Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_19C-54-2018.pdf
PDF · 94.92 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/54/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: BYTOKOMPLET, s.r.o., IČO: 35 698 845, Kamenárska 18, Bratislava, zast.: JUDr. Rudolf Mičieta, advokát v Bratislave, proti žalovaným: 1. F. X., nar. XX.XX.XXXX, P. A. E. XX, zast.: B. X., nar. XX.XX.XXXX, P. A. E. XX, 2. G.. L. O., nar. XX.XX.XXXX, P. XXXX/X, P., 3. S. W., nar. XX.XX.XXXX, O., H., Č. H., o 2.693,50 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Konanie o zaplatenie 2.693,50 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.06.2018 do zaplatenia sa voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavuje z dôvodu späťvzatia žaloby.
II. Žalovaný v 1. rade je povinný do troch dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 2.693,50 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 01.06.2018 do zaplatenia.
III. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu 100 % trov konania.
IV. Žalovaným v 2. a 3. rade sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou dňa 22.06.2018 domáhal voči žalovaným zaplatenia sumy uvedenej vo výroku. Svoj nárok odôvodnil tým, že ako správca bytového domu, v ktorom sa nachádza byt zdedený žalovanými po smrti jeho pôvodného vlastníka, vyúčtoval za obdobie 3/2015 až 6/2018 nedoplatok z nezaplatených zálohových platieb, ktorý žalovaní neuhradili. Vzhľadom na to, že po ukončení dedičského konania, ktoré prebiehalo po podaní žaloby, sa jediným dedičom stal žalovaný v 1. rade, žalobca vzal žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade späť.
2. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. Byt užíval od októbra 2008 brat jeho nebohého otca, žalovaný v 2. rade, ktorý vymenil zámky, čím znemožnil žalovanému v 1. rade vstup do bytu. Žalovaný v 2. rade prestal uskutočňovať úhrady za byt od marca 2015, no žalovaný v 1. rade sa do bytu nevedel dostať ani v októbri 2019, keď získal osvedčenie o dedičstve. Za byt by mal platiť ten, kto ho užíval.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku; ďalej len „CSP“), ktoré sa konalo vzhľadom na späťvzatie žaloby voči žalovaným v 2. a 3. rade už len v prítomnosti žalobcu a žalovaného v 1. rade.
A. Skutkový stav
4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise: sumárna analýza platieb (č. l. 3 a 4), zmluva o výkone správy (č. l. 5 až 7), predpisy (č. l. 8 až 12), vyúčtovania (č. l. 13 až 20), osvedčenie o dedičstve (č. l. 108 až 111), zmluva o výkone správy (č. l. 127 až 134), výpisy z LV (č. l. 135 až 146) a na základe nich v spojení skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné (§ 151 CSP) ustálil tento skutkový stav:
5. Žalovaný je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa v bytovom dome na Q. XX v Bratislave, a ktorý nadobudol na základe právoplatného osvedčenia o dedičstve z XX.XX.XXXX, sp. zn. XXD/XXXX/XXXX, Dnot XX/XX, po poručiteľovi - svojom otcovi G.. T. O., zomrelom dňa XX.XX.XXXX (výpisy z LV; č. l. XXX až XXX; osvedčenie o dedičstva č. l. 108 až 111).
6. Žalobca ako správca bytu (zmluva o výkone správy, č. l. 5 až 7) predpísal za užívanie bytu mesačné „zálohové platby“ vrátane „fondu opráv a údržby“ od 01.03.2015 v sume 36,53 €, od 01.06.2015 v sume 36,57 €, od 01.01.2016 v sume 39,64 €, od 01.06.2017 v sume 77,41 € a od 01.07.2017 v sume 75,51 € (predpisy, č. l. 8 až 12) a spolu s vyúčtovanými nákladmi spojenými s užívaním bytu za obdobie 01.01.2014 do 31.12.2017 (vyúčtovania, č. l. 13 až 20), vypočítal za obdobie od 03/15 do 06/18 celkový nedoplatok v sume 2.693,50 € (sumárna analýza platieb, č. l. 3 a 4). Správnosť týchto výpočtov nebola sporná.
