Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8P-105-2017.pdf
PDF · 133.58 KB
Case nature
Area
Subarea
8P/105/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ľubov Vargovou v konaní o zvýšenie výživného na Q. Č., nar. XX.XX.XXXX do jeho nadobudnutia plnoletosti, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Stropkov, pracovisko Medzilaborce, pochádzajúceho z rodičov matky U. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XX, Q., právne zastúpenej JUDr. Martinou Řeřichovou PhD., advokátkou, Mierová 2529/87, Humenné a otca Q. Č., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, Q., právne zastúpeného JUDr. Michalom Dribňákom, advokátom, Kpt. Nálepku 440, Medzilaborce takto
rozhodol:
I. Súd návrh otca na zvýšenie výživného do 20.12.2019 z a m i e t a .
II. Konanie o zvýšenie výživného od 21.12.2019 z a s t a v u j e .
III. Konanie o návrhu matky na zmenu osobnej starostlivosti z a s t a v u j e .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 07.03.2017 bol súdu doručený návrh otca, ktorým žiadal zvýšiť vyživovaciu povinnosť matky zo sumy 100,-- eur určených rozsudkom č.k. 19P/103/2013-160 zo dňa 29.10.2013 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov č.k. 7CoP/2/2014 zo dňa 24.02.2014 na sumu 250,-- eur mesačne s odôvodnením, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti pre mal. Q. uplynuli štyri roky. Maloletý Q. bol v tom čase žiakom 6. ročníka Základnej školy na ul. S. B. Q.. V čase podania návrhu na zvýšenie bol žiakom 9. ročníka základnej školy a s pribúdajúcim vekom mal. Q. sa zvýšili náklady najmä na jeho výživu a výchovu. Zvýšili sa náklady na jeho školské pomôcky, doučovanie, stravu, ošatenie a športové aktivity. Dvakrát do týždňa chodí na doučovanie zo slovenského jazyka a dvakrát do týždňa z matematiky, kde jedno doučovanie stojí 8 eur, teda mesačne náklady na doučovanie zo slovenského jazyka sú mesačne vo výške 64 eur a náklady na doučovanie z matematiky mesačne v sume 64 eur. Mal. Q. sa venuje posilňovaniu, plávaniu, korčuľovaniu a lyžovaniu v zime, kolieskovým korčuliam v lete. Pravidelne navštevuje posilňovňu, s čím sú spojené ďalšie náklady v podobe mesačného poplatku za vstup do posilňovne, úpravy stravy, nákupu športového oblečenia a pod.. V škole dosahuje veľmi dobré školské výsledky. V mesiaci január 2017 absolvoval lyžiarsky výcvik. V čase naposledy určovanej vyživovacej povinnosti v roku 2013 pre dieťa, matka maloletého pracovala v Rakúsku ako opatrovateľka, podľa jej vyjadrenia s čistým mesačným príjmom 700 eur. V súčasnosti otcovi maloletého nie sú známe jej majetkové a zárobkové pomery. Matka maloletého podľa informácií otca maloletého poberá na maloleté deti v Rakúsku rodinné prídavky a preto otec maloletého navrhuje, aby súd v konaní vykonal dokazovanie vyžiadaním si od príslušného úradu v Rakúsku, finančného úradu, či matka maloletého poberá rodinné prídavky na maloletého a v akej výške, príp. aké iné dávky, v akej výške a na aké osoby poberá.
Keďže výživné zo strany matky maloletého pre maloletého bolo zvýšené od 01.04.2013 a jeho výška nezohľadňuje oprávnené potreby mal. Q..
