Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/80/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu – sudcov JUDr. Martiny Mochnáčovej a JUDr. Róberta Urbana, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XXX, D., právne zastúpený spoločnosťou V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava, proti žalovanému: A. E., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX, C. G. C., o zaplatenie 2.300 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. -360 zo dňa 23. februára 2023 takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1.Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd (ďalej v texte aj ako súd prvej inštancie) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.300 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z priznanej istiny od 9.10.2018 do zaplatenia, v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2.Východiskovo súd prvej inštancie s poukazom na znenie ustanovení , (ustanovenia citované v napadnutom rozsudku) vymedzil pojmové znaky zmluvy o pôžičke a aplikujúc veta prvá uviedol, že vychádza zo zhodných tvrdení strán o tom, že došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov žalobcom žalovanému vo výške 2.300 eur, ktoré žalobca poskytol žalovanému prostredníctvom svojich zamestnancov H. I. a J. I., ktorí doviezli predmetné finančné prostriedky žalovanému do Rakúska dňa 19.9.2018. 3.Nadväzne konštatoval, že dôkazné bremeno preukázania skutočnosti, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o pôžičke zaťažovalo žalobcu. Žalobca v konaní preukázal právny dôvod poskytnutia uplatnenej sumy 2.300 eur žalovanému a to na zaplatenie pokuty vo výške 2.300 eur uloženej žalovanému policajnými orgánmi v Rakúsku. Pokuta bola uložená žalovanému ako fyzickej osobe za porušenie právnych predpisov - nedodržanie povinností vodiča ako účastníka cestnej premávky. Zo skutkových zistení a vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že strany sporu uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke dňa 19.9.2018, kedy došlo aj k reálnemu odovzdaniu sumy 2.300 eur, čo bolo preukázané svedeckými výpoveďami pani H. I. a jej manžela J. I. vykonanými pred orgánmi činnými v trestnom konaní a zároveň korešpondujúcimi s výpoveďou žalobcu.

4.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu Obvodného oddelenia PZ Žilina - východ č. ČVS:ORP-1445/ZV- ZA-2018 v danej spojitosti totiž vyplýva, že p. H. I. uviedla: „Na záver chcem uviesť, že asi tri až štyri dni potom incidente, som volala s pánom E., nakoľko som chcela od neho fotokópiu tej pokuty z Rakúska, ale on mi povedal, že je to jeho pokuta a že mi žiadnu fotokópiu nedá. Ja som sa ho pýtala pri bežnom rozhovore, že ako chce šéfovi tie peniaze vrátiť, lebo je to veľká suma, len tak sme sa bavili ako dvaja