7. Nebolo sporné, že do roku marca 2015 užíval dotknutý byt žalovaný v 2. rade (L. O.).
8. Súd nevykonal dokazovanie žalobcom navrhovaným emailom odoslaným žalovanému v 1. rade, ktorým chcel preukázať vedomosť žalovaného v 1. rade o tomto spore, pretože táto okolnosť nebola pre rozhodnutie vo veci podstatná (pozri časť B nižšie). Zároveň súd nepovažoval za potrebné vykonávať dokazovanie vyžiadaním listinných dôkazov od žalobcu podľa návrhu žalovaného v 1. rade v podstate z rovnakého dôvodu. Žalobca predovšetkým tvrdil, že medzi ním a žalovaným v 2. rade (L. O.) neboli uzavreté žiadne zmluvy, takže potom ani neprichádza do úvahy, aby súd žalobcu zaväzoval na predloženie takýchto zmlúv. Okrem toho tieto návrhy žalovaného v 1. rade vrátane návrhu na predloženie všetkých „písomností a upomienok“ boli zjavne nadbytočné, pretože ich požadoval predložiť v súvislosti s tvrdením, že dotknutý byt užíval neprávom žalovaný v 2. rade. Táto okolnosť ale nebola sporná (hoci pre rozhodnutie veci nebola ani významná). Podobne to platí aj pre vyúčtovacie faktúry, ktorými sa malo preukázať, že byt užíval L. O.. Ako bude vysvetlené nižšie, to, že dotknutý byt užívala tretia osoba, nemá vplyv na povinnosť vlastníka platiť mesačne preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za služby spojené s užívaním bytu.
B. Právne posúdenie
9. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za služby spojené s užívaním bytu vrátane poplatku za výkon správy za obdobie od 3/2015 do 6/2018.
10. Žalobca si svoj nárok pôvodne uplatňoval proti všetkých trom žalovaným ako potenciálnym dedičom pôvodného vlastníka dotknutého bytu. Súd uznesením zo 17.12.2018 prerušil konanie až do právoplatného ukončenia dedičského konania po tomto vlastníkovi, ktoré sa viedlo na Okresnom súd Bratislava III pod sp. zn. 30D/1021/2008. Keďže toto konanie bolo právoplatne skončené vydaním osvedčenia o dedičstve, na základe ktorého sa jediným dedičom pôvodného vlastníka stal žalovaný v 1. rade, žalobca podaním z 15.11.2019 navrhol pokračovať v konaní len s týmto žalovaným a svoju žalobu voči žalovaným v 2. a 3. rade vzal späť. Vzhľadom na to, že žaloba bola vzatá späť vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade pred prvým pojednávaním, súhlas žalovaných nie potrebný (§ 146 ods. 1 CSP). Zároveň v danej veci nejde o prípad uvedený v § 146 ods. 2 CSP, v dôsledku čoho boli splnené všetky podmienky na zastavenie konania podľa § 145 ods. 1 CSP, a súd preto konanie o žalobe voči žalovaným v 2. a 3. rade zastavil.