2. Matka sa k návrhu na zvýšenie výživného vyjadrila písomne, podaním doručeným súdu dňa 12.04.2017, v ktorom namietala, že od poslednej úpravy výživného pre mal. Q. sa jej zárobkové pomery nezmenili. Skutočnosť, že syn Q. je žiakom 9. ročníka a od septembra má navštevovať Gymnázium v Q. a pri zmene školy nedôjde k zmene bydliska maloletého a maloletý nebude musieť dochádzať a nezmenia sa ani náklady na školu. Matka vo vyjadrení poukázala na skutočnosť, že výrazne prispieva na potreby svojho syna a to tak, že každý rok na začiatku školského roka synovi zakupuje školské pomôcky na celý rok. Matka synovi zakupuje celé balenia zošitov, perá, pomôcky v potrebnom počte, ktoré má aj dlhšie než na dobu jedného roka, teda nie je pravdivé tvrdenie otca, že otec má zvýšené výdavky s nástupom do školy. Otec synovi školskú tašku nekúpil od piateho ročníka. K skutočnostiam uvádzaným otcom k zvýšeným výdavkom na doučovanie matka uviedla, že po rozhovore s učiteľkou sa matka dozvedela, že tieto doučovania si dohodol s pani učiteľkou triednou Z. a pani učiteľkou I.. Obe doučovania nie sú platené a už vôbec nie mesačne tak, ako otec uvádza. Ide o opakovanie učiva pred monitorom, ktorý sa uskutoční 5.4.2017. Otec tieto skutočnosti uvádzal aj pri poslednom zvyšovaní výživného, kedy deti účelovo posielal na doučovania, aj keď to nepotrebovali a tvrdil, čo všetko on platí a hneď po pojednávaní doučovania skončili. Nebolo to z dôvodu nedostatku financií otca, išlo len o účelové konanie otca. K skutočnostiam uvádzaným otcom týkajúcich sa posilňovania syna, k tomuto koníčku matka priviedla syna sama. Zo začiatku matka synovi platila poplatok na dva týždne a zostávajúcu polovicu mal platiť otec. Po zistení otca, že mu polovicu poplatku platí matka, synovi to zakázal a to len z princípu, lebo otec s matkou nič na polovicu platiť nebude, preto mu posilňovňu vo výške 17 eur mesačne platí on. Matka ďalej uviedla, že synovi zakupuje oblečenie a doplnky podľa jeho potreby. Matka dcére platí jazdenie na koni 15,- eur, na čo on otec ani raz neprispel a ani dcéru na kone nezaviezol. Matka uviedla, že synovi doplnky kupovala v septembri a v decembri, pričom jeden nákup mu vydrží minimálne na 3 mesiace. Medzitým si syn kupoval aj zo svojich nasporených peňazí. Matka sa ďalej vyjadrovala k tvrdeniu otca, že syn sa venuje plávaniu. V meste, v ktorom obaja žijú, nie je žiadne kúpalisko a syn Q. na kúpaliska nechodí rád, preto matka nevie, o akom plávaní otec v návrhu píše. V 7. ročníku bol syn na lyžiarskom výcviku, kedy mu matka prispela sumou vo výške100 eur. V 8. ročníku lyžiarsky kurz bol hradený školou a v 9. ročníku si ho syn zaplatil zo svojich „úspor", teda z peňazí, ktoré dostal od matky, starých rodičov, teda ani jeden kurz mu neuhrádzal otec. Matka ďalej vo vyjadrení uviedla, že lyžiarsku výstroj obom deťom kupovala matka a nie otec. Aj lyžovať so synom chodí matka, otec s ním lyžovať nebol ani jeden krát. Syn chodí na miestne klzisko, ktoré nie je spoplatnené. Matka ďalej uviedla, že synovi kupuje oblečenie aj obuv. Keď je matka doma dva týždne, syn je pri nej každý deň. Dáva mu vreckové 10,- eur a vždy, keď si vypýta na drobnosti, matka mu prispeje aj na výlety aj na rôzne akcie, rovnako ako jeho otec, preto zaplatením sumy určenej súdom jej vyživovacia povinnosť nekončí, čo sa dá zistiť aj od detí. Matka poukazovala nato, že ak syn niečo potrebuje v čase neprítomnosti matky, postará sa o to aj jeho stará matka, lebo na škole, ktorú navštevuje Q., vyučuje jeho stará matka. Matka uviedla, že jej majetkové pomery sa nezmenili, lebo pracuje na rovnakom mieste, za rovnakú mzdu. Okrem Q. rodičia majú v striedavej starostlivosti dcéru D. Č., o ktorej ošatenie aj zabezpečovanie jej potrieb sa výraznejšie stará matka. Matka na túto skutočnosť poukázala nie ako výčitku voči otcovi, iba poukazovala na skutočnosť, že je prirodzené, ak otec kúpi napr. topánky Q., tak matka kúpi D. tiež. Matka uvádzala, že otcove príjmy sú neporovnateľné s jej, lebo otec dokáže synovi kúpiť počítač v hodnote 1000,- eur, hodinky za 300,- eur, štvorkolku za 7000,- eur, mobilný telefón za 700,- eur a dcéra nemá ani počítač. Otec si prednedávnom kúpi nové auto Audi Q7, ktorého hodnota je 30 000,- eur a okrem tohto má ešte jedno motorové vozidlo. Otec vlastní štvorizbový byt a dom. Podniká v gastronómii, prevádzkuje tipovaciu spoločnosť a automaty, má mäsiarstvo a aktuálne prerába priestory na záložňu. Taktiež má slečnu, ktorá sa mu stará o domácnosť, čo matka považuje za nadštandard. Za posledné dva roky otec kúpil 5 psov nemeckej modrej dogy, ktorých cena je cca 700,- eur, s čím sú spojené náklady na psov. Minulý rok mal otec predávať jedno šteňa na internete za 300,- eur, teda pri držaní 4 fien a 7 šteniatkach pri jednom vrhu si vie otec privyrobiť peknou sumou ročne, ale tieto príjmy otca nie sú oficiálne. Tvrdenie otca, že matka poberá rodinné prídavky na Q. je nepravdivé, lebo ich poberanie by bolo možné, len ak by bol aj on v striedavej starostlivosti oboch rodičov, alebo ak by bol zverený do osobnej starostlivosti matky. Matka v závere vyjadrenia uviedla, že svojim deťom poskytuje všetko, čo deti potrebujú a to v rámci možností matky, s čím jej výrazne pomáhajú jej rodičia v čase jej neprítomnosti.
