Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_52Ek-2155-2021.pdf
PDF · 87.52 KB
Case nature
Subarea
52Ek/2155/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 35 776 005, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., D. E. XXXX/X, XXX XX C., právne zast. JUDr. Vladimír Milas, advokátom, so sídlom Masarykova č. 13, 090 01 Prešov, IČO: 37 944 851, o vymoženie 5.197,51 eur s príslušenstvom, vedenou súdnou exekútorkou JUDr. Vierou Lesňákovou so sídlom exekútorského úradu Poprad, Nám. Sv. Egídia č. 95, o sťažnosti povinného proti uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. 52Ek/2155/2021 zo dňa 15.08.2022, takto
rozhodol:
1. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2155/2021 zo dňa 15.08.2022 z r u š u j e.
2. Povinnému sa nárok na náhradu trov konania o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52Ek/2155/2021 zo dňa 15.08.2022 n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdu dňa 12.06.2021 domáhal od povinného vymoženia peňažnej pohľadávky vo výške 5.197,51 eur na základe exekučného titulu – platobného výmeru č. 1098/97/c vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 26.06.1997, vykonateľným dňa 07.08.1997 a platobným výmerom č.k. PV 701/03051/2007 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 11.02.2008, vykonateľným dňa 27.03.2008. Okresný súd vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie dňa 01.07.2021 pod č. F.: G.:H.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Vieru Lesňákovú, so sídlom exekútorského úradu Nám.sv. Egdia č. 95, Poprad.
2. Uznesením sp. zn. 52Ek/2155/2021 zo dňa 15.08.2022 súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. Dôvodom podaného návrhu zo strany povinného bola jednak vznesená námietka premlčania jednotlivých nárokov z exekučných titulov, ako aj vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Predmetné uznesenie súd (v osobe vyššieho súdneho úradníka) odôvodnil tým, že uznesením Krajského súdu v Košiciach dňa 25.02.1998 sp. zn. 2K/95/97 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 2003.1998 a uznesením Krajského súdu v Košiciach sp zn. 2K/95/1997 zo dňa 28.07.203 bol konkurz na majetok povinného zrušený, pričom uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.09.2003. Súd k námietke povinného o vyhlásenom konkurze na jeho majetok poukázal na tú skutočnosť, že vyhlásený konkurz bol voči povinnému zrušený vyššie uvedeným uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28.07.2003. Zákon o konkurze a vyrovnaní v ust. § 44 až 45 upravuje účinky zrušenia konkurzu vo vzťahu k osobe dlžníka, pričom jedným z týchto účinkov je aj zánikov účinkov vyhlásenia konkurzu uvedených v us. § 14. Pre posudzované konanie má pritom význam ust. § 14 ods. 1 písm. e) zákona o konkurze a vyrovnaní, podľa ktorého pre pohľadávku proti úpadcovi nemožno nariadiť výkon rozhodnutia postihujúci majetok patriaci do podstaty ani nadobudnúť na ňom právo na oddelené uspokojenie. Účinky citovaného ustanovenia § 14 ods. 1 písm. e) zanikli zrušením
konkurzu voči povinnému. Po zrušení konkurzu neupokojená pohľadávka veriteľa nezanikla a bolo a je ju možné vymáhať v exekučnom konaní. K námietke povinného týkajúcej sa premlčania nároku vyplývajúceho z exekučného titulu súd uviedol, že konanie vedené na tunajšom súde bolo začaté v zmysle ust. § 9 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, čo znamená, že pohľadávka vymáhaná v tomto konaní bola už vymáhaná v minulosti v exekúcii a došlo k jej zastaveniu „ex lege“ (zo zákona). K námietke premlčania vznesenej povinným súd uviedol, že vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká, ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá (ak namietne premlčanie), pričom pohľadávka sa premlčí uplynutím premlčacej doby. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení sa právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, t.j odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu. Exekučný titul – platobný výmere č. 1098/97/c nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.1997. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 31.07.1997. Pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 2Er/1879/2007 bolo začaté dňa 03.10.2007 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z oprávnených predloženého upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn, EX 1513(2007 má súd za preukázané, že pôvodná exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr MVDr. Pavlom Kovaľom bola zastavená v zmysle ust. 2 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní tz. uplynutím rozhodnej doby – (doba 5 rokov počas ktorých nedošlo k vymoženiu pohľadávky) a exekučné konanie bolo skončené dourčením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu dňa 14.06.2020. Exekučný titul – platobný výmer č.. PV 701/03051/2007 nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2008. Premlčacia lehota začala plynúť dňa 12.03.2008. Pôvodné exekučné konanie vedené Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 23 Er/1310/2008 bolo začaté dňa 24.04.2008 doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi. Z oprávneným predloženého upovedomenia o zastavení starej exekúcie sp. zn. EX/505/2008 má súd za preukázané, že pôvodná exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr MVDr. Pavlom Kovľom bola zastavená v zmysle ust. § 2 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučné konaní t.z.. uplynutím rozhodnej dobe (doba 5 rokov počas ktorých nedošlo k vymoženiu pohľadávky) a exekučné konanie bolo skončené dourčením upovedomenia o zastavení starej exekúcie súdu dňa 23.06.2020. Súd poukázal na ust. § 9 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní, v zmysle l ktorého sa pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok, a to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. V tomto exekučnom konaní opätovný návrh na vykonanie exekúcie bol v zmysle ust. § 9 ods. 1 zákona o ukončení niektorých exekučných konaní doručený súdu dňa 12.062021 pričom dourčením opätovného návrhu na vykonanie exekúcie sa začalo exekučné konanie.
