Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

50C/37/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ivanou Dančovou v právnej veci žalobkyne: S.. D. I., R., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XX/A, P. proti žalovaným: 1. L.Í. P., V.. XX.XX.XXXX, P. Q. XXXX/XX, P., 2. R. P.F., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XXXX/X, P., 3. L. P., V.. XX.XX.XXXX, P. J. XXXX/X, P. o vyhlásenie darovacej zmluvy za neplatnú takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní v 1., 2. a 3. rade majú nárok na náhradu trov konania vo výške 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným rozhodnutím, po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 10.06.2019 domáha, aby súd určil, t.j. "vyhlásil darovaciu zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi L. P., nar. XX.XX.XXXX a R. P., nar. XX.XX.XXXX a L. P., nar. XX.XX.XXXX, a ktorá je vedená na listoch vlastníctva č. XXXX a XXXX pod číslom L.-XXXX/ XXXX zo dňa 21.02.2018 za neplatnú. Týmto sú zmluvné strany povinné vrátiť si plnenia, ktoré prevzali na základe ustanovení tejto zmluvy v lehote 30 dní odo dňa zániku tejto zmluvy."

2. Žalobu odôvodnila tým, že darovacou zmluvou L.-XXXX/XXXX zo dňa 21.02.2018 žalovaný v 1. rade ako podielový spoluvlastník o veľkosti ? daroval svojim deťom z prvého manželstva žalovanému v 2. rade a žalovanej v 3. rade nehnuteľnosť - stavbu so súp. č. XXXX - byt č. XX na Jamnického 4, 3. poschodie, postaveného na par. č. XXXX/XXX o výmere XXX m2 každému v podiele ? , pričom uvedená darovacia zmluva je neplatná pre rozpor s dobrými mravmi, pretože bola podpísaná žalovaným v 1. rade aj v tiesni a za nevýhodných podmienok.

3. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že je matkou dvoch maloletých detí Y., nar. XX.XX.XXXX a V., nar. XX.XX.XXXX, ktorých otcom je žalovaný v 1. rade. So žalovaným v 1. rade sa zoznámila v máji 2011 a od vtedy býva a žije v jej dome na Q. C.. Č.. XX/A L. P.. V tom čase mal žalovaný v 1. rade veľa finančných problémov, boli voči nemu vedené exekučné konania, takže na nehnuteľnostiach v jeho vlastníctve v katastri na LV sa nachádzali plomby. V takomto stave sa nachádzala aj nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy o neplatnosti ktorej sa žalobkyňa v konaní domáha. V tom čase žalovaný v 1. rade nedisponoval dostatočnými finančnými prostriedkami, preto sa žalobkyňa obrátila na jej známeho, pána N. Č. a požiadala ho o pôžičku vo výške 15.000 €. Dňa 03.08.2011 podpísali pôžičku s 3,5% úrokom a dňa 04.08.2011 prevzala peniaze v hotovosti, z ktorej sumy dala žalovanému sumu 11.500 €. Tieto financie mu uložila na účet, ktorý bol vedený na jeho nebohého otca, pričom žalovaný v 1. rade tento účet využíva doteraz a to z dôvodu, že kvôli exekúciám nemohol disponovať s účtom na jeho meno. Pomocou týchto finančných prostriedkov bol schopný žalovaný v 1. rade vyrovnať