11. Fond prevádzky, údržby a opráv predstavuje súbor prostriedkov, ktorý je majetkom vlastníkov bytov a nebytových priestorov, spravuje ho správca bytového domu (§ 8 ods. 3 zákona o bytoch) a jeho účelom je zabezpečiť prevádzku, údržbu a opravy v bytovom dome [§ 8a ods. 1 písm. a) v spojení s § 2 ods. 8 až 10 zákona o bytoch]. Fond prevádzky, údržby a opráv sa tvorí preddavkovými platbami, ktoré sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome spravovanom správcom povinní poukazovať v súlade
so zmluvou o výkone správy mesačne vopred (§ 10 ods. 1 zákona o bytoch). Podobne je o aj v prípade súboru prostriedkov získaných z úhrad za plnenia spojené s užívaním bytu. Okrem služieb a prác, ktoré vlastník bytu a nebytového priestoru v dome uhrádza priamo dodávateľovi (§ 7b ods. 1 zákona o bytoch) sa za plnenie spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru podľa § 10 ods. 6 zákona o bytoch považuje najmä osvetlenie spoločných častí domu, odvoz odpadov, čistenie žúmp, užívanie výťahov, upratovanie, dodávka tepla a teplej vody, dodávka vody od vodárenských spoločností a odvádzanie odpadových vôd (ďalej len „úhrady za plnenia“). Zákon o bytoch bližšie nespresňuje povahu úhrad za plnenia, no z toho, že úhrady sa majú platiť „mesačne vopred“ vyplýva, že ide o formu zálohových (preddavkových) platieb. Tomu napovedá aj druhá veta § 10 ods. 6 zákona o bytoch, ktorá predpokladá ich rozúčtovanie. Tak, ako to je v prípade fondu prevádzky, údržby a opráv, je úlohou správcu bytového domu, aby ich spravoval [§ 8a ods. 1 písm. d) zákona o bytoch]. Správca je povinný podľa § 8b ods. 1 písm. e) zákona o bytoch sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opravy a podľa § 8a ods. 2 in fine zákona o bytoch vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad a úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Keďže túto povinnosť mu zákon ukladá v súvislosti s povinnosťou predložiť vlastníkom najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok, najmä o finančnom hospodárení domu, povinnosť vykonať vyúčtovanie má taktiež každý rok do 31. mája. To napokon potvrdzuje aj § 8a ods. 4 zákona o bytoch, ktorý správcu postihuje za nepredloženie vyúčtovania v tejto lehote.
12. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že žalobca je správcom bytového domu, v ktorom sa nachádza aj byt nadobudnutý žalovaným v 1. rade od svojho otca, G.. T. O., v dedičskom konaní. Za tento byt vypočítal za obdobie od 03/15 do 06/18 z titulu preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opravy, úhrad za plnenia a poplatku za správu celkový nedoplatok v sume 2.693,50 €. Keďže žalovaný v 1. rade byt v danom čase neužíval a zdedil ho až v októbri 2019, bolo sporné, či je povinný túto sumu napriek tomu zaplatiť.
13. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 Občianskeho zákonníka; ďalej len „OZ“). Smrť je tak právnou skutočnosťou, na základe ktorej dochádza v rámci dedenia k prechodu určitých zákonom stanovených práv a povinností z poručiteľa na dediča. Medzi tieto práva patrí aj vlastnícke právo k bytu, pretože zákon o bytoch považuje dedenie za jeden zo spôsobov, akým možno nadobudnúť vlastníctvo k bytu [§ 4 ods. 1 písm. c) zákona o bytoch]. Právne nástupníctvo po poručiteľovi deklaruje súd rozhodnutím vydaním v dedičskom konaní, ktorého cieľom je potvrdiť, na ktorého dediča prešiel majetok poručiteľa (vrátane vlastníctva bytu) a v akom rozsahu dedič zodpovedá za poručiteľove dlhy. Súd z úradnej povinnosti preskúma v rámci konania o dedičstve dedičské práva dedičov, ktoré sa v tomto konaní uplatňujú, a na základe zistených skutočností postupuje podľa toho, či deklaruje právne nástupníctvo jednému dedičovi, viacerým dedičom a či sú splnené podmienky na vyporiadanie dedičstva súdom. Ak je len jeden dedič, súd dedičovi uznesením podľa § 175q ods. 1 písm. a) býv. Občianskeho súdneho poriadku (ktorým sa riadi aj dedičské konanie po otcovi žalovaného v 1. rade - porov. § 396 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku) potvrdí, že dedičstvo nadobudol. Pokiaľ súd poveril notára (§ 38 ods. 1 býv. OSP), môže notár ako súdny komisár vydať podľa § 175zca ods. 1 písm. a) býv. OSP osvedčenie