3. Proti uvedenému uzneseniu podal povinný v zákonnom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú odôvodni tým, že exekučné konanie je vedené na základe dvoch exekučných titulov a to: A) platobného výmeru 1098/97/c vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 26.06.1997 vykonateľný dňa 07.08.1997. V prípade tohto exekučného titulu sa podľa odôvodnenia predmetného uznesenia exekučné konanie v pôvodnej exekúcii vedenej Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 3Er/1879/2007 začalo dňa 03.10.2007, teda po 10 rokoch od právoplatnosti. Súd uvádza, že vymáhateľnosť judikovanej pohľadávky zaniká ak je premlčaná a ak sa povinný premlčania dovolá (ak namietne premlčanie) pričom sa pohľadávka premlčí uplynutím premlčacej doby. V zmysle ust. § 21 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení sa právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosť zaplatiť poistné t.j. odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu. B) platobného výmeru č. PV 701/03051/2007 vydaný Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou dňa 11.02.2008 vykonateľným dňa 27.03.2008. Exekučný titul – Platobný výmer č. 1098/97/c vydaný Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 26.06.1997 sa stal právoplatným dňa 30.07.1997 a stal sa vykonateľným dňa 07.08.1997, premlčacia doba začala plynúť dňa 31.07.1997. Pôvodné exekučné konanie bolo začaté dňa 03.10.2007. Teda medzi právoplatnosťou exekučného titulu v roku 1997 a začatím exekúcie v roku 2007 v pôvodnom exekučnom konaní márne uplynula zákonom predpísaná trojročná premlčacia doba práva vymáhať poistné. Uvedené právo vymáhať poistné považujú za premlčané a jeho premlčania sa účinne dovolávajú. Ust § 9 ods. 2 zákona o ukončení niektorých exekučné konaní uvádza, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa po ukončení exekučného konania podľa tohto zákona nepremlčí skôr, ako uplynie jeden rok, to platí rovnako, ak osobitný predpis umožňuje nariadiť výkon rozhodnutia do určitej doby. Inak povedané, ak by príslušná zdravotná poisťovňa stihla u exekútora uplatniť právo na zaplatenie neuhradeného poistného v spomínanej trojročnej dobe, potom premlčacia doba by počas
exekučného konania neuplynula a k neuplynutej časti premlčacej doby sa po skončení exekúcie prirátal jeden rok, lenže v tomto prípade márne uplynula premlčacia doba už pred podaním návrhu v pôvodnom konaní. Podľa uvedeného platí, že pohľadávka vymáhaná v starej exekúcii sa nepremlčí skôr ako uplynie jeden rok to znamená, že k pôvodnej premlčacej dobe, jej neuplynutému zvyšku ku dňu začatia exekúcie sa pripočíta jeden rok Uvedené nemôže platiť pre už uplynuté premlčacie doby (uplynuté už pred účinnosťou zákona o ukončení niektorých exekučných konaní). Je vylúčené, aby opätovným návrhom na základe pôvodného exekučného titulu, zanikli účinky jeho premlčania, ktoré nastali skôr, ako bol podaný návrh na vykonanie exekúcie. Právo vymáhať poistné, úrok z omeškania a úhradu za zdravotnú starostlivosť premlčí uplynutím troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o uložení povinnosti zaplatiť poistné, t.j. odo dňa nadobudnutia právoplatnosti exekučného titulu. V tomto prípade ak exekučný titul – platobný výmer č. 1098/97/c nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.997 premlčacia doba začala plynúť 31.07.1997. Podľa názoru povinného sa v tomto prípade právo už premlčalo – premlčacia doba určená na vymáhanie nároku uplynula už pred podaním prvotného návrhu v roku 2007, pretože právoplatnosť nastala v roku 1997 a návrh bol podaný v roku 2007.
4. Oprávnený sa k sťažnosti povinného vyjadril listom zo dňa 26.10.2022 a to stručným odkazom na svoje prechádzajúce vyjadrenie k návrhu na zastavenie exekúcie.