finančné záväzky tak, aby bolo exekučné konanie zastavené a aby plomba z LV predmetného bytu bola odstránená. Po narodení detí žalobkyne a žalovaného v 1. rade Y. P. a V. P. začali žalovaní v 1. a 2. rade vyvíjať na žalovaného v 1. rade psychický nátlak a intenzívne ho žiadali, aby svoj majetok - byt ktorý je predmetom tejto žaloby - previedol na nich tak, aby jeho ďalšie deti (Y. D. V.) nemali nárok na podiel v dedičskom konaní, ktoré by bolo vedené v prípade smrti žalovaného v 1. rade. Z poskytnutej sumy 11.500 € žalovaný v 1. rade je dlžný žalobkyni ešte sumu 2000 € spolu s úrokmi. Žalovaný v 1. rade má ďalej ešte nevyrovnané záväzky voči zdravotnej poisťovni a má podlžnosti aj voči Sociálnej poisťovni, a.s., o čom však žalobkyňa nemá bližšie informácie. Ďalšími záväzkami žalovaného v 1. rade sú jeho dve maloleté deti (Y. D. V.), pretože žalovaný v 1. rade žalobkyni na bývanie neprispieva, zabezpečuje len pre chod domácnosti niektoré potravinové nákupy, ostatné náklady na škôlku, školu, obedy, obuv, oblečenie, krúžky a pod. znáša žalobkyňa. Z uvedených nákladov jej žalovaný v 1. rade na jej žiadosť uhradí 50%. V súčasnosti žalobkyňa chce v dome zariadiť detské izby pre deti, čo si bude vyžadovať náklady, ktoré žalovaný v 1. rade odmietol uhradiť s odôvodnením, že nemá financie a že mu nič nepatrí. Žalobkyňa má za to, že žalovaný v 1. rade sa stal bezdomovcom, pretože darovacou zmluvou previedol nehnuteľnosť na svoje deti t.j. žalovaných v 2. a 3. rade. Trvalý pobyt žalovaný v 1. rade má naďalej na Q. C.. Č.. XX L. P., pričom ide o dom, ktorého ? tejto nehnuteľnosti patrí matke žalovaného v 1. rade p. Š. P.. A aj keď žalovaný v1. rade tvrdí, že je ? spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti na LV č. XXX je uvedený ako vlastník L. P., nar. XX.XX.XXXX, čo nie je dátum narodenia žalovaného v 1. rade. Okrem toho v tomto dome býva okrem matky žalovaného v 1. rade aj jeho brat Z.F. P., ktorý tam má trvalý pobyt a R. P. - žalovaný v 2. rade, ktorý tam trvalý pobyt nemá. Žalobkyňa so spornou darovacou zmluvou nesúhlasí, pretože žalovaný v 1. rade daroval svoj majetok v hodnote 60.000 € iba dvom z jeho 4 detí bez toho, aby im to ktokoľvek zo zúčastnených strán oznámil a to aj napriek tomu, že žalovanému v 1. rade žalobkyňa poskytla finančné prostriedky na vyrovnanie dlhov, či zastavenie exekúcií. Z toho vyplýva, že ani žalovaný v 1. rade ani žalovaní v 2. a 3. rade ju ako životnú partnerku a mal. deti Y. D. V. neberú do úvahy. Uvedenou darovacou zmluvou boli poškodené práva maloletých detí Petra a Natálie, ktoré nie sú vo veku, kedy by sa mohli brániť a uplatňovať si nárok na nejakú časť majetku. Žalovaní v 2. a 3. rade nie sú odkázaní na to, aby takýmto spôsobom obrali žalovaného v 1. rade o jeho majetok. Nie sú vo finančnej tiesni, nakoľko žalovaný v 2. rade má zabezpečené bývanie v prístavbe RD na Q. XX L. P. a žalovaná v 3. rade je vlastníkom ? RD v obci Bernolákovo. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že žalovaný v 1. rade za 4 roky dovŕši dôchodkový vek, pričom dve z jeho detí sú odkázané na jeho starostlivosť. Sám žalovaný v 1. rade uviedol, že predmetnú darovaciu zmluvu podpísal preto, aby mal z ich strany konečne pokoj, z čoho žalobkyňa usudzuje, že bol pod psychickým nátlakom. Darovacia zmluva bola preto podpísaná v rozpore s dobrými mravmi, ( účastníci tejto zmluvy hrubo porušili dobré mravy a týmto úkonom boli trvalo poškodení rovnocenní členovia rodiny ), bola podpísaná za nápadne nevýhodných podmienok (žalovaný v 1. rade má nevyrovnané dlhy, a zároveň sa týmto prevodom stáva de facto bezdomovcom), bola podpísaná v tiesni (nadobúdatelia vyvíjali na žalovaného v 1. rade psychologický nátlak niekoľko rokov).

4. Žalovaný v 1. rade sa k žalobe písomne nevyjadril.

