Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-7P/82/2019

Uznesenie

Okresný súd Skalica v právnej veci starostlivosti súdu o mal. M. A., nar. 22.09.2017, dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica, dieťa rodičov: matka - J. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. E. XXXX/XX, XXX XX A., zast.: Kanisová & Kanis Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Ďumbierska 3F, 831 01 Bratislava, IČO: XX XXX XXX a otec - M. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. E. XX, XXX XX I., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, za účasti Okresnej prokuratúry Skalica, takto

rozhodol:

I. Súd ustanovuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica na zastupovanie mal. M. A., nar. XX.XX.XXXX v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.

II. Súd nariaďuje toto neodkladné opatrenie:

Otec je oprávnený stýkať sa s mal. M. nasledovne:

- každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu, piatok a nedeľu vždy v čase od 15:00 hod. do 18:00 hod.;

- každý nepárny týždeň v roku v utorok, štvrtok a sobotu vždy v čase od 15:00 do 18:00 hod.; s tým, že styk bude realizovaný v mieste bydliska mal. M. a za prítomnosti jeho matky, a to na čas do právoplatného rozhodnutia OS Skalica vo veci sp. zn. o úprave styku rodičov s mal. M..

III. Neodkladné opatrenie je predbežne vykonateľné.

odôvodnenie:

1. Otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2019 (sp.zn. ) domáhal zmeny jeho úpravy styku s maloletým dieťaťom formou rozšírenia rozsahu jeho styku a bez prítomnosti matky. Matka žiadala protinávrhom naopak otcovi styk s dieťaťom zúžiť, realizovať len za jej prítomnosti a za tým účelom navrhla aj znalecké dokazovanie.

2. Matka doručila súdu dňa 11.05.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, žiadala zmenu úpravy styku otca s maloletým na každú stredu a sobotu od 15:00 hod. do 17:30 hod., za jej prítomnosti a v mieste bydliska dieťaťa.

3. Matka svoj návrh odôvodnila tým, že:

3.1. po skončení súdneho pojednávania dňa 15.10.2019 sa správanie otca voči nej pri styku s maloletým zhoršilo. Matka sa cíti byť otcom ponižovaná, dehonestovaná a osočovaná, musí počas styku sedieť v inej miestnosti a ak si dovolí priblížiť sa, tak otec ju odstrčí alebo vyhodí z domu. Pritom otec sa tak správa v prítomnosti dieťaťa, ktoré sa na ňu pýta.

3.2. K celkovému správaniu otca matka uviedla, že už od narodenia maloletého mal nepríjemné a nemiestne poznámky, podrýval jej sebavedomie, vyčítal jej spôsob obliekania dieťaťa, kúpania dieťaťa,

uspávania, zasahoval aj do kojenia určujúc prsník, z ktorého má kojiť ( lebo on vie vycítiť túžby dieťaťa). Po narodení dieťaťa jej otec zakazoval návštevy vlastnej matky a opúšťať domácnosť, kontroval ju . Otec direktívne rozhodoval, kto a kedy bude tráviť čas s dieťaťom. Na základe takéhoto nátlakového a majetníckeho správania otca voči maloletému ho matkina matka vyhodila z domu, v ktorom obaja v tom čase bývali. Otec sa presťahoval k svojim rodičom, matka s ním odmietla ísť, ale denne s dieťaťom k otcovi chodila, viac krát u nich prespala.

3.3. Matka už nedokázala trpieť správanie otca, natrvalo sa rozišli a podľa tvrdenia matky pod jeho nátlakom uzatvorili ohľadom jeho styku s maloletým rodičovskú dohodu, ktorú súd schválil. Po schválení rodičovskej dohody si otec začal so synom budovať neprirodzený a nezdravý vzťah. Ako príklad uviedla, že pri realizovaní styku jej otec bráni priblížiť sa k dieťaťu a jedného dňa ju dokonca zamkol v izbe, hoci maloletý s krikom na ňu volal. Otec jej nedovoľoval sa k maloletému ani len priblížiť a to ani keď ho nevedel uspať či utíšiť. Podľa matky otec len podotkol, že to dospí na ďalší deň alebo v noci ( toto jeho vyjadrenie vyplýva aj z nahrávky doloženej matkou). Správanie otca k nej označila za konanie s prvkami psychického násilia. Matka dala súdu do pozornosti, že otec nerešpektuje režim maloletého, ani „jeho“ potreby, ani „jeho“ najlepší záujem. Otec opakovane pred malým uvádza, že je zlá, že ich rozdeľuje a nechce, aby išiel za matkou ( doložila k tomuto tvrdeniu tiež nahrávku: „Lebo maminka robí zle tatkovi“). Podľa názoru matky otec týmto konaním spôsobuje u syna pocity stresu a zmätenosti, čo je v rozpore s jeho záujmami. Matka ďalej v návrhu uviedla, že neustále denné presúvanie maloletého z dôvodu realizácie styku spôsobuje jeho nespavosť, následnú nervozitu a vyčerpanosť. Otec nerešpektuje naviazanosť maloletého na matku, psychicky ho deptá, manipuluje voči nej, čím nerešpektuje ani fyzické potreby jeho vývinu.