o tom, že dedičstvo nadobudol jediný dedič. Ak účastník konania (jediný dedič) nepožiada súd o pokračovanie v konaní, nadobúda účinky právoplatného uznesenia o dedičstve a konanie o dedičstve sa končí rovnako, ako keby bolo vydané súdne rozhodnutie (§ 175zca ods. 4 býv. OSP). Uznesením súdu alebo osvedčením o dedičstve vydaným notárom sa teda deklaruje to, čo nastalo smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Pokiaľ bolo v dedičskom konaní zistené, že do aktív poručiteľa patrí aj byt, tak, ako to je aj v tejto veci, právoplatnosťou osvedčenia o dedičstve sa len potvrdí, že vlastnícke právo k tomuto bytu nadobudol jediný dedič, teda žalovaný v 1. rade, no už ku dňu smrti poručiteľa. Na tom nič nemení ani to, že vlastnícke právo takéhoto dediča sa do katastra zapisuje na základe osvedčenia o dedičstve až po jeho právoplatnosti. Ako bolo vysvetlené vyššie, osvedčenie o dedičstve predstavuje rozhodnutie štátneho orgánu a ako také je podkladom pre záznamové konanie. Práva, ktoré vznikli rozhodnutím štátneho orgánu, sa totiž do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom (§ 34 ods. 1 z. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností; ďalej len „katastrálny zákon“). Záznam pritom predstavuje úkon okresného úradu plniaci len evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam (§ 5 ods. 1 katastrálneho zákona). Zápis vlastníckeho práva na základe osvedčenia o dedičstve tak nemá účinky v podobe prechodu vlastníckeho práva na dediča ako nového vlastníka, teda sa nespája s okamihom, ktorým sa vlastníctvo nadobúda. Tým naďalej zostáva smrť právneho predchodcu - poručiteľa.
14. Na tomto mieste súd považuje za potrebné poznamenať, že určité nejasnosti do povinností vlastníkov vnáša dôvetok § 10 ods. 1 zákona o bytoch, podľa ktorého sa preddavky majú platiť „od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Táto časť vety sa do zákona o bytoch dostala jeho novelizáciou zákonmi č. 151/1995 Z. z. a č. 367/2004 Z. z., ktorých cieľom ale bolo upraviť okamih vzniku povinnosti vlastníka platiť preddavky v prípade, keď k zmene vlastníctva k bytu alebo nebytovému priestoru dochádzalo vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Je zrejmé, že táto časť vety sa nemôže vzťahovať na situácie, keď sa vlastníctvo nadobúda dedením, teda keď ide o prechod, a nie prevod vlastníckeho práva, pretože v takom prípade sa vlastnícke právo nezapisuje v rámci vkladového konania, ale záznamom, ako už bolo vysvetlené vyššie. Z tohto hľadiska ide teda o legislatívnu nedôslednosť, ktorá nemá vplyv okamih vzniku povinnosti vlastníka zdedeného bytu platiť preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv.
15. Žalovaný bol teda ako vlastník bytu spravovaného žalobcom podľa § 10 ods. 1 a 6 zákona o bytoch povinný platiť žalobcovi preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu už odo dňa smrti jeho otca. Z pohľadu zákona o bytoch nie je rozhodujúce, či byt užívala tretia osoba alebo ho vlastník neužíva vôbec. Citované ustanovenia totiž zakladajú objektívnu povinnosť všetkých vlastníkov v bytovom dome vykonávať tieto platby bez ohľadu na to, ktorí z nich byty alebo nebytové priestory skutočne užívajú a ktorí ich prenechali tretím osobám. Tejto povinnosti totiž na druhej strane zodpovedá záujem ostatných vlastníkov na tom, aby sa riadne vytváral nielen fond prevádzky, údržby a opráv, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie prevádzky, údržby a opráv bytového domu ako spoločnej veci, ale aby sa plnili aj záväzky voči dodávateľom služieb spojených s užívaním bytového domu a predchádzalo napríklad núteným obmedzeniam dodávok energií pre neplatenie cien týchto služieb. Užívateľ bytu nemá vo vzťahu k správcovi ani ostatným vlastníkom v tejto súvislosti žiadne povinnosti peňažného charakteru, pretože mu zákon takéto povinnosti neukladá. Práva a povinnosti z užívania bytu vznikajú medzi užívateľom a vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru. Ich vzájomný vzťah (či je zmluvnej alebo nezmluvnej povahy) nemá vplyv na právo správcu požadovať od vlastníka bytu a nebytového priestoru, aby si splnil svoju peňažnú povinnosť vyplývajúcu z § 10 ods. 1 a 6 zákona o bytoch.