5. Žalovaný v 2. a žalovaná v 3. rade so žalobou nesúhlasili, keď v písomných podaniach rovnako uviedli, že dôvody neplatnosti uvádzané žalobkyňou t.j. že hrubo porušili dobré mravy, neuznávajú. Zastávajú názor, že tento právny úkon žalovaných nie je možné označiť za konanie, ktoré by vybočovalo z hodnotového rámca spoločnosti. Majú za to, že v prípade tvrdého poškodzovania ďalších súrodencov je potrebné prihliadnuť aj na ust. , podľa ktorého pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania. Svedčí o tom aj darovacia zmluva, ktorá zohľadnila skutočnosť, že súrodencov žalovaní v 2. a 3. rade majú. Prevod nehnuteľnosti neukrátili maloletých súrodencov o podiel z dedičstva, nakoľko žalovaný v 1. rade je stále ekonomicky aktívny prostredníctvom spoločnosti Q. Q. T..I..N.. a vlastní aj majetok, nehnuteľnosti, na ktoré majú pri budúcom dedičskom konaní nárok. Darovacia zmluva vypovedá o tom, že podiel, ktorý dostali žalovaní v 2. a 3. rade od žalovaného v 1. rade dobrovoľne bude započítaný pri dedení a tým nebudú rovnocenní členovia rodiny ukrátení, ani zvýhodnení. Žalovaní v 2. a 3. rade nepopreli, že so žalobkyňou si nevybudovali dobré osobné vzťahy, ale to na vzťahy s maloletými deťmi nemá vplyv. Je v ich snahe, aby súrodenecké vzťahy udržiavali, avšak na mieru vplyvu na ich spoločné vzťahy zohrávajú rodičia. V súčasnej dobe sa so súrodencami sa stretávajú podľa možností vtedy, keď ich žalovaný v 1. rade prinesie na návštevu alebo v čase keď sa so žalovaným v 1. rade stretnú. Prevod nehnuteľnosti nesúvisel s narodením detí, teda ich súrodencov, nakoľko bol sľúbený dávno pred ich narodením. Žalovaní v 2. a 3. rade tiež nesúhlasili s tvrdením žalobkyne, že zmluva

bola vyhotovovaná za nevýhodných podmienok, nakoľko zmluva bola vyhotovovaná podľa požiadaviek žalovaného v 1. rade. Nehnuteľnosť bola ohodnotená podľa požiadavky žalovaného v 1. rade a to podľa trhovej ceny nehnuteľností, z dôvodu budúceho dedičského konania, aby bolo zrejmé o akú hodnotu daru išlo. Žalobkyňa súdu predložila len pracovnú verziu darovacej zmluvy, nepodpísanú, kde chýba práve dopracovaná podmienka zo strany žalovaného v 1. rade o hodnote daru. Vyjadrenie, že žalovaný v 1. rade má nevyrovnané dlhy v konaní nebolo nijako preukázané a v čase darovania nemali žalovaní v 2. a 3. vedomosť o dlhoch žalovaného v 1. rade, nakoľko ich o dlhoch neinformoval a preto ak by bol vo finančnej tiesni, prevod by nerealizoval. V čase, keď sa prevod uskutočnil žalovaný v 1. rade tvrdil, že má majetku dosť pre všetky jeho deti, o čom svedčí skutočnosť, že už vtedy počítal okrem zabezpečenia všetkých svojich detí aj s ďalšou nehnuteľnosťou na Q. C. L. P.. Ak žalobkyňa tvrdí, že odovzdala žalovanému v 1. rade finančnú hotovosť v sume 11.500 € v roku 2011, to ešte neznamená, že v čase podpisu darovacej zmluvy mal žalovaný v 1. rade dlhy, v roku 2011 to mohlo súvisieť s jeho nepriaznivou situáciou, ktorá mohla byť ovplyvnená rôznymi faktormi ako napr. krízou alebo inými faktormi, ktoré majú vplyv na podnikanie v stavebníctve. Napokon žalobkyňa ani nepreukázala, že pôžička v sume 11.500 € bola reálna a že malo ísť o vyplatenie dlhov. Žalovaný v 1. rade sa nikdy nesnažil znevýhodniť žiadne zo svojich detí a pri dojednávaní darovacej zmluvy konal spravodlivo a dobrovoľne. Pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že žalovaný v 1. rade sa stal bezdomovcom, toto tvrdenie žalovaní v 2. a 3. rade popierajú a toto tvrdenie je špekuláciou. Zápis na LV v katastri je síce chybný v dátume narodenia, ale to sa stalo chybou katastra a okrem vlastníctva tejto nehnuteľnosti je žalovaný v 1. rade pracujúci podnikateľ, ktorý je konateľom prosperujúcej obchodnej spoločnosti, o čom svedčia aj verejne dostupné údaje o hospodárení spoločnosti. O tom, že je prosperujúci podnikateľ svedčí aj vlastníctvo väčšieho počtu motorových vozidiel, ktoré by si zadĺžená fyzická, ani právnická osoba nemohla dovoliť. V súčasnosti žije žalovaný v 1. rade v jednej z dvoch nehnuteľností, ktoré vlastní žalobkyňa a je spoluvlastníkom nehnuteľnosti v RD. Podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade so žalobkyňou a ich deťmi každoročne absolvujú nie krátke dovolenky v zahraničí, športové aktivity, čo svedčí o ich životnom štandartne a o čom svedčí, že žalovaný v 1. rade prispieva na domácnosť a zveľaďuje ju. Takýto spôsob života nie je život bezdomovca. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že darovacia zmluva bola podpísaná v tiesni, toto tvrdenie žalobkyňa nepreukázala. Prevod nehnuteľnosti bol sľúbený a dohodnutý dávno predtým, ako sa žalovaný v 1. rade rozhodol založiť si novú rodinu so žalobkyňou. Prevod nehnuteľnosti žalovaný v 1. rade urobil dobrovoľne, inak by zmluvu nepodpísal a neinicioval jej úpravu pre splnenie jeho podmienok, ktoré boli v darovacej zmluve zohľadnené. Žalovaní v 2. a 3. rade žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