3.4. Matka má vážnu obavu o zdravý psychický vývoj maloletého aj z dôvodu podozrenia a nedôvery voči otcovmu výchovnému postupu čo sa týka sexuality. Konkrétne matka k tomu uviedla čo sama videla: že od narodenia mal. M. sa otec neobvykle hráva so synovými genitáliami, takmer pri každej návšteve (zrealizovanom styku) sa otec so synom kúpal vo vani. Otec je vždy pri kúpaní vyzlečený a nechá syna, aby sa dotýkal jeho penisu, chytá jeho genitálie a bozkáva ich. Otec často vyžaduje synovu nahotu aj mimo kúpania, čo odôvodňuje tým, že chce, aby sa uvoľnil z plienky, avšak keď maloletý chodí a behá nahý, tak otec ho chytá za genitálie. Podľa tvrdenia matky bola svedkyňou, keď šoférovala a otec sedel so synom vzadu v aute a keď syn povedal „tatko pipíka“, tak si otec rozopol nohavice a vytiahol penis. Ako ďalší príklad matka uviedla, že počas jednej návštevy u otca dal otec synovi dolu plienku (aby sa uvoľnil a pobehal si), otec si ľahol na sedačku , zavolal si syna k sebe, nechal ho nad sebou rozkročeného a bozkával ho na genitálie. Matka poukázala nato, že v dôsledku tohto otcovho správania keď syn vidí muža v spodnom prádle či plavkách, automaticky od neho pýta pipíka, sťahuje mu spodné prádlo. Práve z týchto dôvodov má matka vážne obavy, aby syn takto nereagoval napríklad pri nástupe do škôlky. Matka otca na nevhodnosť správania opakovane upozornila, avšak on na to nereaguje. Z týchto dôvodov má matka obavy, či u otca nejde o nejakú formu sexuálneho správania vybočujúceho zo spoločenských noriem. V tejto súvislosti tiež matka doložila nahrávku, v ktorej otec hovorí o jeho potrebe držať syna nahého v náručí a že syn má tú istú potrebu.

3.5. V návrhu matka poukázala na to, že v dôsledku terajšej pandémie začal chodiť otec na styk len po obede, a teda syn sa riadne ukladá na obedný spánok, tým je dieťa kľudnejšie, oddýchnutejšie a ustupuje u neho aj nutkanie štípať sa. Od dňa 26.03.2020 navrhla matka otcovi dočasne realizovať stretnutia 2x do týždňa v trvaní 2 hodín na dvore matkinho rodinného domu. Dňa 28.03.2020 nevyužil otec možnosť stretnúť sa s maloletým, ale od 30.03.2020 sa stretnutia otca so synom realizovali na dvore matky. Podľa vyjadrenia matky tento model nespôsobuje maloletému problémy, na návštevy otca reaguje pozitívne a pri odchode sa bez problémov s otcom rozlúči. Maloletému sa tak postupne upravil spánok, nebudí sa tak často, v dôsledku čoho nie je unavený a nervózny. Pozitívny efekt stretnutí otca so synom na matkinom dvore je aj v tom, že otec sa pred členmi matkinej rodiny ovláda, nekričí na ňu , nenadáva jej. V závere návrhu matka uviedla, že o vyššie uvádzaných situáciách a skutočnostiach už skôr upovedomila aj kolízneho opatrovníka dieťaťa.

4. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu

opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).

