zásade s prihliadnutím na povahu sporu súd pokračuje v konaní s jej právnymi nástupcami. Teda ak strata procesnej subjektivity nastane v začatom konaní, spravidla pôjde o odstrániteľnú vadu konania, avšak z hľadiska povahy veci alebo neexistencie právneho nástupcu môže viesť k zastaveniu konania.
21. V prejednávanom spore je preto rozhodujúce posúdenie, či ide o majetkový spor, teda či je možné v konaní pokračovať s dedičmi tej strany sporu, ktorá stratila procesnú subjektivitu. Civilný sporový poriadok nedefinuje, čo je a čo nie je majetkový spor. Neexistuje ani legálna definícia majetku použiteľná pre celý právny poriadok Slovenskej republiky. Podľa právnej vedy „treba teda vychádzať z toho, že majetok predstavujú aktíva a pasíva oceniteľné peniazmi. Majetkovým sporom budú predovšetkým spory, predmetom ktorých bude plnenie (dare, facere, omittere, pati) a spory, predmetom ktorých bude subjektívne právo oceniteľné alebo vyjadriteľné v peniazoch. Za majetkový spor treba považovať i všetky určovacie spory, predmetom ktorých bude peniazmi oceniteľné súkromné subjektívne právo sporových strán (typickým príkladom sú spory o určenie vlastníckeho práva). V takýchto prípadoch súd obligatórne v konaní pokračuje s definovanými subjektmi, predovšetkým s dedičmi fyzickej osoby, prípadne s tými, na ktorých prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide.“ (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 258 – 259.)
22. Súd prvej inštancie sa týmto vôbec nezaoberal a len bez zdôvodnenia konštatoval, že vzhľadom na povahu sporu možno konanie voči žalobcovi 1/ zastaviť. Súd prvej inštancie tak založil svoje rozhodnutie vadou a to jeho nepreskúmateľnosťou.
23. V danom prípade bez akýchkoľvek pochybností ide o majetkový spor, pretože žalobcovia sa domáhajú zriadenia vecného bremena za náhradu. Vecné bremená ako právo k cudzej veci obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať (§ 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka) a naproti tomu vzniká v konkrétnom rozsahu oprávnenej osobe osobitné právo predmet vecného bremena užívať prípadne brať z toho úžitok, ktoré právo je oceniteľné v peniazoch.
24. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď konanie voči žalobcovi 1/ zastavil, keďže v danom prípade išlo odstrániteľnú procesnú podmienku, kedy súd prvej inštancie mal pokračovať v konaní s dedičmi po nebohom žalobcovi 1//.
25. Odvolací súd zistil, že po nebohom žalobcovi 1/ sa viedlo dedičské konanie prostredníctvom notára F. H. I. pred Okresným súdom Prešov, ktoré bolo právoplatne skončené vyhlásením uznesenia č. k. 39D/530/2022-220 zo dňa 28.02.2023, z ktorého vyplynulo, že majetok v kat. úz. C. rodinný dom súp. č. s vonkajšími úpravami, garážou, studňou, oplotením, trvalými porastami a pozemkami nadobúda syn poručiteľa A. B..
26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd v I. výroku rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičom po nebohom žalobcovi 1/ a to jeho synom A. B..
27. Ďalej žalobkyňa 2/ namietala nesprávne právne posúdenie veci k otázke jej aktívnej vecnej legitimácie na podanie žaloby. Podľa súdu prvej inštancie na podanie žaloby podľa ust. § 135c Občianskeho zákonníka je aktívne vecene legitimovaný výlučne vlastník pozemku, pričom žalobkyňa je 2/ je ako stavebníčka len podielovou spoluvlastníčkou stavby postavenom na pozemku žalovanej.
28. Čo sa týka nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poukazuje, že právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav; je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
29. Podľa ust. § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
30. Podľa ust. § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
31. Podľa ust. § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.
32. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka upravuje problematiku neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Ide o osobitný prípad spracovania veci, keď niekto stavia na cudzom pozemku bez toho, aby mu svedčil titul umožňujúci zriadiť na cudzom pozemku stavbu. Za neoprávnenú stavbu v zmysle citovaného ustanovenia sa považuje taká stavba, ktorú stavebník zriadi na cudzom pozemku bez toho, aby k tomu mal právny titul umožňujúci mu zriadiť stavbu na cudzom pozemku. Cudzím pozemkom pre zriaďovateľa stavby je každý pozemok, ku ktorému nemá vlastnícke (spoluvlastnícke) právo, právo zodpovedajúce vecnému bremenu, prípadne obligačné právo umožňujúce zriadenie stavby. Pre kvalifikáciu stavby ako neoprávnenej postačuje, ak stojí na cudzom pozemku len sčasti. Pre posúdenie stavby ako neoprávnenej nie je významné, či stavebník mal stavebné povolenie a nie je
ani rozhodujúce samotné vedomie vlastníka pozemku, prípadne orgánu obce (štátneho orgánu) o stavbe (pozri rozhodnutie NS SR z 23. 4. 2014, sp. zn. 6 MCdo 44/2012).
33. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka tiež upravuje osobitné prípady vlastníckych žalôb, ktorými sa rieši situácia, ak niekto – kto na to nie je oprávnený – postaví na cudzom pozemku stavbu. V prípade žalôb uvedených v ustanovení § 135c Občianskeho zákonníka je osobou, ktorá je oprávnená podať žalobu na vyporiadanie neoprávnenej stavby, vlastník pozemku, pričom žalovaným je vlastník neoprávnenej stavby. Ale žalobu na inú úpravu vzťahov vlastníka pozemku a vlastníka neoprávnenej stavby, než je uvedený v § 135c ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, najmä žalobu na zriadenie vecného bremena, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe, môže podať aj vlastník tejto stavby, a to aj samostatnou žalobou (pozri rozhodnutie NS ČR zo 6. 12. 2001, sp. zn. 22 Cdo 1090/2000). K uvedenému záveru dospel aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, ktorý uviedol, že „uvedené ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka rieši dôsledky neoprávnenej stavby na cudzom pozemku a umožňuje vlastníkovi neoprávnenej stavby domáhať sa žalobou úpravy vzťahov k neoprávnenej stavbe, predovšetkým môže podať návrh na zriadenie vecného bremena za náhradu, ktoré je nevyhnutné k výkonu vlastníckeho práva k stavbe“ (pozri uznesenie NS SR z 27.02.2018, sp. zn. 6Cdo 46 2017).
34. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie nesprávne zamietol žalobu pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobkyne 2/.
35. Keďže neboli splnené podmienky pre potvrdenie ani pre zmenu rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe bez zistenia skutkového stavu a nesprávneho právneho posúdenia, ktoré porušenia dosahujú intenzitu nesprávneho procesného postupu znemožňujúceho stranám uskutočňovanie im patriacich procesných práv v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, tento nedostatok nemohol byť napravený v konaní pred odvolacím súdom. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací súd v zmysle § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie vo všetkých napadnutých výrokoch zrušil a postupom podľa § 391 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
36. Úlohou súdu prvej inštancie bude tak vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom – to znamená, že v zmysel vyššie uvedeného aktívna vecná legitimácia v prípade žaloby podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka je daná tiež aj vlastníkovi stavby, súd prvej inštancie vykoná dokazovanie navrhnuté stranami sporu a posúdi, či sú alebo nie sú splnené podmienky pre zriadenie vecného bremena - následne vo veci znova rozhodne, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť.
37. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).
38. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.
39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - § 421 a § 422 CSP)) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 125 ods. 1 a 2 CSP podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 160 ods. 2 CSP dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.