Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-235-2019.pdf
PDF · 101.46 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/235/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Lenkou Benčovou v spore žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352proti žalovanej O. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. XXX, o zaplatenie 704,70 eura s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 602 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 04.04.2017 do zaplatenia a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
III. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70,86 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 04.10.2019 domáhal voči žalovanej zaplatenia 704,70 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 04.04.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. 2. V žalobe tvrdil, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 03.06.2016 zmluvu o pôžičke č. 21147359/6069801213, na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 622 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 47 mesačných splátkach v sume 20 eur. Do dnešného dňa uhradila žalovaná z vyššie uvedenej zmluvy sumu 20 eur. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, žalobca dňa 26.01.2017 listom - predžalobná upomienka vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a žalovanú upozornil na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.03.2017 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 29.03.2017. Do dnešného dňa žalovaná dlžné splátky neuhradila. 3. Žalobca ako dôkazy označil zmluvu o poskytovaní služieb z 16.07.2015, zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 03.06.2016, predžalobnú upomienku zo dňa 26.01.2017 spolu s doručenkou, oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru zo dňa 29.03.2017, notársku zápisnicu N 3283/2017, NZ 54215/2017 a prehľad splátok a úhrad. 4. Žalovaná žiadne prostriedky procesnej obrany nevyužila a k žalobe sa nevyjadrila napriek tomu, že žaloba spolu s prílohami, výzvou na vyjadrenie a poučenie o procesných právach a povinnostiach jej boli doručené do vlastných rúk dňa 10.01.2020. 5. Podľa § 297 písm. b) zákona číslo 160 /2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP"), pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 6. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade bolo predmetom sporu zaplatenie sumy 704,70 eura s príslušenstvom, išlo o otázku jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu v súlade s § 297 písm. b) CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok verejne vyhlásil dňa 15.05.2020. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 06.05.2020. 7. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav veci: 8. Medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s. a žalovanou bola dňa 16.07.2015 uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, ktorej predmetom bola dohoda o spôsobe uzatvárania zmlúv o službách právneho predchodcu žalobcu na základe žiadosti klienta, akceptovanej právnym predchodcom žalobcu alebo klientom akceptovanej ponuky právneho predchodcu žalobcu a to pomocou prostriedkov diaľkovej komunikácie a spôsob identifikácie klienta s využitím autentifikačných prvkov jedinečne klientovi pridelených. 9. Dňa 03.06.2016 právny predchodca žalobcu Consumer Finance Holding, a.s. ako veriteľ uzatvoril so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 6069801213, predmetom ktorej bola pôžička vo výške 622 eur. Túto pôžičku mala žalovaná splatiť v 47 mesačných splátkach vo výške 20 eur. Celkové náklady spotrebiteľa boli 318 eur, celková čiastka 940 eur, RPMN bola 24,87 %, fixná ročná úroková sadzba 24,87 % a priemerná RPMN 20,29 %, prvá splátka splatná dňa 20.07.2016, ďalšie splátky splatné vždy do 20. dňa v mesiaci, termín konečnej splatnosti bol 20.05.2020, doba trvania zmluvy: do splatenia všetkých záväzkov klienta podľa tejto zmluvy. 10. Podľa bodu 8.2 zmluvných podmienok, spoločnosť je oprávnená v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok pôžičky žiadať od klienta zaplatenie celej pohľadávky spoločnosti, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť pôžičky), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka. 11. Predžalobnou upomienkou zo dňa 26.01.2017 právny predchodca žalobcu informoval žalovanú, že eviduje nedoplatok na splátkach v celkovej výške 120 eur, ktorý žiadal uhradiť bezodkladne a zároveň upozornil žalovanú, že ak do 05.03.2017 nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 11/2016, bude oprávnený úver zosplatniť. 12. Oznámením zo dňa 29.03.2017 právny predchodca žalobcu oznámil žalovanej, že vzhľadom k neuhradeniu dlžných splátok sa dlh stal splatným naraz v celom rozsahu a žalovaná bola vyzvaná na úhradu dlhu 704,79 eura. 13. Z prehľadu splátok a úhrad predložených žalobcom súd zistil, že žalovaná uhradila okrem akontácie pri podpise zmluvy sumu 20 eur (akontácia predstavovala 57 eur). 14. Spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. ku dňu 01.01.2018 zanikla a nástupnickými spoločnosťami sa stali VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 820 05 Bratislava, IČO: 31 318 045, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov pokiaľ ide o produkt QCar a Triangel - splátkový predaj a VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, ktorá prevzala všetky práva a povinnosti z existujúcich právnych vzťahov v ostatných zložkách podnikania zanikajúcej spoločnosti. Uvedené vyplýva z Projektu rozdelenia zlúčením zo dňa 11.12.2017 uzavretého medzi zanikajúcou spoločnosťou a nástupnickými spoločnosťami v zmysle § 69 ods. 9 a § 218m a nasl. Obchodného zákonníka, spísaného formou notárskej zápisnice č. N 3283/2017, Nz 54215/2017 zo dňa 11.12.2017 notárkou JUDr. Ľubicou Floriánovou. 