kolegovia, a on mi povedal, že si bude musieť zobrať úver, aby to mohol vrátiť, lebo keď by mu to strhával z platu tak by nič nezarobil“. 5.Podľa okresného súdu komunikácia medzi žalovaným a H. I. je skutkovo zhodná s výpoveďou žalobcu, čím boli potvrdené skutkové tvrdenia žalobcu („Či by som mu na to požičal...Dával som mu možnosť splatenia, pán E. sa vyjadril, že si vybaví úver, a že mi to vyplatí naraz...-Zápisnica z výsluchu svedka - poškodeného zo dňa 6.11.2018) o pôvodnej dohode a podmienkach splatenia pôžičky. H. I. konzistentne vypovedala o existencii pôžičky medzi žalobcom a žalovaným, ako v Zápisnici o doplnení trestného oznámenia ČVS: ORP-1445/ZV-ZA-2018 zo dňa 06.11.2018, tak aj v zápisnici o výsluchu svedka zo dňa 21.12.2018: „... peniaze čo chcel požičať od pána B. tak tie sme mu priniesli...“ „Na otázku obhajcu: Vy viete niečo o tom, aké boli podmienky dojednania údajnej zmluvy o pôžičke peňazí pánovi E.? Odpoveď svedka: Pán E. mi volal na telefón firemný, že na splátkach nejakých sa dohodli, ale, že splátky sú pre neho moc vysoké a teda, že by zvolil si radšej zobrať pôžičku a celé to pánovi B. vrátil.“ „Chcem uviesť, že pán E. sa mi smial do telefónu, že má Šubík od tej pôžičky nejaký doklad.“ Sám žalovaný nazýval podľa výpovede p. I. svoj prejav vôle smerom k žalobcovi pôžičkou, ktorú sa rozhodol pre absenciu písomného dokladu, odstupom času nevrátiť. 6.Žalovaný sa na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023 snažil tieto tvrdenia svedkyne vyvrátiť tým, že p. I. svoju výpoveď pre veľmi ťažké zdravotné problémy už zmeniť v jeho prospech nemôže, tak ako na pojednávaní dňa 10.9.2021 vypovedal v jeho prospech jej manžel - svedok J. I.. Svedok J. I. v pozícii svedka v trestnom konaní (Zápisnica o doplnení trestného oznámenia zo dňa 6.11.2018 v spojení s Zápisnicou o výsluchu svedka J. I. zo dňa 21.12.2018) najskôr svedčil o svojej vedomosti, že peniaze na zaplatenie pokuty boli poskytnuté z titulu dohodnutej pôžičky, ako aj o zavinení v rámci priestupku zo strany šoféra a nie chyby na strane tachografu „...peniaze mu na zaplatenie pokuty požičia...Pozná vozidlo K. XXXXX aj ho v minulosti šoféroval ako ťahač. L., fungoval v poriadku, načítal dobre kartu vodiča, funkčnosť zariadenia bola správna, bol aj ciachovaný - to musí byť každý tachograf a nikdy s ním nemal problém. On s tým nakladačom jazdil bez návesu a vozil ho na prehliadky takže vie, že vozidlo bolo v sto percentnom stave a aj tachograf bol funkčný...Takže chyba nebola v tachografe, ale v jeho schopnostiach ako šoféra...“ V Zápisnici o doplnení trestného oznámenia zo dňa 6.11.2018 svedok I. vlastnými slovami popísal kontrolu tachografu, pričom skonštatoval, že chyba nenastala v dôsledku poruchy tachografu, ale na strane šoféra, čo potvrdzuje aj protokol o šetrení priestupku vydaný rakúskymi policajtmi: „Na záver chcem uviesť, že pán E. urobil ako šofér chyby, napríklad Viedeň ako taká sa nejazdí cez centrum, ale sa obchádza ako tranzit, zo skúsenosti vo firme viem, že E. nedodržiaval pauzy, lebo nechápal ako sa dajú rozdeliť a v akých intervaloch sa robia. Ja som sa díval na jeho tachograf v tej Viedni vtedy a videl som napríklad ako šoféroval tri hodiny potom mal pauzu pätnásť minút a potom šoféroval hodinu a robil deväť hodinovú prestávku avšak na prestávke bol len osem hodín a štyridsať päť minút a tým mu vlastne tachograf nezapísal povinnú prestávku deväť hodín, a toto je jeden z prípadov, ktoré uvádzam.“ Vo svojej ďalšej výpovedi v Zápisnici o výsluchu svedka J. I. zo dňa 21.12.2018 opätovne potvrdil správnu funkčnosť tachografu: „Áno, jazdil som na tom vozidle, tachograf funguje správne.“, dokonca v rámci svojej výpovede iniciatívne doplnil informácie o poskytnutí pôžičky žalobcom žalovanému na uhradenie pokuty žalovanému už v predchádzajúcom období: „Chcel by som ešte doplniť, že v mesiaci júl 2018 dostal pán E. za vysokú rýchlosť v D. pokutu dvesto eur, ktoré mu pán B. znova požičal a ja som mu ich zaviezol, to bol na súkromnom vozidle, vtedy mu mali odobrať doklady a vtedy mu pán B. tie peniaze požičal.“. 7.Z uvedeného podľa okresného súdu jednoznačne vyplýva, že žalovaný nežiadal po prvý krát žalobcu o poskytnutie pôžičky, ktorú následne použil na účel úhrady pokuty. Na pojednávaní dňa 10.9.2021 svedok p. I. po tom, čo prestal pracovať v spoločnosti žalobcu, zmenil svoje vyjadrovanie ako o funkčnosti tachografu ako i podmienkach a dôvodoch poskytnutia hotovosti („Mal som problémy aj ja s tachografmi v tej firme, pretože nepracovali tak, ako mali a na to som sa aj ohradil s tým, že tým autom nepôjdem.“ „Keďže sa už jednalo aj o starší typ kamióna, tachograf bol prvej generácie. Je to technické zariadenie, ktoré už tiež nemusí pracovať tak, ako má. Technický stav kamióna bol by som povedal aj taký podpriemerný.“ 8.Výpovede svedkov H. a J. I. pred orgánmi činnými v trestnom konaní o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným podľa súdu prvej inštancie jednoznačne korešpondujú žalobnému nároku, ako ho predostrel žalobca v tomto (civilnom) konaní. Z uvedeného dôvodu je výpoveď svedka J. I. v konaní pred súdom zo dňa 10.9.2021 nedôveryhodná. Ohľadne poškodenia tachografu žalovaný žiadnym dôkazom nepreukázal, že by tachograf nefungoval správne. Toto tvrdenie zvolené ako procesná obrana žalovaného aj po predložení záznamu z tachografu za posledných 28 dní na pojednávaní konanom dňa 27.1.2023 je len v rovine subjektívneho tvrdenia žalovaného. Pokiaľ by žalovaný disponoval nejakým