5. Podľa § 200 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 239 ods. 1 a 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
9. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
10. Podľa § 250 ods. 2 CSP ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení; v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
12. Podľa § 234 ods. 2 CSP ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť povinného je dôvodná. Súd má za to, že rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka nie je v súlade s ustanovením § 220 CSP, keď povinnosťou súdu je v písomnom vyhotovení rozhodnutia mimo iného uviesť výrok, odôvodnenie, poučenie o odvolaní (sťažnosti), tiež jasne, výstižne a presvedčivo odôvodniť výrok rozhodnutia. Pokiaľ súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie, musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré
by mohli odôvodniť zastavenie exekúcie, príp. ktoré by mohli brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré neodôvodňujú zastavenie exekúcie. Takýto postup z rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka nevyplýva, keď v rámci odôvodnenia sa vysporiadal iba s argumentáciou ohľadom vyhláseného konkurzu na majetok povinného a oprávnenosťou viesť exekučné konanie po zrušení konkurzu. S obranou povinného o premlčaní pohľadávky sa však vyšší súdny úradník riadne nevysporiadal. Pokiaľ povinný vznesenie námietku premlčania, súd nemôže jeho obranu odbiť konštatovaním, že exekučné konanie sa začalo na základe opätovného návrhu na vykonanie exekúcie a oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie v zmysle § 9 ods. 1 a nasl. Takéto odôvodnenie nedáva dostatočnú odpoveď na otázku predloženú povinným. Inak povedené ak povinný namieta premlčanie jednotlivých nárokov z exekučných titulov a to s poukazom na právnu úpravu zákon č. 274/1994 Z.z., zákona čl. 461/2003 resp. zákona č. 580/2004 Z.z. z zdravotnom poistní, na túto námietku nemožno odpovedať len konštatáciou, že oprávnený podal opätovný návrh na vykonanie exekúcie. V danej veci z príslušného odôvodnenia tak nie je exekučnému súdu zrejmé, na základe akej právnej argumentácie dospel vyšší súdny úradník k záveru, že nárok z exekučných titulov nie nie je premlčaný. Tu treba zdôrazniť, že pri každej námietke premlčania by mal súd zodpovedať minimálne tri základne otázky, a to aká je v danej veci premlčania doba uplatňovaného práva, kedy začala plynúť a kedy skončila. Iba riadnym zodpovedaním týchto otázok sa dá zodpovedať, či táto námietka je alebo nie je relevantná. V danej veci vyššie uvedené bohužiaľ nebolo naplnené. Keďže aj táto ďalšia obrana povinného je relevantná, nakoľko ovplyvňuje rozsah dôvodnosti exekúcie, nevysporiadaním sa s touto otázkou riadne (zrozumiteľným spôsobom vysvetlené, z akých dôvodov je alebo nie je námietka povinného o premlčaní správna) vyšší súdny úradník zaťažil svoje rozhodnutie vadou a porušil právo povinného na spravodlivý súdny proces spočívajúci v riadnom odôvodnení súdneho rozhodnutia.
14. Aj pre rozhodovanie o dôvodnosti exekúcie platí princíp riadneho presvedčivého a zákonného odvodnenia tak ako to vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP. Požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia súdu je splnená tým, že z jeho rozhodnutia je zrejmý podstatný a výstižne interpretovaný myšlienkový postup (tzv. podstatné úvahy), ktorý súd viedol k záveru vyslovenému v enunciáte (výroku) rozhodnutia. Súd sa preto v odôvodnení rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky zistené skutočnosti, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Výrok rozhodnutia musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Tieto požiadavky riadneho odôvodnenia napadnuté uznesenie nespĺňa pre absenciu podstatných úvah, ktoré ho k vydaniu uznesenia viedli. t. j. z odôvodnenia nie je zrejmé, prečo na základe akých dôvodov nepovažoval vyšší súdny úradník obranu povinného o premlčaní pohľadávky za relevantnú.
15. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatkov dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia, keďže jednak orgán rozhodujúci o opravnom prostriedku nemôže preskúmať správnosť právnej argumentácie (právny omyl), nakoľko sa ani objektívne nedá zistiť, čím sa orgán vydávajúci napadnuté uznesenie riadil a jednak súd týmto procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, t. j. porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.
16. Preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia a napadnuté uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 52EK/2155/2021 zo dňa 15.08.2022 zrušil. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude opätovne preskúmať návrh povinného na zastavenie exekúcie a jeho dôvody (všetky relevantné námietky povinného vrátane vznesených v sťažnostnom konaní vo väzbe na koncentračnú zásadu) a svoje rozhodnutie riadne odôvodniť v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP, pričom v novom rozhodnutí uvedie všetky do úvahy prichádzajúce právne podstatné dôvody návrhu povinného, ich relevantnosť, resp. nerelevantnosť riadne právne vyargumentuje s tým, že výsledky argumentácie uvedie v záveroch odôvodnenia tak, aby tieto závery korešpondovali s výrokom nového rozhodnutia.
17. O trovách sťažnostného konania súd prvej inštancie rozhodoval s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 199d ods. 2 Exekučného poriadku. Pretože súd prvej inštancie sťažnosti povinného vyhovel, nárok na náhradu trov konania o sťažnosti by sťažnostný súd priznal povinnému ako úspešnej strane. Nakoľko však z exekučného spisu vyplýva, že si povinný žiadne trovy v súvislosti s konaním
o sťažnosti povinného neuplatnil, súd v slade s princípom uvedeným v článku 17 CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol tak, že povinnému náhradu trov konania o sťažnosti nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).