5. Vzhľadom k tomu, že žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom, súd maloletým deťom ustanovil na zastupovanie v konaní o nariadení neodkladného opatrenia Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Senica ako kolízneho opatrovníka.

6. Podľa článku 4 (ďalej len „“), súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.

7. Súd vykonal dokazovanie pripojeným rozsudkom Okresného súdu Skalica č. k. - 70 zo dňa 25.09.2018, prílohami k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a to najmä čestným prehlásením M. I. z 07.05.2020, zvukovými nahrávkami na CD nosiči, obsahom spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. , rodným listom mal. dieťaťa, správou kolízneho opatrovníka dieťaťa z 23.4.2020 (čl. 90 v spise).

8. Z obsahu rozsudku Okresného súdu Skalica č. k. - 70 zo dňa 25.09.2018 mal súd preukázané, že súd schválil rodičovskú dohodu rodičov mal. M., v zmysle ktorej sa maloletý zveril do osobnej starostlivosti matky, otec sa zaviazal na úhradu výživného vo výške 150 eur mesačne a zároveň sa určil styk s maloletým za prítomnosti matky: a) do 1.10.2018 v utorok dňa 25.9.2018 od 10,00 hod. do 18,00 hod., vo štvrtok dňa 27.9.2018 od 10,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu dňa 29.9.2018 od 10,00 hod. do 18,00 hod.; b) od 1.10.2018 vrátane tohto dňa v každý párny týždeň v roku v pondelok, v stredu a v piatok vždy od 15,00 hod. do 18,00 hod., v nedeľu od 10,00 hod. do 18,00 hod.; v každý nepárny týždeň v roku v utorok a v štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod., v sobotu od 10,00 hod. do 18,00 hod.

9. Z pripojeného spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. mal súd preukázané, že otec dňa 11.03.2020 podal návrh na výkon rozhodnutia ( rozsudku č. k. - 70 zo dňa 25.09.2018) z dôvodu jeho nerešpektovania a nedodržiavania zo strany matky. Uznesením č. k. - 9 zo dňa 31.03.2020 súd nariadil výkon predmetného rozsudku, ale predmetné uznesenie nie je doposiaľ právoplatné, lebo matka dieťaťa sa voči nemu odvolala.

10. Z obsahu písomného vyjadrenia kolízneho opatrovníka dieťaťa z 23.04.2020 ( na čl. 9 v spise) vyplýva okrem iného, že rodičom bolo odporučené poradenstvo na Referáte poradensko - psychologických služieb, na ktorom sa rodičia aj zúčastňovali. Matka ale nesúhlasila s interpretáciou poradenských sedení psychológom a formuláciou záverečnej správy a konštatovala, že poradenstvo neviedlo k očakávanej zmene otcovho správania k synov. Z dôvodu naznačenia straty dôvery zo strany matky bolo aj zastavené poskytovanie poradenstva. V správe sa tiež uvádza, že matka im uvádzala, že otec maloletému stále chytá penis, ukazuje mu ho a maloletý sa potom aj iným mužom snaží dostať do nohavíc. Otec sa k týmto tvrdeniam kolíznemu opatrovníkovi vyjadril a jeho vyjadrenie kolízny opatrovník tiež v správe zaznamenal- otec mu mal povedať, že matka sa jej ani raz nevyjadrila, že by jej to vadilo. Na otázku kolízneho opatrovníka, či je normálne dieťaťu v aute ukazovať prirodzenie, mal otec povedať, že „ vzhľadom na okolnosti sa raz v živote rozhodol tak zareagovať“.

11. Z obsahu čestného prehlásenia o pravdivosti údajov pani M. I. z 07.05.2020 ( čl. 21 v spise) vyplýva, že maloletého a jeho rodičov pozná z plavárne v Hodoníne, kde ich deti absolvujú kurz plávania pre detičky. Podľa nej sa otec maloletého takmer nikdy neprispôsobil pokynom inštruktorky, robil si po svojom a zarážalo ju, ak osa otec dieťaťa hrá s jeho genitáliami, napr. v septembri 2019 v šatni pri prezliekaní dieťaťa sa mu neprimerane dotýkal penisu, bozkával ho na genitálie. Tiež vtedy upozornila matku dieťaťa, že sa jej to zdá divné.