dôkazom ohľadne týchto svojich tvrdení, týkajúcich sa tachografu nachádzajúceho sa vo vozidle ev. č. K. XXXXX v čase uloženia predmetnej pokuty, nič mu nebránilo takýto dôkaz predložiť. 9.Okresný súd zhrnul, že medzi stranami sporu tak vznikol právny vzťah z pôžičky, na základe čoho žalovanému vznikol záväzok vrátiť peňažné plnenie a tomu zodpovedajúce právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku do dohodnutej doby, t. j. do 8.10.2018, čo žalovaný nerozporoval, a keďže súd nemal v konaní preukázané, že by žalovaný dlžnú sumu uhradil, žalobnému návrhu žalobcu na zaplatenie istiny vo výške 2.300 eur vyhovel. 10.Súd prvej inštancie zdôraznil, že pri žalobe na plnenie podľa dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Žalovaný svoju obranu založil na poškodenom tachografe, ktorého nefunkčnosť však nebola preukázaná a tiež na svedeckej výpovedi svedka J. I. na pojednávaní konanom dňa 10.9.2021, ktorej účelovosť však bola listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v pripojenom vyšetrovacom spise preukázaná. Aj zo zabezpečeného prekladu protokolu rakúskej polície RL 2006/22/ EG zo dňa 18.9.2018 do slovenského jazyka vyplýva, že tachograf bol plne funkčný, nakoľko v príslušnej tabuľke: Tachograf - chybná funkcia tachografu (Tachograph - incorrect functioning of tachograph) nebolo zaznamenané žiadne porušenie, čomu korešponduje i výsledok neskoršej kontroly/skúšky uskutočnenej dňa 7.11.2018, ako i vyjadrenie samotného žalovaného, ktorý potvrdil, že pokuta vo výške 2.300 eur bola udelená jemu ako fyzickej osobe (nie spoločnosti exT s.r.o.). Tvrdenia žalovaného o nemožnosti zmeny výpovede svedkyne H. I. v tomto konaní z dôvodu jej vážnych zdravotných problémov zostali len v rovine v jeho nepreukázaných tvrdení, pričom hoci súd opakovane vyzval strany sporu na predloženie návrhov na vykonanie dokazovania, žalovaný takýto návrh na vykonanie dôkazu neoznačil, resp. z nepriaznivých zdravotných dôvodov na strane svedkyne nepožiadal o odročenie pojednávania za účelom vykonania tohto dôkazu.

11.Nakoľko žalovaný nesplnil svoj záväzok vrátiť pôžičku ani na výzvu (telefonickú urgenciu zo strany žalobcu a poskytnutie dodatočnej lehoty do 8.10.2018, tieto skutočnosti žalovaný nerozporoval), vznikol žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania pri omeškaní s platením peňažného dlhu podľa ustanovenia v spojení s ustanovením nariadenia Vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013 (výška úrokov bola 5 % + základná sadza ECB: 0,00 %), ktoré si uplatnil od 9.10.2018 do zaplatenia, preto okresný súd aj v tejto časti žalobného návrhu vyhovel.

