Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Ek-2039-2019.pdf
PDF · 97.09 KB
Case nature
Subarea
35Ek/2039/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova 25, 824 96 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 35 792 752, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. K., N.. XX.XX.XXXX, Y. V. XXXX/XX, XXX XX W., o vymoženie 860,25 eur s príslušenstvom a so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Štefan Kvasnica, so sídlom M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36 129 909, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia voči povinnému vo výške 87,22 eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 18.11.2019, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 860,25 eur s príslušenstvom, so zmluvnou pokutou a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. T.-W.-XXX/XX-V. vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina, pred rozhodcom JUDr. Michalom Krnáčom, dňa 26.09.2016 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Poverením zo dňa 02.12.2019 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Štefana Kvasnicu, so sídlom M. R. Štefánika 582/29B, 907 01 Myjava, IČO: 36 129 909, ktorý ju vedie pod spisovou značkou XXXEX XXX/XX.
3. Dňa 31.01.2020 bol súdu doručený prostredníctvom súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) zo strany povinného. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
4. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie domáhal jej zastavenia z dôvodu neexistencie právomoci rozhodcovského súdu, ktorý exekučný titul vydal. V dojednanej Rozhodcovskej zmluve č. 8500037695 boli exaktne označené stále rozhodcovské súdy, pred ktorými sa mali riešiť spory vzniknuté medzi zmluvnými stranami, avšak predmetný rozhodcovský súd tam uvedený nebol. Povinný ďalej namietol aj platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá je v rozpore so zákonom, keďže podľa povinného nebola prejavom slobodnej a vážnej vôle spotrebiteľa, a zároveň v čase jej uzavretia sa povinný nachádzal v tiesni. Uvedené námietky povinný uplatnil aj v konaní pred rozhodcovským súdom, ktorý mu však neposkytol potrebnú ochranu ako spotrebiteľovi, teda slabšej strany. Povinný vo svojom vyjadrení zároveň poukázal aj na svoje sociálne a majetkové pomery. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti má povinný za to, že exekúcia je vedená neoprávnene, a preto žiadal súd, aby predmetnú exekúciu zastavil.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril aj oprávnený, ktorý uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie. V prvom rade oprávnený poukázal na skutočnosť, že exekučný súd môže preskúmavať len skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, pričom námietky povinný mal a aj namietol v základnom konaní, pričom rozhodcovský súd sa s uvedenými námietkami vysporiadal. Návrh na zastavenie exekúcie preto nepredstavuje ďalší opravný prostriedok proti exekučnému titulu. Pokiaľ ide o právomoc rozhodcovského súdu, oprávnený uviedol, že spor rozhodoval rozhodcovský súd určený v súlade s § 73 ods. 5 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoSRK“). Zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu uvedeného v rozhodcovskej zmluve - Victoria legal arbiter s. r. o., IČO: 44 826 460 sa stal členom zriaďovateľa nástupnického rozhodcovského súdu, a to združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter, z.z.p.o. Stály rozhodcovský súd Victoria Arbiter je rozhodcovským súdom, ktorý je oprávnený rozhodovať spotrebiteľské spory podľa ZoSKR v znení účinnom od 01.01.2015. Keďže členom zriaďovateľa bol aj rozhodcovský súd podľa predpisov účinných do 31.12.2014, tak novozriadený rozhodcovský súd je v zmysle uvedeného nástupníckym stálym rozhodcovským súdom. Vo veci tak podľa oprávneného rozhodoval rozhodcovský súd, ktorý na to mal právomoc, a preto rozhodcovský rozsudok je spôsobilým exekučným titulom. Pokiaľ ide o platnosť rozhodcovskej zmluvy oprávnený uviedol, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy nikdy nebolo podmienkou uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere, čo vyplýva aj z bodu 2 rozhodcovskej zmluvy i z práva na jednostranné odstúpenie od nej. Podľa neho, aby rozhodcovská zmluva bola považovaná za individuálne dojednanú, nemusí mať dlžník možnosť ovplyvniť znenie každého ustanovenia zmluvy, ale postačuje, ak má možnosť odmietnuť rozhodcovskú zmluvu ako celok, a tým zabezpečiť jej nezahrnutie do vzájomných právnych vzťahov, preto predmetná rozhodcovská zmluva s povinným spĺňa charakter individuálneho ustanovenia. Zároveň samotné konanie povinného jednoznačne preukazuje vôľu povinného byť viazaný právnym úkonom, keďže podpísal rozhodcovskú zmluvu s takým obsahom, s akým mu bol predložený, pričom bol poučený o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Oprávnený ďalej poukázal aj na skutočnosť, že rozhodcovská zmluva a zmluva o revolvingovom úvere mu boli predložené na samostatných listinách, a teda boli uzatvárané nezávisle od seba. Podľa názoru oprávneného povinný nepreukázal slnenie dôvodu na zastavenie exekúcie v zmysle Exekučného poriadku, preto navrhol, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V súvislosti s podaným vyjadrením si oprávnený uplatnil nárok aj na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 87,24 eur.