3. Právna zástupkyňa matky doplnila jej vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 06.06.2017, v ktorom namietala otcom vynakladané výdavky na školu, pričom otec platí iba obedy vo výške 19,95 eur a
ostatné ním tvrdené výdavky ničím nepreukázal. Otec poberá rodinné prídavky na obe maloleté detí, teda na syna Q. a na dcéru D., ktorá je zverená do striedavej osobnej starostlivostí oboch rodičov. Otec požaduje zvýšenie výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, čo by znamenalo, že mesačné náklady na maloletého syna majú byť vo výške 500 eur a je neprípustné žiadať od rodiča platenie výživného vo výške, ktorá nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa a pritom neprihliadnuť na vyživovaciu povinnosť zo strany otca, ktorého nielen príjem, ale aj životná úroveň je podstatné lepšia ako životná úroveň na strane matky. Výživné vo výške 250 eur možno považovať v rozpore so zásadou primeranosti a zvýšením výživného zo sumy 100 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne by sa matka dostala do zložitej finančnej situácie, v ktorej by nedokázala splácať svoje pravidelné náklady. Právna zástupkyňa matky uviedla, že majetkové pomery otca sú nepomerne lepšie ako majetkové pomery na strane matky. Otec maloletých detí je majiteľom viacerých prosperujúcich prevádzok v meste Q. a jeho mesačné príjmy sú neporovnateľne vyššie ako príjmy matky, pričom od poslednej úpravy výživného nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého syna, nakoľko jeho potreby sa výrazne nezmenili a náklady spojené s jeho výchovou podstatne nevzrástli. Maloletý Q. je stále žiakom základnej školy v mieste trvalého pobytu a jeho zdravotný stav si nevyžaduje zvýšené náklady spojené s lekárskym ošetrovaním a poskytovaním zdravotnej starostlivosti a matka si vyživovaciu povinnosť plní nielen formou bežného výživného, ale aj nad jeho rámec, a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Návrh otca na zvýšenie výživného pre syna Q. matka považuje za formu nátlaku na jej osobu a nie za vyjadrenie skutočnej hmotnej potreby maloletého syna, preto navrhla, aby súd návrh otca na zvýšenie výživného zo strany matky zamietol a zároveň navrhla, aby súd určil vyživovaciu povinnosť matky na sumu 70 eur mesačne.
4. Súd doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania na pojednávaní, na ktorom otec na podanom návrhu trval, na ktorom uviedol, že náklady na syna sa mu zvyšujú s jeho pribúdajúcim vekom a aj nárokmi s tým spojenými. Poukázal na to, že matka v konaní predkladá doklady o nákupoch pre maloletého z Tesca a syn sa chce pekne obliekať, preto by si veci z Tesca nikdy neobliekol. Syn posilňuje a s tým sú spojené zvýšené výdavky aj na stravovanie, pričom konzumuje len hydinové prsia, ktoré stoja okolo 4 eurá. Otec dáva synovi každý deň 3 eurá na zakúpenie desiaty. Otec má zvýšené výdavky na stravu aj športové aktivity syna a aj s nákupom športového oblečenia. K svojim majetkovým pomerom uviedol, že síce užíva tridsaťtisícové motorové vozidlo, avšak pracuje šesť dní v týždni, pričom matka vlastní porovnateľne podobné auto, ale pracuje len 15 dní v mesiaci, preto ak matka tvrdí, že má málo finančných prostriedkov, nech sa zamestná na dobu ďalších dvoch týždňov, počas ktorých zamestnaná nie je. Poprel tvrdenie matky, že vlastní psov, dogy a poprel skutočnosť, že by mal z chovu psov príjem. Poprel aj tvrdenie matky, že prevádzkuje herňu. Prevádzku otec zavrel a automaty z nej premiestnil do svojho rodinného domu, v ktorom pracuje jeho matka. Ďalej poprel tvrdenie matky, že má nadštandardný koníček - poľovníctvo. Uviedol, že v poľovníckom združení je po dobu jedného roka a nechodí na žiadne zahraničné poľovačky, považuje to za bežnú záľubu. Nevlastní žiadnu loveckú zbraň, má zbraň, ktorá mu bola darovaná.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, ktorá poukazovala na skutočnosť, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti sa pomery ani na strane syna ani matky nezmenili. Uviedla, že prispieva na potreby svojho syna, lebo syn v čase, keď je matka doma, je u nej každý deň a matka mu stále varí. Syn má sedem obľúbených jedál a medzi nimi kuracie prsia nie sú, preto nie je pravdivé tvrdenie, že otec má zvýšené výdavky so stravovaním maloletého. K svojim majetkovým pomerom uviedla, že tieto sú nezmenené od posledného rozhodovania o vyživovacej povinnosti. Matka na pojednávaní opisovala nadštandardné koníčky otca a to chov psov, ktorých má následne predávať za účelom zisku a otec sa mal pred pojednávacou miestnosťou chváliť svojmu právnemu zástupcovi svojím ďalším nadštandardným koníčkom poľovníctvom. Otec má mať otvorenú herňu s výhernými automatmi v rodinnom dome, kde sa mu o túto herňu stará jeho matka, ktorá je na dôchodku a má mať hotovú ďalšiu mäsiareň, ktorá však v prevádzke nie je a otec má mať od 29. marca registrovanú záložňu.