12. Z obsahu elektronického spisu sp. zn. ( lebo originál spisu sa aktuálne nachádza u znalca) súd zistil, že otec sa návrhom doručeným súdu dňa 14.08.2019 domáha rozšírenia jeho úpravy styku s maloletým bez prítomnosti matky a matka sa žiadala naopak zúžiť styk otca s dieťaťom, navrhla vykonať znalecké dokazovanie. Vzhľadom na vek dieťaťa a samotné vyjadrenia rodičov na pojednávaní

v konaní sp. zn. súd uznesením č. k. -89 zo dňa 03.02.2020 ustanovil znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Znalec bol ustanovený až v februári 2020 z dôvodov, že matka dieťaťa žiadala priznať jej oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, otec dieťaťa nesúhlasil s znaleckým dokazovaním, do spisu dokladal podania ako žiadosť o vytýčenie pojednávania, žiadosť o predĺženie lehoty na zaslanie otázok pre znalca, sťažnosť voči uzneseniu o ustanovení znalca. Avšak súd vidí ako jediné objektívne riešenie na rozhodnutie o návrhoch rodičov ohľadom styku otca s dieťaťom práve znalecké dokazovanie.

13. Predmetom konania je nariadenie neodkladného opatrenia formou zúženia styku otcovi s maloletým M. na každú stredu a sobotu od 15:00 hod. do 17:30 hod. za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa.

14. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa , na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

16. Podľa ( ďalej len ), konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

17. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

18. Podľa , neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.

19. Podľa , neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti.

20. Podľa , ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

21. Inštitút neodkladných opatrení nahradil predbežné opatrenia podľa úpravy platnej do 30.06.2016 a zavedením inštitútu neodkladných opatrení sa zmenila koncepcia právnej úpravy predbežných opatrení podľa platného do 30.06.2016, ktorých cieľom bolo dočasne upraviť pomery účastníkov konania a následne rozhodnúť vo veci samej. Nová právna úprava upustila od doterajšej koncepcie predbežnosti poskytovanej ochrany, pretože po nariadení navrhovaných opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej. Nariadenie neodkladného opatrenia v priebehu odvolacieho konania vyplýva nielen z verejného záujmu, napr. ochrana maloletého dieťaťa, ale aj z princípu úplnej apelácie, ktorá sa uplatňuje v mimosporovom konaní.

22. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami,

i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa ,, , súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa (ods. 1). Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa (ods. 2). Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený (ods. 3).

24. Podľa , rodičovské práva a povinnosti majú obidvaja rodičia. Obaja rodičia zodpovedajú spoločne za všestranný vývoj dieťaťa. Vykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti buď spoločne, alebo aj jednotlivo po vzájomnej dohode. Ak sa rodičia o styku s dieťaťom nedohodnú a ak je to v záujme dieťaťa, súd upraví styk rodičov s dieťaťom v rozsahu zodpovedajúcom jeho záujmu.

25. Neodkladné opatrenia upravujú nielen faktické pomery účastníkov, ale upravujú aj právne pomery, i keď len predbežné. Súd musí v konaní predovšetkým skúmať, či je návrh navrhovateľa osvedčený, tiež je potrebné skúmať, či je neodkladné opatrenie potrebné, teda naliehavosť situácie. Nevyhnutnosť úpravy sa tu ponechá na voľnú úvahu súdu. Súd sa pritom opiera o výsledky urýchleného zisťovania. Ak na jeho základe dospeje k názoru, že návrh je dôvodný, t. j. že ohrozenie vzťahov alebo nárokov účastníkov je také značné, že si vyžaduje okamžité, hoci dočasné opatrenie súdu, nariadi ich najvhodnejšiu úpravu neodkladným opatrením.

26. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov účastníkov, by bolo právo účastníka ohrozené. Nariadením neodkladného opatrenia navrhovateľ nenadobúda práva, o ktorých bude rozhodnuté až rozhodnutím vo veci samej. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nie je teda skutkový stav zisťovaný v plnom rozsahu, ale rozhodujúce skutočnosti musia byť aspoň osvedčené. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení navrhovateľky bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, alebo bez osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy. Toto ohrozenie osvedčeného nároku účastníka musí byť konkrétne, reálne a musí hroziť bezprostredne, keď existencia nároku ešte sama o sebe nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Je nutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako i osvedčenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