6. Na stanovisko žalovaných v 2. a 3. rade reagovala žalobkyňa podaním, v ktorom uviedla, že v tomto konaní zastupuje maloleté deti Y. D. V. ako zákonný zástupca, keď poukázala na ust. §28 zákona o rodine. Nesúhlasila s tvrdením žalovaných v 2. a 3. rade , že maloleté deti Y. D. V. nie sú pri dedení poškodení, pretože ak bude mať žalovaný v 1. rade ako poručiteľ dostatočne veľký majetok a v dedičskom konaní sa bude hodnota daru obdarovaným odpočítavať podľa ceny dohodnutej v darovacej zmluve ( bod 13.2 a 13.3), hodnota nehnuteľnosti sa bude podľa tohto vzorca znižovať, pričom vývoj cien bytov na trhu nekorešponduje s vývojom úrokových sadzieb a inflácie, takže aj keby maloletí súrodenci dostali finančný dar v rovnakej výške ako je v zmluve vyčíslená hodnota daru obdarovaných súrodencov, takýto finančný dar by sa im nezhodnotil do takej miery, ako s zhodnocuje nehnuteľnosť. Ak sa po poručiteľovi nebude dediť nič, hodnota daru podľa vykonštruovaného vzorca sa nebude mať z čoho odpočítať, takže opäť znevýhodňuje maloleté deti darcu.

7. Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 11.03.2020 výsluchom žalobkyne a všetkých žalovaných, oboznámil sa s písomnými podaniami sporových strán, s darovacou zmluvou zo dňa 05.01.2018, s rodnými listami mal. detí Petra a Natálie, so zmluvou o pôžičke zo dňa 03.08.2011, s príjmovým dokladom zo dňa 04.08.2011, s LV č. XXX, s výpisom z Obchodného registra spoločnosti Q. Q. T..I..N.. a dospel k tomuto skutkovému a právnemu stavu veci :

8. Dňa 21.02.2018 kataster nehnuteľností zapísal na LV č. XXXX D. XXXX darovaciu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným v 1. rade ako darcom a žalovanými v 2. a 3. rade ako obdarovanými. Predmetom tejto darovacej zmluvy bol bezodplatný prevod vlastníckeho práva v podiele ? pre žalovaného v 2. ako aj pre žalovanú v 3. rade v podiele X/X nehnuteľnosti: stavba súp. č. XXXX postavená na par. č. XXXX/ XXX, byt č. XX, na 3. poschodí, vchod J. X o výmere XXX m2 a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach bytového domu o veľkosti XXX/XXXXXX D. XXX/XXXXXX.

9. Podľa čl. 1.3 celková hodnota daru bola stanovená sumou 59.687 € s tým, že pre prípad posudzovania hodnoty daru v budúcnosti bude cena daru odzrkadľovať vývoj inflácie spotrebiteľských cien určenej štatistickým úradom SR a bude odzrkadľovať vývoj cien porovnateľných nehnuteľností od uzatvorenia zmluvy do momentu určovania hodnoty daru.

10. Podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 03.08.2011 žalobkyňa si zapožičala od N. Č. finančnú hotovosť vo výške 15.000 € s úrokom vo výške 3,5% ročne, pričom žalobkyňa sa zaviazala vrátiť predmetnú pôžičku veriteľovi do 31.08.2018.

11. Podľa fotokópie príjmového dokladu zo dňa 04.08.2011 žalobkyňa prijala od p. N. Č. sumu 15.000 €.

12. Dňa 18.05.2012 sa narodil žalobkyni a žalovanému v 1. rade syn Y. P. a dňa 27.11.2014 dcéra V. P., čo vyplýva z rodných listov detí.