6. Súd doplnil dokazovanie vypočutím v tom čase maloletého Q., ktorý v neprítomnosti rodičov, iba za prítomnosti sudkyne aj kolízneho opatrovníka potvrdil, že v čase, keď je mama na Slovensku, k nej chodí každý druhý deň, možno aj každý deň. K mame chodí vtedy, kedy sa mu chce a mama mu mesačne prispieva sumou 10 eur a ak ide od nej von, táto mu dáva 3, 4 možno aj 5 eur. Q. potvrdil, že mama mu kupuje aj oblečenie a to napr. kraťasy, tričká, topánky, podľa jeho potrieb. Na otázku, či mama synovi poskytuje aj stravovanie, maloletý uviedol, že áno, mama mu navarí podľa jeho objednávky, uvarí mu to, čo si želá a na čo má práve chuť.
7. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 21CoP/29/2018 - 752 zo dňa 5. marca 2019 po odvolaní otca zrušil rozsudok okresného súdu č.k. 8P/105/2017-699 zo dňa 13.07.2018, ktorým súd vo výrokom I. návrh otca zamietol, výrokom II. návrh matky zamietol a výrokom III. žiadnemu z účastníkov nepriznal náhradu trov konania vo výrokoch I. a III. a v rozsahu zrušenia sa vec vrátila na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
8. Podľa ust. § 391 ods. 2, Civilného sporového poriadku ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie , súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
9. Odvolací súd uložil prvostupňovému súdu zistiť a posúdiť existenciu oprávnených výdajov maloletého a porovnať ich s výdajmi v čase pôvodného rozhodnutia, vyrovnať sa so zmenou školy oproti stavu pôvodného rozhodovania, s vekom maloletého, ktorý je takmer dospelým človekom, prípravou na budúce povolanie, zistiť príjmy matky a jej oprávnené výdaje s tým, že je povinná matka predložiť a preukázať súdu dôkazy pre zhodnotenie jej príjmových a majetkových pomerov a po zistení, či reálne došlo k zvýšeniu jej príjmu, prihliadne na odôvodnenosť je výdajov, ktoré majú vplyv na výšku jej príjmov a vyrovnať sa s navrhovanými dôkazmi zo strany otca, vyhodnotí ich relevanciu, posúdiť zmenu majetkových pomerov matky oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania.
10. Súd znova vypočul Q. Č., ktorý uviedol, že je študentom Gymnázia v Q. a navštevuje 3. ročník tejto školy. K svojim potrebám uviedol, že pravidelne chodí cvičiť, navštevuje posilňovňu v Q. a náklady s tým spojené sú 23 eur mesačne a permanentku platí otec. Popri cvičení užíva aj doplnky k strave a tieto stoja okolo 40 eur, pričom nejde vždy o rovnakú sumu, táto mu vydrží na 2 mesiace aj tento výdavok uhrádza otec. Ďalej má náklady aj na drogériu a keďže sa viac zdržiava u otca, tento mu kupuje viac, ale v čase, keď je u mamy, aj táto mu kupuje to, čo potrebuje a čo si zažiada. Na otázku či vie kvantifikovať kozmetiku, ktorú mesačne užíva, tento uviedol, že nevie, lebo veci si nekupuje. Ďalej bol zisťovaný rozsah času, ktorý trávi u toho ktorého rodiča. Q. uviedol, že je to rôzne, lebo buď je u otca, ak je mama doma, vtedy je u nej a uviedol, že naposledy, keď bola mama doma, spal u nej asi iba jeden krát, ale počas dňa bol s ňou a trávil čas s mamou. Poukázal na to, že aj v čase, keď mama nie je na Slovensku, spí u nej doma a viac je u otca. Matka doplnila, že v čase, keď nie je na Slovensku, teda keď odchádza za prácou, má syn zakúpené veci v chladničke a ak je hladný, vie si niečo aj urobiť z nakúpených vecí. Na otázku, či trieda nesporí na stužkovú slávnosť odpovedal, že nie, na stužkovú slávnosť sa zatiaľ neskladajú. Na otázku, aké má ďalšie iné výdaje či už na oblečenie alebo obuv, Q. uviedol, že oblečenie mu kupuje aj mama aj otec a na otázku, ktorý v akom pomere odpovedal, že si myslí, že otec mu kupuje viac. Na otázku, aby sa pokúsil kvantifikovať sumu, ktorú minú jeho rodičia, uviedol, že sumu nevie vyčísliť ani kvantifikovať, lebo si veci nekupuje každý mesiac, kupuje veci podľa potreby, alebo keď sa mu niečo páči. K svojim ďalším aktivitám uviedol, že rád chodí na klzisko, preto potrebuje natankovať auto, lebo za touto športovou aktivitou chodí skoro každý druhý deň autom a lístok na klzisko stojí 2 eurá, pričom na klzisko chodí buď do W. alebo do Z.. Ďalej začal navštevovať hokejový krúžok v Z., zatiaľ v požičanom oblečení, ale otec mu sľúbil, že