Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Ek-2520-2023.pdf
PDF · 83.99 KB
Case nature
Subarea
3Ek/2520/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Východoslovenská energetika a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice-Staré Mesto, IČO: 44 483 767, v konaní právne zast.: GOREJ Legal, s.r.o., so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice-Staré Mesto, IČO: 47 231 939, proti povinnému: A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXXX/X, XXX XX B. E., o vymoženie sumy 31,63 eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica, vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 3Ek/2520/2023 zo dňa 21.12.2023, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3Ek/2520/2023 zo dňa 21.12.2023 z r u š u j e .
odôvodnenie:
1/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 21.12.2023 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti vymoženia trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 18,34 eur. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie, následnej výzvy právneho zástupcu oprávneného na opravu výšky trov exekúcie, odpovede právneho zástupcu oprávneného, že trvá na uplatnenom rozsahu trov exekúcie, zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie s § 199e Exekučného poriadku, preto návrh v časti vymáhania trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 18,34 eur zamietol. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/ a ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 10 ods. 2, § 13a ods. 2 písm. c/ Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“).
2/ V danej veci si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie vyčíslil trovy exekúcie vo výške 66,47 eur, pozostávajúce z 2 úkonov právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia a návrhu na začatie konania) + režijný paušál a 20 % DPH. Pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal zo sumy 167,52 eur, predstavujúcej istinu vo výške 31,63 eur, kapitalizované úroky z omeškania vo výške 29,97 eur, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a iné – trovy odvolacieho konania vo výške 65,92 eur. Vyšší súdny úradník uviedol, že ustanovenie § 10 ods. 2 Vyhlášky pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to uvedené pri súdnych poplatkoch v § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSP“). Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a uplatňované samostatne. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna" (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, B., F., G., H. a kolektív, 2015, str. 62).
3/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti tak bolo možné pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky, t.j. sumy 31,63 eur, pretože príslušenstvo pohľadávky nie je samostatným predmetom poskytovania právnej služby. Nakoľko vyšší súdny úradník zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom, v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 18,34 eur zamietol.
4/ Proti rozhodnutiu podal oprávnený sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť. Podľa názoru právneho zástupcu oprávneného došlo zo strany súdu k nesprávnemu právnemu posúdeniu predmetnej veci a nesprávnej aplikácií právnych predpisov. Vo formulári v časti E) Návrhu na vykonanie exekúcie s názvom "Vymáhaný nárok" je uvedené, z čoho vymáhaný peňažný nárok pozostáva. V tomto prípade je to istina (31,63 eur), úroky z omeškania (29,97 eur), náklady spojené s uplatnením pohľadávky (40,00 eur) a iné (konkrétne trovy odvolacieho konania vo výške 65,92 eur). Súčet všetkých týchto položiek (a to dokonca bez úrokov z omeškania, pri ktorých je uvedené "do zaplatenia") činí sumu 167,52 eur. TPZ v exekučnom konaní uplatnené v časti F) Návrhu na vykonanie exekúcie sú vo výške 49,97 eur. Uplatnená odmena je teda nižšia ako vymáhaný nárok. Exekučný poriadok v ust. § 199e nehovorí o tom, že TPZ v exekučnom konaní môžu byť maximálne vo výške istiny, ale vo výške vymáhaného (peňažného) nároku (čo je pojem širší). Mal teda za to, že pri aplikácií § 199e Exekučného poriadku je potrebné vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v exekučnom konaní vychádzať zo súčtu peňažných nárokov (teda z istiny aj príslušenstva) a nielen z vymáhanej istiny. Takýto