13. Podľa LV č. XXX, kat. územie I., okres P. S., obec P. - I. podielovým spoluvlastníkom v ? stavby súp. č. XXXX par. č. XXXX/X o výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, par. č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvoria, (garáž) par. č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavané plochy a nádvorie (práčovňa), súp. č. XXXX/X o výmere XX m2 - zastavaná plocha a nádvorie a par. č. XXXX o výmere XXX m2 - záhrada je L. P. nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX na základe osvedčenia o dedičstve XXD/XXX/XXXX zo dňa 12.10.2006. Ďalším podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti vo výške ? je P. Š., r. X., bytom Q. XX, P..

14. Podľa výpisu z obchodného registra na spoločnosť Q. Q. T..I..N.. so sídlom Hraničná 17, predmetom podnikania tejto spoločnosti je o.i. uskutočňovanie stavieb počítačové služby, sprostredkovanie predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností a pod., a od tohto dátumu v tejto spoločnosti je žalovaný v 1. rade spoločníkom a konateľom.

15. Žalobkyňa súdu uviedla, že na podanej žalobe naďalej zotrváva a žiada, aby sa súd postavil k ochrane práv maloletých detí. Súdu uviedla, že so žalovaným v 1. rade nie sú manželia a so žalovaným sa čiastočne podieľa na hospodárení v spoločnej domácnosti. Ku skutočnostiam, kedy zistila že došlo k darovaniu nehnuteľnosti v prospech starších detí žalovaného v 1. rade , tak to bolo v období, keď bolo potrebné maloletým deťom zabezpečiť detské izby a keď jej žalovaný v 1. rade uviedol, že nemá finančné prostriedky. Podľa žalobkyne je neštandartné ak v darovacej zmluve nie je uvedené vecné bremeno v prospech darcu. Poukázala na to, že sporná darovacia zmluva bola spísaná v čase, keď darca - žalovaný v 1. rade, mal dlhy a záväzky. Ide o dlh z r. 2011 vo výške 4.000,- €, ako aj o exekúciu z r. 2019. Podľa žalobkyne žalovaný v 1. rade túto zmluvu riadne nečítal. K hodnote bytu dodala, že zo vzorca uvedeného v darovacej zmluve vyplýva, že skutočná trhová hodnota predmetného bytu k danému dátumu sa v skutočnosti v odpočítanom podiely neodrazí, práve naopak, hodnota sa bude prostredníctvom tohto vzorca umelo znižovať. Z hľadiska vývoja trhovej ekonomiky je evidentné potom, že vývoj cien bytov na trhu nekorešponduje s vývojom úrokových sadzieb a inflácie, takže aj keby maloletí súrodenci dostali finančný dar v rovnakej výške ako je v zmluve vyčíslená hodnota daru obdarovaných súrodencov, takýto finančný dar by sa im nezhodnotil do takej miery, ako sa zhodnocuje nehnuteľnosť. Ale keďže neobdržali žiadny či už finančný, alebo nehnuteľný dar, je zbytočné o tom polemizovať. Existuje aj možnosť, že sa po poručiteľovi nebude dediť nič, takže hodnota daru vykonštruovaná z horeuvedeného vzorca sa nebude mať z čoho odpočítať. Tento prípad opäť znevýhodňuje neobdarované maloleté deti darcu. Maloleté deti darcu V. D. Y. sú ukrátení už teraz, pretože k dnešnému dátumu od darcu bezodplatne nedostali nič, deti zo zaniknutého manželstva dostali dar v hodnote 60 000 € (nakoľko nebol vyhotovený znalecký posudok na predmetnú nehnuteľnosť tak si sami odhadli cenu bytu v danom čase a v danej lokalite na 120 000 € a darovaná polovica bytu potom predstavuje 60 000 €) - obdarovaným deťom sa dar k dnešnému dňu podľa odhadov vývoja cien na trhu zhodnotil na sumu 75 000 € (cena bytu rovnako starého a rovnako veľkého bytu v rovnakej lokalite sa k dnešnému dátumu vyvinula takto: cena nezrekonštruovaného bytu 150 000 eur, polovica predstavuje 75 000 €, cena zrekonštruovaného bytu 179 000 € , čo je zrejmé zo zdroja realitné agentúry.