mu hokejové oblečenie zakúpi. Na otázku, koľko stojí zapožičanie výstroje uviedol, že je zapožičané od rodiny bezplatne. Ďalšie náklady s touto aktivitou sú 75 eur na klzisko, ktoré si partia chlapcov objednávajú a za úhradu klziska do marca každý z nich zaplatil 75 eur a toto je zaplatené do marca tohto roka. Výdavky má aj na obedy, ale nechodí na obedy do školskej jedálne, chodí obedovať do hotela a tieto obedy platí otec, pričom obed stojí 4 eurá denne. Má náklady na barbera, ktorého navštevuje aj 2x do mesiaca a jedno sedenie stojí okolo 15 eur, pričom má náklady nielen na ošetrenie, ale aj na cestu autom. Od rodičov dostáva vreckové od každého z nich, od mamy 15 eur vždy, keď mama príde a od otca dostane vreckové vždy, keď si opýta. Sudkyňa zisťovala, koľko dostáva vreckové od otca, uviedol, že cez týždeň okolo 10 eur cez týždeň a cez víkend aj 20 eur, pričom táto suma je nepravidelná a otec mu niekedy dá aj 60 eur. Sudkyňa zisťovala, aké má náklady na pohonné hmoty, tento uviedol, že nakoľko má vodičský preukaz iba jeden mesiac, veľmi sa mu teší a možno tento mesiac prejazdil aj okolo 250, možno aj 300 eur. Na otázku súdu, vzhľadom na skutočnosť, že v priebehu konania nadobudol plnoletosť, aby sa vyjadril či chce, aby bolo ďalej vedené toto konanie aj po dosiahnutí jeho plnoletosti, uviedol, že v konaní pokračovať nechce.
11. Matka po zrušení odvolacím súdom doložila dôkazy svojej príjmovej aj výdavkovej situácie, napr. doložila zníženie daňového bonusu v Rakúsku od 01.01.2019, potvrdenie o nepoberaní prídavku na Q., svoju odvodovú povinnosť, poplatok komore živnostníkov, cestovný lístok, SIPO, potvrdenie o poberaní
honoráru vo výške 850 eur, náklady na cestovné a prehľad nákladov na obe deti. Matka poukazovala na skutočnosť, že od januára 2019 došlo k zmene pomerov týkajúcej sa zníženia rodinných prídavkov na dcéru D. zo sumy 176 eur na sumu 103 eur mesačne. Bola nútená zrušiť pripoistenie v chorobe z dôvodu jej zvýšených odvodov. Dcéra nastúpila v septembri 2019 na strednú školu v S. a jej zvýšené náklady znáša matka sama v plnej výške, lebo otec prispieva nepravidelne. Otec po zrušení rozhodnutia odvolacím súdom súdu predložil doklady preukazujúce nákup oblečenia pre syna, zakúpenie knihy, obuvi, kozmetiky, oblečenia, úhradu vo výške 125 eur pre dcéru v súvislosti s jej štúdiom a nákup potravín. Doložil aj ponuky práce pre opatrovateľky a zoznam vozidiel, ktoré má vo vlastníctve. Doložil daňové priznanie za rok 2018, účtovnú závierku 2018, kúpnu zmluvu, rozhodnutie OÚ Q..
12. Matka počas konania zobrala návrh na zmenu striedavej osobnej starostlivosti späť, preto súd s poukazom na ust. § 29 CMP, podľa ktorého navrhovateľ môže zobrať počas konania návrh späť a to celkom alebo sčasti, preto súd v tejto časti súd konanie zastavil.
13. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 64 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. Z pripojených spisov bolo zistené, že manželstvo účastníkov konania bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Humenné č.k. 15C/177/2009-28 zo dňa 29.01.2010 a na čas po rozvode boli obe deti pochádzajúce z manželstva a to Q. Č., nar. XX.XX.XXXX a mal. D. Č., nar. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca a na obe deti bola matka zaviazaná prispievať sumou po 26 eur.
15. Z rozsudku tohto súdu č. k. 19P/103/2013-60 zo dňa 29.10.2013 bolo zistené, že matka bola zaviazaná prispievať na mal. Q. sumou po 100 eur mesačne a na mal. D. sumou po 60 eur mesačne.
16. Rozsudkom Okresného súdu Humenné, č.k. 10P/340/2013-133 zo dňa 08.01.2015 došlo k zmene osobnej starostlivosti o maloletú D. Č., ktorá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov a výživným k maloletej súdom neurčeným.
17. Naposledy bolo rozhodované o určovaní vyživovacej povinnosti k maloletému Q. Č. rozsudkom č.k. 19P/103/2013-60 zo dňa 29.10.2013. V tom čase matka bola zamestnaná ako opatrovateľka v Rakúsku s hrubým príjmom 700 eur mesačne a mala súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi Q. vo výške 100 eur mesačne aj voči mal. D. v tom čase zverenej do osobnej starostlivosti otca vo výške 60 eur.