výklad podporuje aj záver ustanovenia § 199e Exekučného poriadku, ktorý znie: „....podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie“. Tento okamih teda tvorí „stopstav“ najmä vo vzťahu k úrokom z omeškania, a teda je evidentné, že do vymáhaného nároku sa započítava aj príslušenstvo pohľadávky. Výklad ustanovenia § 199e Exekučného poriadku v tom zmysle, že pri uplatnení trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní by sa malo vychádzať len z vymáhanej výšky istiny, by bol absurdný, nakoľko by to znamenalo, že v prípade vymáhania len príslušenstva pohľadávky, by advokát nikdy nemal nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní. V zmysle ustanovení § 10 ods. 1 a . 13a ods. 2 písm. c/ Vyhlášky je najnižšia možná tarifná odmena vo výške 16,60 eur, v prípade exekúcie deleno dvomi, t.j. 8,40 eur bez DPH a režijného paušálu. Konajúci súd svoje rozhodnutie vo vzťahu k Vyhláške dôvodí výškou istiny 31,63 eur. Vyhláška hovorí o tarifnej odmene 16,60 eur pri tarifnej hodnote „do“ 165,97 eur, tzn. od 0,00 eur do 165,97 eur. Vymáhaná istina vo výške 31,63 Eur spadá do tohto intervalu. Právny zástupca oprávneného si v exekučnom konaní uplatnil s odkazom na ust. § 10 ods. 1 a ust. § 13a ods. 2 písm. c) Vyhlášky tarifnú odmenu za 2 úkony právnej služby (Prevzatie a prípravu zastúpenia vo výške 8,40 eur bez DPH, Návrh na začatie konania vo výške 8,40 eur bez DPH), vo vzťahu k obom úkonom režijný paušál za rok 2023 vo výške 12,52 eur bez DPH (t.j. 2x 12,52 eur = 25,04 eur) a 20 % DPH vo výške 8,33 eur, t.j. spolu 49,97 eur. Uplatnil si teda zákonné minimum vo vzťahu k trovám právneho zastúpenia v exekučnom konaní. Nie je teda pravdou, že časť trov právneho zastúpenia vo výške 18,34 eur nie je uplatnená v zmysle Vyhlášky, ako to uvádza súd v poslednom bode odôvodnenia.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
8/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
9/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na
vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
10/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
11/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného je dôvodná.
12/ Vyšší súdny úradník dospel k nesprávnemu právnemu názoru, pokiaľ ide o výklad § 199e Exekučného poriadku vo vzťahu k limitu výšky trov právneho zastúpenia oprávneného v súvislosti s podaným návrhom na vykonanie exekúcie. V uvedenom ustanovení limit nie je viazaný na výšku vymáhanej istiny, ale na pojem vymáhaný nárok podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie. Pojem vymáhaný nárok Exekučný poriadok používa vo viacerých svojich ustanoveniach. Podľa § 48 ods. 3 písm. g/ Exekučného poriadku, sa má vymáhaný nárok v návrhu na vykonanie exekúcie, týkajúci sa peňažného plnenia, rozčleniť na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného. V praxi sa limit uvedený v ustanovení § 199e Exekučného poriadku uplatní vtedy, ak je vymáhaným nárokom samostatne istina nízkej hodnoty, prípadne samostatné príslušenstvo nízkej hodnoty, aby sa naplnil účel exekúcie - vymôcť nárok priznaný exekučným titulom, nie snaha „zarobiť“ na trovách exekučného konania. Keďže v prejednávanej veci si oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie uplatňoval nielen istinu, ale aj jej príslušenstvo, maximálny limit trov právneho zastúpenia v súlade s § 199e Exekučného poriadku bol určený súčtom jednotlivých zložiek vymáhaného nároku, t.j. istiny, kapitalizovaných úrokov z omeškania ku dňu začatia exekúcie, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov základného konania. Celkový nárok tak prevyšoval výšku vymáhanej istiny a preto vyšší súdny úradník nesprávne (do výšky vymáhanej istiny) krátil oprávnenému nárok na trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na vykonanie exekúcie.
13/ Správna bola len tá časť napadnutého rozhodnutia, v ktorej vyšší súdny úradník vyjadril názor, že základom výpočtu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v exekučnom konaní pri uplatnení nároku pozostávajúceho z pohľadávky (istiny) a jej príslušenstva, je len istina. Ustanovenie § 199e Exekučného poriadku totiž okrem limitácie trov právneho zastúpenia nestanovuje základ, z ktorého sa má odmena advokáta určiť, ale odkazuje na ustanovenia Vyhlášky.