6. Súdny exekútor vo svojom vyjadrení uviedol, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.12.2019 a povinný podal návrh na zastavenie exekúcie na poštovú prepravu dňa 23.12.2019 a bol doručený na exekútorský úrad dňa 02.01.2020.
7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
9. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
10. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
11. Podľa § 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 860,25 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty a trov exekúcie, ako aj návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul.
13. V danej veci súd konštatuje, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 10.12.2019 a návrh na zastavenie exekúcie zo strany povinného bol podaný na poštovú prepravu dňa 23.12.2019 a doručený na exekútorský úrad dňa 02.01.2020, a teda bol podaný v zákonnej 15 - dňovej lehote a má odkladný účinok.
14. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie ju rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
15. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
16. Podľa § 73 ods. 5 ZoSRK rozhodcovská zmluva medzi spotrebiteľom a dodávateľom uzavretá pred 1. januárom 2015 odkazujúca na rozhodovanie pred stálym rozhodcovským súdom podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 zakladá právomoc stáleho rozhodcovského súdu zriadeného podľa tohto zákona, ak bol zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu podľa predpisov účinných do 31. decembra 2014 v čase podávania žiadosti členom zriaďovateľa stáleho rozhodcovského súdu podľa tohto zákona (ďalej len "nástupnícky stály rozhodcovský súd"). Členmi zriaďovateľa nástupníckeho stáleho rozhodcovského súdu musia byť v čase podávania žiadosti aspoň traja zriaďovatelia stálych rozhodcovských súdov, ktorí vykonávali činnosť aspoň 24 mesiacov pred účinnosťou tohto zákona, ak nejde o zriaďovateľa, ktorý má podľa osobitného predpisu povinnosť zriadiť a na vlastné náklady udržiavať stály rozhodcovský súd.
17. Jedným z dôvodov na zastavenie exekúcie je podľa povinného neexistencia právomoci rozhodcovského súdu. K danej námietke súd uvádza, že exekučné konanie je vedené na základe exekučného titulu, ktorý bol vydaný Stálym rozhodcovským súdom Victoria Arbiter, so sídlom Framborská 3605, 010 01 Žilina. Rozhodcovskou zmluvou č. 8500037695 (ďalej len „rozhodcovská zmluva“), ktorá bola podkladom pre vedenie rozhodcovského konania pred predmetným rozhodcovským súdom, bolo v bode 5. dohodnuté medzi oprávneným a povinným, že v prípade akýchkoľvek sporov, nezrovnalostí alebo nárokov medzi zmluvnými stranami bude vec riešená pred niektorým zo 4 vymenovaných rozhodcovských súdov. Jedným z nich bol Victoria rozhodcovský súd v Žiline (ďalej len „pôvodný rozhodcovský súd”), zriadený spoločnosťou Victoria legal arbiter s. r. o., so sídlom Vojtecha Tvrdého 793/21, 010 01 Žilina, IČO: 44 826 460, zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Žilina, oddiel Sro, vložka č. 53057/L (ďalej len „zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu”). Zriaďovateľ pôvodného rozhodcovského súdu sa však stal členom zriaďovateľa Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter (ďalej len „rozhodcovský súd”), ktorý vydal exekučný titul, a tak nástupníckym zriaďovateľom je Združenie zriaďovateľov Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter (ďalej len „nástupnícky zriaďovateľ”). S poukazom na citované ustanovenie § 73 ods. 5 ZoSRK súd uvádza, že nakoľko predmetná rozhodcovská zmluva bola uzavretá pred 01.01.2015 a odkazovala na prípadné vedenie konania pred pôvodným rozhodcovkým súdom podľa predpisov účinných do 31.12.2014, ktorého zriadovateľ na však stal členom nástupnického zriaďovateľa rozhodcovkého súdu, bola tým preukázaná právomoc rozhodcovkého súdu zriadeného podľa ZoSKR na vedenie konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul.