27. Charakteristickým znakom neodkladných opatrenia je jeho predbežný - dočasný charakter, teda neslúži na zmenu pôvodného rozsudku ako to žiada matka v návrhu. Dočasnosť spočíva v tom, že neodkladným opatrením sa upravujú pomery, alebo zabezpečuje výkon rozhodnutia do doby, než súd vydá vo veci samej konečné rozhodnutie. Účelom neodkladných opatrení je rýchla, i keď dočasná úprava právnych ale i faktických pomerov účastníkov konania. Neodkladné opatrenie neprejudikuje práva a záujmy účastníkov konania. Na jeho vydanie stačí, ak je aspoň osvedčená danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Neodkladné opatrenie teda nie je konečné rozhodnutie a jeho účelom je dočasná úprava pomerov účastníkov. 28. Citované ustanovenie poskytuje len demonštratívny výpočet prípadov, kedy možno právne a faktické pomery účastníkov upraviť neodkladným opatrením. Existencia ustanovenia C.m.p. v spojení s , nevylučuje možnosť vydania neodkladného opatrenia aj v inom rozsahu než to navrhuje matka dieťaťa ( pr. neobmedziť styk až v takom návrhu, ako navrhuje matka). Súd však poukazuje na to že tu nejde o úpravu faktických, ale právnych pomerov účastníkov, ktoré odôvodňuje záujem mal. dieťaťa, ktorý je smerodajný.

29. Z obsahu všetkých vyjadrení oboch rodičov v konaní sp. zn. je súdu známe, že medzi rodičmi dieťaťa sú problémy a nezhody súvisiace s reálne vykonávaným stykom otca s dieťaťom. Je

nutné vychádzať z toho, že obaja rodiča majú rovnaké práva a povinnosti k mal. dieťaťu a nie je možné práva niektorého z rodičov bezdôvodne obmedziť. Na druhej strane rodičia, ktorí žijú oddelene, sa fakticky nemôžu neobmedzene podieľať na starostlivosti o dieťa a stýkať sa s dieťaťom, pretože rozsah ich práv (právo stretávať sa s dieťaťom) je obmedzené rozsahom práv druhého rodiča. Spôsob, akým si budú oddelene žijúci rodičia uplatňovať svoje práva voči mal. dieťaťu zákon v prvom rade necháva na ich dohode, ktorá však musí byť v súlade so záujmom dieťaťa. Pri úprave práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu si treba však uvedomiť základnú premisu, že prvoradé nie sú záujmy rodičov a ich predstavy ( tu) ohľadom realizácie styku rodiča s dieťaťom, ale práve záujem ani nie trojročného dieťaťa.

30. Konanie vo veci samej bolo začaté dňa 14.8.2019, kedy podal na súd návrh otec na rozšírenie styku a v rámci vyjadrenia matka žiadala naopak zúženie otcovho styku s dieťaťom. Vo veci samej sa konalo jedno pojednávanie, avšak práve pre vyjadrenia rodičov na pojednávaní, vek dieťaťa ako aj návrh matky na vykonanie znaleckého dokazovania, súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie. Súd pri rozhodovaní o návrhu matky na zúženie styku otca s dieťaťom na dvakrát do týždňa na 2 a pol hodiny za prítomnosti matky v mieste bydliska dieťaťa prihliadol na to, ako rodičia v súčasnosti fakticky styk otca s maloletým realizujú. Osobitne, majúc na pamäti opäť prvotný záujem dieťaťa, prihliadal na vyjadrenia matky o tom, aký spánkový režim dieťaťu najviac prospieva a na spôsob správania sa otca k dieťaťu z pohľadu otázok prirodzenosti a sexuality ( viď ods. 3.3., 3.4. odôvodnenia tohto uznesenia). Tvrdenia matky v tejto otázke sú tak vážne, závažne, že ich súd nenechal bez povšimnutia, ale nakoľko ich nepreukázala, súd nemal dôvod zmenšovať otcovi počet dní, v ktoré sa s dieťaťom stretáva v zmysle pôvodného rozhodnutia súdu. Súd osobitne prihliadal i na tvrdenia matky, že otec nemá záujem dodržiavať spánkový režim dieťaťa, na tvrdenia ako sa k nej správa pri styku s dieťaťom za osobnej účasti dieťaťa , čo všetko jej pri tom rozpráva. Tieto tvrdenia matka súdu preukázala nahrávkami na CD nosiči, v ktorých vyjadrenia otca jasne vyplývajú a dodatočne sú osobitne citované v samotnom návrhu.