15. Výzvou zo dňa 05.03.2020 súd vyzval žalobcu, aby súdu predložil dôkaz o skúmaní bonity žalovanej. Žalobca na výzvu súdu uviedol, že občiansky preukaz žalovanej nebol odcudzený, pričom klient spĺňal štandardné riskové podmienky. Klient podpisom zmluvy prehlásil, že všetky uvádzané skutočnosti sú pravdivé. Žalovaná taktiež prehlásila, že ku dňu podpisu zmluvy jej neboli známe žiadne okolnosti, ktoré by mohli mať vplyv na riadne plnenie jej záväzku. Tvrdil, že žalovaná zároveň z titulu zamestnanca preukázala výšku jej mesačného príjmu a na druhej strane aj jej mesačné výdavky. Žalobca žiadne dôkazy o skúmaní bonity žalovanej nepredložil. 16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov (napr. zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa). Podľa § 7 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Podľa § 9 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Podľa § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. 17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 a 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí. 18. Právny predchodca žalobcu bol obchodnou spoločnosťou, pričom jedným z predmetov jeho podnikania (činnosti) bolo poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom. Žalovaná pri uzatvorení a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva je preto v zmysle § 1 ods. 2 a § 2 písm. a), b) Zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou, konkrétne ide o spotrebiteľský úver. Zákon za účelom ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v porovnaní s dodávateľom zakotvil pomerne prísne pravidlá a náležitostí, ktoré musí zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňať. 19. Preskúmaním uvedenej zmluvy o úvere súd zistil, že dohodnutá výška úrokov je v rozpore s dobrými mravmi. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci jún 2016 pri úveroch od 1 do 5 rokov na úrovni 6,98 % ročne. Dohodnutá výška úrokov 24,87 % ročne uvedená v zmluve podstatne (viac ako 3,5 násobne) prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk
pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiach mesiaci jún 2016. Porovnaním dohody o úrokoch s obvykle požadovanými úrokmi na finančnom trhu v obdobných prípadoch vyplýva, že takto dojednaný úrok nie akceptovateľný a je v rozpore s dobrými mravmi. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s dobrými mravmi, t. j. pravidlami morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné a uznávané v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 32Odo 1022/2004, sp. zn. 21Cdo 1484/2004). Je pravdou, že nebankový subjekt pri poskytovaní úverov podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého až úžerného úroku. Dohodnutá úroková sadzba vo výške 24,87 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi a preto je zmluva v tejto časti v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. 20. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žalobca napriek výzve súdu nepreukázal, akým spôsobom a či vôbec skúmal bonitu, t.j. schopnosť žalovanej splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na jeho výšku, na výšku mesačných splátok a na konkrétne príjmové, výdavkové a iné (rodinné, zdravotné) pomery žalovanej. Z obsahu zmluvy nevyplýva, aby žalobca disponoval nejakým dokladom o výške príjmu žalovanej, pričom životné náklady žalovanej neboli riadne skúmané. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaná má príjem 490 eur a má mesačné finančné výdavky (napr. splátky úverov, hypoték, lízingov) 80 eur a iné výdavky 0 eur. Žiadne iné údaje nie sú uvedené. Súd považoval konanie žalobcu (jeho právneho predchodcu) sa konanie, ktorým hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Aj z tohto dôvodu súd považoval predmetný úver za bezúročný a bez poplatkov zmysle § 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch. 21. Na potvrdenie správnosti záveru o povinnosti veriteľa skúmať majetkovú situáciu spotrebiteľa súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/138/2017 zo dňa 19.10.2017, podľa ktorého, cit: „Cieľom § 7 ako aj § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. je, že veriteľ je pri posúdení úverovej schopnosti klienta povinný brať na zreteľ ako existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať (napr. predpokladaný príjem z prejednávaného dedičského konania, predaja nehnuteľnosti, poistného plnenia a pod.). Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. Konkrétne príjmy zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.“ 22. Vzhľadom k tomu, že súd vyhodnotil zmluvu o pôžičke za bezúročnú a bez poplatkov z dôvodu nepreukázania skúmania bonity žalovanej (§ 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch) a tiež v dôsledku dojednania úrokov odporujúcich dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka), súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 602 eur ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru 622
eur a splatenou sumou 20 eur. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú z dôvodu, že žalobca má nárok iba na vrátenie istiny úveru. 23. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 24. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 25. V zmysle vyššie citovaných ustanovení súd priznal žalobcovi úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z dlžnej istiny od 04.04.2017, kedy žalovaná bola už preukázateľne v omeškaní, až do zaplatenia. 26. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení, pričom pomerne úspešnejšiemu žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 70,86 % (úspech žalobcu bol 85,43 % a úspech žalovanej 14,57 %).
Poučenie:
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).