12.O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol na základe ustanovenia a v spojení s tak, že žalobcovi, ktorý bol voči žalovanému úspešný v plnom rozsahu, priznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

13.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný a domáhal sa jeho zmeny v podobe zamietnutia žaloby v celom rozsahu. 14.Primárne zdôraznil, že prvostupňový súd dramatickým spôsobom poprel všetky svoje právne úvahy uvedené v pôvodnom rozsudku, ktorý bol krajským súdom zrušený. Je síce zrejmé, že je viazaný právnym názorom príslušného druhostupňového súdu, avšak je presvedčený, že uznesenie odvolacieho súdu nekritizovalo právne názory prvostupňového súdu, ale kritizovalo výlučne skutkový stav, ktorý bol zistený nedostatočne. Nie je mu preto známe, z akého dôvodu prvostupňový súd následne zmenil celú svoju právnu argumentáciu a už sa detailne nezaoberal tým, či bol skutočne uzatvorený dvojstranný právny úkon napriek tomu, že skutkový stav sa v tejto časti príliš nezmenil. 15.Podľa odvolateľa vykonané dôkazy nie sú dostatočné na vyslovenie právneho záveru, že zmluva o pôžičke vznikla a on je povinný vrátiť finančné prostriedky, ktoré mu vtedajší zamestnávateľ poskytol na zaplatenie pokuty. Naďalej dôrazne odmieta, že by mal vedomosť o skutočnosti, že mu žalobca poskytuje finančné prostriedky vo výške 2.300 eur ako pôžičku. Pre právny úkon, na základe ktorého vznikajú záväzkovoprávne vzťahy je typické, že musí ísť nevyhnutne o dvojstranný právny úkon - zmluvu. Uzavretie zmluvy vyžaduje prejav vôle dvoch strán, ktoré majú záujem vstúpiť do synalagmatického vzťahu kedy právu veriteľa zodpovedá povinnosť dlžníka. Keďže vôľu možno definovať ako vnútorný vzťah osoby k určitému následku, je zjavné, že v tomto konaní mala byť dôsledne preukázaná subjektívna stránka mojej osoby zmluvu o pôžičke uzavrieť. 16.Žalobca však neuniesol o vzniku zmluvy o pôžičke dôkazné bremeno. Z vykonaného dokazovania totiž nevyplýva, že by bol uzavretý dvojstranný právny úkon. Pripustením opaku by viedlo k záveru ad absurdum, nakoľko by zaslaním akýchkoľvek peňažných prostriedkov s úmyslom zasielajúcej osoby

uzavrieť zmluvu o pôžičke a prevzatím týchto peňažných prostriedkov, došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke. 17.Pokiaľ prvostupňový súd vyvodzuje vznik dvojstranného právneho úkonu - zmluvy o pôžičke z výpovedí svedkov H. I. a J. I. z prípravného konania v trestnom konaní, vôbec neprihliada na tú skutočnosť, že svedok J. I. vypovedal pod prísahou aj v konaní pred súdom, kde nepotvrdil, že by išlo o pôžičku zo strany žalobcu. Uviedol pritom napríklad, že aj on dostal v minulosti peňažné prostriedky od žalobcu na zaplatenie pokuty pri výkone pracovnej činnosti pre spoločnosť žalobcu a tieto prostriedky následne žalobca od neho nežiadal. Prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku konštatuje, že výpoveď svedka I. pred súdom je nedôveryhodná, nakoľko pred orgánmi činnými v trestnom konaní vypovedal, keď bol ešte zamestnancom v spoločnosti žalobcu spôsobom, ktorý viac korešponduje s tvrdeniami žalobcu. Uvedený záver prvostupňového súdu sa javí ako nelogický a absolútne nedostatočný pre odôvodnenie uprednostnenia určitého dôkazu z hľadiska vierohodnosti. Výpoveď svedka I. v trestnom konaní musí byť logicky považovaná za menej objektívnu, nakoľko v tom čase bol zamestnancom spoločnosti žalobcu. Je pravdepodobné a aj do istej miery pochopiteľné, že svedok mohol mať v tom čase tendenciu pomôcť žalobcovi, nakoľko pre jeho spoločnosť vykonával závislú činnosť, od ktorej v tom čase záviselo jeho živobytie. Po ukončení pracovného pomeru so zamestnávateľom - spoločnosťou žalobcu sa jednoznačne javí, že jeho výpoveď môže byť značne objektívnejšia a presnejšia, nakoľko sa už nemusí obávať o zachovanie dobrých vzťahov so svojím zamestnávateľom. 18.Záverom zotrval na svojich vyjadreniach ohľadne tachografu, t. j. že kontrola tachografu na predmetnom nákladnom vozidle bola vykonaná až s neprimeraným časovým odstupom, pričom mu žalobca neumožnil zúčastniť sa tejto kontroly napriek mojej výslovnej žiadosti. Takéto konanie žalobcu vyvoláva minimálne pochybnosti o dôvodoch takéhoto postupu z jeho strany. Pochybnosti o technickej spôsobilosti tachografu vyplývajú aj z výpovede svedka I. pred prvostupňovým súdom, ktorý sa vyjadril, že mal vedomosť o tom, že určité problémy s predmetným tachografom mali aj iné osoby, pretože dlhodobo nepracovali štandardným spôsobom.