18. Povinný ďalej namietol aj platnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá má byť podľa neho v rozpore so zákonom, keďže nebola prejavom jeho slobodnej a vážnej vôle, ale naopak uzavrej ju v tiesni. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva (bez ohľadu na právnu formu), ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na takýto právny vzťah je potom možné aplikovať normy spotrebiteľského práva, vrátane ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách. Za spotrebiteľa je v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení možné považovať len takú fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. V tomto konaní je spotrebiteľskou zmluvou Zmluva o revolvingovom úvere č. 8500037695 (ďalej len „úverová zmluva“). Zmluvnými stranami bola osobitne dojednaná aj rozhodcovská zmluva, ktorá zakladá legitimitu pre exekučný titul v danej exekučnej veci, navyše tento dokument je výrazne označený ako Rozhodcovská zmluva č. 8500037695, takže už aj z jej označenia muselo byť, resp. malo byť povinnému zrejmé, o aký konkrétny právny úkon ide, pretože nebola len včlenená do iných zmluvných ustanovení, s obsahom ktorých by splývala. Podstatná z hľadiska posúdenia individuálnosti tohto zmluvného právneho vzťahu je skutočnosť, že rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, číslo rozhodcovskej zmluvy zodpovedá číslu úverovej zmluvy uzatvorenej toho istého dňa medzi oprávneným a povinným, je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinnou osobou. Za predpokladu takéhoto koncipovania rozhodcovskej zmluvy potom nemožno mať za to, že toto zmluvné dojednanie nebolo individuálne s dlžníkom dojednané, pretože celkom zjavne ten mal možnosť osobitne túto rozhodcovskú zmluvu neprijať a nepodpísať. Zo znenia predmetnej rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že nevyplýva v prípade takejto voľby a rozhodnutia povinného žiadna konzekvencia majúca vplyv na dojednaný zmluvný vzťah. Z obsahu predmetnej rozhodcovskej zmluvy výslovne vyplýva, že „uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom. Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný“ (bod 2. rozhodcovskej zmluvy). V bode 3. tejto rozhodcovskej zmluvy je taktiež osobitne uvedené, že „veriteľ pred uzatvorením tejto rozhodcovskej zmluvy poučil dlžníka o dôsledkoch jej uzatvorenia“, a následne je v texte písomne zachytený obsah konkrétneho poučenia. Taktiež zásadné z hľadiska posúdenia miery práv, ktoré z obsahu tejto rozhodcovskej zmluvy pre spotrebiteľa vyplývajú, je aj dojednanie osobitne zakomponované v závere, a to právo „dlžníka od tejto zmluvy odstúpiť aj bez uvedenia dôvodu do štrnástich kalendárnych dní od uzatvorenia tejto zmluvy“ (bod 7. rozhodcovskej zmluvy). Je síce možné poukazovať na skutočnosť, že povinný uzatváral uvedenú rozhodcovskú zmluvu v čase „zníženej bdelosti“ pri uzatváraní úverovej zmluvy, ktorá bola v prvom rade vo sfére jeho záujmu, a rovnako sa dá polemizovať o jeho pozornosti, či skúsenosti s uzatváraním zmlúv, na druhej strane je však potrebné uviesť, že tieto skutočnosti sú podľa názoru súdu dostatočne kompenzované oprávnením od rozhodcovskej zmluvy odstúpiť, a to v lehote do 14 kalendárnych dní aj bez uvedenia dôvodu. Uvedeným zmluvným dojednaním (bod 7. rozhodcovskej zmluvy) tak bolo povinnému umožnené v primerane dlhej lehote po uzatvorení rozhodcovskej zmluvy zvážiť jej dôsledky a tieto prípadne vylúčiť. Na základe uvedeného má súd za to, že pokiaľ bola povinnému na podpis predložená rozhodcovská zmluva na samostatnom liste papiera, v rozsahu 8 bodov obsahu, v jej rámci bolo povinnému vysvetlené, čo znamená rozhodcovské konanie a aké sú jeho následky, pričom v jej obsahu bolo deklarované, že jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy, a navyše bolo možné od tejto rozhodcovskej zmluvy odstúpiť v primeranej lehote a povinný s jej obsahom súhlasil, keďže ju autorizoval, súd tak nemal za preukázané, že povinný neuzavrel rozhodcovskú zmluvu slobodne a vážne.