18. Otec v čase rozhodovania súdu o zvýšení vyživovacej povinnosti bol samostatne zárobkovo činnou osobou v oblasti pohostinstva a v roku 2012 bol jeho hrubý príjem vo výške 168 722,80 eur s
vynaloženými výdavkami v tomto roku vo výške 156 420,04 eur, so základom dane vo výške 12 352,76 eur. V tom čase mal vyživovaciu povinnosť k maloletej S. Č., nar. XX.XX.XXXX, na výživu ktorej prispieval sumou po 120 eur mesačne aj k P. J., nar. XX.XX.XXXX, ktorému prispieval na výživu sumou 500 Sk mesačne.
19. Podľa čl. 41 Ústavy SR, je vymedzený rámec ústavnej starostlivosti ochrany manželstva, rodiny a rodičovstva, kde okrem iného, je Ústavou zaručené právo detí, na rodičovskú výchovu a starostlivosť a zároveň právo rodičov, na starostlivosť o deti a ich výchovu. Zákon o rodine, je jeden z rozhodujúcich zákonov, ktorým sa čl. 41 vykonáva. Výživné je v zmysle Zákona o rodine, právnym nárokom dieťaťa. Právo dieťaťa na výživné je ovplyvňované právnymi skutočnosťami, ktoré vedú k vzniku, k zmene a zániku práva, na výživné.
20. Výživné má zabezpečiť také materiálne podmienky pre telesný a duševný vývoj dieťaťa, v akých by sa dieťa nachádzalo, keby žilo v harmonickej spoločnej domácnosti svojich rodičov. Výživné pre mal. dieťa má pritom prednosť pred inými výdavkami rodičov a o toto právo nemôže byť ukracované. Ochrana práv dieťaťa zahŕňa zo strany rodičov zaistenie podmienok materiálnej a nemateriálnej povahy k tomu, aby dieťa mohlo dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti k jeho uplatneniu v spoločnosti.
21. Podľa § 78 ods. 1 a 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
22. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách. Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. V praxi sa najčastejšie uplatňujú nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod medzi jednotlivými stupňami školského systému, ďalej zmena zdravotných pomerov, strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, uzavretie manželstva (oprávneným pri príspevku na výživu rozvedeného manžela), strata schopností, možností poskytovať výživné (tak ako vyživovacia povinnosť vzniká zo zákona, môže zo zákona aj zaniknúť; v prípade súdnej úpravy vyživovacej povinnosti sa však spravidla účastníci z dôvodu právnej istoty dožadujú vyslovenia zrušenia vyživovacej povinnosti).
23. Podľa záverov aplikačnej praxe treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však sú len prípady, kedy sa preukážu také okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti.
24. Poskytovanie výživného je zákonnou povinnosťou, ktorej obsahom je zabezpečiť výživu alebo životné podmienky iným. Povinnosť zabezpečenia prostriedkov pre zdravý vývoj dieťaťa prináleží rodičom. Rodičia sú povinní poskytovať deťom nielen výživu v užšom zmysle slova (stravu), ale kryť aj náklady na všetky nevyhnutné životné potreby kultúrneho človeka.
25. Matka v súčasnosti je rovnako ako v čase posledného rozhodovania vyživovacej povinnosti zamestnaná ako opatrovateľka a z rozhodnutia o daní z príjmu za rok 2017 č.l. 606 vyplynul jej príjem vo výške 6 026,84 eur, pri uplatnení nezdaniteľnej položky na dieťa žijúce v spoločnej domácnosti vo výške 440 eur, vyrubená daň vo výške 494 eur. Z prehľadu predpísaných príspevkov na poistenie vyplynulo, že matka má vypočítanú sumu určenú na poistenie v roku 2018 vo výške 3 119,16 eur č.l. 608. Z predloženej zmluvy o poskytovaní opatrovateľských služieb č.l. 609 vyplynulo, že zmluva je platná od 01.01.2015 s odmenou za poskytované služby vo výške 850 eur. Z oznámenia o poberaní vyrovnávacej dávky č.l. 623 vyplynula priznaná vyrovnávacia dávka na maloletú D. Č. a to rakúsky prídavok na dieťa 138,80 eur + daňový bonus 58,40 eur. Faktúrou doloženou matkou na č.l. 627 je matke fakturovaná suma 850 eur za opatrovateľské služby. Z predpisu základného členského poplatku č.l. 630 bola preukázaná suma 80 eur pre Hospodársku komoru Viedeň. Z potvrdenia o podaní daňového priznania za rok 2014 č.l. 632 vyplynuli príjmy matky vo výške 11 732,90 eur a výdavky vo výške 7 592,72 eur, so základom
dane vo výške 4 140,18 eur. Z kópie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby na rok 2015 č.l. 646 vyplynuli príjmy matky vo výške 11 220 eur a výdavky vo výške 8 270,09 eur so základom dane vo výške 2 949,91 eur. Z potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 č.l. 660 vyplynuli príjmy matky vo výške 11 214,12 eur a výdavky matky vo výške 3 370,31 eur so základom dane vo výške 7 843,83 eur. Od januára 2019 došlo k zníženiu prídavku poberaného na D. na sumu 103,79 eur (zníženie o sumu 71,77 eur) č.l. 770. Matka predložila zrušenie pripoistenia v chorobe, ktorého dôvodom boli zvýšené odvody č.l. 791. Odvodová povinnosť v roku 2019 predstavuje 756,54 eur štvrťročne. Matka doložila potvrdenie o nepoberaní prídavku na dieťa v zahraničí č.l. 789. Doložila ďalšie listinné dôkazy, ktorými preukázala kupovanie vecí pre obe deti.