16. Žalovaný v 1. rade súdu uviedol, že nehnuteľnosť na J. Č.. X, P. - Q. L. nadobudol spolu so svojou predchádzajúcou manželkou do BSM. V r. 2003 bolo ich manželstvo rozvedené. Dcéra (žalovaná v 3. rade) bola zverená do starostlivosti matke a syn (žalovaný v 2. rade ) bol zverený do jeho osobnej

starostlivosti. Po vzájomnej dohode žalovaný v 1. rade opustil túto nehnuteľnosť, čo bolo po vyporiadaní BSM. Uviedol súdu, že sa so svojou bývalou manželkou sa dohodol, že si žiadne nároky z titulu jeho podielového spoluvlastníctva nebude uplatňovať. Po určitom čase si našiel žalobkyňu ako priateľku a začal s ňou žiť, pričom jeho bývalá manželka začala mať nejaké zdravotné problémy, keď vznikol akýsi dojem, že by mohla z bytu odísť. Vtedy prišli za ním deti, teda žalovaní v 2. a v 3. rade, bolo to v čase, keď jeho bývalá manželka mala zdravotné problémy (zrejme rakovinu, on sa o to už nezaujímal, nechcel sedieť na dvoch stoličkách) s návrhom na predaj bytu, avšak s určitou čiastkou, ktorá nezodpovedala trhovej hodnote, s čím on nesúhlasil. Uviedol že návrh na predaj tejto nehnuteľnosti mu predložili žalovaní v 2. a v 3. rade, ktorí mali v tomto vzťahu vystupovať ako kupujúci. V prvom rade nesúhlasil s cenou, ktorá bola nízka, ale chcel , aby išlo o darovaciu zmluvu s tým, že sa tam bude pamätať aj na jeho ďalšie dve deti, t.j. že tento dar sa bude do dedičstva započítavať. Napokon mu bola predložená zmluva, ktorá je predmetom tohto konania, ktorú si prečítal, súhlasil s ňou a podpísal ju. Predmetnú darovaciu zmluvu považuje žalovaný v 1. rade za platnú. Túto zmluvu podpisoval na matrike, kde je overený jeho podpis. Zmluvu s nikým nekonzultoval, bol si vedomý toho, čo podpisuje. V čase, keď zmluvu podpisoval síce dlhy mal, ale určite nie je bezdomovcom. Približne v r. 2019 začal so svojou partnerkou, teda žalobkyňou diskutovať o vzorci, akým spôsobom nadobudnú dedičské podiely ich maloleté deti s poukazom na túto darovaciu zmluvu, keď žalobkyňa začala mať výhrady k tejto zmluve a s tými výhradami v podstate aj súhlasí. Pokiaľ ide o žalobu, žalovaný v 1. rade tvrdí, že darovacia zmluva je platná, okrem článku, ktorý vypočítava hodnotu bytu. K cene bytu v čase podpisu darovacej zmluvu na otázku súdu dodal, že išlo o cenu bytu navrhovanú tak, že by bola určená trhová cena neprerobeného bytu v r. 2017.

17. Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Súdu uviedla, že ich rodičia, keď sa rozviedli, tak mali dohodu v tom zmysle, že matka bude bývať v nehnuteľnosti s tým, že sa postará o ňu, ale v tejto nehnuteľnosti býval aj brat t.j. žalovaný v 2. rade a zotrvali spolu tam až do ich plnoletosti. Uviedla, že pred touto dohodou a pred rozvodom ich rodičov boli na tento byt uvedené exekúcie a to z dôvodu, že bol zadlžený žalovaný v 1. rade. O tom, že v tomto dome zostanú, resp. že im bude tento byt patriť sa bavili už dávno, ešte predtým, ako sa narodili žalovanému v 1. rade ďalšie dve deti. Približne v čase, keď žalobkyňa bola prvýkrát tehotná, začali mať s našou mamou obavu, že by si mohli deti žalobkyne a žalovaného v 1. rade nárokovať na časť majetku, ktorý nadobudol žalovaný v 1. rade s ich matkou. Tak hľadali spoločné riešenie a spolu s bratom žalovanému v 1. rade, predložili najskôr návrh kúpnej zmluvy, ktorý nikdy nebol vypracovaný v písomnej forme, bolo to len v ústnej rovine, keď ona spolu so žalovaným v 1. a 2. rade sa stretli a spolu komunikovali. Žalovaný v 1. rade totiž s ich matkou nekomunikuje už dlhší čas. Darovacia zmluva bola vypracovaná právnikmi, ale na základe požiadavky žalovaného v 1. rade bola dopracovaná, po dohode. Žalovaní v 2. a 3. rade nechcú nikoho o nič ukrátiť. Poukázala na to, že zmluva podľa jej názoru je platná, nakoľko sa prepracovávala a diskutovali o nej skoro tri roky. Bolo dosť času na to, aby sa každý z nich rozhodol ju podpísať. Má za to, že žalovaný v 1. rade si musí byť plne vedomý toho čo podpisuje. Pokiaľ ide o dlh z r. 2011, ani tento nemá vplyv na prípadnú platnosť, neplatnosť. Poukázala na to, že nie je vo veci daný naliehavý právny záujem na jej určení že je neplatná.