19.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť. 20.Zdôtraznil, že okresný súd sa v odôvodnení rozhodnutia jednoznačne vysporiadal s námietkou odvolacieho súdu. Svedok I. pred orgánmi OČTK po poučení o následkoch krivej výpovede ešte v rámci trestného konania jasne vypovedal v prospech nároku vtedy poškodeného, teraz žalobcu. V danom čase ako ani nikdy potom pán svedok I. ako aj žalovaný nenamietali, že by mala byť jeho výpoveď motivovaná osobnou zášťou k osobe žalovaného. Vierohodnosti tejto výpovede pred OČTK pridáva aj výpoveď ďalšej svedkyne pani I., ktorá sa viac menej skutkovo zhoduje s prvou výpoveďou svedka pána I.. Obrana žalovaného bola založená iba na skutočnosti, že svedok pán I. je zamestnancom žalobcu, a teda podľa jeho úvahy automaticky musel klamať v neprospech žalovaného a tvrdiť skutočnosti v prospech žalobcu - zamestnávateľa, čo je absurdná myšlienková konštrukcia. Svedok I. svoju výpoveď zmenil v prospech žalovaného t. j. ľudovo povedané "úplne otočil" až v momente, keď svedok I. bol v priznanom konflikte so žalobcom. Z logického ako aj právneho hľadiska jasne vyplýva, že výpoveď, ktorú svedok pán I. učinil ako prvú po poučení o následkoch krivej výpovede pred orgánmi OČTK ešte v rámci trestného konania, je omnoho dôveryhodnejšia nakoľko v danom čase nemal konflikt ani s jednou stranou sporu a jeho prvotnú výpoveď potvrdzujú aj dodatočne vykonané dôkazy a taktiež sa táto jeho výpoveď skutkovo zhodovala s výpoveďou svedkyne I., ktorá svoju výpoveď nezmenila ani dodatočne potom ako tiež ukončila pracovný pomer s firmou žalobcu. 21.Podľa žalobcu opomína žalovaný, že prvostupňový súd tým, že v pôvodnom rozhodnutí nepracoval s určitými dôležitými dôkazmi (bez vysvetlenia prečo sa tak stalo), dospel aj k zlému právnemu záveru, čo napravil dodatočným vykonaním dôkazov a vo svetle nových preukázaných skutočností dospel k záveru, že opodstatnenosť žalobného návrhu je potvrdená. Žalovaný pritom očividne opomína skutočnosť, že to bol on, kto kontaktoval žalobcu s prosbou o finančné prostriedky, nie naopak. Ďalej opomína, že bol pri tom keď mu doniesli peniaze manželia I., pričom vedel, že sú od žalobcu, nenamietal, aby sa použili na zaplatenie jemu t. j. žalovanému vystavenej pokuty. Z výpovede svedkov vyplýva, že peniaze boli odovzdané priamo jemu a použil ich na zaplatenie pokuty, čiže dobrovoľne dané prostriedky prijal. Žalovaný iba vytrháva určité úryvky z výpovedí, ktoré sa mu hodia. Svedkyňa pani I. jednoznačne potvrdila, že sa žalovaný so žalobcom bavili o vrátení peňažných prostriedkov, a že sa aj dohodli na vrátení daných peňazí zo strany žalovaného (doplnenie trestného oznámenia zo dňa 6.11.2018). Podľa názoru žalovaného prezentovaného skrz naskrz odvolaním je v poriadku konanie spočívajúce v požiadaní o peňažné prostriedky na úhradu sankcie za svoje pochybenia od cudzej osoby mimo blízkeho vzťahu kamarátskeho alebo rodinného, ktorá v dobrej viere bezproblémového vrátenia finančné prostriedky poskytne, avšak odmieta danú hotovosť vrátiť, pričom vôbec nerozporuje, že dané