26. Otec v súčasnosti je naďalej samostatne zárobkovo činnou osobou tak ako bol v čase, kedy súd naposledy rozhodoval o určovaní vyživovacej povinnosti k maloletému Q.. Okrem neho mal v osobnej starostlivosti maloletú D. Č. a mal vyživovaciu povinnosť k mal. S. Č., nar. XX.XX.XXXX vo výške 120 eur a P. J.Í., nar. XX.XX.XXXX vo výške 500 Sk. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014 č.l. 320 vyplynuli otcove príjmy vo výške 181 027,42 eur, výdavky vo výške 172 518,12 eur, so základom dane vo výške 8 509,30 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2015 č.l. 335 vyplynuli otcovi príjmy vo výške 186 572,69 eur a výdavky vo výške 174 247,36 eur, so základom dane vo výške 12 325,33 eur. Z daňového priznania doloženého otcom k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2016 č.l. 350 vyplynuli otcove príjmy vo výške 247 757,36 eur a výdavky vo výške 232 199,01 eur, so základom dane vo výške 15 558 eur. Z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2017 č.l. 424 vyplynuli otcove príjmy vo výške 192 317,17 eur a výdavky vo výške 188 712,88 eur, so základom dane vo výške 3 604,29 eur. Otec v konaní doložil rodný list maloletého Q. Č., nar. XX.XX.XXXX , č.l. 156, teda otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Otec naviac v konaní doložil daňové priznanie za rok 2018, účtovnú závierku za rovnaké obdobie, kúpnu zmluvu, rozhodnutie Okresného úradu v Q. a zmluvu o splátkovom úvere. Aj otec v konaní predkladal ďalšie výdavky na nákup vecí pre Q.Ú..
27. Od naposledy určovanej vyživovacej povinnosti v roku 2013 nastala objektívna okolnosť vývoja životných nákladov, ktoré sú na strane maloletého dieťaťa, lebo tom čase navštevoval prvý stupeň základnej školy, navštevoval futbalový krúžok v Q., venoval sa kolieskovému korčuľovaniu a plávaniu, chodil na doučovanie v anglickom jazyku a bol členom rybárskeho zväzu a v zime sa venoval snowbordingu. V tomto konaní je Q. o sedem rokov starší a prirodzene jeho nároky s vekom rastú. Po opätovnom vypočutí dnes už plnoletého Q. súd zisťoval jeho mesačné výdavky, ktoré má, tento ich opísal v odôvodnení vyššie. Súd zotrváva na zistení, že obaja rodičia participujú na výdavkoch maloletého mierou, na akú každý z rodičov má. Q. zatiaľ pokračuje v štúdiu v rovnakom meste, teda nemá zvýšené výdavky na dochádzanie do školy, prípadne jeho ubytovanie mimo miesta jeho bydliska. Záľuby aj záujmy, ktoré má, sú podobné tým, ktoré mal v čase posledného rozhodovania súdu a aj na týchto záľubách participujú obaja rodičia. Každý z rodičov sa podieľa na jeho výžive, lebo otec mu poskytuje finančné prostriedky na obedy, ktoré si zakupuje v hoteli v meste kde žije a matka mu na jeho žiadosť pripravuje jedlá, ktoré má rád. Sám Q. potvrdil skutočnosť uvádzanú matkou, že aj v čase jej neprítomnosti u nej prespáva a mama uviedla, že má veci zakúpené v chladničke, aby si z nich mohol pripraviť jedlo aj sám. Obaja rodičia sa podieľajú na zakupovaní vecí ako napríklad oblečenia, obuvi a obaja prispievajú vreckovým. Q. uviedol, že otec prispieva aj kupuje vo väčšom rozsahu ako mama. Po doplnení dokazovania súd zotrváva na svojom závere v tom, že síce nastala objektívna okolnosť vývoja životných nákladov od posledného rozhodnutia súdu, pričom potreby Q. sú zabezpečované rodičmi u každého mierou, na akú ten ktorý rodič má. Krajský súd vytkol prvostupňovému súdu, že nezistil, či sa zvýšili oprávnené potreby maloletého. Potreby maloletého sa zvýšili, avšak nie všetky jeho potreby súd považuje za oprávnené, lebo Q. na ostatnom pojednávaní uviedol, že otec mu kúpil motorové vozidlo a na otázku sudkyne, koľko pohonných hmôt potrebuje, teda v akej výške, uviedol, že 250 eur, možno aj 300 eur za jeden mesiac. Rovnako tak za odôvodnené nepovažuje používanie motorového vozidla na jeho voľnočasové aktivity, ktoré Q. má, inak povedané, matka nemusí a ani nemá platiť napr. polovicu pohonných hmôt, ktoré sám vyčíslil na sumu 250 až 300 eur na jeden mesiac. K zmene pomerov na strane matky súd uvádza, že matka stále pracuje v Rakúsku a k zmene pomerov na strane matky došlo v tom, že poberá nižší prídavok na dcéru o sumu viac ako 70 eur mesačne.