31. Tieto všetky skutočnosti v tomto konkrétnom prípade viedli v konečnom dôsledku súd k tomu, že vyhovel matke v úprave styku otca s dieťaťom , avšak vyhovel jej len v časti. V tomto konkrétnom prípade ide vo veci sp. zn .7P/82/2019 o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu, preto môže súd v zmysle nariadiť neodkladné opatrenie tiež aj bez návrhu. Súd vychádzal prvotne z návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, avšak opierajúc sa o vyššie uvádzané listiny, správy kolízneho opatrovníka, vyjadrenia M. I., obsahu elektronického spisu sp. zn. dospel k záveru, že matke je možné vyhovieť len v časti.

32. Obaja rodičia majú rovnaké práva a povinnosti, preto súd ponechal upravený styk v zmysle ich rodičovskej dohody schválenej súdom v rámci rozsudku (-70 zo dňa 25.09.2018) v rozsahu dohodnutých dní a hodín každý párny týždeň v roku v pondelok, stredu a piatok od 15,00 hod. do 18,00 hod, zmenil čas v nedeľu v párnom týždni od 15,00 hod. do nedele do 18,00 hod.; a styk v každom nepárnom týždni ponechal v utorok a štvrtok od 15,00 hod. do 18,00 hod. a upravil ho v sobotu od 15,00 hod. do 18,00 hod. Taktiež styk ponechal za prítomnosti matky. Súd upravil styk otca s dieťaťom aj v sobotu a nedeľu na ten istý čas ako cez týždeň z dôvodu, aby malo dieťa dodržaný spánkový režim, lebo aj z samotných vyjadrení otca vyplývajúcich z nahrávok doložených matkou mal súd preukázané, že otec spánku dva a pol ročného dieťaťa neprikladá takú váhu ako matka. Súd upravil styk otca s dieťaťom na miesto bydliska dieťaťa, čím mal na mysli mesto Skalica, v ktorom dieťa býva. Dôvodom tejto dočasnej úpravy styku v mieste bydliska dieťaťa je to, že znalecké dokazovanie doposiaľ skončené nie je, záujem dieťaťa je prvoradý, z nahrávok mal súd preukázaný spôsob správania sa otca k matke za prítomnosti dieťaťa ( v čase nahrávok), čo v konečnom nemôže mať pozitívny vplyv na psychiku tak malého dieťaťa. Súd je toho názoru, že takto bude dieťa vo svojom prostredí , kde trávi väčšinu času, s čím je spojený aj jeho zaužívaný celodenný režim vrátane spánkového režimu a bude len na otcovi záležať, ako rýchlo si zvykne pred dieťaťom neriešiť a neanalyzovať s matkou jeho stretávania sa s dieťaťom. Zároveň súd dodáva, že predmetná úpravy styku je len dočasná ( do právoplatného rozhodnutia v merite veci v konaní sp. zn. ), lebo v konaní vo veci samej prebieha znalecké dokazovanie, v rámci ktorého sa už riešia aj otázky najlepšej a najprospešnejšej úpravy styku dieťaťa s otcom ( nie otca s dieťaťom). Takto upravený styk súd vidí nateraz ako jediný spôsob, ako je možné zabezpečiť zdravý psychický a fyzický vývoj dieťaťa a umožniť otcovi vykonávať si rodičovské práva spolu s povinnosťami v rozsahu len s miernym odklonom oproti pôvodnému rozsudku súdu ( ktorý bol výsledkom rodičovskej dohody).

33. Súd zároveň zobral do úvahy vek dieťaťa, nakoľko maloletý vo veku 2 a pol roka je v tomto období viazaný na svoju matku, má určitý režim, ktorý matka najlepšie pozná, keďže s ňou trávi čas a je úzko na ňu naviazaný. Súd je toho názoru, že maloletý je aktuálne v takom veku, že je potrebné, aby sa neprerušil jeho kontakt s otcom a preto určil aj širší styk otca s mal. M. oproti navrhnutému modelu styku matkou. Z návrhu matky dieťaťa si súd ustálil, že nateraz dostatočne osvedčila potrebu neodkladnej úpravy styku otca s dieťaťom a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).