18. Žalovaný v 3. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Poukazujem na okolnosti v r. 2011, kedy ho oslovil žalovaný v 1. rade, keď uviedol, že bude mať dieťa s partnerkou. Vtedy mu prisľúbil, že sa vysporiada byt z prvého manželstva, kvôli prvým dvom deťom, teda žalovaných v 2. a 3. rade. Bolo to riešené oneskorene, z dôvodu podlžnosti žalovaného v 1. rade, ale v darovacej zmluve bolo na ďalšie dve maloleté deti myslené. Dodal, že v čase podpisu predmetnej darovacej zmluvy cena bola určená tak, že žalovaný v 1. rade navrhol, aby cena bola stanovená ako podobný byt a aj s tým, že tam bude zohľadnené, že byt bol od r. 2003 zhodnotený našou matkou.

19. Podľa ("") žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o

a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

20. Z predložených listín mal súd preukázané a sporovými stranami nesporované, že účastníkmi darovacej zmluvy, ktorej sa neplatnosti žalobkyňa v konaní domáha, sú žalovaný v 1. rade ako darca a žalovaní 2. a 3. rade ako obdarovaní.

21. V danom prípade sa určovacou žalobou o neplatnosť vyššie špecifikovanej darovacej zmluvy domáha žalobkyňa, ktorá nie je účastníkom tohto právneho vzťahu a ktorá na to, aby bola úspešná vo veci musí najskôr preukázať, že je aktívne vecne legitimovaná a musí preukázať, že určenie právnej skutočnosti t.j. platnosti darovacej zmluvy vyplýva z osobitného predpisu.

22. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.

23. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide, stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo, aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotno-právneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinností, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

24. V danej veci však žalobkyňa nie je účastníčkou darovacej zmluvy, preto jej potom neprislúcha subjektívne právo vyplývajúce z hmotného práva, teda nie je vo veci aktívne vecne legitimovaná.

25. S poukazom na ust. , ďalšou podmienkou úspešného uplatnenia práva žalobkyne o neplatnosť darovacej zmluvy je aj preukázanie, či žaloba je prípustná. Úplne nová koncepcia posúdenia naliehavého právneho záujmu podľa je zakotvená v písmenách c) a d) tohto ustanovenia, kde sa rozlišuje podľa písm. c) klasická určovacia žaloba (žaloba na určenie či tu právo je alebo nie je) a podľa písm. d) žaloba o určení inej právnej skutočnosti. Význam tohto ustanovenia spočíva v tom, že novo vymedzuje podmienky prípustnosti pre tieto druhy žalôb, pričom podmienkou prípustnosti žaloby na určenie či tu právo je alebo nie je naliehavý právny záujem žalobcu (s výnimkou, ak tento vyplýva z osobitného predpisu) a prípustnosť žaloby na určenie právnej skutočnosti musí vyplývať z osobitného predpisu (t.j. nová právna úprava pripúšťa žalobu na ods. 1 písm. d) určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že vyplýva z právneho predpisu - najmä hmotného práva). Keďže zmluvy a iné právne úkony, ich platnosť či neplatnosť sú právnymi skutočnosťami na žalobný návrh, ktorým má byť určená neplatnosť darovacej vzťahujú vyššie uvedené požiadavky.

26. Podľa § 628 ods. 1 Obč. zákonníka darovacou zmluvou darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje obdarovanému a ten dar alebo sľub prijíma.

27. Podľa § 628 ods. 2 Obč. zákonníka darovacia zmluva musí byť písomná, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, a pri hnuteľnej veci, ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu veci pri darovaní.

28. Podľa § 628 ods. 3 Obč. zákonníka neplatná je darovacia zmluva, podľa ktorej sa má plniť až po darcovej smrti.

29. Keďže z ust. a nasl. (hmotnoprávneho predpisu), podľa ktorých zákon upravuje podmienky vzniku a platnosti darovacej zmluvy priamo nevyplýva, že možno sa domáhať neplatnosti tejto zmluvy, žalobný návrh bolo potrebné bez ďalšieho zamietnuť ako neprípustný.