16. Na vyššie uvedených záveroch nič nemení ani to, či užívateľ bytu uzatvoril s určitým dodávateľom osobitnú zmluvu na dodávku služieb. Nie všetky služby totiž vyžadujú, aby boli predmetom spoločnej správy. To plynie z § 7b ods. 1 zákona o bytoch, podľa ktorého sa za „úhrady za plnenia“ nepovažujú úhrady za služby a práce, ktoré sa uhrádzajú priamo dodávateľovi. Je preto zrejmé, že pokiaľ užívateľ bytu uzatvorí samostatnú zmluvu s dodávateľom, nevznikne mu voči správcovi v tomto smere žiadna povinnosť. Niet totiž dôvodu, aby správcovi v tomto zmysle čokoľvek platil, ak správca nie je ani účastníkom tohto zmluvného vzťahu a nespravuje ani úhrady, ktoré sa jeho účastníci medzi sebou zaviazali vykonávať. Napokon, ani v prejednávanej veci žalobca nepožadoval od žalovaného v 1. rade, aby zaplatil to, čo bol (podľa tvrdenia žalovaného) povinný zaplatiť skutočný užívateľ bytu svojmu dodávateľovi elektrickej energie.
17. Rovnako je nepodstatné, že žalobca zasielal predpisy mesačných zálohových platieb na adresu užívateľa bytu, pretože išlo len o korešpondenčnú adresu, čo je zrejmé aj z označenia povinného subjektu, ktorým je otec žalovaného v 1. rade.
18. Neobstojí ani námietka žalovaného, že k dotknutému bytu nemal prístup. Opäť tu totiž platí, že zákon o bytoch nepodmieňuje povinnosť platiť preddavky a úhrady na plnenia prístupom vlastníka k bytu. To plynie aj z výslovného ustanovenia § 10 ods. 7 zákona o bytoch, ktorý vylučuje, aby sa vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktorý sa neužíva, domáhal upustenia od povinnosti uhrádzať preddavky do fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrady za plnenia a platby za správu.
19. Pretože žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením preddavkov a úhrad za plnenia k 25. dňu každého mesiaca, žalobca má podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 vyhlášky č. 87/1995 Z. z. aj nárok na úrok z omeškania vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň omeškania. Keďže žalobcom požadovaný úrok z omeškania v ročnej sadzbe 5 % a až od 01.06.2018 neprekračuje rámec citovaných predpisov, ja žaloba dôvodná aj v tejto časti.
20. Zo všetkých vyššie opísaných dôvodov súd žalobe voči žalovanému v 1. rade v plnom rozsahu vyhovel (výrok II).
21. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (§ 255 ods. 1 CSP), a preto mu tento nárok voči žalovanému v 1. rade priznal (výrok III). Keďže k zastaveniu konania vo vzťahu k žalovaným v 2. a 3. rade došlo na základe žalobcovho úkonu - späťvzatia žaloby, žalobca tým procesne zavinil zastavenie konania voči žalovaným v 2. a 3. rade podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný v 2. a 3. rade by tak síce mali nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi, no pretože im pre ich neúčasť v konaní žiadne trovy nevznikli, súd im tento nárok v zmysle judikatúry (R 72/2018) nepriznal (výrok IV)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak žalovaný v 1. rade dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.