19. Pokiaľ ide o neposkytnutie ochrany rozhodcovským súdom povinného ako spotrebiteľovi, a teda slabšej strany, tu súd uvádza, že exekučný súd je oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2018). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia. Vyššie uvedený dôvod na zastavenie exekúcie je preto podľa názoru exekučného súdu oprávnený skúmať všeobecný súd v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ všeobecný súd nevydá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o zrušení exekučného titulu, ten je naďalej vykonateľný a ponecháva v platnosti zákonne vedenú predmetnú exekúciu voči povinnému.
20. Podľa povinného je exekúcia neprípustná z hľadiska jeho sociálnych a majetkových pomerov, ktoré uviedol v návrhu na zastavenie exekúcie. Súd poukazuje na § 63 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý uvádza spôsoby vykonania exekúcie na poklade exekučného titulu, v ktorom je uložená povinnosť zaplatiť peňažnú sumu. Spôsob, ktorým sa vykoná exekúcia určí súdny exekútor, a to na základe preskúmania majetkových pomerov povinného. Objektívne zhodnotenie majetkových pomerov povinného, podloženie zistených skutočností písomnými dôkazmi a vyvodenie záveru o možnosti či nemožnosti vykonania exekúcie v závislosti od majetkových pomerov povinného, patrí do kompetencie súdneho exekútora. Exekučný súd nie je subjektom oprávneným na skúmanie majetkových pomerov povinného, ktoré skúmanie má prebehnúť pred súdnym exekútorom. S poukazom na vyššie uvedené je teda úlohou súdneho exekútora, aby vykonanou lustráciou zistil majetkové pomery povinného a zvolil taký spôsob uspokojenia vymáhanej povinnosti, aby bol k nej primeraný, a aby hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti, pričom nie je vylúčené, aby súdny exekútor vykonal exekúciu niekoľkými spôsobmi uvedenými v Exekučnom poriadku. Za predpokladu, že súdny exekútor v období do 5 rokov od začatia exekúcie alebo posledného zexekvovania majetku nezistí majetok alebo príjmy povinného, ktoré by mohli byť postihnuté exekúciou, a ktoré by stačili aspoň na úhradu trov exekútora, tak súdny exekútor v súlade s § 61n ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku vydá upovedomenie o zastavení exekúcie. Súd tak konštatuje, že námietka nepriaznivých sociálnych a majetkových pomerov nie je dôvodom na zastavenie exekúcie súdom podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, preto túto námietku povinného súd nepovažuje za dôvodnú.
21. Súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a návrhom na zastavenie exekúcie mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú v exekučnom titule nesplnil. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
22. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
23. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
24. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
25. Podľa § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. Podľa § 10 ods. 2 Vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
27. Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že si uplatňuje trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie vo výške 87,24 eur. Súd oprávnenému priznal v súvislosti s vypracovaním vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie a v zmysle citovaných ustanovení Exekučného poriadku a Vyhlášky trovy právneho zastúpenia, a to
vo výške 87,22 eur (2 polovičné úkony spolu vo výške 51,45 eur + 2 x režijný paušál za rok 2020, t.j. 2 x 10,62 eur + DPH), ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.