30. Na margo uvedeného súd dodáva, že pokiaľ v konaní žalobkyňa oprela svoj nárok odkazom na to, že vyššie uvedená darovacia zmluva bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi, v tiesni a za nevýhodných podmienok, súd dodáva, že tvrdenia žalobkyne neboli riadne preukázané. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané výpoveďou žalovaného v 1. rade, že predmetnú darovaciu zmluvu považuje za platnú. Uzatvoril ju v období, keď ako ? spoluvlastník nehnuteľnosti, ktorú mal v podielovom spoluvlastníctve s bývalou manželkou a matkou žalovaných v 2. a 3. rade mal záujem previezť svoje vlastnícke právo na deti z prvého manželstva, keď v čase prevodu neuvádzal finančné ťažkosti a keď sám si určil podmienky stanovenia hodnoty daru s tým, že cena predmetného bytu bude stanovená ako trhová v čase pred jej zhodnotením druhým podielovým spoluvlastníkom t.j. manželky z 1. manželstva od roku 2003 (podľa žalovaného v 1. rade "išlo o cenu bytu navrhovanú tak, že by bola určená trhová cena neprerobeného bytu v r. 2017"), pričom k prevodu vlastníckeho práva na žalovaných v 2. a 3. rade titulom darovania došlo vo februári 2019, a to zápisom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti v Katastri nehnuteľnosti L.-XXXX/XXXX dňa 21.02.2018.

31. Pokiaľ žalobkyňa dospela k záveru, že predmetnou darovacou zmluvou boli poškodené práva ďalších dvoch maloletých súrodencov v prípade smrti žalovaného v 1. rade stanovením nižšej ceny nehnuteľnosti s prihliadnutím na trhovú hodnotu bytu a ktorá sa mení (podľa žalobkyne: "zo vzorca uvedeného v darovacej zmluve vyplýva, že skutočná trhová hodnota predmetného bytu k danému dátumu sa v skutočnosti v odpočítanom podiely neodrazí, práve naopak, hodnota sa bude prostredníctvom tohto vzorca umelo znižovať") a pokiaľ aj toto tvrdenie podporuje žalovaný v 1. rade ako životný partner žalobkyne a otec ich maloletých detí ( podľa vyjadrenia žalovaného v 1. rade : ...."približne v r. 2019 začal so svojou partnerkou, teda žalobkyňou diskutovať o vzorci, akým spôsobom nadobudnú dedičské podiely ich maloleté deti s poukazom na túto darovaciu zmluvu, keď žalobkyňa začala mať výhrady k tejto zmluve a s tými výhradami v podstate aj súhlasí..."), súd má za to, že špekulácia ohľadom určenia ceny predmetného bytu je účelová, pričom súd poukazuje na dedičské započítanie daru o ktorom všetci žalovaní pri podpise darovacej zmluvy vedeli, konkrétne ust. § 484 prvá veta Obč. zákonníka, podľa ktorého súd potvrdí nadobudnutie dedičstva podľa dedičských podielov, pričom pri dedení zo zákona sa dedičovi do jeho podielu započíta to, čo za života poručiteľa od neho bezplatne dostal, pokiaľ nejde o obvyklé darovania; ak ide o dediča uvedeného v ustanovení § 473 ods. 2, započíta sa okrem toho aj to, čo od poručiteľa bezplatne dostal dedičov predok. Ak teda bola cena nehnuteľnosti stanovená a odsúhlasená žalovaným v 1. rade ako darcom najneskôr v roku 2019 (dňa 05.01.2019), nie je možné poukazovať na jej nevýhodnosť s odstupom času, ak sa to javí jednej zo zmluvných strán za výhodnejšie. Sám žalovaný v 1. rade uviedol súdu, že..... "bol si vedomý toho, čo podpisuje".... a ......išlo o cenu bytu navrhovanú tak, že by bola určená trhová cena neprerobeného bytu v r. 2017"..... Napokon v konaní nebolo ani preukázané, že žalovaný v 1. rade bol v čase podpisu darovacej zmluvy ako i následne bezdomovcom, keď je zrejmé, že podnikal a podniká, je spoluvlastníkom ďalšej nehnuteľnosti (rodinný dom) pričom toto postavenie bezdomovca poprel aj sám žalovaný v 1. rade v konaní.

32. Na základe uvedeného potom súd bez ďalšieho žalobu ako neprípustnú v celom rozsahu zamietol.

33. Žalovaní v 1., 2., a 3. rade mali vo veci plný úspech, preto im súd v zmysle a priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Bratislava II v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, vakom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.