peniaze slobodne prijala. Žalovaný v priebehu konania nepreukázal, že jeho inteligenčný kvocient je pod hranicou, pod ktorou človek svojmu zámernému konaniu nevie priradiť adekvátny následok, ako ani nepreukázal, že jeho psychické zdravie je v takom zlom stave, že by si neuvedomoval následky svojho konania. 22.Napokon, žalobca jasne preukázal správnosť fungovania tachografu, ako aj skutočnosť, že do tachografu nebolo následne zasahované a taktiež, že v čase kontroly políciou Rakúskej republiky tachograf pracoval správne o čom svedčí číslo 0 v kolónke tachograf v predloženom zázname. Funkčnosť tachografu taktiež možno vyvodiť z následného deja po zaplatení pokuty, kedy príslušníci rakúskej polície po zaplatení pokuty nemali problém aby kamión pokračoval ďalej v ceste. V prípade poškodeného tachografu by takýto postup nebol možný, čo zhodnotil aj súd v odôvodnení napádaného rozsudku.

23.V reakcii na predmetné vyjadrenie žalovaný v písomnom stanovisku uviedol, že p. I. utrpela v januári 2022 mozgovú príhodu a podľa vyjadrenia jej manžela miera funkčného poškodenia menovanej nedovolila návštevu orgánov OČTK, aby uviedla informácie na pravú mieru. Vzhľadom na rozsah neurodegeneratívnych porúch toto zrejme nebude nikdy možné. Pán I., napriek zdravotným problémom jeho manželky, uviedol veci na pravú mieru približne štyri mesiace po prudkej zmene manželkinho zdravotného stavu bez akéhokoľvek zásahu žalovaného. Žalovaný predpokladá, že k precitnutiu svedka došlo po obdržaní výpovede zo strany žalobcu, na koľko býva dobrým zvykom, že žalobca neoprávnene kráti mzdy všetkým svojím prepusteným zamestnancom. Vierohodnosť tvrdenia, že p. I. v piatom mesiaci 2022 nebola schopná zmeniť výpoveď, môže potvrdiť jedine relevantné lekárske potvrdenie, ktoré podľa všetkého majú manželia I. k dispozícii.

24.Napokon v poslednom vyjadrení žalobca zotrval na svojich predchádzajúcich písomných podaniach. 25.Dodal, že úmysle svedkyne I. zmeniť výpoveď hovorí iba samotný žalovaný a nikto iný, ničím tento zámer nepodkladá. Ďalší veľmi dôležitý fakt je, že keby aj zmenila výpoveď, súd by musel skúmať, prečo k takémuto obratu došlo a či vôbec bude prihliadať na takúto výpoveď, nakoľko skutočnosť, že svedok poskytne dve protichodné výpovede pod prísahou, je viac ako podozrivá. Preto presvedčenie žalovaného o tom, že keby pani I. zmenila svoju výpoveď a tým pádom by súd opomenul všetky ostatné listinné dôkazy ako aj predchádzajúce výpovede a vyhlásenia jednotlivých svedkov hovoriace v prospech žalobcu a rozhodol by v prospech žalovaného, je mylné.

26.Krajský súd ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu ( ), v zákonom stanovenej lehote ( ), preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení – 380 a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa v spojení s a a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny podľa .