14/ Z rozhodovacej praxe súdov v SR vyplýva, že v základnom (vyhľadávacom) konaní sa pri určení výšky odmeny advokáta vychádza primárne z pohľadávky – istiny, o ktorú sa spor vedie (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR 2MCdo 13/2014 z 29.10.2015). Výnimkou z tohto pravidla je prípad, ak by bolo vymáhané nezaplatené príslušenstvo samostatne – vtedy by samo bolo základom pre výpočet odmeny advokáta. Uvedené platí tak v základnom ako aj exekučnom konaní. Zo samotného exekučného titulu (uznesenia Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32Cb/128/2016 z 03.05.2023, ktorým bola priznaná výška trov odvolacieho konania) vyplýva, že základom pre výpočet odmeny advokáta bola len istina, bez jej príslušenstva. Tarifnou hodnotou v danom prípade teda nie je samostatné príslušenstvo pohľadávky, ale istina. Nie je preto daný dôvod, prečo by mal vo vykonávacom konaní nastať odklon od tejto praxe a zahŕňať príslušenstvo pohľadávky do základu pre výpočet odmeny advokáta. V exekučnom konaní nemožno uvažovať o zmene charakteru príslušenstva (aj keď bolo priznané exekučným titulom), pokiaľ je uplatňované spolu s istinou. Exekučný poriadok v § 199e pri určení výšky trov advokáta (ako právneho zástupcu niektorého z účastníkov exekučného konania), výslovne odkazuje na ustanovenia o tarifnej odmene podľa § 9 až 14 vyhlášky o odmenách advokátov. Ustanovenie § 10 vyhlášky o odmenách advokátov ako základné ustanovenie o sadzbe tarifnej odmeny advokáta za jeden úkon právnej služby pri peňažnom plnení (alebo cene veci/práva), tzv. sadzobník, sa používa tak v základnom (vyhľadávacom konaní) ako aj v následnom, vykonávacom konaní. Pre účely stanovenia odmeny v exekúcii sa sadzba
inak platná pre ostatné konania znižuje o polovicu podľa § 13a ods. 2 písm. c/ vyhlášky o odmenách advokátov. To znamená, že advokát v exekučnom konaní obdrží 50% toho, čo by inak obdržal v inom type súdneho konania. Z Vyhlášky nemožno vyvodiť, že v exekučnom konaní sa má odmena advokáta zvyšovať z dôvodu zahrnutia príslušenstva (hoc aj judikovaného) do základu pre jej výpočet, teda nerozlišuje ohľadne základu (čo do neho zahrnúť) pre výpočet odmeny advokáta či ide o exekučné alebo iné súdne konanie.
15/ Vzhľadom na vyššie uvedené, za základ pre určenie tarifnej odmeny treba považovať nárok vymedzený v návrhu na vykonanie exekúcie ako istina vo výške 31,63 eur, z ktorého odmena za jeden úkon právnej služby je 16,60 eur. Polovica z nej v zmysle ustanovenia § 13a ods. 2 písm. c/ Vyhlášky predstavuje 8,30 eur. Oprávnený má tak v zmysle ustanovenia § 199a ods. 1, § 199d ods. 1 a § 199e Exekučného poriadku nárok na náhradu trov právneho zastúpenia do začatia exekúcie (§ 57 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku) v celkovej výške 49,97 eur (odmena 2 x 8,30 eur + 2 x režijný paušál 12,52 eur + 8,33 eur ako 20% DPH). Preto pokiaľ si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie uplatnil sumu 49,97 eur ako trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní za 2 úkony právnej služby pred začatím exekúcie, jeho nárok bol uplatnený v súladu s Exekučným poriadkom
16/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 2 CSP zrušil rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 3Ek/2520/2023 zo dňa 21.12.2023.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).