28. K zmene od posledného určovania vyživovacej povinnosti došlo aj tým, že v čase posledného rozhodovania o určovaní vyživovacej povinnosti boli obe deti a to Q. aj D. zverení do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná prispievať na výživu Q. po 100 eur a na mal. D. sumou 60 eur.
Neskorším rozhodnutím súdu došlo k zmene v tom, že maloletá D. bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, pričom súdom určené výživné na mal. D. nebolo, teda matke odpadla súdom určená vyživovacia starostlivosť k dcére, avšak zverením dcéry do striedavej osobnej starostlivosti súd prihliadal na skutočnosť uvádzanú matkou, že matka zabezpečuje jej potreby výraznejšie ako otec, pričom otec túto matkou tvrdenú skutočnosť nenamietal. Ďalej súd pri rozhodovaní bral do úvahy skutočnosť, že matka poberá prídavok iba na jedno dieťa, teda dcéru, ktorá bola zverená do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov tak, ako to vyplynulo z č.l. 623 (oznámenia o poberaní vyrovnávacej dávky pre D.). Uplatnenie prídavku aj daňového bonusu na dieťa v Rakúsku, ktoré nie je zverené do starostlivosti rodiča, ktorý o dávku požiada, možné nie je. Pri rozhodovaní v tomto konaní súd tiež prihliadal na skutočnosť, že matka v čase, kedy sa zdržiava na Slovensku, poskytuje svojmu synovi stravu, teda varí mu aj každý deň to, čo si sám objedná a na čo má Q. chuť, čo sám uviedol na súdnom pojednávaní. Námietku otca o rozsahu práce matky počas mesiaca v tom, že on pracuje 6 dní v týždni, pričom matka pracuje iba 14 dní v mesiaci, nech pracuje aj zbytok mesiaca, aby zarobila viac, súd považoval za nedôvodnú, lebo matka má v striedavej starostlivosti D., preto nie je možné aby po skončení 14-dňového turnusu, nasledoval ďalší. Otec v konaní nepreukázal ním tvrdené výdavky na doučovanie alebo špeciálne stravovanie syna. Pri opätovnom posudzovaní návrhu otca na zvýšenie výživného súd zobral do úvahy skutočnosť, že dnes už plnoletému Q. bola poukázaná suma vo výške 9 851,96 eur, pričom ide o výplatu štátnej sociálnej dávky, ktorou štát prispieva matke a táto má byť použitá na zabezpečenie odôvodnených potrieb dnes už dospelého syna, preto táto suma bola pri opätovnom posudzovaní súdom zohľadnená pri posudzovaní povinného rodiča - matky. Suma vo vyššie uvedenej výške bola poukázaná na účet dnes už plnoletého, ktorý na pojednávaní uviedol, že nechce, aby pokračovalo konanie o zvýšenie výživného po dosiahnutí jeho plnoletosti, preto s poukazom na ust. § 155 CMP, podľa ktorého konanie sa začína na návrh, preto súd v konaní nepokračoval a konanie zastavil.
29. Plnoletému Q. bol poukázaný príspevok vo výške 9 851,96 eur dňa 20.04.2020 a tento má byť použiť na svoje odôvodnené potreby. Súd urobil prepočet tejto sumy tak, že návrh otca na zvýšenie výživného bol podaný dňa 07.03.2017 a suma vo výške 9 851,96 eur bola na účet už plnoletého syna poukázaná dňa 20.04.2020 teda prešlo obdobie 38 mesiacov od podania návrhu na súd do dňa poukázania sumy (9 851,96 eur : 38 mesiacov = 259,262 eur na jeden mesiac). Teda povedané inak, matka si okrem plnenia vyživovacej povinnosti v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím vo výške 100 eur, participovaním na jeho výžive zakupovaním vecí, prispievaním na vreckové, varením, výkonom svojej práce v zahraničí zabezpečila sociálnu dávku v prepočte mesačne 259,262 eur, ktorú v celej výške prevzal Q. na úhradu svojich odôvodnených potrieb, preto výživné určené súdom súd nezmenil.
30. Súd v konaní vykonané dokazovanie považoval za dostatočné pre úplné zistenie skutočného stavu konania potrebného pre rozhodnutie.
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Humenné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.