27.Odvolacia argumentácia založená na tvrdení o nesprávnosti napadnutého rozhodnutia danej tým, že okresný súd „dramatickým spôsobom poprel všetky právne úvahy“, neobstojí. Ako náležite argumentuje žalobca (bod 31 tohto odôvodnenia), postup okresného súdu bol vedený/predurčený tým, že odstraňoval nedostatky (v procese dokazovania) vytknuté skorším kasačným rozhodnutím odvolacieho súdu. Následne, pokiaľ po doplnení dokazovania a jeho vyhodnotení dospel okresný súd k právnemu záveru odlišnému od pôvodného rozhodnutia, nedostal sa tým do rozporu s relevantnou procesnou normou upravujúcou sporové súdne konanie. Inými slovami, zmena právneho posúdenia (samozrejme náležite odôvodnená) je v súvislosti s uplatnením riadneho opravného prostriedku „štandardným“ javom (v rámci/ medziach zákona).

28.Nadväzne platí, že v osobitostiach súdenej veci bolo/je (s ohľadom na klasický stav tvrdenia žalobcu proti tvrdeniu žalovaného) zásadnou procesnou otázkou/okolnosťou vyhodnotenie rozporu vo výpovediach svedka I.. 29.Žalovaný v tejto spojitosti (pochopiteľne) favorizuje neskoršiu výpoveď označeného svedka (vyznievajúcu v prospech žalovaného), pričom za určujúci nedostatok (skoršej) výpovede menovaného svedka uskutočnenej pred orgánmi činnými v trestnom konaní (t.j. pod hrozbou stíhania za krivú výpoveď) považuje to, že svedok bol (v danom čase) v pozícii zamestnanca žalobcu. Odvolací súd na tomto mieste považuje za potrebné uviesť, že automaticky (bez ďalšieho) nie je možné vylúčiť hodnovernosť výpovede (vyznačujúcej sa konkrétnosťou a vnútornou nerozpornosťou) zamestnanca v trestnom konaní (týkajúcom sa jeho zamestnávateľa). Súčasne žalovaný opomína, že v čase, keď

svedok I. učinil svoj výpoveď (preferovanú žalovaným) pred súdom, bola jeho manželka v súdnom spore so žalobcom (o doplatok mzdy) a žalovaný v konflikte so žalobcom (ktorý a neho „mal poslať políciu, lebo vyťahoval naftu z áut“), čo, na rozdiel od vyššie označeného vzťahu zamestnanec – zamestnávateľ, indikuje výraznejšou mierou dôvody (možnej) nehodnovernosti (takejto) svedeckej výpovede.

30.Odhliadnuc od konštatovaného platí, že za danej procesnej situácie, je potrebné výsledky dokazovania posúdiť komplexne (vo vzájomných súvislostiach). 31.Rozvinúc opísané je náležitou úvaha okresného súdu o unesení dôkazného bremena žalobcom, nakoľko záver súdu prvej inštancie sa neopiera len o predmetnú (skoršiu) výpoveď svedka I., ale o logické súvislosti vyplývajúce z celého procesu dokazovania a vyznievajúce vo svojom súhrne v prospech tvrdení žalujúcej strany (o vzniku zmluvy o pôžičke). Listinné dôkazy totiž s dostatočnou istotou preukazujú, že pokuta (na úhradu ktorej boli finančné prostriedky poskytnuté) bola udelená práve a len žalovanému (nie „firme“ žalobcu, k čomu by podľa žalovaného došlo, keby policajti skúmali ďalej) za porušenie predpisov (o povinnom odpočinku vodiča), čo značne oslabuje procesnú obranu/pozíciu žalovaného založenú na tvrdení, že malo ísť o „pokutu firme“, nie o pôžičku. Obdobne predostreté listinné dôkazy vyvracajú (druhý zásadný) argument žalovaného o nefunkčnosti tachografu v rozhodnej dobe.

32.Rozoberané úvahy tak viedli odvolací súd k vysloveniu vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku. 33.Nadväzne, potvrdenie posudzovaného rozhodnutia v meritórnej časti, od ktorej je výrok o trovách konania priamo závislý, zakladá vecnú správnosť aj dotknutého bezprostredne podmieneného výroku o nároku na náhradu trov.

34.O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s a . Odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane/žalobcovi odvolacie trovy v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník súdu prvej inštancie.

35.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é dovolanie z dôvodov vymedzených v a . Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v .